Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/48/2021

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej v sporovej veci žalobcu: I. M. A. Y. V., Y.: XX XXX XXX, so sídlom A. X, XXX XX S., právne zastúpený: JUDr. Danuše Tichá s.r.o., advokátka, so sídlom Nám. M. Benku 6, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: U. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX N. č. XXX, právne zastúpený: JUDr. Dávid Hoffman, advokát, so sídlom ul. Hradné námestie 29, 060 01 Kežmarok, v konaní o zaplatenie 5.455,05 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. -193 zo dňa 22.06.2021 takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu o zaplatenie sumy 5.455,05 Eur s príslušenstvom. Tejto sa domáhal titulom regresného nároku voči žalovanému za škodu, ktorej náhradu vyplatil poškodenému z dopravnej nehody, ktorá bola spôsobená žalovaným z dôvodu, že tento neohlásil dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu a k tejto poistnej udalosti neprivolal políciu.

2. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:

„Žalobkyňa so žalovaným uzavrela dňa XX.X.XXXX zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č. XXXXXXXXXX, a to na obdobie od XX.X.XXXX na neurčito. Poisteným motorovým vozidlom bolo osobné motorové vozidlo zn. A. R., K.: O. XXX X. Zo správy o nehode a z oznámení o vzniku škodovej udalosti vyplýva, že dňa XX.X.XXXX o X.XX hod v B. C. M. žalovaný ako vodič poisteného motorového vozidla prešiel do protismeru a narazil do protiidúceho motorového vozidla továrenskej značky I. - O., K.: O. XXX X., čím došlo k poškodeniu prednej časti tohto motorového vozidla. Nehodu zavinil žalovaný ako vodič motorového vozidla poisteného u žalobcu. V uvedených dokumentoch je ako viditeľné poškodenie uvedené poškodenie predného nárazníka, ľavého predného svetla, ľavého predného blatníka, ľavého predného kolesa, airbagu a chladiča turba. Rozsah poškodenia potvrdzujú aj fotografie predložené žalobcom. Z uvedených dokumentov tiež vyplýva, že žalovaný a ani poškodená neohlásili dopravnú nehodu polícii, preto dopravná nehoda nebola šetrená M. SR.

Z kalkulácie opravy a z faktúry autoservisu vyplýva, že oprava poškodeného motorového vozidla stála 6.818,82 eur s DPH, resp. 5 682,35 eur bez DPH.

Z oznámenia o poistnom plnení a z výpisu z databázy o poskytnutom poistnom plnení (K.) vyplýva, že žalobca poskytol dňa XX.X.XXXX poistné plnenie vo výške 6 818,82 eur, a to poisťovni poškodenej P. M. Výzvou zo dňa XX.X.XXXX žalobca vyzval žalovaného na náhradu poistného plnenia v zmysle o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ “) z

dôvodu, že žalovaný porušil svoju povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá je poistnou udalosťou. Žalobca vyzval žalovaného na náhradu poistného plnenia vo výške 5 455,05 eur, t.j. vo výške 80 % poskytnutého poistného plnenia.

Z osvedčenia o evidencii poškodeného motorového vozidla vyplýva, že toto bolo vyrobené v roku 2008, a teda v čase poistnej udalosti malo sedem rokov.“

3. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia , , o povinnom zmluvnom poistení, , o cestnej premávke a - .

4. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutočnosti, že spornou skutočnosťou medzi stranami bolo to, či poškodenie motorového vozidla pri dopravnej nehode bolo prevyšujúce jedna a pol násobku väčšej škody podľa , teda sumy 3.990,- Eur a či v tejto súvislosti žalovaný porušil svoju zákonnú povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu. Súd prvej inštancie predmetnú povinnosť vykladal vo svetle toho, či priemerne rozumovo vyspelej osobe sa musí už na mieste a v čase škodovej udalosti objektívne javiť, že na niektorom z poškodených motorových vozidiel či na inom majetku je škoda vyššia než 3.990,- Eur, kedy je povinnosťou účastníkov škodovej udalosti vyhodnocovať len poškodenie viditeľné voľným okom a nemožno od nich vyžadovať, aby sa ich úvahy riadili aj zohľadnením či predvídaním skrytých škôd. Tento výklad by viedol k záveru, že účastníci dopravných nehôd by každú škodovú udalosť ohlasovali na polícií, čo zrejme nebolo úmyslom zákonodarcu a pokiaľ sa účastníci škodovej udalosti dohodli na jej riešení, nebol dôvod, aby bola táto udalosť prejednávaná políciou ako dopravná nehoda. Súd prvej inštancie poukázal na snahu zákonodarcov odbremeniť orgány objasňujúce priestupky v doprave od objasňovania každej škodovej udalosti, a preto bol vytvorený tento inštitút vysporiadania škodovej udalosti medzi stranami bez asistencie a ingerencie policajných orgánov.

5. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovi sa nepodarilo v konaní preukázať, že na poškodenom motorovom vozidle vznikla hmotná škoda v rozsahu, ktorý v danom mieste a čase prevyšoval sumu 3.990,- Eur, pričom výšku tejto škody nie je možné posúdiť bez stanoviska odborného servisu. Z priebehu škodovej udalosti ako aj z fotografií poškodeného motorového vozidla pre bežného človeka nie je možné indikovať zrejmý predpoklad, že škoda prevyšuje sumu 3.990,- Eur. Skutočne vyčíslená škoda vo výške 6.818,- Eur neprevyšuje výrazným spôsobom limit 3.990,- Eur, čo svedčí v to, že žalovaný nemusel mať dôvodné pochybnosti o výške tejto škody. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný neporušil právnu povinnosť ohlásiť škodu policajnému orgánu a vzhľadom na okolnosti škodovej udalosti postoj žalovaného k udalosti, uznanie jeho viny to, že splnil oznamovaciu povinnosť a podal oznámenie o škodovej udalosti a že záznam o nehode bol podpísaný účastníkmi škodovej udalosti neodôvodňuje záver, že je spravodlivé zo strany žalobcu trvať na sankčnom postihu v podobe uplatneného regresu.

6. Súd prvej inštancie poukázal na to, že regresná náhrada má plniť výchovný účel a nie existenčne ohroziť poisteného, ktorý v dôsledku pandémie Covid sa stal nezamestnaným a následne dosahuje príjem len na úrovni minimálnej mzdy, nevlastní žiaden nehnuteľný majetok a býva u rodičov. Z týchto dôvodov žalobu zamietol.

7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle zásady úspechu.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané v zákonnej lehote odvolanie zo strany žalobcu, ktorý odôvodnil podanie odvolania ustanoveniami a . Nesprávne skutkové zistenia spočívajú v tom, že súd prvej inštancie nesprávne skonštatoval, že sa žalobcovi nepodarilo preukázať to, že na poškodenom motorovom vozidle vznikla škoda v rozsahu, ktorý v čase a v mieste poistnej udalosti zrejme prevyšoval sumu 3.990,- Eur. Žalobca poukázal na to, že predložil množstvo listinných dôkazov, z ktorých jednoznačne aj pre laika vyplýva, že materiálna škoda na oboch zúčastnených vozidlách bola značná. Už samotný priebeh dopravnej nehody, kedy došlo ku čelnej zrážke, na základe ktorej došlo k vystrelenie airbagov odôvodňuje záver, že výška škody bola vyššia než táto suma a žalovanému bol známy rozsah škôd na poškodenom vozidle, nakoľko boli zjavné poškodenia chladiča, kolesa, prednej masky a z fotodokumentácie vyplýva, že bolo možné predpokladať aj vnútorné poškodenia vozidla z toho, že na vozidle boli trčiace, prerušené káble, boli zdeformované a poškodené súčiastky. Zároveň motorové vozidlo po nehode nebolo pojazdné a muselo byť z cestnej komunikácie odtiahnuté. Bolo by

možné prisvedčiť tvrdeniu žalovaného, že účastníci nehody boli presvedčení, že škoda nepresiahne zákonom stanovenú hranicu ak by išlo o nejaké škrabance, či slabé buchnutie do motorového vozidla, poškodené spätné zrkadlo, no nie za predpokladu, že dôjde ku čelnej zrážke motorových vozidiel. Aj z výpovede žalovaného vyplýva, že sa radil s viacerými osobami o tom, aká škoda vznikla, aj keď toto tvrdenie nepreukázal, no aj bez odborného, technického vzdelania je zrejmé, že pri takejto zrážke dochádza k vnútorným poškodeniam, no z faktúry opravy na poškodenom vozidle vyplýva, že práve oprava viditeľných poškodení tvorila prevažnú časť nákladov na opravu. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno preukázania svojich tvrdení, čo súd nesprávne právne vyhodnotil. Napriek tomu, že žalobca podložil svoje tvrdenia listinnými dôkazmi súd vychádzal z tvrdení žalovaného, ktoré neboli nijakými dôkazmi podporené.

9. Nesprávne právne posúdenie veci sa týka výkladu ustanovení § 64 ods. 1, 2 Zákona o cestnej premávke, z ktorých vyplýva, že ak je ohrozená majetková hodnota nad určitú sumu, teda 3.990,- Eur z dôvodu ochrany zákonodarca podmienil vyšetrovanie a riešenie tejto škody policajnými orgánmi. V danom prípade bola naplnená definícia dopravnej nehody, boli zrejmé poškodenia na vozidle žalovaného ako aj na poškodenom motorovom vozidle. Z charakteru nehody muselo byť priemernému vodičovi zrejmé, že majetková škoda na oboch vozidlách je nepochybne vyššia než 3.990,- Eur. Na tejto skutočnosti nič nemení ani vek poškodených motorových vozidiel.

10. Rozhodnutie, v ktorom rozhodoval Najvyšší súd sa týkalo škody pri cúvaní na parkovisku, teda neporovnateľnej situácií s prejednávanou vecou. Prijatím argumentácie súdu prvej inštancie by boli ustanovenia Zákona o cestnej premávke nadbytočné a účelovo by bolo možné vyhnúť sa udeleniu pokuty či prípadnej kontrole požitia alkoholu tým, že akákoľvek dopravná nehoda by bola nenahlásená s odkazom, že subjektívny pocit účastníkov dopravnej nehody bol taký, že výška škody neprevyšuje zákonom stanovenú hranicu.

11. Zároveň žalobca poukázal na to, že k dopravnej nehode došlo už v roku 2015, pričom žaloba bola podaná v roku 2018 a žalovaný prišiel o zamestnanie až v roku 2020, teda mal dostatok času dohodnúť sa so žalobcom na dobrovoľnej postupnej úhrade, prípadne žiadať o odpustenie časti nároku, či o úhradu dlžnej sumy v splátkach, k čomu však nepristúpil. Z týchto dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Žalovaný vo svojej replike k podanému odvolaniu žalobcu uviedol, že zotrváva na svojich doterajších vyjadreniach vo veci a tvrdenia žalobcu považuje za irelevantné pre daný prípad. Poukázal na to, že aj Národná banka Slovenska skonštatovala neoprávnené uplatnenie regresného nároku voči nemu. Žalovaný poukázal na priebeh udalostí, ktoré sa týkali poistnej udalosti, ktorá bola zo strany účastníkov riešená zápisom s dohodou o tom, kto zavinil dopravnú nehodu a následne túto dopravnú nehodu žalovaný aj riadne ohlásil svojmu poisťovateľovi. Od účastníkov škodovej udalosti nemožno spravodlivo požadovať, aby v čase nastania škodovej udalosti odhadli výšku nákladov spojených s opravou poškodeného motorového vozidla. V danom prípade boli splnené podmienky vymedzené v § 64 Zákona o cestnej premávke a účastníci škodovej udalosti sa dohodli na vinníkovi a tieto okolnosti uviedli aj v tlačive o nehode. Až následne po oprave poškodeného motorového vozidla bolo zistené, že náklady na opravu tohto motorového vozidla sú vyššie než suma 3.990,- Eur. Je teda zrejmé, že regresný nárok žalobcu je neoprávnený z kalkulácií opravy poškodeného motorového vozidla je zrejmé, že sa jedná aj o vnútorné poškodenie motorového vozidla, čo nie je možné objektívne odhadnúť v čase škodovej udalosti. Z týchto dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

13. Ďalšie vyjadrenia sporových strán v odvolacom konaní neboli predložené napriek výzve súdu prvej inštancie.

14. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( , ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v a , vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

15. Podľa ust. , odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie z dôvodu, že súd v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia sa nedostatočne zaoberal posúdením primeranosti zaplatenia regresnej náhrady, nakoľko nesprávne posúdil základ nároku žalobcu.

16. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil výklad ustanovenia , kedy dospel k záveru, že sa nejedná o dopravnú nehodu z dôvodu, že na niektorom zo zúčastnených vozidiel, vrátane prepravovaných vecí, nevznikla hmotná škoda zrejme prevyšujúca jeden a pol násobok väčšej škody podľa , teda sumu 3.990,- Eur.

17. Vychádzajúc z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu, a to hlavne fotodokumentácie, ktorá sa nachádza na strane 104 až 114 nepochybne vyplýva, že pri dopravnej nehode, ktorou bola čelná zrážka, bolo motorové vozidlo značky I. poškodené do tej miery, že nebolo prevádzky schopné po nehode, že bol odtrhnutý, respektíve úplne rozbitý predný blatník motorového vozidla, nárazník motorového vozidla, svetlomety, chladič, disk predného kolesa, pneumatika ako aj vystrelený airbag na mieste vodiča. Už samotný výpočet týchto dielov motorového vozidla, ktoré boli už po nehode zrejme zničené do takej miery, že nebolo možné ich opätovne použitie, podľa názoru odvolacieho súdu musí vyhodnotiť priemerne racionálne uvažujúci človek tak, že táto škoda je vyššia než suma 3.990,- Eur, respektíve dá sa rozumne očakávať, že náklady na opravu budú vyššie než táto suma. V danom prípade je pravdou, že nemožno od účastníkov dopravnej nehody, aby okamžite na mieste činu odhadli výšku škody, no takéto úvahy by boli relevantné v prípade škôd, ktoré by boli voľným okom relatívne nerozpoznateľné a v takomto prípade sa o takúto situáciu jednoznačne nejednalo. Vodič motorového vozidla je osobou, ktorá spĺňa podmienky, ktoré vyžaduje zákon a ktoré sú overované príslušnými skúškami pre získanie vodičského oprávnenia v autoškolách. Je teda zrejmé, že od takejto osoby možno očakávať racionálne takú mieru úsudku, že v prípade ako je tento, kedy došlo k zrejmým a viditeľným škodám, musí mať minimálne pochybnosti o tom, že výška škody je vyššia než 3.990,- Eur. Vzhľadom na listinné dôkazy predložené žalobcom preto odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil, keď dospel k záveru, že hmotná škoda podľa úsudku žalovaného zrejme v čase nehody neprevyšovala sumu 3.990,- Eur. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie zaťažil svoje rozhodnutie nepreskúmateľnosťou, preto odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

18. V ďalšom rozhodnutí bude súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ohľadom skutočnosti, že v danom prípade sa jednalo o hmotnú škodu zrejme prevyšujúcu jedna a pol násobku väčšej škody podľa , preto bude úlohou súdu prvej inštancie posúdiť otázku rozsahu regresného nároku, pričom je nutné, ako správne uviedol súd prvej inštancie už v pôvodnom rozhodnutí, vziať do úvahy sociálnu situáciu žalovaného tak, aby regresné plnenie plnilo výchovný účel a nie účel likvidačný tak ako to uviedol Ústavný súd vo svojom rozhodnutí. Zároveň bude dôvodné brať do úvahy aj tvrdenia žalobcu, že v čase škodovej udalosti a ešte niekoľko rokov po tom žalovaný bol v pracovnom pomere a bude dôvodné zistiť aj akú výšku príjmu v tomto čase žalovaný dosahoval, prípadne aké mal ďalšie výdavky. Až po zistení týchto skutočností bude možné vec posúdiť.

19. Odvolací súd poukazuje aj na závery Ústavného súdu v obdobnej veci, ktoré je nutné primerane aplikovať na zistený skutkový stav v prejednávanej veci.

20. „Regresná náhrada má plniť výchovný a nie likvidačný účel, a má zohľadniť okolnosti, za ktorých došlo k vzniku škody. Primeranosť náhrady možno ustáliť skúmaním výšky sumy vyplatenej z titulu poistenia (pri zohľadnení, či ide o sumu konečnú alebo o sumu, ktorá sa budúcnosti bude zvyšovať), zohľadnením okolností, za ktorých škoda vznikla, a tiež skúmaním osobných, zárobkových a majetkových pomerov toho, kto škodu spôsobil. Až posúdením týchto troch komponentov možno dospieť k záveru o tom, či regresná náhrada je primeraná. Aplikácia dvoch komponentov - výšky plnenia a miery jej percentuálneho zníženia a okolností, za ktorých došlo k škode nie je dostatočným podkladom pre záver o primeranosti regresnej náhrady. Je nevyhnutné aplikovať súčasne aj tretí komponent, t.j. konkrétne pomery toho, kto škodu spôsobil, lebo len tak možno dosiahnuť účel regresnej náhrady. Skúmanie pomerov toho, kto škodu spôsobil, umožní primerane určiť výšku regresnej náhrady tak, aby plnila výchovný (odstrašujúci) účinok, a vyhnúť sa tomu, aby výška regresnej náhrady nebola príliš nízka

- keď nenaplní svoj účel a na druhej strane, aby nebola (ekonomicky) likvidačná.“ /Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. 377/2018 z 31.1.2019/

21. Pri rozhodovaní o trovách konania následne súd prvej inštancie bude vychádzať zo zásady, že o celkovom nároku a jeho výške sa rozhodlo na základe úvahy súdu.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).