Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Csp-142-2019.pdf
PDF · 93.72 KB
Case nature
Area
Subarea
24Csp/142/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Mýtna 48, IČO: 35831154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, ul. Mýtna 48, proti žalovanému: Y. W., B.. XX.XX.XXXX, O. X. P. O., Y.. V. XXX/XX, o zaplatenie 330,86 eur s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Máriou Šadlákovou
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e v časti o zaplatenie 64,80 eur a v časti úrokov z omeškania prevyšujúcich 5% ročne.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 177,79 eur spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 5% ročne od 30.05.2017 do zaplatenia.
III. Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.
IV. Žiadnej zo strán súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca, VÚB, a.s., IČO: 31320155, Mlynské Nivy 1, Bratislava (ďalej len "pôvodný žalobca") sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.12.2019 domáhal rozhodnutia súdu o splnení povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 330,86 eur spolu s príslušenstvom a náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že jeho právny predchodca, Consumer Finance Holding a.s., IČO: 35923130 (ďalej len "pôvodný veriteľ"), uzatvoril so žalovaným dňa 07.11.2016 zmluvu o pôžičke na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku 800 eur, ktorú mal žalovaný splácať 60 mesačnými splátkami po 22,21 eur. Keďže žalovaný pôžičku nesplácal, pôvodný žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť pôžičky. Žalovaný však svoj dlh neuhradil. Pôvodný žalobca potom počas konania postúpil uplatňovanú pohľadávku na žalobcu. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 06.03.2020 vzal žalobca žalobu späť v časti nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 64,80 eur a tiež v časti úrokov z omeškania prevyšujúcich 5 % ročne.
2. Súd v spore vydal platobný rozkaz, na ktorý reagoval žalovaný podaním odporu zo dňa 13.04.2020. Žalovaný rozporoval obsah zmluvy o pôžičke, ktorú vlastnoručne nepodpísal a mohla byť vyhotovená žalobcom až pre účely súdneho konania dodatočne. Uviedol, že má pochybnosti, kým mu boli poskytnuté finančné prostriedky na predmetný úver. Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru mu nebolo doručené. Záverom žiadal, aby v prípade jeho neúspechu v konaní, súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že žalobcovi tento nárok neprizná, s poukazom na zlú sociálnu a ekonomickú situáciu žalovaného. Súd vydaný platobný rozkaz z dôvodu podaného odporu zrušil.
3. Dňa 15.05.2020 žalobca doručil súdu repliku, v ktorej uviedol, že je toho názoru, že v konaní sú splnené podmienky aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.
4. V duplike zo dňa 01.07.2020 žalovaný zopakoval svoju argumentáciu uvedenú v odpore. Žiadal, aby súd primárne posúdil, či zmluvné dokumenty spĺňajú náležitosti právnych úkonov.
5. V priebehu konania súd uznesením sp. zn. 24Csp/142/2020 zo dňa 05.10.2020 rozhodol tak, že pripustil, aby do konania na miesto pôvodného žalobcu VÚB, a.s. vstúpil nový žalobca Intrum Slovakia s.r.o., nakoľko mal za preukázané, že po začatí konania nastali právne skutočnosti s ktorými právne predpisy spájajú prevod práv, ktoré sú predmetom tohto konania, práve na spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o.
6. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania len na základe listinných dôkazov predložených stranami v súlade s § 297 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), podľa ktorého pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Obe sporové strany zároveň písomne vyjadrili súhlas s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania. Rozsudok bol vyhlásený verejne dňa 01.12.2021. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, a to: č.l. 4 -8 notárska zápisnica, č.l. 10 predžalobná upomienka, č.l. 10 rubová strana oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, č.l. 11 doručenka, č.l. 12 - 14 zmluva o poskytovaní služieb, č.l. 34 -37 zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 7610520052, č.l. 52 Rámcová zmluva o postúpení pohľadávok, č.l. 63 podací hárok, č.l. 64 oznámenie postúpení pohľadávok, č.l. 74 potvrdenie o prevode finančných prostriedkov, č.l. 128 prehľad splátok a úhrad, a základe nich v spojení so skutočnosťami známymi súdu v zmysle § 186 CSP a skutkovými tvrdeniami, ktoré sa považujú za nesporné (§ 151 CSP), ustálil tento skutkový stav.
7.1 Pôvodný žalobca je právnym nástupcom pôvodného veriteľa, spoločnosti Consumer Finance Holding a.s., IČO: 35923130, ktorá bola zrušená bez likvidácie a zanikla v dôsledku rozdelenia na základe projektu rozdelenia k 01.01.2018 (notárska zápisnica, č. l. 4 až 8; skutočnosti známe súdu z vlastnej činnosti a z obchodného registra). Pôvodný veriteľ bol obchodnou spoločnosťou zaoberajúcou sa poskytovaním spotrebiteľských úverov (všeobecne známa skutočnosť). Žalovaný je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti.
7.2 V konaní nebolo preukázané a ani len žalobcom tvrdené, že by žalovaný listinu s názvom "zmluva o spotrebiteľskom úvere" zo 07.11.2016 (ďalej len "zmluva o pôžičke") vlastnoručne podpísal. V podpisovej časti zmluvy chýba podpis žalovaného. Nezostali preto žiadne pochybnosti o tom, že žalovaný na zmluvu svoj vlastnoručný podpis nepripojil.
7.3 Z potvrdenia na č.l. 74 založeného v súdnom spise mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu - spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. dňa 14.11.2016 poskytla bankovým prevodom žalovanému sumu 800 eur (č.l. 74).
7.4 Pôvodný veriteľ Consumer Finance Holding a.s., IČO: 35 923 130, bol zrušený bez likvidácie a zanikol v dôsledku rozdelenia na základe projektu rozdelenia (notárska zápisnica, uložená tiež v registri tun. súdu; skutočnosti známe súdu z obchodného registra). Relevantné ustanovenia článku 6 projektu rozdelenia s názvom "Účtovné aspekty rozdelenia a rozdelenie imania zanikajúcej spoločnosti medzi nástupnícke spoločnosti" znejú: "6.2 V dôsledku rozdelenia Splátkový predaj a leasing prejde do VÚB Leasing, a.s. a Ostatné podnikanie prejde do VÚB, a.s. 6.3 Určenie častí obchodného majetku a záväzkov vrátane zamestnancov Zanikajúcej spoločnosti, ktoré prechádzajú na jednotlivé Nástupnícke spoločnosti ako aj zoznam aktuálnych dodávateľských a odberateľských zmlúv Zanikajúcej spoločnosti k 31. decembru 2017 a ich prerozdelenie medzi jednotlivé Nástupnícke spoločnosti sú uvedené ako Príloha 1 tohto Projektu." Príloha 1 projektu rozdelenia s názvom "Opis rozdelenia majetku a záväzkov" uvádza v bode 1. rozdelenie úverov tak, že právnym nástupcom pre produkty "Slovenská požičovňa" a "Quatro" je VÚB a pre produkty "QCar" a "Triangel" VÚB Leasing. Z údajov obchodného registra súd zistil, že k zápisu rozdelenia a k výmazu pôvodného veriteľa došlo 01.01.2018 a že jeho právnymi nástupcami sú žalobca
a VÚB Leasing, a.s., IČO: 31 318 045, Mlynské nivy 1, 820 05 Bratislava (ďalej len "VÚB Leasing").
7.5 Oznámením zo dňa 19.06.2020 pôvodný žalobca oznámil žalovanému, že postúpil uplatňovanú pohľadávku na žalobcu (č.l. 64). Oznámenie bolo v ten istý deň odoslané na adresu žalovaného (podací hárok, č.l. 63).
Právne posúdenie
8.1 K čiastočnému späťvzatiu žaloby žalobcom došlo skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie. Súd preto v súlade s dispozičným prejavom žalobcu konanie v tejto časti výrokom I. tohto rozsudku zastavil, pričom súhlas žalovaného nezisťoval, nakoľko tento by bol neúčinný v zmysle § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
8.2 Pôvodný veriteľ, ktorý zanikol rozdelením, bol obchodnou spoločnosťou a preto sa na neho vzťahuje § 69 ods. 4 Obchodného zákonníka, ktorý rozdelenie definuje ako postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku spoločnosti, pričom imanie zanikajúcej spoločnosti prechádza na iné už jestvujúce spoločnosti, ktoré sa tým stávajú právnymi nástupcami zanikajúcej spoločnosti (tzv. rozdelenie spoločnosti zlúčením). Účinky rozdelenia spoločnosti nastávajú jeho zápisom do obchodného registra (§ 69a ods. 1 Obchodného zákonníka). V obchodnom registri sa výmaz zanikajúcej spoločnosti a zápis rozdelenia spoločnosti zlúčením pri nástupníckej spoločnosti vykoná k tomu istému dňu (§ 69a ods. 2 Obchodného zákonníka). Týmto dňom je v danej veci 01.01.2018. Spôsob rozdelenia imania pôvodného veriteľa bol potom bližšie určený v projekte rozdelenia zlúčením, ktorý bol uzavretý 11.12.2017 medzi pôvodným veriteľom, žalobcom a VÚB Leasing vo forme notárskej zápisnice a ktorý je uložený v registri tunajšieho súdu (ďalej len "projekt rozdelenia"). Z projektu rozdelenia tak súd zistil, že imanie, s ktorým bola spojená aj pohľadávka prejednávaná v tejto veci, prešlo na nástupnícku spoločnosť (pôvodného žalobcu), čím sa táto stala právnym nástupcom pôvodného veriteľa v tejto súvislosti v zmysle cit. ustanovení Obchodného zákonníka k 01.01.2018.
8.3 Žalobca nadobudol pohľadávku zo zmluvy o pôžičke na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, čo žalovanému oznámil pôvodný žalobca. V dôsledku toho treba v zmysle judikatúry vychádzať z toho, že žalobcovi ako postupníkovi vzniklo právo uplatňovať pohľadávky voči žalovanému (§ 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka), čo sa prejavilo aj v uznesení tunajšieho súdu, ktorým pripustil zmenu na strane žalobcu.
8.4 Preskúmavanou zmluvou o pôžičke mal pôvodný žalobca poskytnúť žalovanému pôžičku v sume a za podmienok uvedených v bode 1. tohto rozsudku a žalovaný sa mal zaviazať pôžičku vrátiť spolu s úrokmi. Takto vymedzený predmet zmluvy potom zodpovedá definícii zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na záväzok poskytnúť peňažné prostriedky konal pôvodný žalobca pri uzatváraní zmluvy o pôžičke v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 OZ. Z absencie údajov v zmluve, ktoré by žalovaného identifikovali ako podnikateľa, je zrejmé, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 OZ). Zároveň sa tým pôvodný žalobca považuje aj za veriteľa podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a žalovaný za spotrebiteľa podľa § 2 písm. c) tohto zákona. V dôsledku povahy strán a predmetu plnenia by tak v prípade dotknutej zmluvy o pôžičke išlo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) tohto zákona. Z toho dôvodu potom mala zmluva o pôžičke vyhovovať požiadavkám kladeným uvedeným zákonom na tento typ zmlúv.
8.5 Pre posúdenie otázky vzniku zmluvy je v danej veci podstatné tvrdenie žalovaného v odpore k platobnému rozkazu, ktorý nerozporoval, že s právnym predchodcom žalobcu uzatvoril zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mu bola poskytnutá suma 800 eur. Avšak vyjadril sa tak, že má pochybnosti o jej znení, keďže nedisponuje jej vyhotovením a znenie predložené žalobcom je zmätočné, a najmä neobsahuje podpis žalovaného (a ani právneho predchodcu žalobcu). Žalobca na tieto tvrdenia žalovaného nereagoval žiadnou relevantnou procesnou obranou.
8.6 Zákon č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase tvrdeného podpisu zmluvy
v § 9 ods. 1 vyžadoval, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere mala písomnú formu. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou (§ 40 ods. 3 OZ). Na platné uzavretie zmluvy sa síce nevyžaduje, aby boli obe strany prítomné (§ 45 ods. 1 OZ), ale ak sa zmluva uzatvára dištančnou formou, je v prvom rade potrebný písomný návrh na uzavretie zmluvy (43a ods. 1 OZ). Aby došlo následne k uzavretiu zmluvy písomnou formou - tak, ako to vyžaduje § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. pre zmluvu o spotrebiteľskom úvere - je okrem písomného návrhu nevyhnutné aj písomné prijatie tohto návrhu (§ 46 ods. 1 OZ). Zo zisteného skutkového stavu ale plynie, že žalovaný zmluvu o pôžičke vlastnoručne nepodpísal, čo znamená, že jeho právny úkon nebol vykonaný v písomnej forme (§ 40 ods. 3 OZ). Zákon č. 129/2010 Z. z. v § 11 ods. 1 písm. a) stanovuje sankciu v podobe bezúročnosti a bezodplatnosti poskytnutého úveru, ako dôsledok porušenia povinnosti uzavrieť zmluvu o spotrebiteľskom úvere v písomnej forme (rovnako to zhodnotil napr. aj Krajský súd Banská Bystrica, v rozsudku spisová značka: 13CoCsp/50/2020).
8.7 Súd tak dospel k záveru, že medzi stranami síce došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, avšak nebola dodržaná zákonom vyžadovaná písomná forma, čoho dôsledkom je, že úver poskytnutý žalobcom žalovaného sa považuje za bezúročný a bezodplatný. Žalobca preto nemá nárok na zaplatenie úrokov a príslušenstva, ktoré by vyplývali z takejto zmluvy.
8.8 Vykonaným dokazovaním mal ďalej súd za preukázané, že žalobca mal podľa zmluvy poskytnúť žalovanému pôžičku v sume 800 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať za podmienok dohodnutých v zmluve. Z platobnej histórie žalovaného je zrejmé, že žalovaný na poskytnutý splátkový úver nehradil jednotlivé splátky úveru riadne a včas. Na poskytnutý úver uhradil celkovo sumu 622,21 eur. Pre uvedené omeškanie došlo k zosplatneniu úveru dňa 19.05.2017. Súd z vykonaného dokazovania zistil, že dňom zosplatnenia žalovaný neuhradil dlh žalobcovi v celom rozsahu. Na poskytnutú čerpanú pôžičku uhradil celkovo sumu 622,21 eur a pri vyslovení, že predmetný úver je bezúročný a bezpoplatkový, a teda na istine pôžičky je povinný uhradiť zvyšok istiny v sume 177,79 eur.
8.9 Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovým stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16. 11. 2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011). Krajský súd Trenčín rovnako v uznesení sp. zn. 17Co/369/2017 uviedol: "V prípade opätovného posudzovania nedostatku písomnej formy úverovej zmluvy dáva odvolací súd do pozornosti, že pokiaľ sa tento nedostatok týka zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nemá za následok neplatnosť zmluvy, ale úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ako to vyplýva z ust. § 11 ods. 1 písm. a) z.č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy."
8.10 Vzhľadom na prijatý záver súdu, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere je bezúročná a bez poplatkov, v súlade so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania pokladá súd za nadbytočné zaoberať sa ďalšími dôvodmi, ktoré uvádzal žalobca a žalovaný a ktoré by viedli k rovnakému právnemu následku (k vyhláseniu úveru za bezúročný a bez poplatkov) a preto už tieto neposudzoval.
8.11 Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úroku z omeškania a poplatku z omeškania stanovuje vykonávací predpis. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu t.j. 0,00 %.
8.12 V zmysle vyššie uvedeného súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úrokov z omeškania, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia zo sumy 177,79 eur od 30.05.2017 do zaplatenia vo výške podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z.
8.13 O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Každá zo sporových strán bola v konaní čiastočne úspešná, pričom pomer ich úspechu a neúspechu je približne rovnaký. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, že žiadnej zo sporových strán nárok na náhradu trov konanie nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.