Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Co-147-2021.pdf
PDF · 94.95 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/147/2021
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v spore žalobcu: Q. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. O. - P., P. M. XXXX/XX, právne zastúpený: JUDr. Miroslav Bachynec, advokát so sídlom v F. XXX, proti žalovanej: Obec Párnica, so sídlom v Párnici 116, IČO: 00 314 781, právne zastúpená: BUKNA, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Jánoškova 1545, Dolný Kubín, IČO: 36 865 044, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 5C/50/2021-55 zo 16. septembra 2021, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu potvrdzuje.
Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by bolo žalovanej uložené zdržať sa úkonov smerujúcich ku vyvlastneniu pozemku, ku zmene využitia pozemku, ku vykonávaniu akýchkoľvek stavebných úprav, ku usporadúvaniu spoločenských a športových akcií bez súhlasu vlastníka pozemku, všetko ku pozemku parc. KN-C č. 2593/4 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 5.494 m2, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX pre k. ú. F., ktoré by bránili žalobcovi jeho nerušené užívanie (výrok I.). Žalovanej nepriznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania (výrok II.). Okresný súd právne posúdil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1, 2 písm. d/ a § 330 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“). Vychádzal zo zistenia, že žalobca je výlučným vlastníkom predmetného pozemku, ktorý sa nachádza v zastavanom území obce F.. Tento pozemok má fakticky tvoriť súčasť športového areálu obce a má byť prinajmenšom v bezprostrednej blízkosti futbalového ihriska, žalovaná sa podľa nájomnej zmluvy z 24.05.2019 zaviazala daný pozemok užívať za účelom kultúrno-športových činností. Podľa skutkových tvrdení žalobcu a ním predložených listinných dôkazov ďalej konštatoval, že existujúci stav využitia plochy predmetného pozemku ako súčasti športového areálu obce, v ktorom aj táto obec vlastní časť pozemkov a stavby na nich, je už dlhodobejší. V minulosti ohľadom predmetného pozemku došlo medzi stranami sporu k uzavretiu dvoch nájomných zmlúv na dobu určitú. Aj mimo dojednanej doby pozemok fakticky užívala žalovaná ako vlastníčka športového areálu pričom úhrada za jeho užívanie bola žalobcovi priznaná v súdnych konaniach. Ďalej okresný súd konštatoval, že so žalobcom predložených dokladov vyplýva, že prakticky až do súčasnosti prebiehajú medzi ním a žalovanou, práve v súvislosti s predmetným pozemkom, viaceré rokovania, dávanie návrhov a protinávrhov. Zo strany žalobcu je najaktuálnejšie prezentovaná snaha predmetný pozemok odpredať „hocikomu“ - nevynímajúc ani žalovanú s tým, že jeho cenu určil v rozmedzí 55,- až 100,- eur za 1 m2, ktorá má podľa neho vyjadrovať tržnú cenu. Okresný súd uviedol, že v tejto súvislosti nerozumie argumentácii žalobcu v podanom návrhu, kde v súvislosti so svojím rozhodnutím predať pozemok uvádza, že ho chce predať za tržnú a nie tzv. všeobecnú hodnotu, hoci oba uvedené pojmy vyjadrujú to isté (nie sú vo vzájomnom protiklade). Ďalej okresný súd zistil, že aktuálne by malo prebiehať na Okresnom
úrade v Žiline územné konanie o využití územia, v rámci ktorého sa nachádza predmetný pozemok a ak toto konanie prebehne, žalovaná podá návrh na zákonné vyvlastnenie, ak územné konanie bude zamietnuté, tak zo strany žalovanej bude vynaložené maximálne úsilie, aby pozemok dostala do pôvodného stavu, ktorým bola orná pôda. Dňa 03.07.2021 mal žalobca začať montovať oplotenie predmetného pozemku bez povolenia, pričom malo dôjsť k incidentu, kedy žalobca chytil a odsotil starostu žalovanej. Žalobca poukázal na kolíky, ktorými vyznačil hranice pozemku, ktoré mal niekto porozhadzovať, pričom starosta žalovanej informoval, že nikto z obecného zastupiteľstva ani on nebol v noci z pondelka na utorok rozhádzať tieto kolíky. Pokiaľ žalobca v návrhu tvrdil, že žalovaná iným osobám umožňuje vstup na predmetný pozemok, ktoré mu spôsobujú škodu, a on sa domáha svojich práv pri ochrane vlastníctva jeho zabezpečením tak, že vyznačil hranicu pozemku, aby až do jeho vydania nedochádzalo k vzniku škôd, nijako nekonkretizoval, aká škoda mu na predmetnom pozemku vznikla, resp. aký mu reálne hrozí. Z návrhu nebolo okresnému súdu zrejmé, ako by takejto bližšie nekonkretizovanej škode malo a mohlo efektívne zabrániť navrhované neodkladné opatrenie. Rovnako mu nebolo zrejmé, z čoho konkrétne žalobca vyvodzoval implicitne naznačenú povinnosť žalovanej, a to povinnosť brániť iným osobám vo vstupe na žalobcov pozemok. V tejto súvislosti potom okresný súd konštatoval nedostatok nevyhnutných predpokladov pre vyhovenie podanému návrhu, a to konkrétne osvedčenie prípadne preukázanie toho, že aktuálne existuje reálna potreba bezodkladnej úpravy strán sporu, teda že existujúca situácia si vyžaduje okamžitý zásah zo strany súdu, a to práve spôsobom navrhovaným žalobcom. Pokiaľ sa domáhal uloženia povinnosti žalovanej zdržať sa úkonov smerujúcich ku vyvlastneniu pozemku a ku zmene využitia pozemku, okresný súd považoval navrhované povinnosti za neprípustný spôsob zásahu do práv žalovanej, aby táto nemala možnosť iniciovať správne konania, v ktorých by o dôvodnosti navrhovaného postupu vrátane splnenia zákonných predpokladov, rozhodoval správny orgán, nie iný subjekt. Vo vzťahu k ďalším navrhovaným obmedzeniam, a to zdržania sa úkonov žalovanej smerujúcich ku vykonávaniu akýchkoľvek stavebných úprav, okresný súd uviedol, že z návrhu nevyplýva existencia hrozby vykonávania takýchto úprav, absentujú v ňom akékoľvek tvrdenia, ktoré by niečo také len naznačovali. K požadovanému zdržaniu sa úkonov smerujúcich k usporadúvaniu spoločenských a športových akcií bez súhlasu žalobcu ako vlastníka pozemku by opäť podľa názoru okresného súdu navrhované neodkladné opatrenie nevhodným spôsobom zasahovalo do práv žalovanej ako vlastníčky časti pozemkov v športovom areáli a stavieb v ňom, ak by ich využívanie na účel, ktorému majú podľa svojej povahy slúžiť v každom konkrétnom prípade malo podliehať schváleniu zo strany žalobcu, kedy by existovala čo i len potencionálna hrozba z možného vstupu účastníkov takéhoto podujatia aj na žalobcov pozemok. Okresný súd uviedol, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vníma ako prostriedok, ktorým sa snaží vylepšiť si svoju vyjednávaciu pozíciu so žalovanou v súvislosti s presadením svojich požiadaviek. Okresný súd uzavrel, že pre neosvedčenie potreby okamžitej úpravy pomerov strán sporu žalobcom navrhovaným spôsobom, a tiež preto, že niektoré z požadovaných povinností by predstavovali neprípustný zásah do práv žalovanej, jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol. Zároveň uviedol, že žalobcovi nič nebráni, aby sa domáhal ochrany svojich vlastníckych práv v riadnom sporovom konaní. Keďže uvedeným uznesením bolo konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia skončené, okresný súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 262 ods. 1 CSP, a to s poukazom na § 255 CSP. Žalovanej ako úspešnej strane sporu by prináležala náhrada vzniknutých trov voči žalobcovi, nárok na ich náhradu jej však nepriznal, nakoľko v danom štádiu konania jej žiadne trovy nevznikli.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zmenil tak, že jeho návrhu na vydanie neodkladného opatrenia vyhovie v celom rozsahu. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia podrobne popísal ako na predmetnom pozemku v jeho výlučnom vlastníctve žalovaná vykonáva podnikateľské aktivity, ktoré nemajú nič spoločné so športovými podujatiami, ktoré by sa mohli uskutočňovať v športovom areáli. Osoby, ktoré sa na týchto akciách zúčastňujú, nechodia len peši, ale jazdia na rôznych motorových vozidlách aj po predmetnom pozemku, najmä v čase, keď prší jeho povrch znehodnocujú. Nesúhlasil s tvrdením súdu prvej inštancie , že všeobecná a trhová cena vyjadrujú to isté. Trhová cena je stanovená dohodou zmluvných strán, pričom všeobecná cena je fixne stanovená znalcom a nereaguje na trh. Nesúhlasil ani s tvrdením súdu , že sa nesnažil dať vlastníctvo ku predmetnému pozemku do právneho stavu tak, aby mohla byť jeho výlučným vlastníkom žalovaná. Preukázal, že žalovanej ponúkal zámenu predmetného pozemku za iný pozemok, prípadne jeho odkúpenie. Ďalej vyjadril nesúhlas s tým, že jeho návrh smerujúci k zdržaniu sa úkonov žalovanej k vyvlastneniu a k zmene využitia pozemku je
neprípustným zásahom do jej práv. Naopak, postup žalovanej, ktorá namiesto uzatvorenia dohody o zámene alebo kúpe sa uchýlila ku vyvlastneniu pozemku je neprípustným zásahom do jeho vlastníckych práv. Uviedol, že preukázal právny záujem na neodkladnom opatrení a osvedčil potrebnosť dočasnej úpravy pomerov. Nerozumel tomu, prečo okresný súd na jednej strane tvrdil, že neosvedčil dôvodnosť podaného návrhu a na strane druhej ho v napadnutom uznesení odkazuje na sporové konanie. Pre štádium konania o nariadení neodkladného opatrenia zákonná úprava nevyžaduje preukázanie nároku, postačuje osvedčenie dôvodnosti tohto nároku. Z jeho strany k osvedčeniu nároku na ochranu jeho vlastníctva došlo.
3. Krajský súd ako súd odvolací postupom podľa § 329 ods. 1 CSP doručil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spolu s prílohami, uznesenie okresného súdu o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a odvolanie žalobcu, žalovanej strane, na vyjadrenie. Žalovaná vo svojom vyjadrení prostredníctvom právneho zástupcu navrhla napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdiť a uplatnila si voči žalobcovi trovy odvolacieho konania. Uviedla, že nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu, označila ich za nepravdivé a zavádzajúce. Na predmetnom pozemku vo vlastníctve žalobcu je umiestnená verejno-prospešná stavba - športové ihrisko, a to približne od roku 1964. Žalobca pri nadobudnutí pozemku do svojho vlastníctva mal o tejto skutočnosti vedomosť. V územnom pláne obce je športové ihrisko označené ako verejno-prospešná stavba, ktorá slúži ako oddychová a spoločenská plocha pre širokú verejnosť, no predovšetkým pre uspokojovanie potrieb obyvateľov žalovanej. V týchto súvislostiach žalovaná poukázala na ust. zák. č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovo-právnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky, v zmysle ktorého vzniklo k predmetnému pozemku vecné bremeno spočívajúce v práve ho držať, užívať, vrátane uskutočnenia stavby. Ďalej uviedla, že sa snažila o majetkovo-právne vyporiadanie pozemku so žalobcom, avšak bezúspešne, a to z dôvodu neprimeraných nárokov žalobcu. Za účelom majetkovo-právneho vyporiadania pozemkov postupovala v zmysle zák. č. 50/1976 Zb. - Stavebný zákon a zákona č. 280/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva. Žalobcov návrh na zákaz pokračovania v tomto konaní, ktorý prebieha na základe zákona označila za nedôvodný a neprimerane zasahujúci do jej práv, ktoré vyplývajú z osobitných zákonov, pričom uloženie prípadného zákazu by ich znemožnilo realizovať. K oploteniu pozemku uviedla, že žalobca si pozemok svojpomocne oplotil, oplotenie nebolo stabilné a pôsobilo nevzhľadne, okrem toho obmedzovalo aj voľný pohyb osôb po susedných pozemkoch. V závere vyjadrenia žalovaná uviedla, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia.
4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 379 a § 380 CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
5. V úvode považuje odvolací súd za nutné vo všeobecnosti poukázať na to, že neodkladné opatrenie je právnym inštitútom, účelom ktorého je rýchla úprava právnych vzťahov medzi stranami sporu alebo zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci ešte nevykonateľného alebo očakávaného súdneho rozhodnutia. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je to, aby bolo navrhovateľom neodkladného opatrenia tvrdené a osvedčené, že tu existuje určité právo, resp. právny vzťah medzi stranami a že je potrebné, aby došlo k bezodkladnej úprave pomerov medzi stranami, ktorá môže byť dočasná, alebo aj trvalá. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia teda je, aby boli osvedčené základné skutočnosti umožňujúce súdu prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Ako vyplýva z účelu neodkladného opatrenia, súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, ale podľa teórie civilného procesného práva má povahu osvedčenia. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa totiž nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť predmetom nariadeného neodkladného opatrenia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd na základe stranou produkovaných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby mal súd osvedčené, t. j. mohol považovať so zreteľom na všetky okolnosti prípadu za nanajvýš pravdepodobné všetky predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia. V konaní o nariadení neodkladného opatrenia, ktoré možno začať len na návrh, je povinnosťou strany v podanom návrhu produkovať dôkazné prostriedky (pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, § 328 ods. 2 CSP),
ktoré osvedčujú aspoň základné skutočnosti pre záver o opodstatnenosti, legálnosti a primeranosti navrhovaného neodkladného opatrenia.
6. Ďalej považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že v rámci odvolacieho konania v prípade neodkladného opatrenia, ktoré možno nariadiť len na návrh, je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Je teda oprávnený preskúmať správnosť napadnutého rozhodnutia iba z dôvodov namietaných v podanom odvolaní, odvolateľ je tak zodpovedný za to, na základe akých skutočností bude ním napadnuté rozhodnutie preskúmavané.
7. Odvolateľ sa v podanom odvolaní zameral, rovnako ako v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na uvádzanie skutočností, pre ktoré žiadal nariadiť neodkladné opatrenie a s ktorými sa súd prvej inštancie aj zaoberal, tieto hodnotil a na ich základe vyvodil právne závery, pre ktoré nepovažoval návrh žalobcu za opodstatnený. Žalobca v odvolaní správnosť týchto záverov kvalifikovane nespochybnil, neuviedol, v čom konkrétne videl ich nesprávnosť. Vyjadrenie „iba“ nesúhlasu so závermi okresného súdu bez uvedenia dôvodov, pre ktoré tento nesúhlas vzniesol a v čom považuje závery okresného súdu za nesprávne, nie je spôsobilé spochybniť správnosť napadnutého uznesenia. Odvolací súd poukazuje na to, že dôvodom, pre ktorý okresný súd zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo neosvedčenie existencie potreby okamžitej úpravy pomerov strán sporu. V tejto súvislosti okresný súd poukázal na to, že žalobca netvrdil a ani neosvedčil, aká konkrétna škoda by mu na predmetnom pozemku vznikla, resp. vznik akej konkrétnej škody mu reálne hrozí a ako by tejto škode malo byť zabránené nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia. Správne okresný súd konštatoval, že nie je zrejmé, na základe čoho žalobca vyvodzuje existenciu povinnosti žalovanej, zakázať tretím osobám vstup na pozemok žalobcu (t. j. na základe akého právneho vzťahu žalovanej k pozemku vo výlučnom vlastníctve žalobcu by táto mala povinnosť tretím osobám brániť v vstupe na pozemok vo výlučnom vlastníctve žalobcu). Pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné, aby bol osvedčený aj právny vzťahu medzi stranami, ktorého ochrany sa nariadením neodkladného opatrenia strany domáhajú. Žalobca neosvedčil takú existenciu právneho vzťahu medzi ním a žalovanou stranou, resp. právneho vzťahu medzi žalovanou stranou a jeho pozemkom vo výlučnom vlastníctve, na základe ktorého by žalovanej vzniklo právo resp. povinnosť brániť vstupu na pozemok žalobcu tretím osobám.
8. Rovnako pokiaľ žalobca žiadal, aby žalovanej bolo zakázané robiť úkony smerujúce k vyvlastneniu predmetného pozemku, resp. k zmene účelu využitia tohto pozemku, odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením okresného súdu, ktorý nepovažoval nariadenie neodkladného opatrenia v tomto rozsahu za opodstatnené. Na doplnenie odvolací súd udáva, že žalobca z titulu vlastníka predmetného pozemku má právo pozemok držať, užívať a požívať z neho úžitky, ktoré práva tvoria podstatu vlastníckeho práva (§ 123 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ by bol rušený vo výkone týchto čiastkových oprávnení tvoriacich vlastnícke právo, môže sa domáhať ochrany proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje ( § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ sa týka práva na podanie návrhu na vyvlastnenie alebo návrhu na zmenu účelu využitia pozemku, nejde o oprávnenie z titulu ochrany vlastníctva a žalobca nie je nositeľom oprávnenia, ktorým by mohol obmedziť vo výkone týchto práv tretie osoby, naviac, keď podanie návrhu na vyvlastnenie, prípadne oprávnenie na podanie návrhu na zmenu účelu využitia pozemku sú oprávnenia vyplývajúce z osobitných právnych predpisov, takže ich realizácia nie je neoprávnená a žalobca ako vlastník predmetného pozemku nemá právo na ochranu proti takémuto oprávnenému konaniu. Na základe uvedených skutočností krajský súd nepovažoval odvolanie žalobcu za dôvodné a uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.
9. V odvolacom konaní je žalovaná právne zastúpená, v rámci vyjadrenia k odvolaniu si trovy odvolacieho konania uplatnila a ako úspešnej strane jej v zmysle § 255 ods. 1 CSP vznikol nárok na náhradu týchto trov voči neúspešnému žalobcovi v odvolacom konaní, odvolací súd žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu priznal.
10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 1, 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)