Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27CoPr/1/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Martiny Trnavskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci žalobkyne A. proti žalovanému G., o určenie neplatnosti výpovede, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 7. augusta 2020, č. k. -185, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom zo dňa 7. augusta 2020, č. k. -185, súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že výpoveď daná jej zo strany žalovaného dňa 24.04.2017 je neplatná. Žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 100%. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového zistenia, že žalobkyňa bola zamestnancom žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 10.12.2010 v znení neskorších dodatkov s druhom práce: vedúca pobočky. Žalobkyni bol dňa 27.04.2016 žalovaným predložený návrh dohody o skončení pracovného pomeru, v ktorej nebol uvedený dôvod skončenia pracovného pomeru. Žalobkyňa predmetný návrh dohody o skončení pracovného pomeru nepodpísala. Následne od 28.04.2016 bola žalobkyňa dočasne do 31.03.2017 práceneschopná. Zamestnávateľ - žalovaný uskutočnil dňa 19.04.2017 organizačnú zmenu v snahe o zabezpečenie dlhodobej hospodárskej stability a znížil počet zamestnancov, t.j. zrušil ku dňu 31.07.2017 jedno pracovné miesto na pozícii „vedúci pobočky S.“. Žalovaný dňa 02.05.2017 doručil žalobkyni výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 24.04.2017 v zmysle . písm. b) . V predmetnej výpovedi uvádza, že vzhľadom na písomné rozhodnutie spoločnosti - organizačnú zmenu zo dňa 19.04.2017 sú nútení rozviazať so žalobkyňou pracovný pomer výpoveďou z dôvodu nadbytočnosti. Zároveň vo výpovedi vyhlasuje, že v súlade s žalobkyni nemohli ponúknuť pred výpoveďou inú vhodnú prácu v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, a to ani na kratší pracovný čas, nakoľko nemajú voľné žiadne pracovné miesto v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce. Výpovedná doba začala plynúť dňa 01.06.2017 a uplynula dňa 31.08.2017. Žalobkyňa podala dňa 27.10.2017 žalobu na súd, v ktorej sa domáha určenia, že výpoveď zo dňa 24.04.2017 daná jej žalovaným je neplatná, nakoľko organizačná zmena bola podľa nej účelová. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že organizačná zmena, ktorú žalovaný prijal dňa 19.04.2017, sledovala ciele deklarované v tomto rozhodnutí žalovaného. Nebolo preukázané, že by zamestnávateľ len predstieral prijatie organizačných zmien. Naopak bolo preukázané listinnými dôkazmi predloženými žalovaným: Vyjádření k organizačním změnám provedeným v dceřine společnosti G. k zo dňa 31.01.2019, predloženými Organizačnými štruktúrami spoločnosti platnými ku dňu 31.07.2017 (pred realizáciou organizačnej zmeny) a platnými od 01.08.2017 (po realizácii organizačnej zmeny) a platnými pre rok 2018, graf tržieb spoločnosti G.. za obdobie od 2011-2016 a výsluchom

žalovaného, že organizačná zmena bola prijatá s cieľom zabezpečiť dlhodobú hospodársku stabilitu, progresívny rozvoj spoločnosti a efektívnosť práce. Žalovaný na pojednávaní podrobne vysvetlil a opísal potrebu organizačnej zmeny a prechodu z vertikálnej organizačnej štruktúry na horizontálnu. Iniciátorom prestavby procesov bol jediný spoločník, t. j. česká materská spoločnosť G. Začiatok prestavby procesov sa uskutočnil v Českej republike už v roku 2014, na území Slovenska neskôr v roku 2015. Ak žalobkyňa uvádza, že jej bola predložená dohoda o skončení pracovného pomeru bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu, súd prvej inštancie poukázal na to, že zamestnávateľ sa so zamestnancom môžu dohodnúť na skončení pracovného pomeru z akýchkoľvek dôvodov. Tieto dôvody sa môžu, ale aj nemusia uviesť v dohode o skončení pracovného pomeru. K poukazu žalobkyne na to, že na internetovej stránke žalovaného bol dlhodobo uvedený ako „vedúci pobočky“ pán Y. W. a na svedeckú výpoveď X.T., ktorý tvrdil, že mu bol pán W. predstavený ako nový vedúci pobočky, súd prvej inštancie uviedol, že k stretnutiu pána Q. so W. malo dôjsť v priebehu roku 2016, keď bola žalobkyňa PN a v tej dobe ešte pozícia „vedúci pobočky“ nebola organizačnou zmenou zrušená, ďalej na to, že z pracovnej zmluvy mu táto pozícia neprináležala. Uviedol, že žalobkyňa nepredložila žiadny dôkaz, že by v čase po zrušení pozície „vedúci pobočky“, t.j. od 31.07.2017 vystupoval W. navonok k zákazníkom ako vedúci pobočky. Ďalej uviedol, že údaje na internetovej stránke nie sú hodnovernými dôkazmi o tom, že určitá osoba je alebo nie je vedúcim pobočky, tieto údaje majú marketingový a nie právny význam. Poukázal na výpoveď svedka W.,, že pobočka je riadená centrálne, všetci sú na pobočke na rovnakej úrovni, na to, že svedok W. nemá v náplni práce uvedené „zodpovednosť za vedenie pobočky“. Podľa jeho zistení pracovná náplň žalobkyne nebola preklopená iba na svedka W., ale aj na iné pracovné pozície k ostatným zamestnancom, napr. „zodpovednosť za vedenie pobočky“ prešla priamo na konateľa spoločnosti. Tvrdenia žalobkyne, že organizačná zmena bola účelová a nesledovala žiadny z cieľov deklarovaných žalovaným, považoval súd prvej inštancie za nepreukázané. Medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zistil príčinný vzťah. Z týchto dôvodov žalobu o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru v celom rozsahu zamietol. Vec právne posúdil podľa , , , , , , , , , , , . O náhrade trov konania rozhodol podľa

2. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa včas odvolanie. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobe vyhovie a priznal jej trovy konania. Namietala nesprávne skutkové zistenie a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Vytýkala súdu prvej inštancie, že síce osobitne posúdil jednotlivé úkony a kroky žalovaného smerujúce ku skončeniu pracovného pomeru, z ktorých sa každý sám o sebe javí ako formálne správny a zákonný, avšak sa nevysporiadal s tým, že z ich vzájomnej logickej súvislosti a nadväznosti a s prihliadnutím na vykonané dokazovanie je zrejmé, že žalovaný konal účelovo a s jediným cieľom - skončiť s ňou pracovný pomer z dôvodu údajnej nadbytočnosti. Celkový kontext konania žalovaného vidí už v roku 2016, kedy došlo k prvému pokusu žalovaného skončiť s ňou pracovný pomer prostredníctvom dohody o skončení pracovného pomeru bez uvedenia dôvodu. Počas trvania jej dočasnej práceneschopnosti nedošlo v spoločnosti žalovaného k žiadnej organizačnej zmene, ktorá by menila organizačnú štruktúru žalovaného a ktorá by mala za následok celkové zníženie počtu zamestnancov žalovaného. Naopak počas trvania práceneschopnosti vytvoril žalovaný v pobočke S. ešte 2 pracovné miesta. Žalovaný podľa nej zrazu počas jej dovolenky prijal rozhodnutie o organizačnej zmene, ktorej cieľom bolo výlučne skončenie pracovného pomeru s ňou. Namietala najmä voči posúdeniu pracovnej náplne svedka W.. Podľa nej porovnaním s jej pracovnou náplňou je pracovná náplň W. zhodná, svedok W. vykonáva rovnakú prácu, ako vykonávala ona, čo preukazuje, že k žiadnej skutočnej organizačnej zmene nedošlo, a preto ani výpoveď nemôže byť platná. Poukazovala na uvedenie tejto pozície na vizitkách W., čo je podľa nej ďalším dôkazom, že W. vystupoval ako vedúci pobočky aj smerom von k zákazníkom, nakoľko vizitky sa vytvárajú ako prezentácia danej osoby organizácie smerom navonok. Ďalej poukazovala, že svedok W. má v pracovnej zmluve uvedené, že má dozorovať pobočku S.. Z uvedeného je preto zrejmé, že svedok W. bol jednoznačne vedúcim pobočky žalovaného. Žalobkyňa uviedla, že celé konanie žalovaného sa javí ako účelové len s cieľom ukončiť pracovný pomer s ňou a nahradiť ju svedkom W., ktorý aj naďalej vykonával prakticky všetky činnosti, ktoré vykonávala pred jeho nástupom k žalovanému.

3. Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a k odvolaniu uviedol, že si nemyslí, že by súd prvej inštancie nevyhodnotil dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Práve naopak súd prvej inštancie jednak popisuje jednotlivé vykonané dôkazy, pričom sa podrobne a adekvátne vyjadruje k jednotlivým dôkazom, ktoré v tejto časti logickými úvahami prepája do vzájomných súvislostí. Dal do

pozornosti, že žalobkyňa nevysvetlila, v čom spočíva účelovosť jeho konania, prečo považuje vykonanú organizačnú zmenu za účelovú, aký mal byť motív jeho konania. Poukázal, že jediný spoločník- materská spoločnosť G.. z Českej republiky absolútne určila a určuje jeho smerovanie, pričom práve z jej strany šiel impulz k vykonaniu predmetnej organizačnej zmeny. Uviedol, že nespochybňuje, že následkom organizačnej zmeny bolo zrušenie pracovnej pozície vedúceho pobočky S., a keďže jediným zamestnancom na danej pozície bola žalobkyňa, že táto zmena sa mohla dotknúť práve jej. Z tejto skutočnosti však podľa neho nevyplýva žiadna protiprávnosť jeho konania. Upozornil, že na zaniknuté pracovné miesto žalobkyne neprijal žiadneho iného zamestnanca, že svedok Y. W. nie je nástupcom žalobkyne. Konštatoval, že svedok W. pôsobí v spoločnosti G.. už od 21.03.2016, preto považuje námietku žalobkyne za bezpredmetnú. Poukázal na obsah pracovnej zmluvy Y. W. predloženej do súdneho konania, podľa ktorej má Y. W. vymedzený druh práce obchodný manažér, nie vedúci pobočky. K stretnutiu medzi svedkom Q. a Y. W. malo dôjsť v apríli alebo máji 2016, t.j. takmer jeden rok pred uskutočnením organizačnej zmeny. Ide o tak dlhé časové rozpätie, že tomuto stretnutiu nemožno prikladať vo vzťahu k organizačnej zmene zo dňa 19.04.2017 akúkoľvek relevanciu. Z údajov mu dostupných nevyplýva, že by svedok Q. v období apríla, mája 2016 alebo v neskoršom blízkom období čokoľvek u neho zakúpil. Údajom o svedkovi W. na internetovej stránke žalovaný neprikladá význam relevantný pre toto konanie. V jeho prospech sú okrem výsluchu svedka tiež listinné dôkazy, a to pracovná zmluva Y. W., schéma organizačnej štruktúry žalovaného v čase od 01.08.2017, ako aj ponuka práce uverejnená na internetovej stránke „Profesia“. Žalovaný zdôraznil, že všetky činnosti, ktoré žalobkyňa vykonávala v pozícii vedúcej pobočky, boli efektívne pridelené na iné pracovné pozície ostatným zamestnancom.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zopakovala svoje odvolacie námietky. Uviedla, že k účelovosti organizačnej zmeny sa vyjadrila počas konania opakovane, a poukázala tiež na ustálenú judikatúru súdov SR v tejto veci, podľa ktorej je to zamestnávateľ, ktorý nesie v tomto prípade dôkazné bremeno, aby preukázal, či organizačná zmena vedúca k skončeniu pracovného pomeru so zamestnancom skutočne sleduje deklarovaný účel, a teda či je dôvodná. V tomto konaní však žalovaný podľa nej svoje dôkazné bremeno neuniesol, nakoľko bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný jej pracovné miesto nikdy nezrušil, len ho preobsadil svedkom W.. Napriek tomu, že svedok W. opakovane tvrdí, že nebol vedúcim pobočky S., viaceré predložené dôkazy svedčia o tom, že v tomto ohľade jeho výpoveď nevyznieva dôveryhodne. Porovnaním pracovnej náplne jej a W. vyplynuli presne opačné závery v neprospech žalovaného, nakoľko je zrejmé, že tieto pracovné náplne sa významne prekrývajú, a teda svedok W. plnil presne tie isté úlohy, ktoré plnila ona ako vedúca pobočky. Vzhľadom na skutočnosť, že spoločnosť žalovaného vykazovala stabilný hospodársky rast, nemôže obstáť tvrdenie žalovaného, že práve skončením pracovného pomeru s ňou sa mal zabezpečiť ďalší rast žalovaného.

5. Žalovaný sa vyjadril k vyjadreniu žalobkyne a uviedol, že z dokazovania vyplynul priamy opak tvrdenia žalobkyne. Upriamil pozornosť na skutočnosť, že v dôsledku organizačnej zmeny bolo postihnuté zrušením pracovné miesto na pozícii vedúci pobočky. To však neznamená, že organizačná zmena bola vykonaná účelovo. Znamená to len to, že na tejto pozícii pracovala práve a výlučne žalobkyňa. Je preto logické, že organizačná zmena sa mohla dotknúť iba žalobkyne. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že okrem odlišností v popise pracovnej pozície, svedok W. právne (formálne) ani fakticky nikdy nemal zodpovednosť za vedenie pobočky. Počas obdobia, kedy bola žalobkyňa dlhodobo práceneschopná, boli jej kompetencie a pracovná náplň prerozdelené nie na jedného, ale mnohých zamestnancov. Žalovaný dal do pozornosti, že výpoveď z dôvodu organizačných zmien podľa nie je založená na výkonnosti zamestnanca, alebo na spokojnosti s výsledkami práce alebo na dodržiavaní pracovnej disciplíny.

6. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § a 380 (ďalej len ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa 387 ods. 1, 2 ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

7. Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne skutkovo i právne posúdil. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie a podľa na ne v plnom rozsahu poukazuje.

8. Odvolací súd vychádzal zo skutkového zistenia súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalobkyňa bola zamestnancom žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 10.12.2010 v znení neskorších dodatkov s druhom práce: vedúca pobočky. Žalovaný uskutočnil dňa 19.04.2017 organizačnú zmenu v snahe o zabezpečenie dlhodobej hospodárskej stability a znížil počet zamestnancov, t.j. zrušil ku dňu 31.07.2017 jedno pracovné miesto na pozícii „vedúci pobočky S.“. Žalovaný dňa 02.05.2017 doručil žalobkyni výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 24.04.2017 v zmysle . písm. b) . V predmetnej výpovedi uvádza, že vzhľadom na písomné rozhodnutie spoločnosti - organizačnú zmenu zo dňa 19.04.2017 sú nútení rozviazať so žalobkyňou pracovný pomer výpoveďou z dôvodu nadbytočnosti. Výpovedná doba začala plynúť dňa 01.06.2017 a uplynula dňa 31.08.2017.

9. Žalobkyňa podala dňa 27.10.2017 na súd žalobu o určenie neplatnosti výpovede. Tvrdí, že organizačná zmena bola účelová a nejestvuje príčinný vzťah medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou. Súd prvej inštancie dospel po vykonanom dokazovaní k právnemu záveru, že tvrdenie žalobkyne o účelovosti organizačnej zmeny sa nepreukázalo, a naopak dospel k záveru, že medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou žalobkyne je preukázateľne príčinný vzťah. Žalobkyňa voči zamietajúcemu výroku súdu prvej inštancie namietala predovšetkým nesprávnosťou skutkového zistenia súdom prvej inštancie, ako aj nesprávnosťou právneho posúdenia veci.

10. Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

11. V konaní zhromaždený materiál treba zhodnotiť. Súd pristupuje k hodnoteniu jednotlivých vykonaných dôkazov z hľadiska ich hodnovernosti a pravdivosti. Súd nie je obmedzovaný zákonnými predpismi v tom zmysle, ako ten či onen dôkaz hodnotiť (zásada voľného hodnotenia dôkazov). Hodnotiaca úvaha súdu však nie je ľubovoľná; súd musí vychádzať zo všetkého, čo v konaní vyšlo najavo. Tieto skutočnosti má súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Súd pritom nie je viazaný žiadnym poradím významu a preukaznej sily jednotlivých dôkazov.

12. Po preskúmaní odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré obsahuje úvahy a opis vnútorného myšlienkového postupu súdu, odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s hodnotením tohto odôvodnenia, ako vykonal žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu. Je tiež toho názoru, že súd prvej inštancie v odôvodnení dôkladne popísal jednotlivé vykonané dôkazy, pričom v ods. 29 odôvodnenia rozsudku sa podrobne a adekvátne vyjadril jednotlivým dôkazom, ktoré v tejto časti logickými úvahami prepojil do vzájomných súvislostí. Súd prvej inštancie pri formovaní svojho skutkového a právneho záveru vychádzal zo všetkého, čo v konaní vyšlo najavo. Tieto skutočnosti rešpektoval a správne určil ich vzájomný vzťah. Odvolací súd nezistil nesúlad, logický rozpor medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie sa dôkladne a dostatočne zaoberal zistenými skutočnosťami z vykonaných dôkazov a tvrdenými námietkami.

13. Odvolací súd považuje za rozhodné pre posúdenie žalobkyňou nastolenej otázky účelovosti organizačnej zmeny skutkové zistenia vyplývajúce z listinných dôkazov, ktoré spomína súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, a to najmä z vyjadrenia jediného spoločníka žalovaného - materskej spoločnosti G. so sídlom v Českej republike „k organizačním změnám provedeným v dceřine společnosti G.“ zo dňa 31.01.2019 v spojení s predloženou mailovou komunikáciou generálneho riaditeľa spoločníka žalovaného H.. S. Z. zo dňa 02.12.2015 žalovanému, v ktorých materská spoločnosť G. so sídlom v Českej republike potvrdila, že ona, a nie žalovaný, bol iniciátorom organizačných zmien u žalovaného, ktoré vyústili do záveru o nadbytočnosti žalobkyne a to už od roku 2015. S cieľom „zabezpečiť dlhodobú hospodársku stabilitu, progresívny rozvoj spoločnosti a efektívnosť práce“ dospela materská spoločnosť k záveru o potrebe novej (modernej) procesnej organizácie prechodom z vertikálnej organizačnej štruktúry na horizontálnu (reinžiniering), v ktorej už nebol priestor pre pracovnú pozíciu vedúcej pobočky, ktorú v tom čase zastávala žalobkyňa. Tomu zodpovedá aj výpoveď svedka W., zamestnanca žalovaného, popisujúca organizačno-pracovný proces u žalovaného, podľa ktorej „...všetci (zamestnanci) na pobočke sú na rovnakej úrovni, backoffice je naša podpora,... nikomu nedávam žiadne pokyny, máme systém, ... všetci vedia, čo majú robiť, ... spoločnosť je riadená centrálne“. Organizačná štruktúra zamestnávateľa sa preukázateľne zmenila

naprieč celou spoločnosťou, nielen v rámci pobočky S.. Práve túto skutočnosť (že iniciátorom zmien bola materská spoločnosť žalovaného so sídlom v V., Českej republike mimo územného pôsobiska žalovaného) považuje odvolací súd za významnú pre skutkový záver o „neúčelovosti“ organizačnej zmeny žalovaného, ktorej cieľom malo byť podľa žalobkyne zbaviť sa práve jej. V konaní nebol zistený žiaden dôvod, pre ktorý by iniciátor tohto procesu (česká materská spoločnosť) takýto konkrétny záujem mala. Rovnako tak nebol zistený dôvod, ako upozorňoval žalovaný vo svojom vyjadrení, pre účelové konanie zo strany žalovaného. Záver súdu prvej inštancie o nepreukázanej účelovosti organizačnej zmeny podporujú listinné dôkazy Organizačné štruktúry platné ku dňu 31.07.2017 (pred realizáciou organizačnej zmeny) a platné od 01.08.2017 (po realizácii organizačnej zmeny) a platné pre rok 2018, a ich porovnanie, graf tržieb spoločnosti G. za obdobie od 2011-2016. Poukaz žalobkyne na jej výkonnosť, od ktorej odvodzovala stabilný hospodársky rast žalovaného, nie je relevantný. Odvolací súd uznáva správnosť argumentácie žalovaného, že výpoveď z dôvodu organizačných zmien podľa nie je založená na výkonnosti zamestnanca, alebo na spokojnosti s výsledkami práce alebo na dodržiavaní pracovnej disciplíny.

14. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil aj tvrdenia žalobkyne ohľadom svedka W., ktorý ju mal podľa nej z vôle žalovaného „nahradiť“ na pracovnej pozícii vedúcej pobočky, a správne sa vysporiadal s dôkazmi predloženými žalobkyňou na preukázanie tohto jej tvrdenia (vizitka, výsluch svedka Q., printscreen z webovej stránky žalovaného), rovnako správne vyhodnotil argumentáciu žalobkyne v nadväznosti na okolnosti predloženia návrhu dohody o skončení pracovného pomeru ešte v roku 2016. Odvolací súd na tomto mieste stručne odkazuje na závery v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie tak, ako mu to umožňuje z dôvodu zabránenia zbytočného opakovania tých istých skutkových a právnych úvah. Za rozhodnú v tejto otázke považuje nesporne zistenú skutočnosť, že svedok W. do práce u žalovaného nastúpil 13 mesiacov pred rozhodnutím o organizačnej zmene (21.03.2016) ešte pred dočasnou práceneschopnosťou žalobkyne (neexistujúca časová súvislosť), a to na pozíciu obchodný manažér, nie vedúci pobočky, ako bola pracovná pozícia žalobkyne, pričom v náplni jeho práce sa neuvádza zodpovednosť za vedenie pobočky ako v prípade predloženej náplne práce žalobkyne zo dňa 01.04.2011. So zostávajúcimi námietkami žalobkyne týkajúcimi sa hodnotenia ostatných dôkazov (vizitka, údaj na internete a svedok Q.) sa vysporiadal súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, a to podľa názoru odvolacieho súdu správne, preto na ne odkazuje.

15. Odvolací súd nezistil dôvodnosť odvolacích námietok žalobkyne. Žalobkyňou uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie nebolo možné považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

16. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

17. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu v zmysle patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

19. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).