Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12Csp-121-2019.pdf
PDF · 140.25 KB
Case nature
Area
Subarea
12Csp/121/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudcom Mgr. Slavomírom Podhorským, v právnom spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: B. X. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, XXX XX E. L., o zaplatenie 2.940,61 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 40,- eur od 17.08.2019 do 16.09.2019, zo sumy 80,- eur od 17.09.2019 do 16.10.2019, zo sumy 120,- eur od 17.10.2019 do 15.11.2019, zo sumy 160,- eur od 16.11.2019 do 16.12.2019, zo sumy 200,- eur od 17.12.2019 do 16.01.2020, zo sumy 240,- eur od 17.01.2020 do 28.02.2020, zo sumy 280,- eur od 29.02.2020 do 16.03.2020, zo sumy 320,- eur od 17.03.2020 do 30.04.2020, zo sumy 360,- eur od 01.05.2020 do 15.05.2020 a zo sumy 400,- eur od 16.05.2020 do 17.08.2020 z a s t a v u j e.
II. Konanie v časti o zaplatenie sumy 40,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 40,- eur od 18.08.2020 do zaplatenia z a s t a v u j e.
III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.900,61 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.340,61 eur od 30.01.2017 do 16.08.2019, zo sumy 3.300,61 eur od 17.08.2019 do 16.09.2019, zo sumy 3.260,61 eur od 17.09.2019 do 16.10.2019, zo sumy 3.220,61 eur od 17.10.2019 do 15.11.2019, zo sumy 3.180,61 eur od 16.11.2019 do 16.12.2019, zo sumy 3.140,61 eur od 17.12.2019 do 16.01.2020, zo sumy 3.100,61 eur od 17.01.2020 do 28.02.2020, zo sumy 3.060,61 eur od 29.02.2020 do 16.03.2020, zo sumy 3.020,61 eur od 17.03.2020 do 30.04.2020, zo sumy 2.980,61 eur od 01.05.2020 do 15.05.2020, zo sumy 2.940,61 eur od 16.05.2020 do 17.08.2020, zo sumy 2.900,61 eur od 18.08.2020 do zaplatenia, a to formou splátok vo výške 80,- eur mesačne splatných k 20. dňu v mesiaci, počnúc prvou splátkou splatnou 20. dňa v mesiaci nasledujúceho po mesiaci, v ktorom rozhodnutie vo veci samej nadobudne právoplatnosť, pod následkom straty výhody splátok.
IV. Žalobcovi n e p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu (Všeobecná úverová banka, a.s.) sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.09.2019, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3.340,61 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 106,- eur od 30.01.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Právny predchodca žalobcu v podanej žalobe poukázal na tú skutočnosť, že právny predchodca žalobcu ako právny nástupca spoločnosti Consumer Finance Holding a.s. a žalovaný uzatvorili spolu dňa 07.10.2014 zmluvu o pôžičke, evid. č. 7143502, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému
celkovú sumu pôžičky 5.000,- eur. Právny predchodca žalobcu konštatoval, že v danom prípade ide o tzv. webovú zmluvu, ktorá je uzatváraná prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie (cez internet), to znamená bez vyhotovenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere v listinnej forme podpísanej zmluvnými stranami. Zmluve samotnej predchádza uzatvorenie, tzv. rámcovej zmluvy, predmetom ktorej je popis spolupráce pri uzatváraní zmlúv o úvere prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie. Pokiaľ už bol žalovaný evidovaný ako klient na základe iných, skôr uzatvorených zmlúv, ani samotná rámcová zmluva neobsahuje podpis strán.
3. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 139,58 eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 8.374,80 eur. Do dnešného dňa uhradil žalovaný z vyššie uvedenej zmluvy sumu 3.951,18 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t. j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, právny predchodca žalobcu, listom zo dňa 26.11.2016 - „Predžalobná upomienka“, vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok, na čo mu poskytol dodatočnú lehotu na plnenie viac než 30 dní. Súčasne žalovaného upozornil, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, žalobca bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaný ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradil. Právny predchodca žalobcu využil oprávnenie v zmysle ustanovenia § 565 v spojitosti s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a úver zosplatnil dňa 19.01.2017, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 24.01.2017 - „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Ku zosplatneniu samotnému došlo až po márnom uplynutí dostatočne dlhej dodatočnej lehoty na plnenie, a to vo vzťahu ku splátke splatnej bezprostredne pred zosplatnením. Splátka uvedená v predžalobnej upomienke je len najstaršou omeškanou splátkou, táto však neurčuje začiatok plynutia premlčacej lehoty. Neuhradením aspoň splátky uvedenej v predžalobnej upomienke sa žalovaný dostal do omeškania viac než 3 mesiace a súčasne právnemu predchodcovi žalobcu vzniklo v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, oprávnenie vyhlásiť dlh za splatný v celom rozsahu naraz. Do dnešného dňa žalovaný dlžné splátky neuhradil. Právo právneho zástupcu žalobcu na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti upravuje čl. 12.2 zmluvných podmienok.
4. Právny predchodca žalobcu ďalej konštatoval, že celkový dlh žalovaného ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 3.340,61 eur. Zároveň si uplatnil zákonné úroky z omeškania, a to od šiesteho dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou, kde bežná doba doručenia je 5 dní. Konštatoval, že ku dňu podania žalobného návrhu mal žalovaný uhradiť sumu 7.183,55 eur (označené v prehľade splátok a úhrad ako stĺpec „Splátka“). Uvedenú sumu tvorí: súčet predpísaných splátok do zosplatnenia dlhu a suma po zosplatnení pri počte splátok 26, výške splátky 139,58 eur, sume splátok 3.629,08 eur, sume po zosplatnení 3.554,47 eur, čiže spolu istina 7.183,55 eur. Ku dňu podania žalobného návrhu žalovaný uhradil sumu 3.951,18 eur. Na základe vyššie uvedeného celkovú výšku dlžnej sumy žalovaného ku dňu podania žaloby tvorí istina + náklady na vymáhanie pohľadávky - prijaté úhrady = dlžná suma (7.183,55 eur + 108,24 eur - 3.951,18 eur = 3.340,61 eur).
5. Žaloba spolu s prílohami (vrátane uznesenia č. k. 12Csp/121/2019-49 zo dňa 15.10.2019, ktorým bol žalovaný vyzvaný, aby sa k žalobe vyjadril) bola žalovanému doručená prostredníctvom príslušného útvaru policajného zboru dňa 01.12.2019, avšak žalovaný sa k žalobe žiadnym spôsobom nevyjadril.
6. Podaním doručeným súdu dňa 27.02.2020 spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o. oznámila súdu, že pôvodný žalobca Všeobecná úverová banka, a.s. ako postupca postúpil pohľadávku na postupníka
- spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o., na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok ku dňu 22.07.2020. Zároveň spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o., vyjadrila súhlas so vstupom do konania na strane žalobcu. K podaniu bolo ako príloha priložené oznámenie adresované žalovanému o postúpení pohľadávky a zároveň fotokópia rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávky.
7. Súd uznesením č. k. 12Csp/121/2019-75 zo dňa 06.03.2020 pripustil, aby do konania namiesto pôvodného žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s., vstúpil ako nový žalobca Intrum Slovakia s.r.o.
8. Súd dňa 17.08.2020 nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnil zástupca žalovaného, ktorý uviedol, že žalovaný je od roku 2010 po porážke a jeho stav sa však rapídne zhoršil. Už ani nerozpráva. Manžel žalovaného ešte keď žil, mu spomínal, že uzavrel takúto zmluvu o pôžičke, avšak keďže mal starký demenciu, oni to postupne prestali splácať. V súčasnosti zástupca spláca tento úver cez trvalý príkaz po
40,- eur. Platí to takto už asi 4 roky. Čo vie o tejto pôžičke je asi to, že žalovaný ju uzavrel cez telefón. V tom čase ešte teda vedel rozprávať. Za akým účelom vzal túto pôžičku, to povedať nevedel. K pôžičke nenašiel ani žiadne doklady.
9. Súd následne na pojednávaní rozsudkom č. k. 12Csp/121/2019-143 zo dňa 17.08.2020 konanie v časti o zaplatenie 400,- eur zastavil, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku súd konštatoval, že nakoľko sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, súd sa pri svojom rozhodovaní v prvom rade zaoberal tým, či uplatnená pohľadávka nie je premlčaná. Žalovaný pôžičku riadne nesplácal. Kým sa žalovaný dostal do omeškania, zaplatil 19 splátok, pričom posledná splátka, ktorú uhradil, bola splatná 20.05.2016 a splátku so splatnosťou ku dňu 20.06.2016 až po tom, čo právny predchodca žalobcu oznámil, že ak nedôjde k úhrade dlžných splátok, bude oprávnený úver zosplatniť. Do omeškania sa teda dostal so splátkou splatnou ku dňu 20.06.2016. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 26.11.2016 upozornil žalovaného, že ak nedôjde k úhrade dlžných splátok, bude oprávnený úver zosplatniť. Toto právo podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka (OZ), využil dňa 19.01.2017, kedy vyzval žalovaného k splateniu celého úveru. Keďže celý dlh sa stal zročným pre nesplnenie splátky splatnej ku dňu 20.06.2016, od zročnosti tejto splátky je potrebné počítať trojročnú premlčaciu dobu, ktorá uplynula 20.06.2019. Pri zosplatnení úveru začína plynúť trojročná premlčacia lehota nie od účinnosti zosplatnenia, ale od omeškania splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu. Súd zastával názor, že má ísť o prvú omeškanú splátku, ktorá nebola uhradená, čo je logický dôsledok zásady upravenej v ust. § 101 OZ spočívajúcej v tom, že relevantné je posúdenie toho, kedy sa právo mohlo vykonať prvýkrát. Danou úpravou sa sleduje to, aby veriteľ pri omeškaní dlžníka nebol pasívny a aby včas využil svoje právo na zosplatnenie úveru. Žaloba bola podaná až 03.09.2019, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby, preto súd uplatnenú pohľadávku nemohol žalobcovi priznať z dôvodu premlčania s poukazom na ust. § 54a OZ. Keďže žalobca v tomto konaní úspešný nebol a žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
10. Proti rozsudku zo dňa 17.08.2020 a to proti jeho II. a III. výroku podal včas odvolanie žalobca. Podľa jeho názoru rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne. Žalobca mal za to, že premlčacia doba na uplatnenie predčasne zosplatneného nároku začala v zmysle ust. § 103 druhá veta Občianskeho zákonníka, plynúť od splatnosti splátky splatnej dňa 20.09.2016, pre ktorej nezaplatenie sa celý dlh stal splatným. Pokiaľ súd prvej inštancie uzavrel, že premlčacia doba na uplatnenie celého nároku uplatneného žalobou začala plynúť od splatnosti vôbec prvej omeškanej splátky, t. j. odo dňa 20.06.2016, nesprávne aplikoval ust. § 103 Občianskeho zákonníka. Poukázal na tú skutočnosť, že premlčacia doba na uplatnenie nároku z predčasne zosplatneného úveru neplynie od omeškania prvej nezaplatenej úverovej splátky, ale od splátky, pre nezaplatenie ktorej sa úver stal predčasne splatným v súlade s ust. § 565 Občianskeho zákonníka, pri dodržaní zákonného postupu podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Nakoľko bol spor začatý dňa 03.09.2019, t. j. pred uplynutím trojročnej premlčacej doby v zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka, žalobcom uplatnený nárok premlčaný podľa žalobcu nie je.
11. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný žiadnym spôsobom nevyjadril.
12. Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 9CoCsp/99/2020-179 zo dňa 12.01.2021 zrušil rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o nároku na náhradu trov konania a v zrušenom rozsahu vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení uznesenia odvolací súd poukázal na tú skutočnosť, že žalobca svojimi odvolacími námietkami v intenciách uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, nastolil predmetom odvolacieho prieskumu správnosť právneho posúdenia otázky premlčania žalobou uplatneného práva súdom prvej inštancie. Svoj záver o premlčaní uplatneného práva založil na tom, že premlčacia doba vo vzťahu k celému zosplatnenému úveru plynie od zročnosti prvej omeškanej splátky, na základe ktorej veriteľ pristúpil k zosplatneniu dlhu s tým, že má ísť o logický dôsledok zásady upravenej v ust. § 101 OZ. Odvolací súd takéto právne posúdenie veci súdom prvej inštancie nepovažoval za správne. Zákonné ustanovenie § 103 OZ upravuje premlčanie v prípade, ak zmluvné strany dohodli plnenie dlhu v splátkach. Ak takáto dohoda existuje, veriteľ od dlžníka môže žiadať vždy len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane zročnou (splatnou) podľa dohody účastníkov. Každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie, preto pre každú z nich plynie trojročná premlčacia doba podľa § 101 OZ samostatne, odo dňa zročnosti tej ktorej splátky. Zároveň však Občiansky zákonník v ustanovení § 565 umožňuje, aby veriteľ s dlžníkom sa dohodli, že ak sa nesplní niektorá splátka, stane sa zročným celý dlh (tzv. strata výhody splátok) a
veriteľ v prípade naplnenia tejto zákonnej hypotézy môže žiadať o zaplatenie celého dlhu. Pokiaľ ide o trojročnú premlčaciu dobu tohto celého zostávajúceho dlhu, tá v zmysle § 103, vety druhej OZ, začína plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. To však platí len v prípade, keď veriteľ využil svoje právo žiadať zaplatenie celej splátky pre nesplnenie niektorej zo splátok, a to najneskôr do splatnosti (zročnosti) najbližšie nasledujúcej splátky (§ 565 OZ, in fine). Ak tak veriteľ neučiní, a teda neuplatní svoje právo na zaplatenie dlhu ako celku alebo ho neuplatní včas, t. j. do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, potom dňom splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky prestane plynúť premlčacia doba pre celý dlh a ďalej plynie premlčacia doba len pre jednotlivé splátky, pre každú samostatne. Preto pokiaľ v danom prípade právny predchodca žalobcu od žalovaného zaplatenie celej pohľadávky z predmetnej zmluvy pre nesplnenie niektorej už zročnej splátky žiadal listom zo dňa 24.01.2017, v zmysle § 565 OZ mohol tak logicky urobiť jedine pre splátku zročnú 20.12.2016 a pre žiadnu inú, pretože len pri tejto splátke je dodržané zákonné ustanovenie § 565 OZ, že právo žiadať dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky sa využíva do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Uvedené podľa odvolacieho súdu znamená, že pokiaľ konanie na súde začalo 02.09.2019, premlčané sú všetky splátky zročné pred 02.09.2016, t. j. už aj splátka zročná 20.08.2016 a všetky splátky jej predchádzajúce, tie však nie sú predmetom konania, pretože došlo k ich zaplateniu do podania žaloby postupne splátkami po 40,- eur mesačne (prehľad splátok a úhrad na č. l. 14 a nasl. spisu). Všetko, čo sa stalo zročným po 02.09.2016, t. j. či už splátka zročná 20.09.2016, 20.10.2016, 20.11.2016, alebo aj celá zosplatnená pohľadávka zročná k 20.12.2016, tieto premlčané nie sú, nakoľko konanie na súde 02.09.2019 začalo pred uplynutím trojročnej premlčacej doby, ktorá nebyť začatia súdneho konania, by uplynula v prípade jednotlivých splátok k 20. septembru, 20. októbru, resp. k 20. novembru 2019 a v prípade celej (zosplatnenej) pohľadávky k 20.12.2019. Pokiaľ dôvodom na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru v zmysle záveru súdu prvej inštancie vychádzajúceho z predžalobnej výzvy zo dňa 26.11.2016, malo byť nezaplatenie splátky zročnej 20.06.2016, právo ustanovené v § 565 OZ, právny predchodca žalobcu mohol využiť najneskôr do 19.07.2016, nie však až listom zo dňa 24.01.2017, ako k tomu v zmysle záverov súdu prvej inštancie malo dôjsť v tomto prípade, pretože to zákon nedovoľuje. Z uvedeného je podľa odvolacieho súdu zrejmé, že pokiaľ súd prvej inštancie uzavrel, že premlčacia doba na uplatnenie práva žalobou na súde začala plynúť od zročnosti splátky 06/2016, nesprávne aplikoval zhora citované zákonné ustanovenia na zistený skutkový stav, pretože ich nesprávne interpretoval a vyvodil z nich nesprávny záver o premlčaní žalobou uplatneného práva.
13. Odvolací súd ďalej uviedol, že keďže ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa pôvodne malo vykonať v splátkach, v zmysle § 53 ods. 9 OZ, právo podľa § 565 OZ dodávateľ mohol uplatniť najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Posudzovanie týchto skutočností však nemá vplyv na počiatok plynutia premlčacej doby, ale sú rozhodné len pre posúdenie, či žalobca, resp. jeho právny predchodca, k tzv. zosplatneniu celej pohľadávky proti žalovanému pristúpil oprávnene. To znamená, že pokiaľ žalovaný k 20.12.2016 bol v omeškaní so zaplatením splátky dlhšie ako tri mesiace, za súčasného upozornenia žalovaného v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva podľa § 565 OZ, právo na zaplatenie celej pohľadávky naraz voči nemu bolo uplatnené podľa práva. V dôsledku toho, že súd prvej inštancie žalobu zamietol výlučne pre premlčanie uplatneného práva, vo veci rozhodol bez toho, aby posudzoval skutočnosti relevantné pre jej rozhodnutie - bez toho, aby posúdil spotrebiteľskú zmluvu podľa právneho stavu, ktorý tu bol v čase jej uzavretia a bez toho, aby v konkrétnom prípade vychádzajúc zo skutočností zistených vykonaným dokazovaním posudzoval, či prípadne (ne)nastali dôsledky vád tohto právneho úkonu (zmluva) predvídané zákonom, ku ktorým, a to tak jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach je povinný prihliadať z úradnej povinnosti.
14. Odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie tiež pochybil, pokiaľ ohľadom dôvodnosti uplatneného práva žalobcu len všeobecne konštatoval, že v prejednávanom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu bez toho, aby zmluvné (úverové) podmienky akokoľvek vyhodnotil. Je preto predčasný jeho záver o dôvodnosti, eventuálne o výške žalobou uplatneného práva. Konštatoval, že za stavu, že súd prvej inštancie sa takmer výlučne zameral na posúdenie otázky, či v danej veci žalobca (ne)uplatňuje právo z premlčanej spotrebiteľskej zmluvy, ktorú právnu otázku vyriešil síce kladne, ale právne nesprávne, súd prvej inštancie neustálil skutkový stav potrebný pre záver o dôvodnosti základu a výšky uplatneného nároku. Je pritom podľa názoru odvolacieho súdu nepochybné, že v posudzovanom prípade sa jedná o spor s ochranou slabšej strany, pre ktorý platia ust. § 290 - § 300 CSP, kde osobitný význam má ust. § 295 CSP, v zmysle ktorého súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí
taký dôkaz. Keďže súd posudzuje, či ide o spotrebiteľský spor v zmysle § 290 CSP, je vykonanie dôkazov v tejto situácii nevyhnutné. Vykonávanie dôkazov aj bez návrhu by malo smerovať nielen k posúdeniu neprijateľnosti tých ustanovení spotrebiteľskej zmluvy alebo iných zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou, na ktorých je založený nárok tvrdený v žalobe, ale malo by smerovať k posúdeniu všetkých okolností súvisiacich s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej spotrebiteľská zmluva závisí. Súd prvej inštancie citovaným ustanovením platného procesného poriadku sa neriadil dôsledne, keď si ex offo nezaobstaral, resp. nevykonal dôkazy v prospech spotrebiteľa. Vzhľadom na povahu a rozsah procesných dôsledkov nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri zisťovaní skutkového stavu, nebolo možné tieto efektívne napraviť v odvolacom konaní. Došlo tým k naplneniu dôvodu, pre ktorý odvolaciemu súdu z pohľadu ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP neostávalo iné, než rozsudok v napadnutom zamietavom výroku a tiež v závisiacom výroku o trovách konania zrušiť a v rozsahu zrušenia vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
15. Odvolací súd konštatoval, že ďalšou vadou konania je skutočnosť, že súd prvej inštancie žalobu zamietol aj v rozsahu toho príslušenstva pôvodne žalovanej istiny, vo vzťahu ku ktorému došlo k späťvzatiu žaloby podaniami súdu prvej inštancie doručenými 12.03.2020, resp. 11.8.2020, hoci procesne správne aj v tomto rozsahu mal konanie zastaviť, keďže zaplatenie úrokov z omeškania v rozsahu späťvzatia žaloby z vôle žalobcu už nebolo predmetom konania, nemalo byť o nich rozhodované meritórne. V ďalšom konaní vzhľadom na uvedené bude potrebné konanie zastaviť v celom rozsahu späťvzatia žaloby zhora uvedenými podaniami žalobcu, t. j. aj vo vzťahu k príslušenstvu istiny, na ktoré sa späťvzatie vzťahuje a v súvislosti s ktorými procesnými úkonmi žalobca aj upravil petit žaloby (č. l. 105 a nasl., resp. 128 a nasl. spisu).
16. Podaním doručeným súdu dňa 11.11.2021 žalobca oznámil súdu, že z dôvodu ďalšej úhrady žalovaného (dňa 17.08.2020 v sume 40,- eur), ku ktorej došlo počas súdneho konania, berie žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 40,- eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania a v tejto časti navrhol konanie zastaviť. Z uvedeného dôvodu aj upravil petit žaloby, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 2.900,61 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.340,61 eur od 30.01.2017 do 16.08.2019, zo sumy 3.300,61 eur od 17.08.2019 do 16.09.2019, zo sumy 3.260,61 eur od 17.09.2019 do 16.10.2019, zo sumy 3.220,61 eur od 17.10.2019 do 15.11.2019, zo sumy 3.180,61 eur od 16.11.2019 do 16.12.2019, zo sumy 3.140,61 eur od 17.12.2019 do 16.01.2020, zo sumy 3.100,61 eur od 17.01.2020 do 28.02.2020, zo sumy 3.060,61 eur od 29.02.2020 do 16.03.2020, zo sumy 3.020,61 eur od 17.03.2020 do 30.04.2020, zo sumy 2.980,61 eur od 01.05.2020 do 15.05.2020, zo sumy 2.940,61 eur od 16.05.2020 do 17.08.2020, zo sumy 2.900,61 eur od 18.08.2020 do zaplatenia, a to formou splátok vo výške 80,- eur mesačne splatných k 20. dňu v mesiaci, počnúc prvou splátkou splatnou 20. dňa v mesiaci nasledujúceho po mesiaci, v ktorom rozhodnutie vo veci samej nadobudne právoplatnosť, pod následkom straty výhody splátok a taktiež žiadal priznať náhradu trov konania.
17. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako CSP), žalobca môže vziať žalobu späť.
18. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
19. Vzhľadom na tú skutočnosť, že výrok č. I rozsudku súdu zo dňa 17.08.2020, ktorým súd zastavil konanie v sume istiny 400,- eur a to z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom z dôvodu čiastočných úhrad žalovaného, nebol odvolaním napadnutý a rozsudok nadobudol v tejto časti právoplatnosť, je naďalej predmetom tohto konania už iba istina vo výške 2.940,61 eur spolu s príslušenstvom. Súd však týmto výrokom rozsudku nerozhodol o celom späťvzatí žaloby žalobcom tak, ako na to poukázal aj odvolací súd vo svojom zrušovacom uznesení. Súd rozhodol len o späťvzatí istiny (zastavení konania) vo výške 400,- eur, nerozhodol však o zastavení príslušenstva v tejto časti. Súd preto výrokom č. I. rozsudku rozhodol o zastavení konania v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 40,- eur od 17.08.2019 do 16.09.2019, zo sumy 80,- eur od 17.09.2019 do 16.10.2019, zo sumy 120,- eur od 17.10.2019 do 15.11.2019, zo sumy 160,- eur od 16.11.2019 do 16.12.2019, zo sumy 200,- eur od 17.12.2019 do 16.01.2020, zo sumy 240,- eur od 17.01.2020 do 28.02.2020, zo sumy 280,- eur od 29.02.2020 do 16.03.2020, zo sumy 320,- eur od 17.03.2020 do 30.04.2020, zo sumy 360,- eur od 01.05.2020 do 15.05.2020 a zo sumy 400,- eur od 16.05.2020 do 17.08.2020. Týmto v spojitosti s
výrokom č. I rozsudku súdu zo dňa 17.08.2020 došlo ku úplnému zastaveniu konania vo výške 400,- eur s príslušenstvom, ako to požadoval žalobca v podaniach doručených súdu dňa 11.03.2020, 10.08.2020.
20. Nakoľko žalobca podaním doručeným súdu dňa 11.11.2021 vzal žalobu v časti istiny spolu vo výške 40,- eur s príslušenstvom späť, o čiastočnom späťvzatí žaloby súd rozhodol podľa § 144 a § 145 ods. 2 CSP a to tak, že súd výrokom č. II. tohto rozsudku konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 40,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 40,- eur od 18.08.2020 do zaplatenia, zastavil.
21. Súd po zrušení a vrátení sporu odvolacím súdom nariadil pojednávanie na deň 01.12.2021, ktorého sa nezúčastnila žiadna zo sporových strán. Žalobca a jeho právny zástupca svoju neúčasť na pojednávaní písomne ospravedlnili podaním doručeným súdu dňa 24.11.2021, pričom súhlasili, aby súd pojednával a rozhodol v ich neprítomnosti. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil, ani žiadnym spôsobom svoju neúčasť neospravedlnil.
22. Súd vykonal dokazovanie listinami založenými v spise a zistil tento skutkový stav:
23. Spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. a žalovaný uzatvorili spolu dňa 16.10.2014 zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 5.000,- eur. Žalovaný sa túto pôžičku zaviazal splácať v 60 pravidelných mesačných splátkach vo výške 139,58 eur, pri priemernej RPMN 18,01 %, ročnej úrokovej sadzbe 25 %, RPMN 25 %. Zmluva bola dojednaná bez poistenia. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť, zaplatiť úrok, príslušenstvo a poplatky. Žalovaný si svoju zmluvnú povinnosť neplnil, čím sa dostal do omeškania s úhradou dlžnej sumy. Právny predchodca žalobcu dňa 26.11.2016 zaslal žalovanému predžalobnú upomienku, ktorou ho vyzval k úhrade dlžných splátok.
24. Následne Consumer Finance Holding a.s., písomným oznámením zo dňa 24.01.2017 vyhlásil ku dňu 24.01.2017 úver za predčasne splatný a vyzval žalovaného na úhradu sumy vo výške 4.254,57 eur.
25. V dôsledku zlúčenia spoločnosti Consumer Finance Holding a.s. so Všeobecnou úverovou bankou sa právnym nástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding a.s. stala Všeobecná úverová banka (právny predchodca žalobcu).
26. Zmluvou o postúpení pohľadávok ku dňu 19.02.2020 právny predchodca žalobcu postúpil na žalobcu pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania. Uvedené bolo oznámené žalovanému listom zo dňa 25.02.2020.
27. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad, zmluvy a tvrdení žalobcu v jednotlivých vyjadreniach (ktoré žalovaný nespochybnil, a teda tieto súd považuje za nesporné medzi stranami) súd zistil, že žalovaný vyčerpal sumu 5.000,- eur z poskytnutého úveru. Žalovanému voči žalobcovi z titulu nesplácania úveru vznikol záväzok vo výške 3.340,61 eur (26 splátok po 139,58 eur do zosplatnenia, t.j. 3.629,08 eur a suma vo výške 3.554,47 eur z titulu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, navýšená o sumu 108,24 eur z titulu nákladov na uplatnenie svojej pohľadávky, z ktorých žalovaný uhradil do podania žaloby žalobcom na súd sumu spolu 3.951,18 eur).
28. Vzhľadom na zastavenie konania z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom pre čiastočné platby žalovaného (právoplatné zastavenie konania vo výške 400,- eur v rozsudku zo dňa 17.08.2020 a zastavenie konania vo výške 40,- eur s príslušenstvom týmto rozsudkom) je predmetom tohto konania naďalej už iba suma vo výške 2.900,61 eur s príslušenstvom.
29. Nakoľko zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný je po mozgovej príhode, je imobilný a už nerozpráva, súd z vlastnej úradnej moci vykonal u žalovaného lustráciu v súdnom registri za tým účelom, aby zistil, či žalovaný nebol obmedzený, resp. v minulosti pozbavený spôsobilosti na právne úkony (teda, či má žalovaný spôsobilosť konať pred súdom). Za tým istým účelom bolo osobne kontaktované aj poručenské oddelenie tunajšieho súdu. Súd na základe uvedeného zistil, že žalovaný nebol obmedzený alebo pozbavený spôsobilosti na právne úkony.
30. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
31. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
32. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
33. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľov.
34. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
35. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
36. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka účinného od 05.12.2018, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
37. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
38. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
39. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
40. Súd danú zmluvu posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle citovaných ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keď žalobca mal pri uzatváraní aj plnení zmluvy postavenie dodávateľa, pretože konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a na strane dlžníka - žalovaného vystupoval spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorá neuzatvárala zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Zmluva bola pripravená na formulári, ktorý vopred zo strany žalobcu bol pripravený bez možnosti žalovaného meniť obsah a text uvedenej zmluvy, pričom do textu zmluvy sa dopisovali iba konkrétne údaje týkajúce sa žalovaného. Súd preto posudzoval právny vzťah medzi stranami sporu ako spotrebiteľský a aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy. Súčasne zo strany žalobcu išlo aj o poskytnutie spotrebiteľského úveru podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ ide o formu uzavretia predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, súd vychádzal z tvrdení žalobcu, ktoré žalovaný nespochybnil, že zmluva bola uzatvorená prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie (cez internet), bez vyhotovenia zmluvy
v listinnej forme podpísanej zmluvnými stranami. Zástupca žalovaného uzavretie zmluvy aj nepriamo potvrdil, keď uviedol, že manžel žalovaného jej spomínal, že uzavrel takúto zmluvu o pôžičke a že túto prestali postupne splácať. Na zmluve o poskytovaní služieb zo dňa 10.10.2014 ako aj zmluve o poskytnutí pôžičky sú osobné údaje žalovaného ako aj údaje o majetkovom stave žalovaného, na účely posúdenie bonity žalovaného. So skutočnosťou tvrdenou žalobcom o uzavretí zmluvy cez internet nie je v rozpore ani tvrdenie zástupcu žalovaného, že žalovaný ju uzavrel cez telefón, nakoľko mohlo dôjsť k jej uzavretiu prostredníctvom mobilného telefónu za použitia internetu. Z uvedeného dôvodu pri posudzovaní formy uzavretia zmluvy súd nezistil rozpor so zákonom.
41. Pokiaľ ide o otázku, či je žalovaný spôsobilý konať pred súdom, a či je teda pasívne vecne legitimovaný v spore, resp. či bol spôsobilý uzavrieť predmetnú spotrebiteľskú zmluvu, súd poukazuje na tú skutočnosť, že lustráciou v súdnom registri ako aj zisťovaním na poručenskom oddelení tunajšieho súdu bolo zistené, že žalovaný nebol obmedzený alebo pozbavený spôsobilosti na právne úkony. Z uvedeného dôvodu ako aj z dôvodu, že uvedené nebolo namietané, resp. dôkazmi preukázané druhou stranou, súd dospel k záveru, že žalovaný je pasívne vecne legitimovaný v spore a taktiež bol spôsobilý na právne úkony, a teda aj na úkon uzavretia spotrebiteľskej zmluvy.
42. Vzhľadom na tú skutočnosť, že žaloba bola podaná dňa 02.09.2019, teda v čase účinnosti § 54a Občianskeho zákonníka súd ex offo skúmal, či právo zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré si uplatňuje veriteľ v danom prípade nie je premlčané. Súd má za to, že nárok, ktorý si uplatňuje žalobca v tomto konaní nie je premlčaný. Žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru dňom 24.01.2017 a teda mohol tak urobiť len pre omeškanie splátky splatnej 20.09.2016, nakoľko splatnosť splátok bola zmluvne dohodnutá vždy k 20. dňu v mesiaci. Všeobecná trojročná premlčacia doba pre uplatnenie zosplatnenej časti úveru v danom prípade začala plynúť tri mesiace po dni nasledujúcom po splatnosti splátky za mesiac september 2016, t. j. dňa 20.12.2016 a nakoľko k uplatneniu práva na súde dňa 02.09.2019 došlo ešte pred jej uplynutím, k premlčaniu nároku, ktorý si žalobca uplatnil pred súdom v tomto konaní, nedošlo. Vzhľadom na to, že zmluva bola uzavretá dňa 16.10.2014, nemohlo dôjsť k premlčaniu ani v prípade splátok do vyhlásenia mimoriadneho zosplatnenia úveru (24.01.2017), nakoľko ani v tomto prípade by nedošlo k uplynutiu trojročnej premlčacej doby.
43. Súd preskúmaním zmluvy z hľadiska ochrany spotrebiteľa zistil, že táto obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti v zmysle § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd taktiež nezistil existenciu žiadnych neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve v zmysle ustanovenia § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalovaný dôvod ani výšku nároku nespochybňoval, zostal v celom konaní nečinný, preto súd skutočnosti uvádzané žalobcom v žalobe a vyjadreniach považuje za nesporné medzi sporovými stranami. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad ako aj samotnej zmluvy mal súd za preukázané, že žalovaný vyčerpal sumu 5.000,- eur z poskytnutého úveru. Žalovanému voči žalobcovi z titulu nesplácania úveru vznikol záväzok vo výške 3.340,61 eur (26 splátok po 139,58 eur do zosplatnenia, t. j. 3.629,08 eur a suma vo výške 3.554,47 eur z titulu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, navýšená o sumu 108,24 eur, z titulu nákladov na uplatnenie svojej pohľadávky, z ktorých žalovaný uhradil do podania žaloby žalobcom na súd sumu spolu 3.951,18 eur). Vzhľadom na zastavenie konania súdom, spolu vo výške 440,- eur z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom, pre čiastkové platby žalovaného na základe vyššie uvedených skutočností má súd za to, že žalobcovi z titulu nesplácania úveru, vznikol voči žalovanému záväzok vo výške 2.900,61 eur. Vzhľadom na uvedené súd považuje žalobu žalobcu za dôvodnú v celom rozsahu.
44. Podľa ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úroku z omeškania a poplatku z omeškania stanovuje vykonávací predpis. Vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.
45. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády 87/1995 Z. z., výška úroku z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
46. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, preto má žalobca nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania. Podľa citovaných ustanovení vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyšší, ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky. Výška základnej úrokovej sadzby ECB k prvému dňu omeškania činila 0,00 %. Súd preto priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.340,61 eur od 30.01.2017 (od šiesteho dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru) do 16.08.2019, zo sumy 3.300,61 eur od 17.08.2019 do 16.09.2019, zo sumy 3.260,61 eur od 17.09.2019 do 16.10.2019, zo sumy 3.220,61 eur od 17.10.2019 do 15.11.2019, zo sumy 3.180,61 eur od 16.11.2019 do 16.12.2019, zo sumy 3.140,61 eur od 17.12.2019 do 16.01.2020, zo sumy 3.100,61 eur od 17.01.2020 do 28.02.2020, zo sumy 3.060,61 eur od 29.02.2020 do 16.03.2020, zo sumy 3.020,61 eur od 17.03.2020 do 30.04.2020, zo sumy 2.980,61 eur od 01.05.2020 do 15.05.2020, zo sumy 2.940,61 eur od 16.05.2020 do 17.08.2020, zo sumy 2.900,61 eur od 18.08.2020 do zaplatenia.
47. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
48. Súd konštatuje, že v zmysle § 232 ods. 2 a 3 CSP, lehota na plnenie (tzv. paričná lehota) je v zásade trojdňová a plynie odo dňa právoplatnosti rozsudku. Zákon však umožňuje súdu, aby v odôvodnených prípadoch určil aj dlhšiu paričnú lehotu, t. j. viac ako tri dni. Hľadiskami, ktoré musí súd vziať do úvahy pri určovaní dlhšej paričnej lehoty sú predovšetkým výška priznaného plnenia žalobcovi, platobná schopnosť žalovaného, prejavená snaha o plnenie záväzku, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadné zdržanie v plnení súdom ustanovenej povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v riešenom prípade, vzhľadom na osobné pomery žalovaného, príliš ťaživé (R 117/1967).
49. Súd vzhľadom na žiadosť žalovaného o povolenie splácať svoj záväzok v splátkach a súhlas žalobcu s takouto formou splácania (č. l. 105 a 192 súdneho spisu), zohľadnil sociálne pomery žalovaného (starobný dôchodca) a majetkové pomery a s prihliadnutím na výšku istiny s príslušenstvom, ku ktorej zaplateniu zaviazal súd žalovaného mal za to, že je dôvodné povoliť žalovanému splácanie dlhu v splátkach po 80,- eur mesačne, počnúc prvou splátkou splatnou 20. dňa v mesiaci nasledujúceho po mesiaci, v ktorom rozhodnutie vo veci samej nadobudne právoplatnosť, pod následkom straty výhody splátok. Uvedená výška splátky na jednej strane odráža schopnosti a možnosti žalovaného splácať svoj záväzok a na druhej strane bude dlh zo strany žalovaného uhradený žalobcovi v primeranom čase od právoplatnosti rozhodnutia, pričom na ochranu žalobcu slúži strata výhody splátok v prípade omeškania sa žalovaného s plnením čo i len jednej splátky.
50. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
51. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
52. Podľa ust. § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
53. Súd nárok na náhradu trov konania posudzoval podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého by plne úspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania, ktoré mu vznikli pred súdom prvej inštancie ako aj pred odvolacím súdom. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie sa však súd zaoberal aj tým, či v danom prípade neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP, pre nepriznanie náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie úspešnému žalobcovi. Použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania a z toho dôvodu musí aplikácia tohto ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP preto zákon vyžaduje kumulatívne splnenie oboch podmienok a to danosť dôvodov hodných osobitného zreteľa a výnimočnosť okolností. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu, ale taktiež aj na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní.
54. Vzhľadom na tú skutočnosť, že žalovaný sa pojednávania pred súdom nezúčastnil, súd pri posudzovaní sociálnych a majetkových pomerov vychádzal z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise, predovšetkým z predmetnej spotrebiteľskej zmluvy (č. l. 41 súdneho spisu) a z prednesu zástupcu žalovaného na pojednávaní (č. l. 141 súdneho spisu). Z uvedených listín mal súd za preukázané, že žalovaný je v tomto konaní spotrebiteľom, ktorý je starobný dôchodca s výškou príjmu z titulu dôchodku vo výške 375,- eur. Žalovaný v roku 2010 prekonal mozgovú príhodu (porážku), odvtedy sa jeho stav rapídne zhoršil, ochrnul, nie je schopný rozprávať. Súd zároveň prihliadol aj na postoj žalovaného vo vzťahu k predmetnému úveru, a to postupne splácať svoj záväzok, keď čiastkové platby žalovaného vo vzťahu k jeho záväzku predstavujú sumu 4.391,18 eur z celkového záväzku. Tieto okolnosti na strane žalovaného vo vzťahu k ustanoveniu § 257 CSP súd prehliadnuť nemohol. Súd má za to, že priznanie náhrady trov konania žalobcovi v danom prípade priamo ohrozuje žalovaného v jeho schopnosti splácať predmetný úver. Súd rovnako prihliadol aj na pomery na strane žalobcu, ktorý je právnická osoba, finančná inštitúcia, ktorej nepriznanie trov konania ťažko môže spôsobiť taký zásah do majetkovej sféry, ktorý by žalobcu existenčne ohrozil. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd v konaní za preukázanú existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa na strane žalovaného v zmysle § 257 CSP a preto rozhodol tak, že nepriznal náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie úspešnému žalobcovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Rožňava v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (t.j. zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).