Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24CoP-109-2021.pdf
PDF · 98.57 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/109/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členiek senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Ingrid Kalinákovej v právnej veci navrhovateľky: G. F., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. M., F. XXXX/XX, proti osobe povinnej z výživného: Z. F., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. O.É. K., Z.. T.. U. XXXX/XX, o určenie manželského výživného, o odvolaní manžela navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. 3Pc/20/2019-177 zo dňa 22.4.2021 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch I. II. IV.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Predmetom konania je návrh navrhovateľky, ktorým žiadala, aby súd zaviazal jej bývalého manžela prispievať na jej výživu sumou 200,- eur mesačne počnúc júlom 2019.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:
„I. Osoba povinná z výživného je povinná prispievať na výživu navrhovateľky od 20. 06. 2019 do 31. 01. 2020 sumou 50 eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám navrhovateľky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
II. Dlžné výživné za obdobie od 20. 06. 2019 do 31. 01. 2020 vo výške 366,66 eur povoľuje súd osobe povinnej z výživného splácať po 50 eur mesačne, počnúc prvým dňom po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku, až do zaplatenia, a to pod stratou výhody splátok, až do úplného vyrovnania dlhu.
III. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky zamieta.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“
3. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok odôvodnil právne ust. § 71 ods. 1, § 75 ods. 1, 2, § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“).
4. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že rozhodným obdobím pre priznanie manželského výživného je obdobie od podania návrhu na súd do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva,
kedy povinný manžel na výživu svojej manželky neprispieval, t.j. od 20.6.2019 do 19.9.2020. V uvedenom čase účastníci nežili v spoločnej domácnosti, nakoľko manžel navrhovateľky v januári 2019 navrhovateľku opustil a odišiel zo spoločnej domácnosti. Navrhovateľka bola v júni 2019 vo vysokom štádiu tehotenstva s druhým dieťaťom a okrem rodičovského príspevku iný príjem nemala a vzhľadom na svoje tehotenstvo si nedokázala svoj príjem žiadnym spôsobom zvýšiť. V auguste 2019 sa narodilo druhé dieťa pochádzajúce zo vzťahu manželov a manžel navrhovateľky v tom čase neprispieval navrhovateľke žiadnou sumou, ani na výživu maloletých detí. Súd skúmal, či v rozhodnom období je životná úroveň manželov v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadal aj na starostlivosť o domácnosť. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v období od júla 2019 do januára 2020 mala navrhovateľka príjem pozostávajúci z rodičovskej dávky, prídavkov na deti, nemocenskej dávky a v mesiaci júl, august aj zo sporenia, pričom v priemere mala za týchto vyše 7 mesiacov príjem vo výške 350,- eur na mesiac. Od mesiaca február sa životná úroveň navrhovateľky zvýšila, nakoľko sa zamestnala na čiastočný úväzok a mala príjem v mesiaci február 2020 vo výške 803,71 eura vrátane výživného na syna, v mesiaci marec 2020 mala príjem 835,32 eura vrátane výživného na syna, v mesiaci apríl mala príjem 679,33 eura vrátane výživného na syna, v mesiaci máj 2020 mala príjem v sume 511,- eur vrátane výživného na syna a vrátená daň za rok 2019 v sume 235,15 eura, v mesiaci jún 2020 mala príjem vo výške 499,90 eura vrátane výživného na syna, v mesiaci júl 2020 mala príjem 856,- eur. Bývalý manžel navrhovateľky bol v období od júna 2019 do januára 2020 zamestnaný s príjmom v mesiaci jún 2019 vo výške 427,11 eura, v júli 2019 vo výške 427,11 eura, v auguste 762,20 eura, v septembri 1.214,95 eura, v októbri 1.450,- eur, v novembri 560,- eur. Dňa 29.2.2020 ukončil pracovný pomer dohodou, kvôli zdravotným problémom s chrbticou. Od 1.3.2020 bol bývalý manžel evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny O. K., teda aj v čase od 1.12.2019 do 29.2.2020 bol zamestnaný, avšak práceneschopný a za toto obdobie bol poberateľom nemocenského. Od 1.3.2020 do 31.5.2020 bol nezamestnaný, bez poberania dávky v hmotnej núdzi. V mesiaci jún 2020 mal príjem 63,85 eura, v júli 2020 mal príjem 66,94 eura. V mesiaci august 2020 bol zamestnancom spol. W. a v mesiaci august 2020 mal príjem 916,68 eura. Súd porovnal teda životnú úroveň oboch účastníkov a zistil, že v období od 20.6.2019 do 31.1.2020 mal vyššiu životnú úroveň bývalý manžel, ktorý bol zamestnaný a žiadnou sumou navrhovateľke na výživu neprispieval, napriek tomu, že všetka starostlivosť o domácnosť a o Y. maloleté deti bola výlučne na navrhovateľke. Neprispieval ani na výživu maloletých detí. Navrhovateľka v auguste 2019 porodila druhé dieťa, teda mala znemožnené nájsť si adekvátnu prácu na zvýšenie príjmu. Preto súd osobe povinnej z vyživovacej povinnosti uložil povinnosť prispievať navrhovateľke na výživu sumou 50,- eur za obdobie od 20.6.2019 do 31.1.2020. Za obdobie od 1.2.2020 do 19.9.2020 súd návrh navrhovateľky zamietol, nakoľko v tomto období súd zistil, že životná úroveň navrhovateľky sa zmenila, bola v istom období buď v zásade rovnaká ako u bývalého manžela alebo v istom období aj vyššia ako u bývalého manžela. Zároveň súd vyčíslil dlh na výživnom v celkovej výške 366,66 eura (t.j. 10 dní v mesiaci jún 2019, t.j. 16,66 eura a 7 mesiacov x 50,- eur), ktorý povolil splácať formou mesačných splátok vo výške 50,- eur.
5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 57 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“).
III. Obsah odvolania manžela navrhovateľky a vyjadrenia k odvolaniu
6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie bývalý manžel navrhovateľky, ktorým namietal výrok I. a II. Namietal, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy a nesprávne rozhodol, že má platiť výživné aj za mesiace december 2019 a január 2020, pretože od decembra 2019 do februára 2020 bol v udržiavacom pracovnom pomere bez príjmu, mal zdravotné problémy a musel chodiť na infúzie. Od marca do mája 2020 bol evidovaný na úrade práce a nepoberal žiadnu dávku, keďže manželstvo trvalo a jeho nárok z manželstva bol posudzovaný spoločne. Namietal, že za uvedené obdobie december 2019 a január 2020 nemal z akých príjmov platiť výživné, z uvedeného dôvodu aj výrok II. o dlžnom výživnom je nesprávny. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu jej manžela uviedla, že ponecháva rozhodnutie na zvážení odvolacím súdom, ktoré bude akceptovať. Zdôraznila, že jej manžel každú jesennú sezónu chodil do zahraničia pracovať a z tohto dôvodu vie v splátkach zaplatiť aj sumu, ktorá bola určená súdom prvej inštancie.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako odvolací súd po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d), g) CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že odvolanie manžela navrhovateľky nie je dôvodné.
9. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania manžela navrhovateľky zistil, že návrhom doručeným súdu prvej inštancie sa manželka domáhala určenia manželského výživného vo výške 200,- eur mesačne počnúc mesiacom jún 2019. Predmetom prieskumu vzhľadom na odvolacie námietky manžela navrhovateľky vyjadrujúce nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej inštancie o určení výživného za mesiac december 2019 a január 2020, sa stala rozhodnou otázka určenia manželského výživného za namietané obdobie.
10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
11. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
12. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
13. Podľa § 71 ods. 1, 2 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.
14. Z vykonaného dokazovania bolo nesporne preukázané, že v rozhodnom období boli účastníci konania manželia, z manželstva účastníkov pochádzajú X maloleté deti - maloletý F. a maloletá Z.. Účastníci konania od januára 2019 nežijú v spoločnej domácnosti. Bývalý manžel navrhovateľky v januári 2019 navrhovateľku spolu s maloletým F. opustil a odišiel zo spoločnej domácnosti v čase, keď navrhovateľka bola tehotná s druhým dieťaťom pochádzajúcim z manželstva účastníkov. Manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp.zn. 1P/91/2019 zo dňa X.X.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť 19.9.2020, zároveň bola určená vyživovacia povinnosť zo strany otca prispievať na výživu maloletého F. sumou 80,- eur mesačne a maloletej Z. sumou 50,- eur mesačne. V auguste 2019 sa navrhovateľke narodila maloletá Z., bývalý manžel v tom čase neprispieval navrhovateľke žiadnou sumou, ani na výživu maloletých detí. Od júla 2019 do januára 2020 jej príjem pozostával z rodičovského príspevku, prídavkov na deti a zo sporenia, zároveň zabezpečovala osobnú starostlivosť o X maloleté deti. Pracovať začala vo februári 2020 na skrátený pracovný úväzok a od tohto času sa jej príjem zvýšil. Bývalý manžel navrhovateľky v rozhodnom období pre určenie manželského výživného dosiahol priemerný mesačný príjem od júna 2019 do decembra 2019 vo výške 691,62 eura, od decembra 2019 do konca februára bol 2020 práceneschopný. Od 1.3.2020 do 31.5.2020 bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a od júna 2020 opäť pracoval v spoločnosti U. s príjmom za jún 2020 vo výške 63,85 eura a v júli 2020 vo výške 66,94 eura. V období od augusta 2020 do novembra 2020 bol zamestnancom spoločnosti W., kde dosiahol v mesiaci august príjem 916,68 eura, v septembri 1.533,46 eura, v októbri 1.269,44 eura a v novembri 586,22 eura. Od decembra 2020 je vedený na ÚPSVaR.
15. Vyživovacia povinnosť vzniká uzavretím manželstva. Je viazaná na právnu existenciu manželstva a zaniká spolu s jeho zánikom zo zákonných dôvodov. Zo zásady rovnakej životnej úrovne manželov vyplýva, že nemusí byť splnená podmienka odkázanosti, ako je to pri vyživovacej povinnosti detí k rodičom, resp. vyživovacej povinnosti medzi ostatnými príbuznými. Prostredníctvom tohto inštitútu sa teda okrem uspokojenia osobných potrieb sleduje aj naplnenie požadovaného zákonného charakteru inštitútu manželstva z majetkového hľadiska. Zásada dobrých mravov je korektívom, ktorý môže spôsobiť, že napriek všeobecnej požiadavke rovnakej životnej úrovne v manželstve, v dôsledku ich porušovania sa táto zásada nemusí uplatniť. Je to odôvodnené tým, že inštitút manželstva okrem svojej právnej stránky je založený na určitých morálnych a etických pravidlách, ktorých dodržiavanie sa sleduje aj v rámci majetkových vzťahov súvisiacich s manželstvom. Práve z tohto dôvodu môže byť rozpor s dobrými mravmi zreteľnejší ako pri iných druhoch vyživovacej povinnosti. Pomôckou môže byť morálne vymedzenie obsahu manželstva (§ 18), podľa ktorého manželia sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Automaticky však neplatí záver o tom, že pri porušení niektorej z uvedených povinností zaniká vyživovacia povinnosť. Podľa konkrétnych okolností prichádzajú do úvahy prípady fyzického, psychického násilia, nevery a opustenia manžela. Treba posúdiť, ako si manžel, ktorý požaduje výživné, resp. od ktorého sa výživné požaduje, plní svoje povinnosti, resp. prečo ich neplní. Rozsah vyživovacej povinnosti je spolu s výživným dieťaťa najväčší. Týka sa tak ako iné druhy vyživovacích povinností všetkých potrebných osobných potrieb, t.j. predovšetkým stravy, ošatenia, bývania, kultúrneho vyžitia. Východiskom je teda rovnaká životná úroveň manželov. Uvedené ustanovenie bude naplnené, pokiaľ manželia budú mať približne rovnakú možnosť zabezpečovať si svoje základné potreby s prihliadnutím na uvedené osobitosti.
16. Výživné medzi manželmi rovnako ako v iných prípadoch výživného podľa prvej až piatej hlavy tretej časti Zákona o rodine však nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore so zásadami morálky. Z tohto hľadiska odvolací súd konštatuje, že súd pri rozhodovaní o nároku navrhovateľky vzal do úvahy vzájomné správanie sa oboch manželov, starostlivosť o spoločnú domácnosť a o výchovu detí a tiež príčiny, pre ktoré manželia neplnia vzájomnú vyživovaciu povinnosť dobrovoľne.
17. Odvolací súd po prejednaní danej právnej veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých vyhovujúcich častiach je vecne správne, keď súd prvej inštancie správne a dostatočným spôsobom zistil skutočný stav veci a posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a to v súlade s ustanoveniami § 71 ods.1, § 75 ods.1, 2 Zákona o rodine a správne rozhodol o určení výživného osoby povinnej platiť výživné navrhovateľke tak, ako je vyššie uvedené. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a keďže sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia stotožňuje, na tieto dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP odkazuje.
18. Súd prvej inštancie sa v dôvodoch napadnutého rozhodnutia vysporiadal so všetkými právne relevantnými skutočnosťami majúcimi vplyv na posúdenie návrhu navrhovateľky na určenie vyživovacej povinnosti osoby povinnej platiť výživné navrhovateľke. Odvolací súd na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia s poukazom na odvolacie dôvody manžela navrhovateľky uvádza, že v danej právnej veci súd prvej inštancie kvalifikovane zistil jeho osobné, majetkové a zárobkové pomery ako osoby povinnej platiť výživné, ako aj osobné, majetkové, zárobkové pomery navrhovateľky a odôvodnené výdavky na strane navrhovateľky v rozhodnom období ako osoby oprávnenej na výživné, dôsledne ich preskúmal zo všetkých zákonných hľadísk, aj sa s nimi skutkovo i právne vysporiadal tak, ako je vyššie uvedené a vecne správne rozhodol, pokiaľ v súlade s ustanovením § 71 ods.1, § 75 ods.1 Zákona o rodine stanovil osobe povinnej plniť si vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke v rozsahu určenom vo výroku napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. V danej právnej veci bol návrh navrhovateľky dôvodne podaný, keď vecná legitimácia navrhovateľky vznikla z dôvodu, že osoba povinná platiť výživné ako manžel navrhovateľky si vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k navrhovateľke v rozhodnom období od 20.06.2019 do 31.01.2020 neplnil v plnej miere, v dôsledku čoho vznikol rozdiel v životnej úrovni manželov, teda vznikla disproporcia v ich celkovej životnej úrovni a zároveň neboli zistené dôvody pre nepriznanie výživného v zmysle ustanovenia § 75 ods. 2 zákona o rodine (pre rozpor s dobrými mravmi).
19. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že s poukazom na vykonané dokazovanie bolo nesporne preukázané, že určenie výživného na navrhovateľku ako na manželku v rozhodnom období vo výške uvedenej vo výroku napadnutého rozsudku odôvodňujú odôvodnené
potreby navrhovateľky, ako aj zárobkové schopnosti, možnosti a majetkové pomery manžela navrhovateľky s prihliadnutím na skutočnosť, že obaja majú vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva účastníkov konania. Z vykonaného dokazovania boli nesporne preukázané odôvodnené mesačné bežné výdavky navrhovateľky tak, ako ich správne ustálil súd prvej inštancie, ktoré mesačné výdavky si navrhovateľka v rozhodnom období hradila sama, keď v konaní nebolo preukázané, že by bývalý manžel tieto výdavky navrhovateľky v rozhodnom období hradil.
20. Manžel navrhovateľky v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy a nesprávne rozhodol, že má platiť výživné aj za mesiace december 2019 a január 2020, pretože od decembra 2019 do februára 2020 bol v udržiavacom pracovnom pomere bez príjmu, mal zdravotné problémy a musel chodiť na infúzie. Odvolací súd v súvislosti s uvedenou námietkou nesúhlasí, pretože súd prvej inštancie zisťoval výšku príjmov manželov (zárobkové schopnosti a možnosti), osobné, rodinné a majetkové pomery každého z manželov. Tiež sa podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie dostatočne vysporiadal s potencionalitou príjmov navrhovateľky, ktorá v dôsledku starostlivosti o maloleté deti nemohla vykonávať pracovnú činnosť, pričom nebolo v konaní preukázané také konanie navrhovateľky, ktoré by preukazovalo, že sa úmyselne pokúšala dosahovať nižší príjem, ktorého nedostatok by potom mal suplovať príjem od manžela. V konaní bolo preukázané, že v rozhodnom období bývalý manžel navrhovateľky jej neposkytoval žiadne úhrady, ktoré by postačovali na to, aby mohla navrhovateľka dôstojne zabezpečovať svoje životné potreby a potreby maloletých detí. Navrhovateľka sa starala sama o domácnosť a maloleté deti, čo možno považovať za ekvivalent finančných prostriedkov poskytovaných manželov, do času, kým nezačala pracovať. Nakoľko dovtedy sama nedosahovala žiadne príjmy, nemohla si vytvoriť ani žiadne úspory na preklenutie obdobia, kedy jej manžel neprispieval a toto obdobie nemohla prekonať ani tým, že by sa zamestnala skôr ako vo februári 2020, pretože zabezpečovala osobnú starostlivosť o maloletú dcéru v útlom veku. Z vyššie uvedených podstatných dôvodov odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, návrh navrhovateľky na určenie výživného na manželku v napadnutej vyhovujúcej časti bol dôvodne podaný.
21. Odvolací súd s poukazom na odvolacie dôvody odvolateľa v podanom odvolaní ďalej dospel k záveru, že súd prvej inštancie vyhodnotil všetky vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo v súlade s ustanoveniami § 191 CSP. Odvolací dospel k záveru, že v danej právnej veci doposiaľ vykonaným dokazovaním boli preukázané rozhodujúce skutočnosti a bol zistený úplný skutočný stav veci (§ 35 CMP), keď je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 185 ods. 1 CMP rozhoduje o tom, ktoré z označených dôkazov vykoná a ktoré nie.
22. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II., IV. v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
23. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).