Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30S/108/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Brniakovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a Mgr. Silvie Tisovej, v právnej veci žalobcu: J. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. XXXX, XXX XX D., právne zastúpeného AKSK, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 15, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 859 711, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 100954594/2020 zo dňa 28.05.2020, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky Číslo: 100954594/2020 vydané dňa 28.05.2020 a rozhodnutie Daňového úradu Žilina, pobočka Čadca Číslo: 100686097/2020 vydané dňa 16.03.2020 a v e c v r a c i a na ďalšie konanie žalovanému.

Žalobca m á voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

odôvodnenie:

1. Daňový úrad Žilina, pobočka Čadca (ďalej ako správny orgán prvého stupňa alebo správca dane) rozhodnutím Číslo: 100686097/2020 zo dňa 16.03.2020 rozhodol podľa v znení neskorších predpisov o vyrubení úroku z omeškania v sume 679,90 Eur za nezaplatenie dane z príjmov fyzickej osoby vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie - rok 2014, v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške J. B., DIČ 1047902273, IČO 40140415, D. XXXX, XXX XX D.. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia správca dane poukázal na úpravu podľa o dani z príjmov a uviedol, že žalobca ako daňový subjekt si oznámením zo dňa 16.03.2015 predĺžil lehotu na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie rok 2014 do 30.06.2015. Dňa 30.06.2015 podal žalobca daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2014. Lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2014 uplynula dňa 30.06.2015. Daňový subjekt v podanom daňovom priznaní uviedol daň na úhradu vo výške 1.133,28 Eur, ktorú bol povinný zaplatiť v lehote do 30.06.2015. Daňový subjekt priznanú daň za uvedené zdaňovacie obdobie vo výške 1.133,28 Eur k momentu vydania rozhodnutia správcu dane neuhradil. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou. Správca dane ďalej poukázal na úpravu podľa , Úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 01.07.2015 predstavovala 0,05%, pričom vzhľadom k tomu, že štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahol 15%, pri výpočte sa použila ročná úroková sadzba 15%. V tabuľke, ktorá je obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia správcu dane je uvedený výpočet úroku z omeškania z dlžnej sumy 1.133,28 Eur, pri dni splatnosti 30.06.2015, pri dni platby 30.06.2019 a pri počte dní omeškania 1461 dní a výška vypočítaného úroku z omeškania 679,968 Eur po zaokrúhlení 679,90 Eur.

2. Na základe včas podaného odvolania žalobcu rozhodovalo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej ako správny orgán druhého stupňa alebo odvolací správny orgán alebo žalovaný), ktoré rozhodnutím Číslo: 100954594/2020 zo dňa 28.05.2020 potvrdilo rozhodnutie správcu dane. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia žalovaný skonštatoval podstatný obsah odvolania podaného žalobcom proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa a skonštatoval zistený skutkový stav, podľa ktorého žalobca ako odvolávajúci podal daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2014 dňa 30.06.2015. Odvolávajúci priznal daň z príjmov fyzickej osoby v sume 1.133,28 Eur, ktorá nebola uhradená. Podľa o dani z príjmov v znení neskorších predpisov bol odvolávajúci povinný podať daňové priznanie do 30.06.2015 (lehota na podanie daňového priznania predĺžená na základe oznámenia odvolávajúceho zo dňa 16.03.2015) a v tejto lehote mal aj zaplatiť daň z príjmov fyzickej osoby. Nakoľko daň z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2014 nebola uhradená v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške v lehote splatnosti, správca dane vyrubil odvolávajúcemu úrok z omeškania v sume 679,90 Eur. K samotným odvolacím námietkam žalovaný poukázal na skutočnosť vydania uznesenia Okresného súdu Žilina sp. zn. zverejneného v Obchodnom vestníku č. 31/2019 dňa 13.02.2019, ktorým bol na majetok žalobcu ako dlžníka, ktorý do 27.02.2016 podnikal pod obchodným menom Alojz B. - STAVOREAL, s miestom podnikania D. XXXX, XXX XX D., zastúpeného Centrom právnej pomoci Bratislava, Kancelária CPP v Žiline, vyhlásený konkurz. Žalovaný poukázal na úpravu podľa o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ). Uviedol, že oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov. Zákaz vyrubenia úroku z omeškania daňovému subjektu pri povolení oddlženia neukladá žiaden právny predpis. Samotné vyrubenie úroku z omeškania nie je právnym krokom vymáhania nedoplatku, t.j. na základe tej skutočnosti, že nie je možné počas oddlženia vymáhať sankcie (úrok z omeškania), nie je dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Skutočnosť, že pohľadávky nezanikajú vyplýva z ustanovenia , podľa ktorého daňový nedoplatok zanikne dňom nasledujúcim po uplynutí šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára alebo oddlženia podľa všeobecného predpisu upravujúceho konkurzné konanie (zákona o konkurze a reštrukturalizácii), rovnako zanikajú aj neprihlásené pohľadávky a pohľadávky nezaradené v splátkovom kalendári určenom súdom. Konkurz na majetok žalobcu bol vyhlásený v Obchodnom vestníku č. 31/2019 s právnymi účinkami, ktoré nastali 13.02.2019. Tým, že v nadväznosti na ustanovenie daňový nedoplatok zanikne dňom nasledujúcim po uplynutí šiestich rokov od vyhlásenia oddlženia, t.j. v danom prípade po uplynutí šiestich rokov odo dňa 14.02.2019, správca dane postupoval v súlade so zákonom, keď vyrubil úrok z omeškania v sume 679,90 Eur. Žalovaný vo svojom rozhodnutí zároveň poukázal na úpravu podľa a , kedy súd, ktorý rozhodol o oddlžení do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára môže rozhodnúť o zrušení oddlženia pre nepoctivý zámer. Zrušením sa oddlženie stáva voči všetkým veriteľom neúčinné a pohľadávkam sa v plnom rozsahu, v ktorom ešte neboli uspokojené, obnovuje pôvodná vymáhateľnosť aj splatnosť ( ). Z tohto ustanovenia teda vyplýva, že zrušením oddlženia sa obnovuje vymáhateľnosť a splatnosť pohľadávok, nie aj ich existencia, pretože tá oddlžením nebola dotknutá.

3. Podaním zo dňa 28.07.2020 podal žalobca včas všeobecnú správu žalobu, ktorou navrhol preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa, obe zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobca poukázal na svoju argumentáciu uvádzanú v odvolaní, kde odkázal na uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. zo dňa 07.02.2019, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 31/2019 zo dňa 13.02.2019, kedy predmetné uznesenie nadobudlo aj právoplatnosť. Týmto uznesením bol na žalobcu vyhlásený konkurz a zároveň ním došlo aj k oddlženiu osoby žalobcu. Oddlžením bol žalobca zbavený všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze a medzi takéto pohľadávky patrí aj pohľadávka vyrubená napadnutým rozhodnutím. O oddlžení a konkurze rozhodol súd na základe štvrtej časti , na ktorú sa nepoužije ustanovenie . Štvrtá časť predstavuje komplexnú úpravu oddlženia, na ktorú sa iné predpisy ako aj ustanovenia použijú len v prípade, ak štvrtá časť na tieto iné predpisy alebo ustanovenia priamo odkazuje. To vo vzťahu k úprave neplatí. Podľa je správca dane na osobu žalobcu povinný hľadieť ako na osobu, vo vzťahu ku ktorej bolo trvalo upustené od vymáhania pohľadávok, a to aj pohľadávky, ktorá je predmetom rozhodnutia žalovaného. Pohľadávka riešená v napádanom rozhodnutí žalovaného je nevymáhateľná, na žalobcu je žalovaný povinný hľadieť ako na osobu, voči ktorej sa trvalo upustilo od vymáhania pohľadávok, pričom iný výklad by bol v rozpore s právnou istotou žalobcu a aj so zákonom. Následne žalobca v správnej žalobe sumarizuje argumentáciu

žalovaného v napadnutom rozhodnutí a právny stav poukázaním na úpravu podľa , , a , . Konštatuje, že na žalobcu bol vyhlásený konkurz dňa 13.02.2019, teda všetky pohľadávky, ktoré voči žalobcovi vznikli do 31.01.2019 sa stali nevymáhateľnými, a to vrátane pohľadávok Slovenskej republiky z titulu daní. Daňové pohľadávky nie sú uvedené medzi pohľadávkami, ktoré nie sú konkurzom/oddlžením dotknuté tzn. nepoužívajú žiadnu formu zvýhodnenia a je potrebné ich vnímať ako všetky ostatné pohľadávky. Pohľadávka riešená v napadnutom rozhodnutí je pohľadávkou z titulu úroku z omeškania za omeškanie s plnením daňovej povinnosti ešte v roku 2014. To znamená, že nárok na tento úrok z omeškania vznikol ešte v roku 2014 a bolo teda právom príslušnej osoby správcu dane prihlásiť si pohľadávku uplatnenú v napádanom rozhodnutí do konkurzu na majetok žalobcu, pretože podľa ustanovenia je možné počas konkurzu uspokojiť len prihlásenú pohľadávku a neprihlásené pohľadávky resp. v konkurze neuspokojené pohľadávky sa podľa ustanovenia stávajú nevymáhateľnými. Úroky z omeškania predstavujú peňažnú sankciu za nesplnenie daňovej povinnosti riadne a včas, pričom daňová povinnosť bola porušená ešte v roku 2014, a to viedlo k vyrubeniu úrokov z omeškania, pričom uvedené porušenie v roku 2014 predchádzalo rozhodujúcemu dňu. Z uvedeného dôvodu je podľa pohľadávka nevymáhateľná. Žalobca zdôraznil, že nevymáhateľné sú všetky sankcie vrátane verejnoprávnych, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu bola porušená pred rozhodujúcim dňom. Žalobca s odkazom na úpravu podľa považuje pohľadávku riešenú v preskúmavanom rozhodnutí správcu dane jednoznačne za nevymáhateľnú bez ohľadu na to, kedy nárok na takúto sankciu vznikol alebo vznikne, pretože je podľa jeho názoru jednoznačné, že tým že bola povinnosť z porušenia, ktorej nárok na sankciu vznikol porušená pred oddlžením, zanikla vymáhateľnosť sankcie, a teda v danom prípade vymáhateľnosť úrokov z omeškania. V nadväznosti na to bolo potom povinnosťou správcu dane ako orgánu verejnej moci od vymáhania pohľadávok z titulu sankcie upustiť, čo sa nestalo a žalovaný aj napriek tomu vydal preskúmavané rozhodnutie. Nevymáhateľnosť pohľadávky znamená, že sa nemôže začať alebo pokračovať v uplatňovaní si nárokov z pohľadávky a pohľadávka má režim naturálnej obligácie. Orgán verejnej moci sa musí k takejto pohľadávke správať tak, akoby upustil trvalo od jej vymáhania. Uvedené správca dane ani žalovaný nerešpektovali. V tejto časti odôvodnenia správnej žaloby poukázal žalobca na dôvodovú správu k , ktorým zákonom bol novelizovaný a do právneho poriadku bol inštitút oddlženia zavedený. Zdôraznil, že jedným z predpokladov pre podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu je aj predloženie úplného zoznamu majetku a hlavne úplného zoznamu veriteľov. Je zrejmé, že následky oddlženia sa majú týkať ako pohľadávok zo súkromnoprávnych vzťahov, tak aj pohľadávok z verejnoprávnych vzťahov, a teda oddlženie má a musí mať dopad aj na pohľadávky štátu vrátane pohľadávok z titulu daní. Právna úprava predstavuje vo vzťahu k iným právnym predpisom lex specialis a dokonca vo vzťahu k daňovému poriadku aj lex posterior, z čoho plynie jednoznačný záver, že úprava oddlženia podľa má a musí mať prednosť pred inými ustanoveniami iných právnych predpisov. To platí aj pokiaľ ide o otázku definície pojmu pohľadávka, okruhu pohľadávok, ktoré nie sú oddlžením dotknuté, prihlasovania pohľadávok atď. Žalobca zdôraznil, že do účinnosti t.j. do 01.03.2017 existovala v zásade pojmová jednota konkurzu a reštrukturalizácie ako jediných dvoch spôsobov riešenia úpadku. Uvedeným právnym predpisom však bola táto jednota narušená a pre riešenie úpadku fyzických osôb bol zavedený nový samostatný a komplexne upravený inštitút oddlženia, ktorý zahŕňa dve podoby, a to konkurz fyzickej osoby a splátkový kalendár. Jedná sa teda o inštitút použiteľný len pre fyzické osoby, a teda o odlišný inštitút, než je konkurz a reštrukturalizácia To znamená že akékoľvek odkazovanie na definíciu pohľadávky podľa daňového poriadku je pre oblasť oddlženia nesprávne a nepoužiteľné, a preto pri definovaní pohľadávky z titulu dane pre oblasť oddlženia je potrebné vychádzať len a len zo zmyslu a účelu oddlženia podľa . K uvedenému je možné dospieť aj systematickým výkladom, nakoľko oddlženie, teda štvrtá časť, rovnako ako konkurz, teda druhá časť a aj reštrukturalizácia, teda tretia časť má samostatnú časť , pričom prvá časť je spoločná pre všetky tri inštitúty. V tejto časti poukázal žalobca na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. . Sumárne žalobca uvádza, že správca dane ako aj žalovaný vydali rozhodnutie, ktoré sa týka pohľadávky vzniknutej pred 13.02.2019, táto pohľadávka nebola prihlásená do konkurzu na majetok žalobcu napriek tomu, že tak urobené byť mohlo a malo, tieto rozhodnutia boli vydané po oddlžení žalobcu, zaväzujú žalobcu zaplatiť nevymáhateľnú pohľadávku, predstavujú rozhodnutia, na základe ktorých môže byť vedené exekučné konanie a hlavne boli vydané napriek tomu, že podľa nastala právna fikcia, že sa na žalobcu hľadí akoby vo vzťahu k jeho záväzkom došlo k trvalému upusteniu od ich vymáhania. Žalobca zdôraznil, že je neprípustné, aby mal žalovaný vo vzťahu k ním riešenej pohľadávke, ktorá do konkurzu nebola prihlásená výhodnejšie postavenie ako veritelia, ktorí si riadne a včas prihlásili svoje pohľadávky

do konkurzu. Považuje za neprípustné, aby si žalovaný v rozpore s ustanoveniami uplatňoval svoju pohľadávku napriek tomu, že tak mal a mohol urobiť výlučne prihláškou do konkurzu a mal a mohol urobiť kedykoľvek pred oddlžením žalobcu. Postup žalovaného význam oddlženia neguje a dostáva ho do rovnakej situácie v akej bol pred povolením oddlženia, čo je v zrejmom rozpore so zákonom a žalovaný tým postupuje spôsobom, ktorý zákon nepripúšťa resp. v rozpore s účelom zákona.

4. Na pojednávanie vytýčené na termín dňa 30.11.2021 sa právny zástupca žalobcu a žalovaný neustanovili. Doručenie predvolania mali obaja včas a riadne vykázané a obaja súhlasili s prejednaním veci bez ich prítomnosti v nadväznosti na čo správny súd podľa (ďalej len ) vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovaného.

5. Správny súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného ako aj postupy, ktoré predchádzali ich vydaniu, vychádzajúc pritom z viazanosti žalobnými bodmi, ktoré boli vymedzené vo včas podanej správnej žalobe a s odkazom na úpravu podľa a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby. Podľa , , rozhodol o zrušení rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a o vrátení veci žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.

6. Podľa : Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, krajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.

Podľa , , : Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak po c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne a) zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo. Ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.

Podľa o konkurze a reštrukturalizácii - ďalej len : Ak tento zákon neustanovuje inak ( a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky po a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len "").

Podľa : Na nevymáhateľnosť pohľadávky voči dlžníkovi súd prihliadne aj bez námietky dlžníka. Orgán verejnej moci je povinný hľadieť na dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, ktorá sa stala nevymáhateľná (), ako by na neho hľadel, keby rozhodol o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky.

Podľa : Veriteľ ( a c) má právo prihlásiť sa do konkurzu do času, kým správca neoznámi v Obchodnom vestníku, že ide zostaviť rozvrh. Ustanovenia , , až 6, až 10, a sa použijú primerane. Zabezpečený veriteľ úveru na bývanie je oprávnený sa prihlásiť, iba ak je už pohľadávka z úveru na bývanie v celom rozsahu splatná, alebo ak sa prihlásil zabezpečený veriteľ, ktorého zabezpečovacie právo je skoršie v poradí, o čom správca bez zbytočného odkladu zabezpečeného veriteľa úveru na bývanie písomne upovedomí.

Podľa , , o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom k momentu právoplatnosti rozhodnutia žalovaného - ďalej daňový poriadok: Úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa odseku 2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane po a) daň alebo rozdiel dane.

Správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy podľa odseku 1. Pri výpočte úroku sa použije štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň zaplatený alebo odvedený, alebo splátka dane zaplatená. Pri vyrubení úroku z omeškania podľa odseku 9 sa použije základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia úplnej žiadosti členského štátu o vymáhanie pohľadávky. Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15%, pri výpočte úroku z omeškania sa použije ročná úroková sadzba 15%. Správca dane vyrubí úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia daňového preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 55 alebo do dňa začatia reštrukturalizačného konania; pri podaní dodatočného daňového priznania správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy do dňa podania dodatočného daňového priznania. Úrok z omeškania z nezaplatenej dlžnej sumy môže správca dane vyrubiť aj priebežne. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou.

7. Z pripojeného administratívneho spisu mal správny súd preukázanú skutočnosť vydania rozhodnutia správcu dane a žalovaného tak, ako sú v podstatnom obsahu zachytené v bode 1. a 2. odôvodnenia tohto rozsudku. Súčasťou pripojeného administratívneho spisu je daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2014 podané elektronicky pod č. 6/09653535/2015 zo dňa 30.06.2015, pri vymedzení výšky dane na úhradu 1.133,28 Eur. Z verejne dostupného Obchodného vestníka vyplýva pod jeho č. 31/2019 s dňom vydania 13.02.2019 skutočnosť uverejnenia uznesenia Okresného súdu Žilina zo dňa 07.02.2019, podľa obsahu ktorého bol na majetok dlžníka J. B. vyhlásený konkurz a zároveň bol zbavený všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu v akom nebudú uspokojené v konkurze.

8. Správny súd preskúmaval zákonnosť rozhodnutia správcu dane a žalovaného a ich vydaniu predchádzajúce postupy, pričom vyhodnocoval ich zákonnosť v nadväznosti na námietky, ktoré boli obsiahnuté v žalobných bodoch včas podaj správnej žaloby. Zo žalobcom predloženej repliky, ktorú žalobca učinil po nastúpení účinkov koncentrácie rozsahu a dôvodov žaloby v zmysle , zohľadnil len tie námietky, ktoré dopĺňali alebo rozvíjali argumentáciu žalobcu v žalobných bodoch včas podanej správnej žaloby. Vzhľadom na nastúpené účinky koncentrácie rozsahu a dôvodov žaloby nebolo ani možné zohľadňovať prípadné v replike žalobcu nové vymedzené rozpory rozhodnutia správcu dane a žalovaného so zákonom.

9. Správny súd hodnotí námietku žalobcu o nevymáhateľnosti pohľadávky z titulu úroku z omeškania, o ktorej rozhodol správny orgán prvého stupňa, ako dôvodnú. Je potrebné hneď na začiatku uviesť, že uvedená pohľadávka má povahu verejnoprávnej sankcie a vzťahuje sa k omeškaniu vymedzenému dobou omeškania tak, ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, teda za dobu od 30.06.2015 do 30.06.2019. Pri zohľadnení účinkov vyhlásenia konkurzu a oddlženia žalovaného tak, ako vyplýva z Obchodného vestníka č. 31/2019 s dňom vydania 13.02.2019 dňom 14.02.2019 ( ), zahŕňa uvedené omeškanie obdobie pred rozhodujúcim dňom v zmysle jeho definície podľa , , ako aj obdobie po rozhodujúcom dni a po oddlžení. Správny súd v nadväznosti na to najskôr vyhodnocoval námietku žalobcu o nevymáhateľnosti pohľadávky z titulu úroku z omeškania za dobu pred rozhodujúcim dňom (omeškanie za čas od 30.06.2015 do 31.01.2019). V tejto časti správny súd vychádzal zo záveru o vzniku uvedenej pohľadávky z titulu úrokov z omeškania momentom objektívnej skutočnosti nesplnenia daňovej povinnosti žalobcu z titulu dane z príjmov fyzickej osoby v lehote splatnosti. Uvedená právna skutočnosť porušenia povinnosti žalobcu ako daňového subjektu zaplatiť daň z príjmov fyzickej osoby riadne a včas (v lehote splatnosti a v úplnej výške), v spojení so skutočnosťou kvantifikovateľnosti splatnej dane a trvania omeškania sa žalobcu so splnením tejto povinnosti, umožňuje vyčíslenie pohľadávky z titulu úroku z omeškania nezávisle na skutočnosti, či úrok z omeškania bol alebo nebol vyrubený rozhodnutím správcu dane. Možnosť určenia úroku z omeškania v zmysle jeho vyčíslenia konkrétnou sumou následne zakladá možnosť jeho vymedzenia prostredníctvom pohľadávky v konkrétnej výške, ktorú bolo možné prihlásiť do konkurzu na majetok žalobcu ako dlžníka.

10. Možnosť prihlásenia pohľadávky z titulu úroku z omeškania za nezaplatenú splatnú daň pokiaľ ide o úrok z omeškania za čas pred rozhodujúcim dňom, teda od 30.06.2015 do 31.01.2019, existovala nezávisle na skutočnosti absencie vyrubenia tejto pohľadávky rozhodnutím správcu dane podľa § 156 ods. 1, 2 daňového poriadku. Rozhodnutie o vyrubení úroku z omeškania má deklaratórnu povahu

a slúži predovšetkým na ďalší postup správcu dane pre prípad vymáhania pohľadávky z titulu úroku z omeškania. Na uvedený záver nadväzuje i záver správneho súdu o nevymáhateľnosti pohľadávky z titulu úroku z omeškania za čas od 30.06.2015 do 31.01.2019, o ktorej rozhodol správny orgán prvého stupňa, voči žalobcovi, všetko pri zohľadnení nespornosti skutočnosti absencie jej prihlásenia do konkurzu na majetok žalobcu, a tým i záver o dôvodnosti námietky žalobcu o nevymáhateľnosti predmetnej pohľadávky. K uvedenému záveru správny súd zároveň dodáva, že v prejednávanej veci bola s poukazom na úpravu podľa , určujúcou skutočnosť porušenia právnej povinnosti, ktorá zakladá vznik práva na úrok z omeškania, teda konkrétne povinnosti žalobcu ako daňového subjektu zaplatiť riadne a včas daň z príjmov fyzickej osoby za rok 2014 pred rozhodujúcim dňom (, ). Taktiež správny súd zdôrazňuje nespornú skutočnosť neprihlásenia uvedenej pohľadávky z titulu úroku z omeškania do konkurzu žalobcu prihláškou (na tomto mieste odôvodnenia správny súd podotýka, že predmetná pohľadávka nemala povahu, ktorá by ju z režimu povinnosti prihlásenia do konkurzu prihláškou pre potreby jej uspokojenia v konkurze vyčleňovala). Na základe týchto skutočností je nevyhnutné skonštatovať, že predmetná pohľadávka (pohľadávka z titulu úroku z omeškania za čas od 30.06.2015 do 31.01.2019) sa účinkami oddlženia žalobcu stala nevymáhateľnou a na uvedenú skutočnosť mal prihliadať i správny orgán prvého stupňa a žalovaný, všetko v nadväznosti na úpravu podľa veta druhá , v zmysle ktorej orgán verejnej moci je povinný hľadieť na dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, ktorá sa stala nevymáhateľnou (), ako by na neho hľadel, keby rozhodol o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky.

11. Skonštatovaný právny dôsledok nevymáhateľnosti predmetnej pohľadávky z titulu úroku z omeškania za čas od 30.06.2015 do 31.01.2019 má dopad i na zákonnú povinnosť správcu dane podľa § 156 ods. 1, 2 daňového poriadku, teda na jeho povinnosť vyrubiť úrok z omeškania. Samotné vyrubenie úroku z omeškania má len deklaratórnu povahu vo vzťahu ku právnej skutočnosti vzniku tejto pohľadávky, pretože táto pohľadávka vzniká momentom porušenia povinnosti daňového subjektu zaplatiť splatnú daň včas a riadne. Vyrubenie úroku z omeškania rozhodnutím správcu dane má v nadväznosti na uvedené význam len pre potreby postupu pre prípad jeho vymáhania, čo však zároveň v prejednávanej veci vzhľadom na nevymáhateľnosť predmetnej pohľadávky z titulu úroku z omeškania do úvahy neprichádzalo. Z dôvodu nevymáhateľnosti predmetnej pohľadávky z titulu z úroku z omeškania, preto neexistoval spôsobilý predmet rozhodnutia správcu dane, pretože k momentu vydania tohto rozhodnutia bola už predmetná pohľadávka z titulu úroku z omeškania v dôsledku nastúpených účinkov oddlženia žalobcu nevymáhateľná. Správny súd zdôrazňuje, že úpravu podľa § 156 ods. 1 a 2 daňového poriadku bolo potrebné v pomeroch prejednávanej veci vykladať v kontexte primárne aplikovanej úpravy zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorá upravuje inštitút oddlženia vrátane jeho účinkov, a to i vo vzťahu k povinnosti správcu dane vyrubiť úrok z omeškania rozhodnutím, komplexne a zároveň spôsobom, ktorý napĺňa samotný účel inštitútu oddlženia. V danom prípade sa nejedná o posudzovanie účelnosti samotného rozhodnutia správcu dane (posudzovanie účelnosti preskúmavaného rozhodnutia je pri prieskume zákonnosti správnym súdom vylúčené podľa s výnimkami stanovenými týmto zákonným ustanovením, ktoré prejednávaný prípad nepokrývajú), ale ide o zohľadnenie účelu inštitútu oddlženia pri ustálení vzťahu úpravy podľa daňového poriadku a z hľadiska priority aplikácie úpravy pri právnom posúdení predmetnej veci. K účelu inštitútu oddlženia správny súd podotýka, že proces oddlženia má za splnenia striktne zákonom stanovených podmienok podľa viesť k tomu, že dlžníkovi sú odpustené jeho dlhy a zrušené jeho zmluvné povinnosti voči veriteľom, a to i proti ich vôli a predlženému dlžníkovi je umožnené „začať znovu od začiatku“.

12. Pokiaľ ide o zvyšok pohľadávky z titulu úroku z omeškania, teda o úrok z omeškania za dobu po rozhodujúcom dni (od 01.02.2019 do 30.06.2019), ide o pohľadávku, ktorá má povahu verejnoprávnej peňažnej sankcie, ktorá sa viaže na porušenie verejnoprávnej povinnosti žalobcom včas a riadne zaplatiť daň z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2014 (žalobca mal povinnosť túto daň zaplatiť do 30.06.2015). K porušeniu tejto povinnosti došlo pred rozhodujúcim dňom. Na základe úpravy podľa , je nevyhnutné skonštatovať, že takáto pohľadávka sa považuje za nevymáhateľnú voči dlžníkovi s právnym dôsledkom podľa , v zmysle ktorého je orgán verejnej moci povinný hľadieť na dlžníka vo vzťahu k takejto nevymáhateľnej pohľadávke, ako by na neho hľadel, keby rozhodol o trvalom upustení od jej vymáhania. Námietka žalobcu o nevymáhateľnosti pohľadávky z titulu úroku z omeškania je preto dôvodná i vo vzťahu k úroku z omeškania za dobu po rozhodujúcom dni (od 01.02.2019 do 30.06.2019).

13. Vychádzajúc z uvedených záverov správny súd skonštatoval dôvodnosť námietky žalobcu o nevymáhateľnosti predmetnej pohľadávky z titulu úroku z omeškania voči žalobcovi podľa , a nastúpenie účinkov podľa . Rozhodol o zrušení rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, v oboch prípadoch z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci podľa . Pri svojom rozhodnutí správny súd zohľadnil závery podľa rozhodnutia Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu zo dňa 27.01.2021 sp. zn. , ktorým došlo k unifikácii rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR ohľadne posúdenia účinkov reštrukturalizácie na úroky z omeškania podľa daňového poriadku z daňových nedoplatkov za obdobie pred vyhlásením reštrukturalizácie, závery ktorého rozhodnutia Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu SR sú aplikovateľné aj na prejednávaný prípad a z ktorého následne vychádza i ďalšia rozhodovacia činnosť NS SR (napríklad rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 30.06.2021). V nadväznosti na návrh žalobcu a pri skonštatovaní uvedeného dôvodu zrušenia podľa u oboch rozhodnutí správnych orgánov, správny súd podľa rozhodol o zrušení oboch týchto rozhodnutí a zároveň podľa vec vrátil na ďalšie konanie žalovanému. Úlohou žalovaného bude vychádzať v ďalšom konaní zo záväzných právnych názorov správneho súdu podľa odôvodnenia tohto rozsudku (, veta prvá ).

14. Podľa : Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

15. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, a preto je mu priznaná úplná náhrada dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanému podľa .

16. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote do 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.