Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15CoE-43-2021.pdf
PDF · 77.57 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoE/43/2021
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov senátu JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v exekučnej veci oprávneného: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, proti povinnému: W. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX C., o vymoženie 1 103,63 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 11Er/768/2013 - 11 zo dňa 04. 02. 2014, o späťvzatí návrhu na vykonanie exekúcie, takto
rozhodol:
Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie, uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č. k. 11Er/768/2013 - 11 zo dňa 04. 02. 2014 z r u š u j e a exekučné konanie z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 44 ods. 2 tretia veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. 03. 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 35, § 45 ods. 1, ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči povinnému vykonania exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadenom pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a. s., sp. zn. IDB12100376 zo dňa 11. 11. 2011, ktorý mal nadobudnúť vykonateľnosť dňa 21. 01. 2012. Vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzala zmluva o úvere č. 9887150507 uzatvorená medzi účastníkmi dňa 19. 12. 2007, na základe ktorej boli povinnému poskytnuté finančné prostriedky v celkovej výške 1 659,70 eura. Súčasťou zmluvy sú aj všeobecné obchodné podmienky, ktoré v článku 10. v časti 10.2.2, obsahujú rozhodcovskú doložku, podľa ktorej všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú z Bankových obchodov, ako aj spory, ktoré vzniknú zo zmlúv upravujúcich alebo v súvislosti s nimi, vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo zánik zmluvy, predložia na prejednanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu. Banka a klient sa dohodli, že sa podrobujú základným vnútorným právnym predpisom rozhodcovského súdu, najmä štatútu a rokovaciemu poriadku, ktoré sú platné účinné v čase začatia rozhodcovského konania. Súd prvej inštancie posúdil predmetnú zmluvu za spotrebiteľskú, pričom poukázal na to, že rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Záver o prijateľnosti (primeranosti) rozhodcovskej doložky nemožno oprieť ani o zákonné ustanovenie obsiahnuté v § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o vydaní a používaní kreditnej karty, podľa ktorého sú banky a pobočky zahraničných
bánk povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, pri nedostatku povinnosti klienta takýto návrh prijať. Uvedené zákonné ustanovenia nijako nezbavovali právneho predchodcu oprávneného povinnosti predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinnému sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá-ktorá voľba konkrétne znamená. Právny predchodca oprávneného takto nepostupoval, povinnému nedal na výber a neumožnil mu voľbu medzi rozhodcovským konaním a konaním pred všeobecným súdom. Povinný mohol buď len odmietnuť zmluvu ako celok, alebo sa podrobiť všetkým podmienkam poskytnutia úveru, to znamená aj rozhodcovskému konaniu (ak vznikne spor), bez možnosti uplatniť svoje právo žalobou na všeobecnom súde. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.
3. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadal uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zmeniť a vyhovieť žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, resp. uznesenie zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Namietal, že súd v zmysle ust. § 44 ods. 2 prvá a druhá veta Exekučného poriadku je oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, pričom nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere. V danom prípade tak súd prvej inštancie nie je oprávnený vo veci konať, či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve a len ako tzv. exekučný súd. Mal za to, že exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach. Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 zákona o rozhodcovskom konaní, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu podľa § 159 OSP. Navyše oprávnený ako právny nástupca Poštovej banky, a. s. bol povinný postupovať v súlade s ustanoveniami rozhodcovského zákona, pričom Poštová banka, a. s. postupovala v súlade s § 93b) zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetom bode je daná klientovi možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. To, že ju neodmietol je podľa názoru oprávneného prejavom jeho osobnej a zmluvnej slobody. Okrem toho bol postupom súdu prvej inštancie bol porušený princíp rovnosti účastníkov konania, keďže bez toho, aby bol povinný urobil akýkoľvek právny úkon, ho nezákonne zvýhodňuje len na základe jeho postavenia. Exekučný súd tak nahrádza pasivitu povinného. Záverom dodal, že exekučný súd mu svojím postupom znemožnil uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.
4. Dňa 29. 12. 2014 bolo súdu prvej inštancie doručené späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 38 ods. 3 Exekučného poriadku, kde právny predchodca oprávneného W. E. s. r. o., so sídlom M. XXX/A XXX XX A., IČO: XX XXX XXX, navrhol exekučné konanie zastaviť a vrátiť zaplatený súdny poplatok.
5. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 10. 08. 2020, č. k. 11Er/768/2013 - 27, rozhodol o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom oprávneného, a to spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a. s.
6. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Exekučného poriadku, ako aj Občianskeho súdneho poriadku, ktorý však bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom (ďalej len „CSP“). Súd prvej inštancie napadnuté uznesenie vydal dňa 04. 02. 2014, t. j. ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd, rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového poriadku, postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preto postupom podľa § 370 ods. 2 CSP v spojení s § 9a a § 38 ods. 3 Exekučného poriadku pripustil späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie, rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a exekučné konanie zastavil.
8. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
9. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
10. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
11. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
12. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
13. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.
14. Podľa § 370 ods. 2 druhej vety CSP, ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.
15. Podľa § 38 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3).
16. Podľa § 38 ods. 3 Exekučného poriadku, ak oprávnený vezme späť návrh na začatie exekučného konania skôr, ako súd poverí exekútora vykonaním exekúcie, súd exekučné konanie zastaví a rozhodne o trovách konania.
17. Ak oprávnený vezme späť návrh na začatie exekučného konania skôr, ako súd poverí exekútora vykonaním exekúcie, súd exekučné konanie zastaví a rozhodne o trovách konania. Teda oprávnený má právo disponovať návrhom na vykonanie exekúcie. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že dispozícia s návrhom na vykonanie exekúcie nevyžaduje súhlas exekučného súdu, ani inú právnu skutočnosť, napríklad súhlas povinného alebo jeho právneho nástupcu. Súd zastaví exekučné konanie, pretože späťvzatím návrhu zaniká podnet na začatie takého konania.
18. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že Exekučný poriadok (§ 38 ods. 3) nevyžaduje pri rozhodovaní o pripustení späťvzatia návrhu ako podmienku súhlas povinného so späťvzatím (na rozdiel od právnej úpravy Civilného sporového poriadku), preto prípadný súhlas, či nesúhlas povinného nebolo potrebné v danom prípade zisťovať.
19. O trovách exekúcie rozhodne súd prvej inštancie.
20. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.