Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22Cb-33-2018.pdf
PDF · 98.74 KB
Case nature
Area
Subarea
22Cb/33/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Patrikom Števíkom v spore žalobcu: Pheme s.r.o., IČO: 48067881, Šarfická 685/21C, 900 82 Blatné, zast. SVITOK a spol., s.r.o., IČO: 36863980, Tomašikova 23/C, 821 01 Bratislava, proti žalovanému: CANADA 2000, s.r.o., IČO: 35750103, Dulovo námestie 5/A, 821 08 Bratislava, zast. Advokátska kancelária - JUDr. Tomáš Havlík, s.r.o., Mickiewiczova 9, 811 07 Bratislava, o zaplatenie 10.000,- eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému sa priznáva náhrada trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 06.02.2018 sa žalobca (pôvodné obchodné meno The Moose Pub s.r.o.) domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 10.000,- eur s príslušenstvom titulom nevrátenia depozitu za prenájom reštaurácie. V žalobe uviedol, že na základe dohody žalobcu a žalovaného uhradil žalobca dňa 03.03.2015 depozit za prenájom reštaurácie vo výške 10.000,- eur. Dňa 01.04.2015 uzavrel žalovaný ako prenajímateľ a žalobca ako nájomca Zmluvu o nájme nebytových priestorov, predmetom ktorej bolo prenechanie do užívania nebytových priestorov v nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie X., a to na účely prevádzkovania reštaurácie. Dňa 06.02.2016 došlo k ukončeniu nájomného vzťahu so žalobcom, pričom žalovaný do dnešného dňa nevrátil žalobcovi sumu 10.000,- eur.
2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu. Žalovaný nikdy od žalobcu neobdržal peňažnú čiastku vo výške 10.000,- eur. Skutočnosť, že by žalobca mal uhradiť žalovanému peňažnú čiastku vo výške 10.000,- eur ako depozit za prenájom reštaurácie ani nijako nevyplýva zo zmluvy o nájme nebytových priestorov, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom dňa 01.04.2015. Žalobca uhradil peňažnú čiastku vo výške 10.000,- eur dňa 03.03.2015 p. A. Č., bytom V. XX, XXX XX L., avšak nie ako depozit za prenájom reštaurácie, ale ako úhradu za nábytok, ktorý bol do predmetnej reštaurácie dodaný (len pre úplnosť na tomto mieste žalovaný zdôrazňuje, že predmetná zmluva o nájme nebytových priestorov bola uzavretá až dňa 01.04.2015, t. j. cca mesiac po vložení predmetnej peňažnej čiastky na účet p. Č..).
3. Svedok E. P. na pojednávaní dňa 29.04.2019 uviedol: „Sporové strany poznám dlhodobo, žalovaného poznám 20 rokov a žalobcu 7 rokov. Zoznámili sme sa v Miami. So žalobcom som sa dohodol, že zoberiem do prenájmu priestor, ktorý vlastní žalovaný. Do tohto priestoru som dodal nábytok a iné gastro zariadenia z mojej predošlej prevádzky. Po čase prišiel za mnou žalobca a opýtal sa ma, či mu nechcem predať svoj 30 % podiel. Súhlasil som a predal som
mu ho za 2.000,- eur. Zároveň sme sa dohodli, že nábytok a zariadenia, ktoré som vniesol do priestoru mi on preplatí ako fyzická osoba. Následne mi však žalobca odmietol zaplatiť za uvedené veci a odkázal ma na žalovaného, že on má moje peniaze. Túto záležitosť som si vysporiadal so žalovaným ústnou dohodou na základe inštrukcií žalobcu.“
4. Žalovaný vo vyjadrení z 28.05.2019 uviedol, že žalobca v predmetnej právnej veci preukazuje svoj nárok na zaplatenie peňažnej čiastky vo výške 10.000,- eur zmluvou o budúcej zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 03.03.2015, uzavretou medzi žalovaným ako budúcim prenajímateľom a p. E. P., X.. XX.XX.XXXX, L. O. XX, F. C. J.. E. F., X.. XX.XX.XXXX, L. G. XXXX/XX, J. ako záujemcami. V tejto súvislosti žalovaný namieta aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v predmetnej právnej veci. Vecná legitimácia - či už aktívna alebo pasívna - sa vo všeobecnosti v civilnom sporovom konaní rozumie oprávnenie účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. V nadväznosti na bod 1. článku II. zmluvy o budúcej zmluve uhradil p. E. F. na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX peňažnú čiastku vo výške 10.000,- eur ako rezervačný poplatok. Z uvedeného je viac ako zrejmé, že žalobca, ktorý nebol účastníkom uzavretej zmluvy o budúcej zmluve, nemôže byť aktívne vecne legitimovaným subjektom v predmetnej právnej veci a uplatňovať právo na zaplatenie peňažnej čiastky vo výške 10.000,- eur z titulu uzatvorenej zmluvy o budúcej zmluve. Aktívna vecná legitimácia na podanie žaloby o zaplatenie 10.000,- eur z titulu vrátenia rezervačného poplatku by v predmetnej právnej veci mohla svedčiť p. E. F., ktorý však nie je sporovou stranou. Žalovaný zdôrazňuje, že v zmysle uzavretej zmluvy o budúcej zmluve nebolo zaplatenie peňažnej čiastky vo výške 10.000,- eur dojednané ako úhrada zábezpeky alebo kaucie, ktorá by mala slúžiť na zabezpečenie práv prenajímateľa z nájomnej zmluvy - v zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.04.2015 sa skutočnosť, že došlo k úhrade peňažnej čiastky vo výške 10.000,- eur, nijako nespomína a tak isto v nej ani nie je uvedené, že by bola na zabezpečenie práv prenajímateľa zriadená určitá kaucia alebo zábezpeka. Peňažná čiastka vo výške 10.000,- eur predstavovala rezervačný poplatok, ktorý bol uhradený za tým účelom, aby do riadneho uzavretia nájomnej zmluvy prenajímateľ neuzavrel nájomnú zmluvu s treťou osobou. Súčasne je z uvedeného zrejmé, že p. E. F. sa mohol domáhať vrátenia rezervačného poplatku momentom uzavretia nájomnej zmluvy, t.j. dňom 01.04.2015, k čomu však nedošlo, a to práve z dôvodov, ktoré vyplynuli z výpovede svedka, p. E. P., na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 29.04.2019, t. j. z dôvodu, že táto peňažná čiastka bola na základe dohody medzi p. F., J.. P. C. J.. Č. použitá na vysporiadanie úhrady za nábytok a zariadenia, ktoré p. P. dodal do nebytového priestoru.
5. Na pojednávaní dňa 06.11.2019 žalobca založil do spisu Oznámenie zo dňa 29.10.2019 o postúpení pohľadávky E. F. na vrátenie sumy 10.000,- eur voči dlžníkovi - žalovanému, a to na nadobúdateľa - žalobcu. Žalovaný upozornil na to, že zákon stanovuje lehotu na oznámenie postúpenia pohľadávky, a to „bezodkladne“. Trval na tom, aby súd rozhodol o zmene žaloby, keďže podľa jeho názoru je to zo strany žalobcu vážny zásah do žaloby. Ak súd pripustí zmenu, namieta premlčanie uplatňovaného nároku. Zmluva o nájme bola uzavretá dňa 01.04.2015, a teda v tento deň si mohol pán F. prvýkrát uplatniť nárok na vrátenie rezervačného poplatku. Do momentu, kedy bolo žalovanému oznámené postúpenie pohľadávky, ubehlo viac ako 4 roky.
6. Svedok C. F. na pojednávaní dňa 21.09.2020 uviedol: „Sporové strany poznám. Sme kamaráti, preto ma mrzí, že sme skončili pred súdom. Žalovaný v celej veci figuruje ako prenajímateľ a vlastník. Jedného dňa sme sa s p. Č. rozhodli, že ten priestor si prenajmeme od žalovaného. Vysporiadal sme sa s pôvodným nájomcom žalobcom s tým, že sme mu zaplatili odstupné. Na seba to zobrala firma p. Č. a ja som pôsobil ak tichý spoločník. V procese preberania prevádzky sme sa stretávali väčšinou osobne, ale komunikovali sme aj telefonicky. Poukázal by som na to, že impulz na prevzatie prevádzky išiel od nás, ale nie od žalobcu. Vzájomné rokovania istý čas trvali. Vzhľadom k tomu, že sme sa všetci poznali, záležalo mi na tom, aby všetky strany boli spokojné. Pri preberaní prevádzky sme boli všetci prítomný, aj p. M.. Osobne sme sa stretávali my štyria, nemali sme žiadnych zástupcov. Žalovaný s týmto projektom súhlasil. Však inak by sme to nemohli prevziať. Spol. p. Č. City gastro uzavrela so žalovaným novu nájomnú zmluvu. Pri tých záverečných rokovaniach sa dohodlo, že žalobca nechá v prevádzke všetko. Žalovaný súhlasil s tým, že žalobca tam nechá inventár a predpokladám, že žalovaný so žalobcom sa mali vyrovnať. Mám informáciu, že išlo o nejaký depozit, ale ako sa vyrovnali to neviem. Nakoniec sme sa všetci dohodli.“
7. Svedok H. Č.š na pojednávaní dňa 21.06.2021 uviedol: „U žalovaného som bol ako nájomca a žalobca bol predošlým nájomcom. Preberanie priestorov prebehlo jednak nájomnou zmluvou so žalovaným a separátnou zmluvou so žalobcom. Vopred som zaplatil zmluvnú kauciu vo výške 5.000,- eur. Bola to kaucia k nájomnej zmluve, keby sa niečo stalo. Už nie som nájomcom predmetnému priestoru. Kaucia mi vrátená nebola, pretože žalovaný tvrdil, že sme tam nechali niečo rozbité a s mojím právnikom sme sa dohodli, že je to nevymožiteľné. Ostali sme si vzájomne niečo dlžní, ale moja strana je viac poškodená. Neviem sa vyjadriť k tomu, či žalovaný vysporiadal všetky povinnosti k žalobcovi. Podľa môjho názoru väčšina zariadenia bola žalovaného a žalobcovi som zaplatil istú sumu za prebratie komplet priestoru, resp. za odstúpenie prevádzky. Myslím, že na začiatku sme sa stretli všetci traja. Na tomto stretnutí sa riešili štandardné obchodné záležitosti týkajúce sa prevádzky. V trojici sme určite neriešili otázky, ktoré sa týkajú môjho vzťahu k žalovanému. Nepamätám si presne, o čom sme sa rozprávali. Na našom trojstrannom stretnutí sa riešil iba môj depozit voči žalovanému.“
8. Na pojednávaní dňa 01.12.2021 žalobca uviedol, že je nesporné, že bola zaplatená suma 10.000,- eur p. F. na účet spoločnosti žalovaného. Rovnako je nesporné, že bola podpísaná zmluva o budúcej zmluve o nájme nebytových priestorov, na základe ktorej bola táto suma zaplatená. Taktiež je nesporné, že medzi sporovými stranami došlo k uzavretiu zmluvy o nájme nebytových priestorov. Došlo tak na základe predošlej zmluvy o budúcej zmluve. Táto zmluva bola neskôr ukončená a nebytový priestor žalovaný prenajal inej osobe. Rovnako je nesporné, že k ukončeniu nájomnej zmluvy došlo na základe ústnej dohody. Z výpovede p. F. vyplýva, že žalovaný prisľúbil vrátenie depozitu. Bez ohľadu na dohodu o vrátení depozitu, vzhľadom na zánik zmluvy o nájme nebytového priestoru sa z tejto sumy 10.000,- eur stalo bezdôvodné obohatenie, keďže sa jedná o splnenie titulu, ktorý neskôr odpadol. Žalovaný by mal uniesť dôkazné bremeno, na základe akého titulu si tieto peniaze môže nechať. Je nesporné, že v zmluve sa žiadna záloha, ani kaucia vo výške 10.000,- eur nespomína. Suma 10.000,- eur bola zaplatená na základe samostatnej ústnej dohody a malo ísť o depozit, čo je potvrdené aj svedeckými výpoveďami a zároveň je to potvrdené aj poznámkou p. F. na vkladovom lístku z banky, kde je vyslovene uvedené „depozit reštaurácia“ - v tom čase, keď neboli žiadne spory medzi stranami. Žalovaný popiera akúkoľvek ústnu dohodu o depozite, nie je mu ani zrejmé, z akých svedeckých výpovedí toto malo vyplynúť, keďže žiaden svedok to nepotvrdil, ani p. F., naopak svedok p. P., ktorý bol v tom čase spoločníkom žalobcu uviedol, že táto finančná čiastka 10.000,- eur bola vysporiadaná na základe dohody medzi p. F. a p. P., a to ako náhrada za nábytok. Poukázal na to, že suma 10.000,- eur bola zaplatená p. F. nie na základe zmluvy o nájme, ale na základe zmluvy o budúcej zmluve a to čl. II bod 1 ako rezervačný poplatok, aby žalovaný do určitej doby neuprednostnil iného záujemcu ako p. F.. Žalobca uviedol, že žiadna iná suma medzi sporovými stranami okrem tých 10.000,- eur nebola zaplatená, čiže nemohlo ísť o situáciu, že mali jednu sumu ako rezervačný poplatok a druhú ako depozit. Nasledujúci nájomca Č. zaplatil zmluvnú kauciu vo výške 5.000,- eur, čím myslel depozit. Rovnako uviedol, že žalovaný mu tento depozit nevrátil. Žalobca vniesol do prevádzky vlastný interiér, ktorý nebol ani vrátený, ani vykompenzovaný. Žalovaný uviedol, že z výpovede p. P. vyplýva, že tento nábytok vniesol p. P. a nie žalobca. Ani jeden svedok, ktorého navrhol žalobca nebol pri uzatváraní zmluvy o budúcej zmluve, ani pri uzatváraní zmluvy o nájme. P. P. nijakým spôsobom nepotvrdil existenciu depozitu alebo kaucie. Pokiaľ by išlo o transformáciu rezervačného poplatku na depozit, nutne by táto skutočnosť musela byť uvedená v zmluve alebo v prílohách ku zmluve, ktoré museli byť urobené písomne.
9. V zmysle článku II bod 1 Zmluvy o budúcej zmluve o nájme nebytových priestorov z 03.03.2015 budúci prenajímateľ a spoločnosť záujemcov sa zaväzujú, že uzavrú zmluvu o prenájme nebytových priestorov s obsahom podľa článku III tejto zmluvy najneskôr do 31.03.2015 po splnení tejto podmienky, v deň uzavretia tejto zmluvy o budúcej zmluve uhradia záujemcovia na účet č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX rezervačný poplatok v sume 10.000,- eur.
10. Podľa § 289 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy sa zaväzuje jedna alebo obe zmluvné strany uzavrieť v určenej dobe budúcu zmluvu s predmetom plnenia, ktorý je určený aspoň všeobecným spôsobom.
Podľa § 289 ods. 2 Obchodného zákonníka zmluva vyžaduje písomnú formu. Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
Podľa 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
Podľa 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
11. Súd vyhodnotil žalobou uplatnený nárok v súlade s predloženými listinnými dôkazmi, s výsluchom svedkov, ako aj s citovanými zmluvnými a zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná. Predmetom žaloby je vrátenie sumy 10.000,- eur, ktorú mal žalobca uhradiť žalovanému v zmysle Zmluvy o budúcej zmluve o nájme nebytových priestorov z 03.03.2015. Z bankového potvrdenia zo dňa 03.03.2015 vyplýva, že sumu 10.000,- eur uhradil E. F. na účet A. Č. (konateľa žalovaného), pričom do správy pre prijímateľa uviedol „depozit reštaurácia“. Napriek tomu, že E. F. označil v bankovej transakcii, že ide o „depozit“, v danom prípade však uvedenú sumu nemožno považovať za depozit, či kauciu zloženú za účelom zabezpečenia plnenia povinností žalobcu ako nájomcu v zmysle zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.04.2015, nakoľko v tejto zmluve sa zloženie akéhokoľvek depozitu či kaucie zo strany nájomcu vôbec nespomína. Okrem toho v tejto zmluve na strane nájomcu nefiguruje E. F., ale spoločnosť The Moose Pub s.r.o., čiže žalobca, ktorý aktuálne používa obchodné meno Pheme s.r.o. Súd sa preto stotožnil s tvrdením žalovaného, že v danom prípade išlo o rezervačný poplatok, ktorý E. F. ako záujemca zložil žalovanému ako budúcemu prenajímateľovi v zmysle článku II bod 1 zmluvy o budúcej zmluve o nájme nebytových priestorov, a to za účelom uzavretia budúcej zmluvy o nájme nebytových priestorov, t.j. aby žalovaný do určitej doby neuprednostnil iného záujemcu ako p. F.. K uzavretiu budúcej zmluvy nakoniec došlo dňa 01.04.2015, kedy žalobca a žalovaný podpísali zmluvu o nájme nebytových priestorov, predmetom ktorej bolo prenechanie do užívania nebytových priestorov v nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie X., a to na účely prevádzkovania reštaurácie - čím fakticky odpadol dôvod na ponechanie si rezervačného poplatku na strane žalovaného. Odo dňa uzavretia zmluvy o nájme nebytových priestorov (01.04.2015) začala E. F. plynúť štvorročná premlčacia doba v súlade s ustanovením § 397 Obchodného zákonníka, v rámci ktorej si mohol uplatniť na súde nárok na vrátenie rezervačného poplatku v sume 10.000,- eur od žalovaného. Žalobca síce podal žalobu na súde dňa 06.02.2018, avšak až na pojednávaní dňa 06.11.2019 preukázal, že E. F. oznámil dňa 31.10.2019 žalovanému, že ako postupca postúpil predmetnú pohľadávku na vrátenie sumy 10.000,- eur voči dlžníkovi - žalovanému, na postupníka - žalobcu. Keďže predmetnú žalobu podala dňa 06.02.2018 spoločnosť The Moose Pub s.r.o., ktorá v tom čase nemala v spore aktívnu vecnú legitimáciu (hmotnoprávne oprávnenie požadovať vrátenie rezervačného poplatku od žalovaného) a E. F. - nositeľ aktívnej vecnej legitimácie až na pojednávaní dňa 06.11.2019 oznámil, že postúpil predmetnú pohľadávku na žalobcu (oznámenie o tom zaslal žalovanému dňa 31.10.2019), až tento deň 06.11.2019 možno považovať za deň, kedy žalobca uplatnil na súde predmetnú pohľadávku na vrátenie sumy 10.000,- eur. Totiž až dňa 06.11.2019 sa žalobca stal nositeľom aktívnej vecnej legitimácie podať predmetnú žalobu, čo však bolo až po uplynutí štvorročnej premlčacej doby (táto uplynula 01.04.2019). Okrem toho zo žiadneho dôkazu založeného do spisu nevyplýva, že by E. F. postúpil predmetnú pohľadávku na žalobcu ešte v roku 2015. Ak by to tak bolo, nič nebránilo žalobcovi doložiť do spisu spolu so žalobou doklad o postúpení pohľadávky. Takýto doklad do spisu doložený nebol a vzhľadom k tomu, že E. F. oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky na žalobcu až po viac ako štyroch rokoch vyvoláva dojem, že tak spravil účelovo po tom, ako žalovaný v konaní namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Nakoľko si žalobca uplatnil nárok na vrátenie sumy 10.000,- eur od žalovaného bezpochyby po uplynutí premlčacej doby, súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
12. Subsidiárne súd uvádza, že rezervačný poplatok 10.000,- eur zložený p. F. bol použitý na vysporiadanie úhrady za nábytok a zariadenia, ktoré p. P. dodal do prenajímaného nebytového priestoru, a to na základe ústnej dohody medzi p. F., p. P. a p. Č., čo pri výsluchu potvrdil sám svedok E. P. na pojednávaní dňa 29.04.2019. Pokiaľ ide o výsluch ďalších svedkov - p. F. C. J.. Č., ich vyjadrenia nemali žiaden vplyv na záver súdu uvedený vyššie, nakoľko títo neboli prítomní pri uzavretí Zmluvy o budúcej zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 03.03.2015, Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.04.2015 a ani nijak neobjasnili okolnosti postúpenia pohľadávky p. F. na žalobcu, ktorá bola predmetom tohto konania.
13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mal plný úspech vo veci žalovaný, súd mu priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.