Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-39-2020.pdf
PDF · 86.97 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-7C/39/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca sudcom Mgr. Vladislavom Ďurkáňom v spore žalobcu: L. P., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. XXX XX Y. XX, pr. zast. LEGAL IURIS advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Tehelná 11/11, 048 01 Rožňava. , proti žalovanej: K. V., O.. XX.XX.XXXX, V. L. V. XXXX/X, XXX XX E., o zaplatenie 3062 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 3 062,- Eur spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 3 062,- Eur od 1.3.2019 do zaplatenia.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanej.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 14.04.2020 sa žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 3062 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne z tejto sumy od 28.02.2019 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalobca a žalovaná uzavreli zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobca poskytol v období od apríla 2018 do januára 2019 plnenia v sume spolu 3062 Eur. Žalovaná sa k úhrade dlhu vo výške 3062 Eur zaviazala na základe písomného uznania dlhu zo dňa 08.01.2019.
2. Upomínací súd vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 05.05.2020, ktorý sa však nepodarilo doručiť žalovanej do vlastných rúk, žalobca navrhol pokračovanie v konaní, platobný rozkaz sa tak zrušil a vec bola dňa 26.10.2020 postúpená tunajšiemu súdu.
3. Súd po zistení adresy žalovanej vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 19.03.2021, ktorým v celom rozsahu vyhovel podanej žalobe. Proti tomuto platobnému rozkazu podala v lehote žalovaná vecne odôvodnený odpor, v ktorom uviedla, že v celom rozsahu nesúhlasí s povinnosťou zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu, nakoľko si od neho žiadnu sumu nepožičala a ani mu žiadne uznanie dlhu nepodpisovala, jej podpis na uznaní dlhu zo dňa 08.01.2019, ktoré žalobca predložil súdu nie je jej pravým podpisom a navrhla žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Z dôvodu podaného odporu súd uznesením zo dňa 12.05.2021 platobný rozkaz zrušil.
4. K odporu žalovanej sa dňa 27.05.2021 vyjadril žalobca, ktorý odpor žalovanej považoval v celom rozsahu za účelový. Žalovaná riadne prevzala sumu vo výške 3062 Eur k jej rukám ako pôžičku. Uznanie dlhu podpísala vlastnou rukou. Žalobca má aj videonahrávku ako dôkaz.
5. Na pojednávaní konanom dňa 15.10.2021 žalobca okrem iného uviedol, že žalovaná mu do dňa pojednávania ani sčasti neuhradila aj napriek výzvam žalobcu, či už formou SMS komunikácie alebo telefonickými urgenciami. Preto sa žalobca obrátil na právneho zástupcu, ktorý podal predžalobnú výzvu žalovanej zo dňa 30.9.2019, v ktorej žiadal, aby do 7. októbra 2019 uhradila sumu 3062 Eur spolu aj s úrokom z omeškania. Do dnešného dňa túto sumu žalovaná ani sčasti neuhradila. Zo spisového materiálu je zrejmé, že žalovaná podpísala uznanie dlhu zo dňa 8. januára 2019 a žalobca disponuje aj audiovizuálnou nahrávkou, ktorú súdu na pojednávaní žalobca prehrával.
6. Žalovaná sa žiadneho z pojednávaní vo veci nezúčastnila a s výnimkou prvého nariadeného termínu pojednávania svoju neúčasť neospravedlnila včas a z dôležitých dôvodov. Pre úplnosť súd konštatuje, že jej ospravedlnenie na pojednávanie konané dňa 15.10.2021 bolo súdu doručené dňa 11.10.2021, t.j. necelé 4 dni pred pojednávaním a ako dôvod uvádzala starostlivosť o 2 maloleté deti, ktoré nemá komu zveriť. Uvedenú skutočnosť súd nevyhodnotil ako včasné ospravedlnenie z dôležitých dôvodov, nakoľko žalovanej bolo predvolanie doručené ešte dňa 14.09.2021, teda viac ako 1 mesiac pred konaním pojednávania, mala teda dostatok času zabezpečiť si výpomoc so starostlivosťou o maloleté deti, aj to len na krátku dobu počas pojednávania, prípadne sa nechať na uvedenom pojednávaní zastúpiť.
7. Vo veci súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomnými podaniami strán sporu, výsluchom žalobcu, výsluchom svedka, audiovizuálnou nahrávkou a oboznámením listinných dôkazov, najmä: uznanie dlhu č.l. 8, lekárske potvrdenia č.l. 43, ospravedlnenie neúčasti a lekárske potvrdenie č.l. 108-109, fotografia podpisu uznania dlhu žalovanou č.l. 110, evidenčný list občianskeho preukazu žalovanej č.l. 118 s fotografiou žalovanej a na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:
8. Z listiny označenej ako Uznanie dlhu vyplýva, že žalovaná podpisom uznala, že žalobca jej požičal v období od apríla 2018 do januára 2019 hotovosť v celkovej výške 3062 Eur, ktorú sa zaviazala vrátiť do 28.02.2019 prevodom na účet číslo F. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorý je v zmysle nepopretého tvrdenia žalobcu účtom žalobcu.
9. Z audiovizuálnej nahrávky (videonahrávky) predloženej žalobcom na pojednávaní vyplynulo, že dňa 08.01.2019 osoba ženského pohlavia podpísala rukou písanú listinu v jej pravom dolnom rohu.
10. Z údajov o žalovanej zo systému REGOB, obsahom ktorých bola aj fotografia žalovanej súd zistil, že na audiovizuálnej nahrávke predloženej žalobcom bola zachytená žalovaná.
11. Z výsluchu svedkyne B. P. vyplynulo, že bola prítomná priamo pri tom, keď žalovaná podpísala, že dlh uznáva, bolo to u nich doma v detskej izbe žalobcu, syna svedkyne. Ona stála za synom a syn natáčal žalovanú ako pospisuje listinu na posteli. Žalovanú poznala aj pred tým, bola to priateľka jej syna tak k nim chodievala dosť často. Taktiež spoznala listinu, ktorú žalovaná podpisovala.
12. Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z nasledujúcich právnych predpisov:
13. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
14. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
15. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb. %2523517'&ucin-k-dni='30.12.9999'> dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
16. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb. %2523517'&ucin-k-dni='30.12.9999'> ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
17. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
18. Žalobca sa v tomto konaní domáhal zaplatenia sumy 3062 Eur, ktoré poskytol žalovanej v období od apríla 2018 do januára 2019 na základe ústne uzavretej zmluvy o pôžičke. Svoj nárok osobitne odvodzoval od uznania predmetného dlhu žalovanou dňa 08.01.2019. Jedným z dôsledkov uznania dlhu je to, že takéto uznanie zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v čase uznania dlhu tento dlh existoval. V prípade súdneho konania, ak dlžník popiera existenciu dlhu, prechádza dôkazné bremeno o tom, že uznaný dlh neexistuje práve na dlžníka. V tomto konaní žalovaná popierala, že má povinnosť žalobcovi niečo zaplatiť a tvrdila, že si od neho žiadnu sumu nepožičala. Dôkazné bremeno vo vzťahu k (ne)existencii pôžičky vzhľadom na jej uznanie dlhu leží v takomto prípade práve na žalovanej. Žalovaná však okrem uvedených tvrdení v odpore poprela aj pravosť samotného uznania dlhu a jej podpisu na ňom. V prípade ak ale žalovaná strana namieta pravosť jej podpisu a teda pravosť samotného uznania dlhu predloženého žalobcom, dôkazné bremeno na preukázanie pravosti súkromnej listiny (nie jej obsahu) zaťažuje stranu, ktorá uvedenú listinu ako dôkaz vniesla do konania a odvodzuje od neho pre seba priaznivé právne následky. V tomto prípade je touto osobou žalobca. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca svoje dôkazné bremeno v tomto smere uniesol, a preukázal, že uznanie dlhu zo dňa 08.01.2019 urobila žalovaná. Z výpovede svedkyne ako aj z priloženej videonahrávky a fotografie žalovanej nepochybne vyplynulo, že táto dňa 08.01.2019 za prítomnosti žalobcu a jeho matky podpísala uznanie dlhu, ktorým uznala existenciu jej dlhu voči žalobcovi čo do jeho dôvodu (pôžička od žalobcu) a čo do jeho výšky (v celkovej sume 3062 Eur). Súd síce pre zníženú kvalitu videa nerozoznal samotný text na podpisovanej listine, no vychádzal z toho, že predložená videonahrávka zachytávala žalovanú, čo preukazovala fotografia žalovanej zo systému REGOB, pri podpise listiny, a v zmysle tzv. metadát bola vyhotovená v deň podpisu predmetného uznania dlhu. Taktiež napriek zníženej kvalite videa bolo možné rozoznať, že žalovaná podpisuje listinu na mieste, ktoré je zhodné s miestom podpisu na predloženom uznaní dlhu. Uvedené skutočnosti vyplynuli a boli potvrdené taktiež výsluchom svedkyne. Za daných okolností možno považovať uznanie dlhu žalovanou za nepochybne preukázané, nakoľko na základe výsledkov hodnotenia všetkých uvedených dôkazov bolo možné bez rozumných pochybností nadobudnúť istotu (presvedčenie) o tom, že sa táto skutočnosť naozaj stala, teda že je pravdivá.
19. Ako už bolo vyššie konštatované, uznanie dlhu zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v čase uznania dlhu tento dlh existoval. Veriteľ v takom prípade nemusí dokazovať existenciu dlhu, nakoľko má k dispozícii uznanie dlhu dlžníkom. V prípade, ak mal súd preukázané, že žalovaná dlh uznala, platí vyššie uvedená vyvrátiteľná domnienka o existencii jej dlhu a dôkazné bremeno na preukázanie, že dlh žalovanej voči žalobcovi neexistoval (že mu nič nedlhuje) tak prechádza na žalovanú. V tomto smere žalovaná v konaní neprodukovala žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, preto mal súd za to, že dôkazné bremeno vo vzťahu k jej tvrdeniam o neexistencii pôžičky medzi ňou a žalobcom neuniesla. Z uvedených dôvodov súd považoval nárok žalobcu za dôvodný a žalobe v časti istiny vyhovel v celom rozsahu.
20. Žalobca sa domáhal aj priznania úrokov z omeškania z dlžnej sumy (istiny), ktoré si uplatnil v zákonnej sadzbe (5 %) odo dňa 28.02.2019, ktorý bol dňom splatnosti pôžičky poskytnutej žalovanej. Nakoľko omeškanie s platením dlhu nastalo až deň po dni splatnosti dlhu, t.j. 01.03.2019, súd žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na úhradu úrokov z omeškania až od tohto dňa a žalobu v časti, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia úrokov z omeškania za obdobie, kedy žalovaná s úhradou dlhu ešte nebola v omeškaní (28.02.2019), zamietol.
21. Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku je lehota na plnenie tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.
22. Nakoľko súd neurčil inú lehotu na plnenie, je žalovaná povinná zaplatiť istinu a príslušenstvo žalobcovi v uvedenej lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
23. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná stane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému, ktorý bol úspešný v celom rozsahu istiny nároku, a v rozsahu príslušenstva bol neúspešný len v nepatrnom rozsahu, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP. Súd preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva na Okresný súd Revúca a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Banskej Bystrici.
Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Ak strana sporu ( žalobca alebo žalovaný ) nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnená strana podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.