Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

40Pc/3/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Michalom Kubišom v právnej veci povinného z výživného: A. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XX, XXX XX C., a oprávneného z výživného: Z. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, XXX XX C., zastúpený Doc. JUDr. Bronislavou Pavelkovou, PhD., advokátkou so sídlom Dobrovičová 6, 811 09 Bratislava, o zníženie výživného, takto

rozhodol:

I. Súd návrh na začatie konania zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Povinný z výživného sa návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 30.03.2020 (v znení jeho doplnenia zo dňa 11.05.2020) domáhal, aby súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť voči jeho synovi naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. -236 zo dňa 25.01.2017 zo sumy 500 eur na sumu 160 eur mesačne s účinnosťou od 01.06.2020. Svoj návrh odôvodnil tým, jeho manželstvo s matkou teraz plnoletého syna ako oprávneného z výživného bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. -236 zo dňa 25.01.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.02. 2017. Týmto rozsudkom bol vtedy maloletý syn zverený do osobnej starostlivosti matky a on bol zaviazaný platiť na maloletého výživné vo výške 500 eur mesačne. Uviedol, že pôvodne stanovená výška výživného vychádzala zo situácie v rokoch 2016 a 2017, kde mu výška výživného bola stanovená aj z negarantovaných častí mzdy, jeho príjem sa však medzičasom znížil a naopak u matky došlo k jeho niekoľkonásobnému nárastu. Poukázal na to, že počas súdneho konania o rozvode manželstva matka významne upravovala svoju mzdu. a to najskôr ukončením úväzku na T., potom sa presťahovala do Piešťan, kde si našla ako človek so štyrmi akademickými titulmi prácu, za ktorú dostávala priemerne 500 eur, t.z. ani nie polovicu svojho predchádzajúceho príjmu u zamestnávateľa S.. Poukázal tiež na to, že vyššie uvedeným rozsudkom bol zaviazaný okrem úhrad výživného na syna Z. aj úhradou výživného na zvyšné dve deti XXXS.a W. Z. XXX po 300 eur, t.z. sumárne to bolo výživné vo výške 1.100 eur. Uviedol, že momentálne sa jeho zamestnávateľ dostal do finančných problémov a nie je schopný vyplácať už ani garantovanú časť mzdy, navyše matka medzičasom získala byt na D. 12, ktorý nie je zaťažený úverom. Poukázal na to, že pracuje v štátnom podniku Letové prevádzkové služby Slovenskej republiky, ktorého úlohou je poskytovanie letových navigačných služieb lietadlám vo vzdušnom priestore Slovenskej republiky, pričom vzhľadom na výskyt celosvetovej pandémie COVID-19 sa dostal letecký priemysel (prevádzkovateľov lietadiel a poskytovateľov leteckých navigačných služieb) na hranicu krachu. Uviedol, že syn v súčasnosti ukončuje štúdium na Gymnáziu C. XX, Bratislava, býva spoločne s matkou v byte na D. 12 v Bratislave, od rozpadu rodiny s ním nekomunikuje a pod vplyvom matky prebral jej maniere aj slovník. Matka sa presťahovala späť do Bratislavy, kúpila si byt na D. 12 a zamestnala sa späť u oboch predchádzajúcich zamestnávateľov S. a Slovenská K.. Ďalej uviedol, že náklady na syna Z. dokladované matkou v konaní vedenom na tunajšom súde pod

sp. zn. o obmedzenie styku a zvýšenie výživného na mladšie deti sú vo výške 337,53 eura. Aj keby matka doložila iné náklady špecifické na syna Z., súčasne stanovená výška výživného v sume 500 eur prevyšuje resp. ich pokrýva úplne. Uviedol, že v platbách v súdom stanovených sumách pokračuje napriek významnej zmene v príjmovej strane, keďže už mu nie sú vyplácané negarantované časti mzdy a ani garantovaný základný príjem, momentálne dostáva len náhradu mzdy vo výške 60 % príjmu v predchádzajúcom štvrťroku. Príjmy matky sa pritom vrátili na pôvodné úrovne pred začiatkom rozvodového konania

2. Oprávnený z výživného s návrhom na zníženie výživného nesúhlasil. Poukázal na to, že za obdobie karantény otcov príjem síce klesol, ale nie dramaticky, keď ešte vo februári mal 3.634 eur v čistom, v marci 3.070,55 eura, v apríli 2.384,27 eura. Uviedol, že oni všetci štyria dokopy ako rodina majú podobný príjem ako dosahuje on po znížení výplaty. Dostáva výživné 500 eur, dvojčatá každé po 300 eur, mama zarobí približne 1.000 eur mesačne v HARMONY o.z., kde rehabilituje choré deti a na Vysokej škole Z. zarobí mesačne asi 100-300 eur. Mama dostáva ešte rodinné prídavky 3x23 eur, čo je 69 eur. Spolu má teda ich štvorčlenná domácnosť príjem len cca o 35 eur vyšší, než jednočlenná domácnosť ich otca, ktorý navyše tvrdí, že žije u svojho otca. Na potreby jedného z nich vychádza teda mesačne 604 eur v porovnaní s otcom, ktorý má na svoje potreby (aj po zaplatení výživného) stále dvojnásobok tejto sumy (1.284 eur). V čase, keď mal plný príjem (napríklad február 2020) mal sám pre seba mesačne 2.500 eur. Uviedol, že nesúhlasí so znížením výživného aj preto, že práve zmaturoval a bol prijatý do prvého ročníka na H., čo je naopak zvyčajne dôvod na zvýšenie výživného, avšak konanie iniciovať nechcel. Nástupom na novú školu sa jeho náklady znova len zvýšia, keď potrebuje množstvo pomôcok, knihy, počítač a pod. Poukázal tiež na to, že otec sa inak, ako platením výživného na jeho výchove nepodieľa, nedostal od neho za 5 rokov jediný darček, žiadnu ľudskú ani finančnú pomoc. Neprišiel ani na jeho stužkovú, komunikácia medzi nimi je minimálna. Ďalej uviedol, že peniaze z výživného každý mesiac preposiela mame, ktorá z nich hradí všetko čo potrebuje. Otec s ničím nepomáha, jediné, čo pre nich ako deti robí, je posielanie výživného. Všetku pomoc, starostlivosť a výchovu dostávajú len od mamy. Poukázal na to, že pri príjme, ktorý otec dosahoval pred koronou (3-6.000 eur mesačne) mu krátkodobý pokles na 2 a pol tisíc mesačne nemôže spôsobiť existenčné problémy. Za 5 rokov od rozvodu manželstva zarobil cca 250.000 eur (ročne asi 50.000 eur), na výživnom zaplatil 44.000 eur, čo znamená, že mu zostalo viac než 200.000 eur. Ďalších 19.000 eur dostal po rozvode pri predaji bytu, teraz žije s priateľkou a jej deťmi.

3. Povinný z výživného uviedol, že jeho priemerný mesačný príjem za obdobie, na ktoré poukázal syn, bol 3.945 eur, sumu z predaja spoločného bytu 20 tisíc eur si nárokuje exmanželka v rámci vyrovnania BSM, pričom v danom období za exmanželku platil hypotekárny úver ako aj počas celého obdobia rozvodového konania vo výške 1.142 eur mesačne. On za všetky tri deti zaplatil za celé uvedené obdobie 49.130 eur pravidelnými splátkami a 5.400 eur splátkou dodatočného výživného, čo predstavuje zaplatené výživné v sume 54.530 eur. Uviedol tiež, že súčasné výživné 500 eur na syna presahuje reálne výdavky syna, ktoré sú na úrovni 455 eur.

4. Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu:

4.1. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. -236 zo dňa 25.01.2017, právoplatným dňa 06.02.2017, súd rozviedol manželstvo Ing. W. XXX a PhDr. M. F., PhD., rod. U. a schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej boli maloleté deti Z. XX.XX.XXXX,, nar. 20.11.2000, Michaela XX.XX.XXXX,ová, nar. 05.12.2009 a Ján Max XX.XX.XXXX,, nar. 05.12.2009 zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať a spravovať ich majetok budú obaja rodičia a otec sa zaviazal platiť výživné na maloletého Z. v sume 500 eur mesačne, na maloletú Z. v sume 300 eur mesačne a na maloletého W. Z. v sume 300 eur. Ďalej si rodičia v schválenej rodičovskej dohode upravil styk s maloletou Z. a A. Z.. Návrh na rozvod podal A..dňa 09.11.2015, pričom v ňom uviedol, že od júna 2015 hradí všetky poplatky na prevádzku spoločného bytu, splátky hypotéky, jedáleň detí a rodinné nákupy výlučne on, manželka neprispieva nijako. Svoje náklady na hypotekárny úver, domácnosť, poistky, platby energií, internet a TV vyčíslil na 1.858 eur mesačne, náklady na deti 430 eur mesačne. Manželka W. XX.XX.XXXX,ová uviedla, že príjem manžela bol v tom čase okolo 4.150 eur mesačne, bol extrémne šetrný, peniaze vyčlenené jej manželom nepostačovali na potreby detí, preto jej pomáhali rodičia. Pred manželstvom mala byt v hodnote 120.000 eur, ktorý predala a peniaze boli investované do spoločného bytu, ktorý je zaťažený aj hypotékou. Potvrdila, že manžel posiela na deti 600 eur + 70 eur ako rodinné prídavky a platí hypotéku 1.200 eur mesačne, ona zarába 930 eur mesačne a platí všetky náklady spojené s bytom, a všetky náklady na deti. Zo mzdového listu Rehabilitačného centra D. n.o. rok 2015 súd zistil,

že celková čistá mzda M. F. za rok 2015 predstavovala 11.799,63 eura, t.j. v priemere 983,30 eura mesačne. Zo mzdového listu Rehabilitačného centra D. n.o. za obdobie 1/2016-4/2016 súd zistil, že celková čistá mzda M. F. za uvedené obdobie predstavovala 4.365,09 eura, t.j. v priemere 1.091,27 eura mesačne. Z prehľadu nákladov na maloletého Z. XXX vyčíslených matkou súd zistil, že tieto predstavovali naposledy sumu 893,34 eura mesačne. Z potvrdenia o mzde Letových prevádzkových služieb Slovenskej republiky za 01/-04/2016 súd zistil, že čistá priemerná mesačná mzda W. XXX za uvedené obdobie predstavovala 3.528,33 eura. Z potvrdenia o mzde XX/XXXX-XX/XXXX služieb Slovenskej republiky za 01/2014-07/2016 súd zistil, že čistá priemerná mzda W. XXX za uvedené obdobie predstavovala 123.197,20 eura, t.j. 3.974,10 eura mesačne. V rámci svojho výsluchu na pojednávaní v konaní o rozvod uviedol, že sa odsťahoval k otcovi do bytu, kde prispieva polovicou na všetky úhrady v sume 100-150 eur, okrem 4-izbového bytu v Q. je ešte 1/6 spoluvlastník bytu po rodičoch a záhrady, vlastní motorové vozidlo E. L., r.v. 2008, manželke platí 760 eur a poistky detí 100 eur mesačne. Svoje náklady vyčíslil na 1.000 eur mesačne (auto 100 eur, PHM 140 eur, drogéria 15 eur, potraviny 160 eur, dovolenka 160 eur, zdravie 200 eur, hypotéka 1.142 eur, iné nezaradené výdavky 150 eur). Z potvrdenia K. liečebné kúpele S., a.s., zo dňa 05.09.2016 súd zistil, že priemerný čistý zárobok Dany F. predstavoval 370,23 eura, pričom doba trvania pracovného pomeru bola dohodnutá na dobu určitú do 31.08.2017. Uvedené skutočnosti mal súd za preukázané z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. .

4.2. Z výpisu z listu vlastníctva č. M. pre k.ú. M. súd zistil, že matka oprávneného z výživného je výlučnou vlastníčkou bytu č. D. na 13. p. vo vchode D. XX v Bratislave.

4.3. Z rozhodnutia o prijatí na vysokoškolské štúdium zo dňa 16.06.2020 (č.l. 49 spisu) súd zistil, že oprávnený z výživného bol v akademickom roku 2020/2021 prijatý na trojročné štúdium bakalárskeho študijného programu právo v študijnom odbore právo dennou formou naV. v Bratislave.

4.4. Z potvrdenia o mzde XX/XXXX-XX/XXXX služieb Slovenskej republiky za 01/2020-08/2020 (č.l. 65 spisu) súd zistil, že čistá priemerná mesačná mzda povinného z výživného za uvedené obdobie predstavovala 2.834,93 eura.

4.5. Z potvrdenia o mzde XX/XXXX-XX/XXXX služieb Slovenskej republiky za (č.l. 604 spisu) súd zistil, že čistá priemerná mesačná mzda povinného z výživného za uvedené obdobie predstavovala 2.211,03 eura.

4.6. Z potvrdenia o mzde XX/XXXX-XX/XXXX služieb Slovenskej republiky za 01/2021-04/2021 (č.l. 822 spisu) súd zistil, že čistá priemerná mesačná mzda povinného z výživného za uvedené obdobie predstavovala 2.430,64 eura.

4.7. Z potvrdenia o mzde XX/XXXX-XX/XXXX služieb Slovenskej republiky za 05/2021-08/2021 (č.l. 848 spisu) súd zistil, že čistá priemerná mesačná mzda povinného z výživného za uvedené obdobie predstavovala 2.434,20 eura.

4.8. Oprávnený z výživného vyčíslil svoje náklady na sumu 915,54 eura mesačne, a to ako náklady na bývanie v sume 80,93 eura mesačne, náklady na stravu v sume 210 eur mesačne, náklady na štúdium a dopravu v sume 201,30 eura, náklady na oblečenie v sume 84 eur mesačne, náklady na voľnočasové aktivity (rybárčenie, vreckové, sporenie, dovolenka, výlety) v sume 291,65 eura mesačne, náklady na lieky, ošetrenia a hygienu v sume D.,66 eura mesačne. Uvedené náklady dokladoval výpismi zo svojho bankového účtu, výpismi z bankového účtu matky, pokladničnými dokladmi a faktúrami (č.l. 82-536, 899-909, 911-919, 920-942 spisu) a výpismi z bankového účtu vyžiadaných súdom (č.l. 868-877 spisu).

4.9. Povinný z výživného vyčíslil svoje náklady na sumu 1.730 eur mesačne, a to ako náklady na bývanie v sume 70 eur mesačne, náklady na auto a PHM v sume 280 eur mesačne, náklady na potraviny v sume 220 eur, náklady na drogériu+lekáreň v sume 110 eur mesačne, náklady na oblečenie v sume 130 eur mesačne, náklady na dovolenku v sume XX0 eur mesačne, náklady na poistenie v sume 200 eur mesačne, hotovosť - 200 eur, ostatné výdavky - 200 eur, právne služby - 200 eur. Uvedené náklady dokladoval predpisom mesačnej zálohovej úhrady za užívanie bytu vedeného na C., platobným dokladom SIPO II na meno B. C., faktúrami C.., s.r.o. na meno B. C., faktúrou O2, vyúčtovacou faktúrou

T. G., a.s. na meno B. C. a výpismi zo svojho bankového účtu (č.l. 540-550, 578-584, 632-633 spisu) a výpismi z bankového účtu vyžiadaných súdom (č.l. 669-728, 730-743 spisu).

4.10. Z potvrdenia o návšteve školy zo dňa 26.08.2020 (č.l. 560 spisu) súd zistil, že oprávnený z výživného je v akademickom roku 2020/2021 riadnym študentom v 1. roku štúdia študijného programu právo - denná forma, trojročné štúdium bakalárske na V. fakulte V..ého v Bratislave.

4.11. Z čestného vyhlásenia B. C. zo dňa 20.11.2020 (č.l. 577 spisu) súd zistil, že B. C. čestne vyhlásila, že jej čistý príjem v tomto období je 1.500 eur s tým, že všetky náklady na jej byt a dve maloleté deti hradí z jej príjmu a príspevku ich biologického otca, pričom Ján XX.XX.XXXX,, ktorý s ňou býva v spoločnej domácnosti, jej prispieva na náklady spojené s bytom vo výške 70 eur.

4.XX. Z potvrdeniaXX.XX.XXXX o výške príjmu zo dňa 07.06.2021 (č.l. 655 spisu) súd zistil, že priemerná čistá mesačná mzda matky oprávneného z výživného M. U. za obdobie 5/2020-4/2021 predstavovala 313,38 eura.

4.13. Z potvrdeniaXX.XX.XXXX o výške príjmu zo dňa 16.08.2021 (č.l. 770 spisu) súd zistil, že priemerná čistá mesačná mzda matky oprávneného z výživného M. U. za obdobie 4/2021-7/2021 predstavovala 313,38 eura.

4.14. Z potvrdenia o príjme Rehabilitačného centra D. n.o. zo dňa 14.06.2021 (č.l. 656 spisu) súd zistil, že čistá mzda matky oprávneného z výživného M. U. za obdobie 6/2020-5/2021 predstavovala spolu 14.681,18 eura, t.j. v priemere 1.223,43 eura mesačne.

4.15. Z potvrdenia o príjme Rehabilitačného centra D. n.o. zo dňa 11.08.2021 (č.l. 769 spisu) súd zistil, že čistá mzda matky oprávneného z výživného M. U. za obdobie 5/2021-7/2021 predstavovala spolu 3.823,82 eura, t.j. v priemere 1.274,60 eura mesačne.

4.16. Z potvrdenia o mzde XX/XXXX-XX/XXXX služieb Slovenskej republiky za 07/2020-06/2021 (č.l. 729 spisu) súd zistil, že čistý priemerný mesačný príjem B. C. za uvedené obdobie predstavoval 2.114,25 eura.

4.17. Z ďakovného listu rektora V..ého v Bratislave zo dňa 01.06.2021 (č.l. 840 spisu) súd zistil, že rektor V..ého v Bratislave zablahoželal oprávnenému z výživného k výnimočnému úspechu - výhre vo finále V. a k obhájeniu titulu v lige UNI MSR a prispel tak k šíreniu dobrého mena univerzity.

4.18. Z diplomu K.ho zväzu športového rybolovu (č.l. 841 spisu) súd zistil, že oprávnený z výživného obsadil v 1. lige F. - K juniori 1. miesto.

4.19. Z čestného uznania zo dňa (č.l. 842 spisu) súd zistil, že oprávnenému z výživného bolo udelené čestné uznanie za realizáciu projektu B. B..

4.20. Z výpisu z listu vlastníctva č. 1748 pre k.ú. M. súd zistil, že povinný z výživného je vlastníkom záhrady parc. č. XXX o výmere 555 m2 v podiele 1/36 k celku.

4.21. Výsluchom povinného z výživného súdu zistil, že je zamestnaný v F. S. službách, pričom mu je vyplácaná len základná zložka mzdy, nie tá nenárokovateľná, nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, býva s priateľkou a jej dvomi nezaopatrenými deťmi v jej byte, má staršie XX ročné auto, pričom výdavky, ktoré deklaroval v sume 280 eur sú na PHM a opravy, keďže auto sa často kazí. Čo sa týka ostatných výdavkov v sume 200 eur, tam patrí všetko ostatné, čo neuviedol v ostatných položkách ako strihanie, nákupy v P., v XXX, alebo platby u zubára. To sa týka aj položky hotovosť v sume 200 eur. V čase rozvodu bol jeho príjem v 09/2016 vo výške okolo 4.740 eur, pričom príjem matky bol okolo 500 eur, momentálne v 01-03/2020 mu klesol príjem na 3.500 eur a potom ešte nižšie na 2.423 eur. Naproti tomu matka mala pred rozvodom príjem okolo 1.200 - 1.500 eur, potom si ho znížila tým, že sa presťahovala do S., pričom momentálne od 04 do 10/2020 jej príjem vychádza na 1.562 eur. Oprávnený z výživného mal tiež nejaký príjem, keď si privyrobil popri škole vo výške 344 eur. Na otázku súdu, či ešte spláca hypotekárny úver, ktorý platil v minulosti a deklaroval v konaní o rozvod, povinný z výživy uviedol, že ten byt sa predal, takže hypotéku už neplatí.

4.22. Výsluchom oprávneného z výživného súd zistil, že momentálne je v 1. ročníku na V. fakulte V..ého v Bratislave. Z peňazí za brigádu si kúpil notebook a tiež nejaké učebnice, avšak ešte si musí nejaké dokúpiť. Momentálne už nebrigáduje, tá predchádzajúca brigáda bola sezónna. Čo sa týka výdavku na ryby, je to relevantné, nemyslí si, že by mal byť v tejto jeho záľube obmedzovaný. Čo sa týka celkových nákladov ich rodiny, tieto by mohli byť ešte vyššie, avšak museli sa obmedziť. Mama si našla druhú prácu, aby mohla tieto náklady platiť. Otec zarábal pred koronakrízou okolo 3.500 eur, preto momentálne zníženie platu nie je nejako relevantné. Býva spolu s mamou a ďalšími dvomi súrodencami. Mama má z jedného zamestnania príjem od 100 do 300 eur a z toho druhého okolo 1.100 eur. Od roku 2015 s otcom neudržiava nijaký pravidelnejší kontakt, ani on s ním, za tých 5 rokov sa stretli možno trikrát, a to iba náhodne. Okrem platenia výživného otec neprejavuje nijaký záujem o neho, nepodieľa sa na výchove, bol pozvaný na jeho stužkovú, na ktorú sa však nedostavil. Na otázku povinného z výživy, že z facebooku vyplýva, že sa zaujímal o kúpu auta, aby to vysvetlil, oprávnený z výživného uviedol, že nakoľko mama má staré auto, tak zisťovali možnosti kúpy nového auta, bol to predbežný prieskumom, avšak ku kúpe nedošlo, stále majú iba to jedno staršie auto. Na otázku povinného z výživy, či ten notebook, ktorý si kúpil, je určený na hranie hier, oprávnený z výživného uviedol, že notebook vyberal tak, aby mal určité parametre a niečo vydržal, a aby si každý rok nemusel kupovať nový, to že patrí do kategórie hráčskych nie je relevantné.

5. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

5.1. Podľa o rodine (ďalej len „“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

5.2. Podľa obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

5.3. Podľa pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

5.4. Podľa dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

6. Citované ustanovenie predstavuje výnimku zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí, ktorá vyžaduje, aby k vydaniu nového rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru. Nie je žiaduce a prípustné reparovať právoplatné súdne rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu v pomeroch. Okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu výživného, budú preto dôvodom na zmenu rozhodnutia len v prípade, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi (porov. R 3/1967).

7. Súd vykonal vo veci dokazovanie, pričom po vyhodnotení všetkých relevantných okolností prejednávanej veci dospel k záveru, že povinný z výživného nepreukázal, že od poslednej úpravy výživného došlo k takej podstatnej (závažnej) zmene pomerov, ktorá by opodstatňovala zníženie jeho vyživovacej povinnosti voči oprávnenému z výživného. Povinný z výživného sa v konaní domáhal zníženia svojej vyživovacej povinnosti voči oprávnenému z výživného s poukazom na zníženie jeho príjmu, ku ktorému došlo zo strany jeho zamestnávateľa v dôsledku pandémie Covid-19, oproti príjmu, ktorý dosahoval v čase, keď bolo naposledy o výživnom rozhodnuté. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že príjem predstavuje iba jeden z viacerých faktorov (síce významný, nie však jediný), ktoré majú vplyv na výšku vyživovacej povinnosti povinného z výživného voči oprávnenému z výživného. Súd musí v záujme spravodlivého usporiadania vzťahu medzi účastníkmi starostlivo zvažovať (a vyvažovať) komplexne všetky do úvahy prichádzajúce relevantné okolnosti, ktoré majú vplyv na výšku výživného (a rozhodnutie o jej zmene), a tieto musí komplexne vyhodnotiť.

8. Naposledy bolo o výživnom povinného z výživného voči oprávnenému z výživného rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. -236 zo dňa 25.01.2017, právoplatným dňa 06.02.2017, ktorým súd rozviedol manželstvo povinného z výživného a jeho vtedajšej manželky (M. F., rod. U.) a schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej bol oprávnený z výživného (v tom čase maloletý Z. XX.XX.XXXX,), maloletá Z. XX.XX.XXXX,ová, nar. 05.XX.2009 a maloletý A. Z. XX.XX.XXXX,, nar. 05.XX.2009 zverený do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať a spravovať ich majetok budú obaja rodičia, pričom povinný z výživného sa zaviazal platiť výživné na maloletého Z. v sume 500 eur mesačne, na maloletú Z. v sume 300 eur mesačne a na maloletého W. Z. v sume 300 eur. V tom čase predstavovala čistá priemerná mesačná mzda povinného z výživného sumu 3.528,33 eura (podľa potvrdenia o mzde XX/XXXX-XX/XXXX služieb Slovenskej republiky za 01/-04/2016), resp. 3.974,10 eura mesačne (podľa potvrdenia o mzde XX/XXXX-XX/XXXX služieb Slovenskej republiky za 01/2014-07/2016). Povinný z výživného deklaroval svoje výdavky tak, že po odsťahovaní sa k otcovi do bytu mu prispieva polovicou na všetky úhrady v sume 100-150 eur, manželke platí 760 eur a poistky detí 100 eur mesačne, ďalej platí na auto 100 eur, PHM 140 eur, drogériu 15 eur, potraviny 160 eur, dovolenku 160 eur, zdravie 200 eur, hypotéku 1.142 eur, iné nezaradené výdavky 150 eur. Čistá priemerná mesačná mzda matky v tom čase predstavovala 983,30 eura (podľa mzdového listu Rehabilitačného centra D. n.o. za rok 2015), resp. 1.091,27 eura (podľa mzdového listu Rehabilitačného centra D. n.o. za obdobie 1/2016-4/2016). V septembri 2016 došlo na strane matky k zníženiu jej mzdy na 370,23 eura (podľa potvrdenia K. liečebné kúpele S., a.s., zo dňa 05.09.2016). Náklady vyčíslené matkou na vtedy maloletého Z. XXX predstavovali sumu 893,34 eura mesačne. Naproti tomu, v súčasnosti predstavuje čistá priemerná mesačná mzda povinného z výživného sumu 2.434,20 eura (podľa potvrdenia o mzde XX/XXXX-XX/XXXX služieb Slovenskej republiky za 05/2021-08/2021), resp. 2.430,64 eura (podľa potvrdenia o mzde XX/XXXX-XX/XXXX služieb Slovenskej republiky za 01/2021-04/2021). Povinný z výživného vyčíslil svoje náklady na sumu 1.730 eur mesačne, a to ako náklady na bývanie v sume 70 eur mesačne, náklady na auto a PHM v sume 280 eur mesačne, náklady na potraviny v sume 220 eur, náklady na drogériu+lekáreň v sume 110 eur mesačne, náklady na oblečenie v sume 130 eur mesačne, náklady na dovolenku v sume XX0 eur mesačne, náklady na poistenie v sume 200 eur mesačne, hotovosť - 200 eur, ostatné výdavky - 200 eur, právne služby - 200 eur. K uvedeným nákladom súd uvádza, že náklady označené ako hotovosť 200 eur, ostatné výdavky - 200 eur, právne služby - 200 eur povinný z výživného nijako bližšie nešpecifikoval a ani nepreukázal. Pokiaľ ide o náklady na auto a PHM v sume 280 eur mesačne, tieto odôvodnil tým, že ide o staršie XX ročné auto, ktoré sa často kazí, preto sú potrebné opravy. K tomu súd uvádza, že ak ide o auto vyžadujúce také časté a nákladné opravy, je otázne, či je hospodárne ho naďalej používať, zvlášť za situácie, keď povinný z výživného má vyživovaciu povinnosť k trom deťom (z toho dvom maloletým), pričom k jednému z nich sa domáha jej zníženia súdnou cestou. Povinný z výživného môže za tejto situácie využívať prostriedky hromadnej prepravy, ktorá je nepochybne menej nákladná ako ním vyčíslené náklady na auto vo výške 280 mesačne (3.360 eur ročne). V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je prvoradá zákonná povinnosť rodiča a má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami. O to viac má prednosť pred uspokojovaním vlastných potrieb rodiča (s výnimkou vyslovene existenčných potrieb), nehovoriac o finančnej rezerve a úsporách, ktoré si rodič môže dovoliť vytvoriť iba vtedy, ak nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť, resp. má dostatočné finančné možnosti, aby si ju mohol dovoliť vytvoriť aj popri platení výživného. Inak povedané, vyživovacia povinnosť rodiča musí ísť na úkor jeho uskromnenia sa až na úroveň únosnosti. Je pritom samozrejmé, že plnenie vyživovacej povinnosti nemôže viesť k existenčným problémom rodiča. Tak tomu ale v posudzovanej veci zďaleka nebolo, keď v súčasnosti dosahuje povinný z výživného čistú priemernú mesačnú mzda cca 2.434,20 eura s tým, že jej zníženie je dočasné, odôvodnené pandemickou situáciou v súvislosti s vírusom Covid-19. Oproti predchádzajúcemu obdobiu (keď sa viedlo konanie o rozvod a úpravu práv a povinností k maloletým deťom) pritom povinný z výživného už nespláca hypotekárny úver, na ktorý vtedy platil sumu 1.142 eur mesačne, takže jeho náklady sa znížili o výraznú položku. Pokiaľ pred znížením mzdy dosahoval čistú priemernú mesačnú mzdu cca 3.528,33 eura, resp. 3.974,10 eura, tak aj po zaplatení výživného na všetky tri deti spolu v sume 1.100 eur, mu ostala pre svoje potreby nadštandardná suma (zvlášť za situácie, že jeho výdavky na bývanie predstavovali sumu iba vo výške 100-150 eur mesačne u otca, resp. neskôr iba 70 eur mesačne u B. C.). To umožňovalo povinnému z výživného uspokojovanie nielenže jeho základných, ale aj nadštandardných potrieb, a dokonca aj vytváranie úspor. Pokiaľ povinný z výživného počas celého konania tvrdil, že žiadne úspory nemá, nekúpil si ani žiadnu nehnuteľnosť (doposiaľ nemá podľa jeho tvrdenia zabezpečené vlastné bývanie) ani hnuteľnú vec väčšej hodnoty (stále používa to isté 13 ročné auto), potom je zrejmé, že všetky finančné prostriedky zo svojho nadštandardného

platu (po zaplatení výživného) minul pre svoje osobné potreby (čo je samozrejme okolnosť prejavujúca sa v neprospech povinného z výživného pri posudzovaní jeho schopnosti a možnosti platiť určené výživné). Naproti tomu matka detí, ktorá sa osobne stará o celú štvorčlennú domácnosť (pričom dve deti sú maloleté) a má dve zamestnania, má čistý mesačný príjem z jedného z nich 313,38 eura (podľa potvrdeniaXX.XX.XXXX o výške príjmu zo dňa 07.06.2021 a 16.08.2021) a z druhého 1.223,43 eura resp. 1.274,60 eura (podľa potvrdenia o príjme Rehabilitačného centra D. n.o. zo dňa 14.06.2021 a zo dňa 11.08.2021). Aj z uvedeného porovnania vidieť výrazný nepomer, keď príjem štvorčlennej rodiny (vrátane výživného pre všetky tri deti) dosahuje v podstate rovnakú sumu, ako príjem samotného povinného z výživného, ktorého jedinou „starosťou“ okrem platenia výživného je uspokojenie svojich vlastných potrieb. Matka pritom okrem zabezpečenia a financovania potrieb celej rodiny sa podieľa na uspokojovaní týchto potrieb aj svojím osobným (nefinančným) vkladom (v podobe osobnej starostlivosti), keď sama musí okrem dvoch zamestnaní stíhať aj časovo náročnú starostlivosť o dve maloleté deti, o ktoré (ale ani o plnoletého oprávneného z výživného) povinný z výživného neprejavuje okrem platenia výživného zodpovedajúcu starostlivosť (čo v podstate ani nebolo v konaní sporné, a preukazovala to aj predložená emailová komunikácia medzi matkou a povinným z výživného, v ktorej žiadala povinného z výživného, aby jej pomohol so zabezpečovaním časovo náročných voľnočasových aktivít detí, a tiež skutočnosť, že povinný z výživného neprišiel ani na stužkovú slávnosť oprávneného z výživného, na ktorú bol pozvaný). Preto neustále poukazovanie povinného z výživného na príjem matky (ktorý sa mal zvýšiť oproti predchádzajúcemu obdobiu), jej dve zamestnania (povinnému z výživného nič nebráni, aby si rovnako našiel ďalšie zamestnanie a takto si „prilepšil“) a byt (v ktorom uspokojujú svoje bytové potreby štyri osoby, z toho dve maloleté), bolo v tomto kontexte absolútne nenáležité. Pokiaľ ide o výdavky oprávneného z výživného (ktoré povinný z výživného rovnako namietal), tieto sa nejavili v pomere k schopnostiam a možnostiam povinného z výživného ako neprimerané resp. neodôvodnené. V tejto súvislosti súd opätovne poukazuje na deklarované výdavky povinného z výživného, ktoré ďaleko prevyšovali výdavky oprávneného z výživného (a z ktorých časť navyše nebola nijako špecifikovaná ani preukázaná, ako na to už súd poukázal vyššie), ako aj na podstatu inštitútu výživného, ktorého zmyslom je, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu ako oprávnenému z výživného, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna, závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopností, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania, od formy prípravy na budúce povolanie. Nemožno dospieť k všeobecne platnému záveru, ale ide o individuálnu fyzickú a duševnú vyspelosť toho-ktorého dieťaťa. Súčasne závisí od schopností a možností rodičov. V prípade obmedzených predpokladov na strane rodičov sa preto môže pohybovať od bežných najzákladnejších potrieb nutných pre život až po plné uspokojenie všetkých odôvodnených potrieb dieťaťa. Je teda úmerná životnej úrovni rodičov. Dieťa má totiž v zmysle právo podieľať sa na životnej úrovni rodiča. Súd preto považoval oprávneným z výživného vyčíslené náklady vo vzťahu k schopnostiam a možnostiam povinného z výživného a k jeho celkovej životnej úrovni za opodstatnené, a po zohľadnení všetkých okolností na strane obidvoch rodičov za odôvodňujúce platenie výživného zo strany povinného z výživného v nezmenenej výške 500 eur mesačne. V tejto súvislosti súd poukazuje tiež na to, že oproti naposledy určenému výživnému (keď oprávnený z výživného študoval na gymnáziu) začal oprávnený z výživného študovať na vysokej škole (trojročné štúdium bakalárskeho študijného programu právo v študijnom odbore právo dennou formou na V. fakulte V..ého v Bratislave), s čím sú spojené zvýšené výdavky a takáto zmena (prechod medzi jednotlivými stupňami školského systému) opodstatňuje skôr zvýšenie výživného (rovnako ako zvýšenie výživného opodstatňuje aj samotný vyšší vek oprávneného z výživného). Oprávnený z výživného pritom dosahuje na vysokej škole výborné výsledky (čo preukazuje aj ďakovný list rektora V..ého v Bratislave zo dňa 01.06.2021) a výborné výsledky dosahuje aj v rámci svojho koníčka - rybolovu (ako kto vyplýva z diplomu K.ho zväzu športového rybolovu a z čestného uznania zo dňa ). Preto aj náklady na túto voľnočasovú aktivitu oprávneného z výživného (ktorú povinný z výživného namietal) možno považovať za zmysluplné a súčasť odôvodnených potrieb oprávneného z výživného. Pokiaľ povinný z výživného namietal ďalšie vyčíslené výdavky oprávneného z výživného, resp. ich exaktné nepreukázanie (ako napríklad na pojednávaní konanom dňa 06.05.2021, kde spochybňoval položku výdavkov oprávneného z výživného ako úspory 16 eur mesačne, kde povinnému z výživného to vyšlo na 10 eur mesačne, alebo výdavky na MHD v sume 13,45 eura mesačne, kde povinnému z výživného to vyšlo podľa jeho prepočtov na 8 eur mesačne, prípadne položku strava 200 eur, kde povinnému z výživného to vyšlo podľa výpisov z účtu na jedného člena 108 eur, /čo je mimochodom absolútne neadekvátna suma a dokazuje to, že nie všetko sa hradí iba prostredníctvom bankového účtu - pozn. súdu/, a takto postupoval v podstate počas celého konania, kedy zakladal do spisu rôzne tabuľky jeho prepočtov „optimálnych“ výdavkov oprávneného z výživného a celej rodiny), súd uvádza, že zmyslom

konania o výživnom (a jeho zmene) nie je to, aby sa z neho stal matematický vyúčtovací spor, kde by mal súd položku po položke kontrolovať, či všetky výdavky oprávneného z výživného v danom mesiaci boli exaktne preukázané pokladničnými dokladmi resp. výpismi z bankového účtu (keďže nie všetky výdavky sa hradia z bankového účtu a rovnako nie je možné požadovať od oprávneného z výživného, aby si uchovával všetky pokladničné doklady zo všetkých nákupov a myslel pritom na potrebu dokazovania v súdnom konaní, ktoré sám ani neinicioval). Podstatné je to, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodiča, pričom pokiaľ to schopnosti a možnosti rodiča umožňujú, majú byť plnením vyživovacej povinnosti uspokojené všetky odôvodnené potreby dieťaťa ako oprávneného z výživného. Po zohľadnení všetkých relevantných okolností posudzovanej veci mal pritom súd za to, že schopnosti a možnosti povinného z výživného mu umožňujú uspokojovať všetky odôvodnené potreby oprávneného z výživného, ktoré si vyčíslil (a na uspokojovaní ktorých sa podieľa aj matka ako druhý rodič), a teda platiť oprávnenému z výživného výživné v nezmenenej výške.

9. Pokiaľ povinný z výživného na poslednom pojednávaní vo veci konanom dňa 30.11.2021 uviedol, že čo sa týka jeho aktuálnych pomerov, rozišiel sa so svojou partnerkou, v septembri a v októbri býval u otca, teraz aktuálne si našiel podnájom, kde platí 590 eur mesačne a vzhľadom na zhoršený zdravotný stav jeho otca mu prispieva na zdravotné pomôcky sumou XX0 eur mesačne, pričom chce bývať sám, zvažoval aj kúpu bytu ale nájom mu prišiel ako výhodnejší, súd uvádza, že svoje tvrdenie o platení nájomného v sume 590 eur mesačne a platení zdravotných pomôcok otcovi v sume XX0 eur mesačne žiadnym spôsobom nepreukázal (na predmetnom pojednávaní na otázku súdu uviedol, že nemá žiadne návrhy na dokazovanie), pričom platenie drahého nájomného pre jednu osobu (ktorá chce bývať sama), za situácie, že otec povinného býva sám v trojizbovom byte a má zdravotné problémy (podľa tvrdenia povinného z výživného u neho z tohto dôvodu viackrát prespal), nemožno považovať u osoby zaviazanej vyživovacou povinnosťou k svojim trom deťom (z toho dvom maloletým) za opodstatnené, a to aj s prihliadnutím na to, že v septembri a v októbri tohto roka povinný z výživného býval u otca a býval u neho dlhodobo aj pred tým, ako si našiel partnerku. Takéto nehospodárne správanie (platenie vysokého nájomného za stavu, že má možnosť bývania u otca) by si mohla dovoliť snáď iba osoba, ktorá nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť. Pokiaľ ide o tvrdený rozchod s partnerkou (hoci súd má o ňom vzhľadom na nepreukázaný nájom povinného z výživného a predložené fotografie zachytávajúce parkovanie auta povinného z výživného v blízkosti bytu B. C. predložené na poslednom pojednávaní oprávneným z výživného /č.l. 943-945/ spisu vážne pochybnosti), táto okolnosť nemala žiadny podstatný vplyv na rozhodnutie súdu, keďže súd vychádzal aj tak z pomerov povinného z výživného bez zohľadnenia príjmu (ex)partnerky B. C.. Ak by spolužitie povinného z výživného a B. C. v jednej domácnosti pokračovalo, malo by to za následok iba to, že súd by v rámci komplexného posúdenia pomerov povinného z výživného zohľadnil aj príjem B. C. (ktorý podľa potvrdenia o mzde XX/XXXX-XX/XXXX služieb Slovenskej republiky predstavuje 2.114,25 eura) a výdavky povinného z výživného v sume 70 eur, čo by sa pri absencii skutkových tvrdení o iných výdavkoch domácnosti B. C. premietlo do pomerov povinného z výživného iba tak, že by sa jeho celkové možnosti pre platenie výživného ešte zvýšili.

10. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti, ktoré súd vyhodnotil jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti, dospel k záveru, že v konaní nebola preukázaná taká podstatná (závažná) zmena pomerov, ktorá by mala za následok zníženie vyživovacej povinnosti povinného z výživného voči oprávnenému z výživného, a preto súd návrh na začatie konania v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).