Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41CoE-143-2021.pdf
PDF · 83.97 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoE/143/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a členiek senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a JUDr. Márie Kubincovej, PhD., v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému N. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., XXX XX U., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 23172/14, o vymoženie istiny 782,73 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota sp.zn. 1Er/1753/2014-32 zo dňa 28. apríla 2017, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota sp.zn. 1Er/1753/2014-32 zo dňa 28. apríla 2017 v napadnutej časti I. výrokovej vety, p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rimavská Sobota uznesením sp.zn. 1Er/1753/2014-32 zo dňa 28. apríla 2017 exekučné konanie zastavil a súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie nepriznal.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený navrhol vykonanie predmetnej exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 1538/07 zo dňa 29.03.2007. Z nahliadnutia do aplikácie Súdny manažment - Register súd prvej inštancie zistil, že v konaní vedenom na tomto súde pod sp.zn. 2Er/1996/2007 oprávnený žiadal exekúciu vykonať na základe totožného exekučného titulu. Uznesením sp.zn. 2Er/1996/2007-16 zo dňa 12.03.2012 súd prvej inštancie konanie vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju z dôvodu, že predložený exekučný titul je nulitným právnym aktom. Uvedené rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici potvrdil ako vecne správne uznesením č.k. 41CoE/197/2012 zo dňa 30.10.2012. Uznesenie súdu druhej inštancie sa stalo právoplatným dňa 08.01.2013.
3. Súd prvej inštancie konštatoval, že v danom prípade bola exekúcia v rámci konania vedeného na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp.zn. 2Er/1996/2007 zastavená, pričom neprípustnosť exekúcie vyplývala zo skutočnosti, že oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom. K zastaveniu exekúcie teda došlo po meritórnom preskúmaní otázky vymáhateľnosti nároku uplatneného v exekučnom konaní. Vydané právoplatné rozhodnutie je záväzné a nezmeniteľné vo vzťahu k účastníkom konania aj štátnym orgánom. Skoršie rozhodnutie zakladá prekážku právoplatne skončenej veci, keďže sa jedná o konanie medzi tými istými účastníkmi konania ohľadne totožného nároku, ktorý má byť predmetom vymáhania, a to na základe toho istého exekučného titulu. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie exekučné konanie zastavil podľa § 161 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
4. Rozhodnutie o náhrade trov exekúcie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že oprávnený tým, že podal návrh na vykonanie exekúcie po právoplatne rozsúdenej veci, spôsobil zastavenie konania. Preto by boli
naplnené podmienky na to, aby bol zaviazaný na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Keďže súdny exekútor si nevyčíslil trovy exekúcie, súd prvej inštancie súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie nepriznal. Konštatoval, že priznaniu trov exekúcie bráni aj skutočnosť, že súdny exekútor o existencii prekážky rozsúdenej veci mohol a mal mať vedomosť s poukazom na ust. § 243j Exekučného poriadku.
5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti výroku, ktorou exekučné konanie zastavil, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní namietal, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Uviedol, že vo fáze pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie príslušný exekučný súd rozhoduje o podanom návrhu na vydanie poverenia podľa ust. § 44 ods. 2 a nasl. Exekučného poriadku, pričom prípustnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo vydanie uznesenia o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia. Poukázal na to, že Exekučný poriadok vylučuje len prerušiť výkon rozhodnutia, odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení výkonu rozhodnutia podať návrh na obnovu výkonu rozhodnutia s výnimkou, ak ich použitie umožňuje osobitný predpis, ktorým je Exekučný poriadok. Zdôraznil, že povinný si dobrovoľne nesplnil povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere riadne a včas. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žiadal hradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania.
6. K odvolaniu vyjadrenie podané nebolo
7. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolaniu oprávneného nie je možné vyhovieť, a preto podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti I. výrokovej vety, ktorou exekučné konanie zastavil ako vecne správne potvrdil.
8. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že dňa 20.05.2014 bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. vo forme zápisnice spísaný návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor požiadal súd prvej inštancie o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej exekučnej veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a.s., so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 1538/07 zo dňa 29.03.2007. Rozhodcovským rozsudkom bola žalovanému (povinnému) uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) sumu 782,71 Eur (23.580,-- Sk) s príslušenstvom. Uznesením sp.zn. 1Er/1753/2014-32 zo dňa 28.04.2017 súd prvej inštancie exekučné konanie zastavil a súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie nepriznal.
9. Odvolací súd zistil, že v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp.zn. 2Er/1996/2007 oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie proti povinnému a ako exekučný titul priložil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava sp. zn. SR 1538/07 zo dňa 29.03.2007, ktorým zaviazal povinného na zaplatenie sumy 782,71 Eur (23.580,-- Sk) s príslušenstvom. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 2Er/1996/2007-16 zo dňa 12.03.2012 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku s odôvodnením, že predložený rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom. Na základe odvolania oprávneného Krajský súd v Banskej Bystrici napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil uznesením sp.zn. 41CoE/197/2012 zo dňa 30.10.,2012. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 08.01.2013.
10. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
11. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
12. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
13. Podľa § 230 CSP ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
14. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata), § 230 CSP patrí k procesným podmienkam konania a jej existencia v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania. Jej podstata spočíva v tom, že právoplatný rozsudok predstavuje vec rozsúdenú, v ktorom prípade sa vylučuje možnosť totožnú vec znova prejednať a o nej rozhodnúť. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z akých už bol pôvodne uplatnený (t. j. ak vyplýva z rovnakého skutku). O totožnosť účastníkov ide najmä vtedy, ak v novom konaní ide o ten istý nárok medzi tými istými účastníkmi. Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania, či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie. S ohľadom na § 9a ods. 1 Exekučného poriadku je zrejmé, že toto procesné ustanovenie sa uplatní aj v exekučnom konaní. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) patrí k procesným podmienkam a jej existencia (zistenie) v každom štádiu konania musí viesť k zastaveniu konania.
15. Procesné podmienky súd skúma kedykoľvek počas konania. Rozlišujeme procesné podmienky na strane súdu, na strane účastníkov konania, negatívne procesné podmienky a tzv. „ďalšie procesné podmienky“ (ku ktorým patrí napr. zaplatený súdny poplatok). Negatívne procesné podmienky civilného konania, medzi ktoré patrí prekážka veci právoplatne rozhodnutej (res iudicata) a prekážka veci začatej (litispendencia), sú upravené v zákone č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v § 230 (res iudicata) a § 159 (litispendencia). Posudzovanie negatívnych procesných podmienok prichádza do úvahy aj v exekučnom konaní. Prekážku litispendencie v rámci stretu dvoch exekučných konaní upravuje výslovne § 36 ods. 3 Exekučného poriadku. Vzhľadom na to, že prekážka právoplatne rozhodnutej veci nie je v Exekučnom poriadku výslovne upravená, podľa § 9a ods. 1 CSP je potrebné použiť subsidiárne ustanovenia Civilného sporového poriadku s tým, že je potrebné zohľadniť aj špecifiká exekučného konania. V civilnom súdnom konaní platí, že pokiaľ bolo rozhodnuté procesne, a teda nie meritórne, nepredstavuje rozhodnutie o zastavení konania prekážku res iudicata. V exekučnom konaní však dochádza k zastaveniu aj z dôvodov hmotnoprávnych, ktoré možno stavať na roveň zamietnutia návrhu v základnom konaní. V takomto prípade predstavuje zastavenie exekučného konania prekážku veci právoplatne rozhodnutej. Ak však dôjde k zastaveniu exekúcie z procesných dôvodov, napr. oprávnený navrhne zastavenie exekúcie, nebráni neskôr oprávnenému prekážka veci rozhodnutej v tom, aby návrh na vykonanie exekúcie podal znovu.
16. Odvolací súd zo spisu zistil, že obidve exekučné konania, teda exekučné konanie vedené na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 2Er/1996/2007 a exekučné konanie vedené na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 1Er/1753/2014, boli podľa ust. § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začaté návrhom na vykonanie identickej exekúcie týkajúcej sa rovnakých účastníkov a na základe rovnakého exekučného titulu. Ako už odvolací súd uviedol vyššie, v konaní sp. zn. 2Er/1996/2007 súd prvej inštancie exekúciu vedenú na návrh oprávneného proti povinnému na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava sp. zn. SR 1538/07 zo dňa 29.03.2007 vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Napriek právoplatnému a vykonateľnému rozhodnutiu okresného súdu ten istý oprávnený podal proti tomu istému povinnému znovu návrh na vykonanie exekúcie, a to na podklade toho istého exekučného titulu napriek tomu, že exekúcia bola zastavená pre materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu. Prekážku rozsúdenej veci pre exekučné konanie netvorí právoplatný rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, a to ani vtedy, ak exekučný súd skúma, či exekučný titul vydaný vo forme rozhodcovského rozsudku, je materiálne vykonateľný, ale v danom prípade súd už raz vyslovil právny názor, že vykonanie exekúcie na základe predloženého exekučného titulu je neprípustné. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 161 ods. 2 CSP, keď predmetné exekučné konanie zastavil.
17. Záverom považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že z hľadiska princípu právnej istoty nie je v právnom poriadku možné, aby v jednom exekučnom konaní súd vyslovil neprípustnosť exekúcie pre materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia oprávnený znovu podá návrh na vykonanie exekúcie.
18. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je napadnutej časti I. výrokovej vety, ktorou exekučné konanie zastavil vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP v celom rozsahu potvrdil.
19. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).