Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12P-140-2020.pdf
PDF · 91.76 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/140/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v Pezinku, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľubomírou Krchníkovou, v právnej veci návrhu manžela R. V., W. XX.XX.XXXX, F. A. XX, T., zastúpený K. A., E. L. L. Q. XXA, F., na rozvod manželstva s manželkou Y.. Q. V., W. XX.XX.XXXX, F. A. XX, T., zastúpená JUDr. F. C., E. L. L. C. W.. X, T., a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému L. V., W. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny T., Y. X, T., takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo R. V. , W. XX.XX.XXXX a Y.. Q. V., C.. I., W. XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX U. T., zapísané v Knihe manželstiev matričného úradu T. , U. A. XX, C. XXXX, W. L. XX, T. T. Č. XXX r o z v á d z a.
II. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu, v rámci ktorej sa maloletý L. V., W. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva rodičov zveruje do osobnej starostlivosti matky.
III. Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia.
IV. Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého L. mesačne sumou 170 eur, počnúc dňom právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva rodičov, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.
V. Otec má právo stretávať sa s maloletým L. v čase:
- každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v utorok, stredu a štvrtok v čase od 16,00 hod. do 19,00 hod.,
- každý párny týždeň v kalendárnom roku v piatok v čase od 16,00 hod. do 19,00 hod.,
- každý párny týždeň v kalendárnom roku v sobotu od 09,00 hod. do 19,00 hod. a v nedeľu v čase od 09,00 hod. do 19,00 hod.
Od 01.03. 2022:
- každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v utorok, stredu a štvrtok v čase od 16,00 hod. do 19,00 hod.,
- každý párny týždeň v kalendárnom roku v piatok v čase od 16,00 hod. do 19,00 hod.,
- každý párny týždeň v kalendárnom roku od soboty od 09,00 hod. do nedele do 19,00 hod. a to vždy tak, že v uvedené dni a hodiny si otec maloletého prevezme v mieste obvyklého pobytu matky a maloletého a v uvedené dni a hodiny vráti maloletého späť matke v mieste jej obvyklého pobytu .Matka je povinná na styk s otcom maloletého riadne a včas pripraviť.
VI. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Manžel sa návrhom podaným na súde dňa 22.09.2021 domáhal rozvodu manželstva a žiadal upraviť výkon rodičovských práv a povinnosti na čas po rozvode manželstva k maloletému dieťaťu. Návrh na rozvod manželstva odôvodnil tým, že došlo k súbehu niekoľkých okolností, ktoré manželstvo poznamenali a napriek ďalšej snahe, sa už partnerom nepodarilo obnoviť prechádzajúcu kvalitu spolužitia. Manžel v súčasnosti vyhodnocuje povahy manželov a ich temperament za nespojiteľné v nekonfliktnom spolužití. K tejto zásadnej skutočnosti sa pridružilo aj to, že manžel sa prisťahoval do rodičovského domu manželky. Manželka mala a má veľmi silné väzby k svojej pôvodnej rodine, rodičom, bratovi a manžel veľmi ťažko znášal úplnú stratu súkromia. Za stratu súkromia manžel považuje aj fakt, že všetky záležitosti manželov rozoberali a riešili aj rodičia a brat jeho manželky. Po narodení maloletého sa situácia medzi manželmi skomplikovala, sporné záležitosti a nevyriešené problémy sa zviditeľnili. Na konci marca 2020 sa manžel odsťahoval zo spoločnej domácnosti, maloletý ostal bývať s mamou. Počas apríla 2020 manželia opakovane rozoberali ich partnerské možnosti a najmä perspektívu ich budúceho spolužitia. Manžel dospel k záveru, že do domu svokrovcov sa už nevráti. Manžel vidí hlavný problém rozvratu manželských vzťahov najmä v tom, že každý z manželov je úplne iný v prístupe k názorom druhého manžela.
2. Manželka s návrhom na rozvod manželstva súhlasila, k príčinám rozvratu manželstva uviedla, že manželom mali harmonický vzťah a to aj napriek tomu, že spolu bývali v rodinnom dome jej rodičov. Byt, v ktorom bývali, a momentálne tam manželka býva so synom, je pristavený nad rodičovským domom, ktorý disponuje samostatným vchodom, kuchyňou, kúpeľňou, wc, obývacou izbou a spálňou, mali manželia počas spolužitia úplné súkromie, nakoľko do bytu jej rodina nevstupovala. Harmonický vzťah trval do doby, kedy sa narodil maloletý. Od toho momentu boli priority manželov a pohľad na život rozdielne. Manžel žil život voľnejším spôsobom, potreboval slobodu a neprispôsobovať sa novému životu, životu s dieťaťom a manželkou. Celkový chod domácnosti a starostlivosť o dieťa počas celého dňa bola každodenná práca manželky a pomoc z manželovej strany prichádzala iba vo veľmi malej miere, preto sa začal vzťah zhoršovať. Ako manželia nevedeli spolu ďalej existovať v jednej domácnosti a aby predišli tomu, že syn bude vyrastať pri svojich rodičoch, ktorí sa iba hádajú alebo nekomunikujú spolu, manželia sa rozhodli pre odlúčenie. Manžel sa začiatkom apríla 2020 presťahoval k svojej matke., následne sa manžel rozhodol odsťahovať sa od svojej matky a ísť do podnájmu, aby bol bližšie k synovi.
3. Vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode účastníci uzavreli rodičovskú dohodu a žiadali, aby súd rodičovskú dohodu schválil.
4. Procesný opatrovník pre prípad rozvodu navrhol rodičovskú dohodu schváliť, nakoľko je v záujme maloletého dieťaťa.
5. Na zistenie skutkového stavu veci súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so sobášnym listom manželov, rodným listom detí, potvrdením o príjme manželky, rozpisom mesačných výdavkov, správami opatrovníka, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi. Súd ďalej vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:
6. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, u oboch manželov je to manželstvo prvé. Manželom sa dňa 14.08.2019 narodil syn L.. Manželia od apríla 2020 nežijú v spoločnej domácnosti. Obaja manželia odmietajú obnoviť spolužitie, manžel má nový v vzťah.
7. Podľa Čl.l Zákona NRSR č. 36/2005 Z.z., Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine) manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.
8. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
9. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
10. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
11. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada pri porušení povinnosti manželov podľa § 18 a 19.
12. Zhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti a s prihliadnutím na všetko, čo za konania vyšlo najavo, vrátane prednesov a vyjadrení účastníkov, ktorí zhodne odmietli pokus o zmierenie, má súd preukázané, že vo veci rozvodu manželstva sú splnené všetky zákonné podmienky rozvodu ich manželstva. Vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené tak, že toto manželstvo neplní svoj spoločenský účel. Účastníci ako manželia spolu nežijú, intímne sa nestýkajú. Na základe uvedeného je zrejmé, že manželstvo účastníkov konania neplní ani jednu z funkcií manželstva tak, ako to vyžaduje Zákon o rodine a tento stav je dlhodobý. Ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd ustálil dlhodobé rozdielne nazeranie manželov na existenciu manželského spolužitia, čo vyústilo do citového odcudzenia medzi manželmi a nezáujem o udržanie manželského spolužitia, na základe čoho nie je možné od účastníkov konania požadovať obnovu ich manželského spolužitia. Manželstvo je dobrovoľným zväzkom muža a ženy, nemôže fungovať bez vzájomnej úcty, dôvery, náklonnosti, lásky a tolerancie a pokiaľ účastníci konania odmietajú obnoviť spolužitie súd nemá prostriedky aby obnovenie spolužitia účastníkom konania nariadil, môže iba vplývať na ich konanie v tomto prípade to bolo bezvýsledné. Preto mal súd za to, že rozvod takéto formálneho manželstva účastníkov konania, nie je ani v rozpore so záujmom ich maloletého dieťaťa a manželstvo účastníkov konania rozviedol.
13. Podľa § 100 Civilného mimosporového poriadku s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
14. Manželia majú jedno maloleté dieťa L. V., W. XX.XX.XXXX.
15. Maloletý L. je vo veku 2 roky a tri mesiace, navštevuje súkromné jasle. Priemerné mesačné výdavky na maloletého sú 450,- eur.
16. Manželka je zamestnaná ako pracovník zákazníckeho servisu, jej priemerný čistý mesačný príjem je 1.100,- eur, tiež poberá rodičovský príspevok. Manželka s maloletým býva v samostatnej bytovej jednotke v rodinnom dome jej rodičov, na bývanie prispieva sumou 150,- eur mesačne, spláca spotrebný úver, ktorý bol použitá na rekonštrukciu bytu, mesačná splátka je 350,- eur.
17. Manžel je zamestnaný ako technik s mesačným príjmom 1.200,- eur, od júla 2021 je práceneschopný. Manžel býva s partnerkou v prenajatom dvojizbovom byte, mesačné nájomné je 500,- eur, partnerka otca je živnostníčka s mesačným príjmom 500,- až 1.000,- eur.
18. Podľa Čl. 3 Zákona o rodine, rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností.
19. Podľa Čl. 4 Zákona o rodine ,všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie. Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom.
20. Podľa Čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
21. Podľa § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa; zastupovanie maloletého dieťaťa; správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
22. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 23. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 24. Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. 25. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. 26. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. 27. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
28. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
29. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
30. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
31. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
32. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie
33. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
34. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že sú splnené podmienky Zákona o rodine, preto súd predmetnú rodičovskú dohodu schválil. Rodičovská dohoda bola uzatvorená v súlade s potrebami maloletého ako i príjmom a možnosťami a schopnosťami oboch rodičov.
35. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie. ( § 368 Civilného sporového poriadku ).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením ( § 44 Civilného mimosporového poriadku ).
V prípade, že niektorý z účastníkov nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, je možné vo veci starostlivosti o maloleté deti navrhnúť na súd výkon tohto rozhodnutia alebo v časti výživného na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).