Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3CoZm-15-2020.pdf
PDF · 96.31 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoZm/15/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovanej X. C., W.. XX.X.XXXX, M. F. I. XX, XXX XX I., o zaplatenie 7.921,20 EUR s príslušenstvom a odmenou 26,40 EUR zo zmenky, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 3CbZm/1155/2015-96 zo dňa 30.5.2019 jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 3CbZm/1155/2015-96 zo dňa 30.5.2019 v napadnutom výroku I. potvrdzuje a v napadnutom výroku III. mení tak, že žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 11,01%.
Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č.k. 1Zm/670/2014-15 zo dňa 9.9.2015 v časti zmenkovej sumy 3.493,20 EUR, 6%-ného úroku 3.493,20 EUR od 4.9.2014 do zaplatenia, zmenkovej odmene vo výške 11,64 EUR a trov konania ponechal v platnosti, druhým výrokom súd zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V č.k. 1Zm/670/2014-15 zo dňa 9.9.2015 zrušil v časti zmenkovej sumy 4.428,- EUR, 6%-ného úroku 4.428,- EUR od 4.9.2014 do zaplatenia, zmenkovej odmene vo výške 14,76 EUR a v tejto časti konanie zastavil a tretím výrokom uložil žalovanej povinnosť nahradiť k rukám právneho zástupcu žalobcu náhradu trov konania v námietkovom konaní, ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V č.k. 1Zm/670/2014-15 zo dňa 9.9.2015 tak, ako bude vyčíslená v písomnom vyhotovení rozhodnutia.
2. V odôvodnení súd uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 3.10.2014 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie zmenkovej sumy 7.921,20 EUR spolu s úrokom , zmenkovú odmenu 26,40 EUR a na náhradu trov konania . Žalobu odôvodnil tým, že je majiteľom zmenky, ktorú žalovaná vystavila dňa 18.10.2013 v Michalovciach a v deň splatnosti dňa 3.9.2014 zmenkovú sumu 7.921,20 EUR nezaplatila. K žalobe žalobca pripojil prvopis zmenky. Kauzálnym vzťahom zmenky bola Zmluva o revolvingovom úvere č. 179765 - 71318 zo dňa 10.11.2014. Súd vydal zmenkový platobný rozkaz č.k. 1Zm/671/2014-15 zo dňa 9.9.2015 doručený žalovanej dňa 24.9.2015, ktorým súd uložil žalovanej, aby do 3 dní odo dňa doručenia tohto zmenkového platobného rozkazu zaplatila žalobcovi zmenkovú sumu 7.921,20 EUR so 6%-ným ročným úrokom od 4.9.2014 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 26,40 EUR a náhradu trov konania v celkovej výške 1.065,42 EUR, z toho 476,50 EUR je náhrada za súdny poplatok za návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu a 588,92 EUR je
náhrada trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby alebo, aby v tej istej lehote podala na súde námietky, v ktorých musí uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu namieta. Voči zmenkovému platobnému rozkazu podala žalovaná včas odpor /podľa obsahu námietky/, v ktorom okrem iného uviedla, že mala záujem a vôľu splatiť postupne celý záväzok. Žalovaná taktiež uviedla aj skutočnosť, že žalobca odmietol každú iniciatívu smerujúcu k postupnému splácaniu záväzku žalovanej a poukázala na zlú finančnú situáciu, zdravotné a rodinné problémy. Z uvedených dôvodov nesúhlasila s jednorazovým zaplatením žalovanej sumy. Žalobca podaním zo dňa 13.3.2019 zobral žalobu čiastočne späť, z dôvodu čiastočného plnenia žalovanej v rozsahu 1.476,- EUR a ďalej vo výške 2.952,- EUR zodpovedajúcej zmluvným sankciám za omeškanie, teda spolu vo výške 4.428,- EUR s príslušenstvom. Listom doručeným súdu dňa 1.4.2019 žalovaná vyjadrila súhlas s čiastočným späťvzatím žaloby. Tiež poukázala na spotrebiteľský charakter zmenky a mala za to, že súd sa musí ex offo ako predbežnou otázkou zaoberať neprijateľnosťou jednotlivých zmluvných podmienok. Podľa žalovanej žalobca žiadal, aby mu súd priznal nárok bez právneho dôvodu a jedná sa o úžeru, čo je neprípustné. Mala za to, že žalobca neosvedčil nárok relevantnými dôkazmi. Žiadala, aby súd aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka v jej prospech. Žiadala, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu a zaviazal protistranu na náhradu trov konania. Tiež uviedla, že zmluva medzi ňou a žalobcom je neplatná a konanie žalobcu má právne vady. Predmetnú zmluvu považovala za spotrebiteľskú, z podnetu žalobcu súčasťou zmluvnej dokumentácie je okrem zmluvy aj zmluva o zmenkovom vyplňovacom práve a zmenka, ktorú pripravil a vypísal žalobca. Pri podpise zmluvy bola uvedená žalobcom do omylu. Poverený pracovník žalobcu ju ubezpečil, že predložená dokumentácia je v súlade so zákonom a podpisom jej nehrozí žiadny osobný ani finančný problém a tak buď s predloženým textu vyjadrí súhlas a podpíše ho alebo úver nedostane. Žalobca má tisícky finančných klientov - spotrebiteľov a všetkým dáva podpisovať vopred pripravené typové zmluvy, ktoré opakovane uzatvára a používa vo vzťahu k neobmedzenému okruhu svojich spotrebiteľov. Zmluva je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi a obchádzanie zákona, keď žalobca si nechá platiť za niečo, čo nemá oporu v zákone a nemá pre spotrebiteľa význam, ale veriteľ si necháva platiť astronomickú sumu za nesplnený zmluvný záväzok aj za nevyžiadanú službu. Opätovne zdôraznila potrebu preskúmať neprijateľné zmluvné podmienky a navrhla, aby súd uložil žalobcovi povinnosť predložiť stručné vyčíslenie amortizačného finančného rozboru istiny: 1. čerpaná istina, 2. celková čiastka žalovaným vykonaných plnení, 3 aktuálny zostatok pohľadávok.
3. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z prvopisu zmenky, vystavenej v Michalovciach dňa 18. októbra 2013 zistil, že sa žalovaná ako jej vystaviteľka zaviazala zaplatiť dňa 3.9.2014 na rad žalobcu bez protestu, zmenkovú sumu 7.921,20 EUR v Bratislave. Zmenka bola riadne vystavená a žalovanou podpísaná, má všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona č. 191/1950 Zb., a keďže nebola v čase splatnosti zaplatená, nie je možné tvrdiť, že sa žalobca zaplatenia domáha bezdôvodne. Predložením prvopisu zmenky, ktorá má všetky náležitosti predpísané v ustanovení čl. I. § 75 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len zmenkový zákon) žalobca svoj nárok vyplývajúci zo zmenky preukázal a na tom základe súd vydal zmenkový platobný rozkaz. Podaním námietok sa zmenkový platobný rozkaz nezrušil, v ďalšom konaní súd už preto len posudzoval, či je obrana žalovanej, vyjadrená v námietkach dôvodná a či ňou tvrdené a preukázané skutočnosti spôsobili úplný alebo čiastočný zánik povinnosti poskytnúť žalobcovi plnenie zo zmenky. V tomto štádiu konania preto dôkazné bremeno ťažilo už len žalovanú a ona musí preukázať, či sú splnené podmienky k tomu, aby bol zmenkový platobný rozkaz celkom alebo sčasti zrušený. Z údajov uvedených na prvopise zmenky mal súd za to, že žalovaná zmenka po formálno-právnej stránke vykazuje všetky podstatné náležitosti, ktoré musí vlastná zmenka pre svoju platnosť obsahovať. Túto skutočnosť žalovaná nenamietla, rovnako nespochybnila pravosť žalovanej zmenky; plneniu na základe zmenky sa bránila len tvrdením, že zmenkovú istinu postupne splatí v splátkach, na ktorých má záujem sa dohodnúť so žalobcom. Z písomných námietok žalovaná nevyvodila žiaden záver. Pokiaľ išlo o tvrdenia žalovanej týkajúcej sa spotrebiteľského charakteru zmluvy o revolvingovom úvere, súd uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že príčinným vzťahom zmenky je zmluva o revolvingovom úvere, ktorú žalobca v postavení veriteľa uzavrel so žalovanou ako dlžníkom s uvedením živnostenského registra Rakúskej republiky, v ktorom je zapísaná ako živnostníčka. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru na výkon podnikateľskej činnosti dlžníka. Podpísaním zmluvy potvrdila, že úver jej žalobca poskytuje na výkon jej podnikateľskej činnosti a na tento účel ho teda od žalobcu prijala. Zmluvu o revolvingovom úvere uzavreli dvaja podnikatelia v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou.
4. Z odôvodnenia ďalej vyplýva, že súd prvej inštancie pripúšťa, že napriek označeniu dlžníka v úverovej zmluve ako podnikateľa nie je vylúčené, že by mohla byť zmluva spotrebiteľská. Podľa bodu 1.1 zmluvy
o revolvingovom úvere sa však veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti a tie sa dlžník v bode 2.1 zaviazal splatiť veriteľovi v splátkach podľa splátkového kalendára. Podpísaním zmluvy žalovaná podnikateľský účel úveru schválila. Rozhodujúce bolo to, na aký účel bola zmluva uzavretá, teda či žalovaná pri uzatváraní zmluvy konala, resp. nekonala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Z dôkazov, ktoré mal súd k dispozícii nevyplývalo, že žalovaná pri dojednávaní úveru a uzatváraní zmluvy svojim správaním u žalobcu ako druhého účastníka zmluvy vzbudzovala dojem, že nekoná na podnikateľské účely, ale že úver žiada na súkromné účely. V tejto súvislosti súd poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 20.1.2005 č. C-464/01, podľa ktorého pri hodnotení, či podnikateľ konal pri uzatváraní zmluvy ako spotrebiteľ, treba brať do úvahy, či sa osoba, ktorá sa dovoláva postavenia spotrebiteľa, správala tak, že u druhého účastníka zmluvy mohla oprávnene vzbudiť dojem, že koná na podnikateľské účely. Vzhľadom na uvedené námietky týkajúce sa neprijateľnosti zmluvných podmienok súd nepovažoval za dôvodné. Žalovanej sa nepodarilo preukázať, že by jej povinnosť poskytnúť žalobcovi plnenie zo zmenky z dôvodov uvedených v námietkach v celom rozsahu, alebo čiastočne zanikla, preto súd ponechal zmenkový platobný rozkaz proti nej v platnosti v rozsahu, ktorý žiadal ponechať v platnosti žalobca s ohľadom na čiastočné späťvzatie návrhu.
5. Súd prvej inštancie ďalej poukázal, že s účinnosťou od 1. júla 2016 bol Občiansky súdny poriadok (OSP) zrušený a nahradil ho zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 471 ods. 2 CSP, konania o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Podľa § 372y ods. 1 OSP, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, na konania začaté predo dňom účinnosti tohto zákona sa použijú predpisy účinné odo dňa účinnosti tohto zákona. Podľa § 372y ods. 2 OSP, ak bol zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz doručený do dňa účinnosti tohto zákona, súd postupuje podľa doterajších predpisov.
6. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie návrhu žalobcom súd prvej inštancie v časti zmenkovej sumy 4.428 EUR, 6% úroku, zmenkovej odmene 14,76 EUR zmenkový platobný rozkaz zrušil a konanie podľa § 175 ods. 5 OSP zastavil. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p.
7. Proti výroku I. a III. rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná a uviedla, že súd sa nevysporiadal s jej dôvodmi popísanými v podrobnom podaní. Postupom súdu došlo k zásahu do základných práv garantovaných Ústavou SR. Poukázala na to, že je možné preukázať, že predmetná zmluva č. 179765-71318 medzi žalobcom a žalovanou je neplatná a konanie žalobcu má právne vady, v súdnom konaní doteraz neboli dodržané ustanovenie podľa Smernice Rady Č.93/13/EHS z 5.apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nikto nemá právo odňať jej ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu v súlade s Ústavou Slovenskej Republiky podľa ČI. 46, ČI. 47, ČI. 48 a toto právo nemá ani súd, doterajšie rozhodnutie súdu v tejto právnej veci vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a žalobca jej vážne zasiahol do práv tak, že žalovanej a jej rodine preukázateľne spôsobuje ujmu finančnú aj majetkovú. Žalovaná v odvolaní poukázala na to, že súd v tomto konaní ju neidentifikoval ako spotrebiteľa a žiada pre náležité objasnenie veci vykonať dôkazy a uznesením uložiť žalobcovi povinnosť v listinnej podobe predložiť písomné potvrdenie - kvitanciu o tom, že za predmetnú zmluvu bol dlh zo strany žalovanej úplne alebo čiastočne splnený. V doplnenom odvolaní žalovaná uviedla, že v konaní nebol predložený žiadny živnostenský list ani oprávnenie, vydané na jej osobu. Konštatovala, že je vylúčené, aby sa na spotrebiteľské záväzky aplikovali normy obchodného práva pred normami občianskeho práva. Súčasne uviedla, že odmieta platiť akúkoľvek náhradu trov konania úžerníckej protistrane navrhla použitie § 257 C.s.p. pri trovách konania.
8. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Žalobca uviedol, že záver súdu o poskytnutí úveru žalovanej ako podnikateľovi na podnikateľské účely vychádzal zo skutkových okolností, ktoré boli podložené dôkazmi, a to Zmluvou o úvere č. 179765-71318 zo dňa 18.10.2013 a daňovými priznaniami žalovanej za rok 2012 a 2013. Poukazovanie žalovanej na spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu a na právny režim spotrebiteľského práva nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.
9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 C.s.p. prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného
vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 24.11.2021. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovanej, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je v časti dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku III. zmeniť a vo výroku I. ako vecne správne potvrdiť.
10. Podľa § 388 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
11. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
12. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
13. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov odvolania, rozsahu odvolania a vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 379 C.s.p. a § 380 C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 C.s.p.). Pokiaľ ide o skutkový stav veci v štádiu, v akom dospel v dokazovaní súd prvej inštancie, odvolací súd má za to, že skutkový stav bol zistený dostatočne a na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 C.s.p., a preto je viazaný skutkovým stavom veci tak, ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 C.s.p. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdiť. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu žalovanej, že súd ju neposudzoval ako spotrebiteľa. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v zmysle platných právnych predpisov a judikatúry Európskeho súdneho dvora je povinnosťou súdu v každom štádiu konania bez výnimky ex offo skúmať, či sa nejedná o spotrebiteľský vzťah a ak súd príde k pozitívnemu zisteniu, na uvedený vzťah aplikovať právne normy spotrebiteľského práva. Európsky súdny dvor v rozhodnutí C-419/2011 zo 14.3.2013 (sp. zn. C-76/10) uviedol, že aj napriek tomu, že v danom prípade sa jedná o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného papiera, je povinnosťou súdu skúmať postavenie spotrebiteľa. Súd prvej inštancie aj v tomto prípade dospel k správnemu záveru, že kauzálnym vzťahom zmenky je zmluva o revolvingovom úvere č. 179765-71318 zo dňa 18.10.2013, na jej základe poskytol žalobca žalovanej úver vo výške 7 921,20 EUR. Pri uzavretí zmluvy bolo zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, a taktiež i na predložené daňové priznania žalovanej za rok 2012 a 2013 (v ktorých uviedla príjmy zo živnosti), že sa týka podnikateľskej činnosti žalovanej, ktorá bola v tom čase podnikateľom zapísaným v živnostenskom registri Rakúskej republiky, pričom podpísaním zmluvy o revolvingovom úvere prejavila vôľu získať úver na výkon svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko len na tento účel sa žalobca v bode 1.1 zmluvy zaviazal poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky, a preto nejde o zmluvu spotrebiteľskú, pričom žalovaná vstúpila do právneho vzťahu so žalobcom ako vystaviteľ zmenky, v ktorom vzťahu však nemá postavenie spotrebiteľa.
14. K náhrade trov konania a k použitiu § 257 C.s.p. odvolací súd v preskúmavanej veci nevzhliadol dôvod pre použitie ust. § 257 C.s.p., ktorého aplikáciu síce navrhla žalovaná v rámci odvolania, ale ho bližšie nezdôvodnila. Aplikácia tohto ustanovenia by prichádzala do úvahy v prípadoch, keď boli naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná, čo však v prejednávanej veci nebolo splnené.
15. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. a v časti nároku na náhradu trov prvoinštančného konania/ výrok III/ podľa ust. § 388 C.s.p. zmenil tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 11,01%. V konaní zobral žalobca žalobu čiastočne späť, z dôvodu čiastočného plnenia žalovanej v rozsahu 1.476,- EUR a ďalej vo výške 2.952,- EUR zodpovedajúcej zmluvným sankciám za omeškanie, teda spolu vo výške 4.428,- EUR s príslušenstvom. Žalobca však v konaní nepreukázal, kedy boli splátky vo výške 1.476,- EUR žalovanou uhradené a
čiastočne zobral späť žalobu výške 2.952,- EUR zodpovedajúcej zmluvným sankciám. Žalobca bol teda v konaní úspešný vo výške 3.493,20 EUR s príslušenstvom a žalovaná vo výške 4.428, EUR /v tejto časti bol zmenkový platobný rozkaz zrušený/. Odvolací súd v zmysle ust. § 255 ods. 1 C.s.p. priznal náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci. Úspech žalovanej v konaní predstavoval 55,91%, úspech žalobcu 44,09%, odpočítaním úspechu žalovanej od úspechu žalobcu (55,91%-44,09%) ostalo k náhrade zo strany žalobcu 11,01% v prospech žalovanej. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že posudzoval inštitút zmenkového platobného rozkazu podľa § 175 OSP, avšak pokiaľ ide o trovy konania a konanie na odvolacom súde ,odvolací súd postupoval podľa príslušných ustanovení C.s.p., keďže ide o inštitúty ktoré sú upravené novým procesným poriadkom a nie je dôvod na aplikáciu starého procesného režimu.
16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Keďže v odvolacom konaní bol úspešný žalobca, odvolací súd mu priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
17. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).