Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/99/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: E. Š., W.. XX.XX.XXXX, F. T., T. XXXX/XX, zastúpený: JUDr. Roman Frnčo, advokát, so sídlom Košice - Nad Jazerom, Uralská 11, p r o t i žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 5221/4, Bratislava

- Staré mesto, IČO: 00151700, o zaplatenie 1.432,84 Eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.432,84 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

III. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca v rámci upomínacieho konania podal 6.10.2020 na Okresný súd Banská Bystrica návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie istiny 1.432,84 Eur a úrokov z omeškania 5% ročne z uvedenej sumy od 1.9.2020 do zaplatenia. Návrh odôvodnil tým, že dňa X.X.XXXX na diaľnici D1v smere z Prešova na Poprad došlo ku škodovej udalosti na jeho osobnom motorovom vozidle Ford C - Max EČ T. XXX X. tým, že spod kolesa motorového vozidla Renault Scenic EČ V. XXX Y. riadeného C. F. vypadol kameň, ktorý rozbil čelné sklo na jeho motorovom vozidle. C. F. túto poistnú udalosť žalovanému, s ktorým má uzavreté povinné zmluvné poistenie nenahlásil, preto žalobca si dal opraviť čelné sklo na svoje náklady vo výške 1.432,84 Eur, o čom doložil faktúru. Aj keď najprv žalovaný smskou zo 6.8.2020 mu oznámil ukončenie likvidácie škody s úhradou poistného plnenia na účet žalobcu, neskôr 13.8.2020 mu písomne oznámil, že poistený popiera svoju zodpovednosť za zavinenie škodovej udalosti a preto platba bola pozastavená. K žalobe pripojil aj správu Krajského dopravného inšpektorátu v Prešove ku škodovej udalosti.

2. Voči vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor. V ňom spochybnil zodpovednosť svojho poistenca C. F. za predmetnú škodu, ktorý tvrdenia žalobcu považoval za vymyslené a nepravdivé a preto navrhol jeho výsluch. Predloženú správu polície, z ktorej vyplýva, že škodovú udalosť nevyšetrovala nemožno, podľa neho, považovať za relevantný dôkaz. S poukazom na o cestnej premávke mali účastníci spísať a podpísať tlačivo - správu o nehode, čo sa však nestalo. Nebola teda preukázaná zodpovednosť poisteného žalovaného za škodu na čelnom skle motorového vozidla žalobcu. Žalovaný nesúhlasil ani s príslušenstvom pohľadávky s poukazom na špeciálnu právnu úpravu v , konkrétne citoval , , , keďže žalovaný si splnil svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu z oznámením zo dňa 13.8.2020.

3. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že postupoval v súlade s a ohlásil dopravnú nehodu policajtovi. Navrhol preto výsluch práp. Bc. L. Ň., ktorý spisoval správu o škodovej udalosti ako svedka a ktorý by mal dosvedčiť aj to, že C. F. nenamietal priebeh škodovej udalosti, ktorý bol popísaný v správe, svedok mal povedať aj to, že záznam o nehode sa spisovať nebude a že poisťovni má žalobca predložiť správu o škodovej udalosti, ktorú on spracuje. Trval aj na úrokoch z omeškania prezentujúc názor, že niet dôvodu nesankcionovať omeškanie s peňažným plnením podľa v spojení s a pripojil článok k tejto téme Mgr. E. V., advokátskeho koncipienta.

4. Žalovaný zotrval na svojej argumentácii a návrh žalobcu na predvolanie svedka považoval za rozporný so zásadou sudcovskej koncentrácie podľa , a preto ho navrhol neakceptovať.

5. Žalobca na túto námietku reagoval názorom o jej neopodstatnení. Návrh svedka bol predložený po vyjadrení žalovaného, keďže nepoznal jeho postoj a navyše tento úkon nevyžaduje nariadenie ďalšieho pojednávania. S týmto jeho stanoviskom sa stotožnil v celom rozsahu aj súd.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, svedkov L. Ň., C. F., správou o škodovej udalosti zo dňa XX.X.XXXX, žiadosťou žalobcu o vyšetrenie poistnej udalosti, listom žalovaného zo dňa XX.X.XXXX, faktúrou Autonovy s.r.o. č. XXXXXXXX, záznamom o preverení oznámenia - škodovej udalosti zo dňa X.X.XXXX a zistil tento skutkový stav:

7. Dňa XX.X.XXXX spracoval L. Ň., referent diaľničného oddelenia PZ Branisko správu o škodovej udalosti, ku ktorej došlo X.X.XXXX o 18:50 hod. na úseku diaľnice D1 v smere z Prešova na Poprad v 392. kilometri. Účastníkmi boli C. F., ktorý riadil osobné motorové vozidlo Renault scenic EČ V. XXX Y. a žalobca, ktorý riadil osobné motorové vozidlo Ford C - Max EČ T. XXX X.. V správe sa konštatuje, že ku škodovej udalosti došlo tak, že z kolesa osobného motorového vozidla Renault Sienic odletel kameň do čelného skla motorového vozidla žalobcu a následne došlo k jeho poškodeniu. Konštatuje sa v nej, že nebola zavinená vodičom, nedošlo u nej k zraneniu, dychové skúšky vodičov boli negatívne, nedošlo ani k poškodeniu verejnoprospešného zariadenia, ide preto o škodovú udalosť, ktorú orgány PZ neobjasňujú.

8. Žalobca na pojednávaní vo svojej výpovedi uviedol, že keď išiel sám svojim motorovým vozidlom z Prešova do Popradu okolo 18. hodiny, premávka bola veľmi riedka, pri Chminianskej Novej vsi ho predbehlo motorové vozidlo s EČ V. XXX Y., pričom spod kolies tohto auta odskočil kameň na čelné sklo jeho motorového vozidla, ktoré prasklo. Tvrdil, že iné vozidlo pred ním nešlo. Žalobca sa potom snažil tohto vodiča zastaviť a to svetelnými znameniami a gestikuláciou, keď sa v jednom momente ocitol vedľa neho, ale neúspešne. Keďže vozidlo škodcu zrýchlilo a pohybovalo sa rýchlosťou až 180 km/hod, žalobca, ktorý sa pôvodne snažil ísť za ním, to vzdal a zavolal na linku č. 158, kde oznámil danú škodovú udalosť a evidenčné číslo vozidla škodcu. S operátorom sa dohodol, že vyčká na policajnú hliadku na najbližšom odpočívadle v Levoči. Po príchode polície mu bolo oznámené, že vozidlo škodcu bolo už zadržané inou policajnou hliadkou v Štrbe, kde sa následne žalobca aj s políciou vrátane svedka Ň. dostavil. Zistil, že vodičom vozidla, ktorým mu bola spôsobená škoda, bol C. F., s nimi oboma policajt spísal záznam, v ktorom konštatoval priebeh škodovej udalosti, vykonaná bola dychová skúška s negatívnym výsledkom a keďže pán F. sa ponáhľal, bolo mu umožnené odísť a preto nedošlo k spísaniu tlačiva „záznamu o nehode“, nakoľko aj policajt mu oznámil, že mu vypracuje správu o škodovej udalosti, ktorá je postačujúca. Žalobca prehlásil aj to, že faktúru týkajúcu sa výmeny čelného skla zaplatil, čo vie aj preukázať.

9. Svedok L. Ň. je dopravný policajt, ktorý prešetroval danú škodovú udalosť. Práve pre uznanie toho, že ku škode došlo tak ako to uviedol žalobca aj zo strany 2. účastníka - C. F. nepovažoval danú udalosť za dopravnú nehodu, ale len škodovú udalosť. Spísal o tom aj policajný záznam, ktorý podpísali obaja jej účastníci.

10. Svedok Ing. C. F. uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by jeho auto spôsobilo žalobcovi škodu, on sa celý čas venoval riadeniu svojho motorového vozidla a žalobcu si vôbec nevšimol. Potvrdil, že ho zastavila polícia v Štrbe, ako aj to, že bol spísaný nejaký záznam políciou, ktorý podpísal, ale nepamätal si, či obsahoval aj priebeh škodovej udalosti. Potvrdil tiež prasklinu na čelnom skle vozidla žalobcu.

11. Na návrh oboch strán sporu si súd vyžiadal spisový materiál ohľadom danej udalosti z Krajského dopravného inšpektorátu v Prešove. Ten okrem už citovanej správy o škodovej udalosti zo dňa 19.7.2020 obsahuje zápis o dychovej skúške žalobcu a C. F., ako aj záznam o preverení oznámenia - škodovej udalosti zo dňa 1.7.2020 písaný rukou, v ktorom sa konštatuje, kde došlo ku škodovej udalosti, konštatujú sa obaja účastníci tejto udalosti, teda tak žalobca, ako aj C. F. s evidenčnými číslami ich vozidiel a uvádza sa aj to, že škoda nebola zavinená vodičom, poškodený je E. Š. a škoda predstavuje poškodenie čelného skla sa odleteného kameňa. Obaja účastníci tejto škodovej udalosti spomínaný záznam podpísali.

12. Žalobca si dal čelné sklo na svojom motorovom vozidle vymeniť v spoločnosti Auto nova s.r.o., ktorá mu za túto výmenu vyfakturovala sumu 1.432,84 Eur faktúrou č. XXXXXXXX splatnou 29.7.2020.

13. Žalobca si nárok na náhradu škody uplatnil u žalovaného dňa 2.7.2020, žalobca síce o tom dôkaz nepredložil, ale vyplýva to z listu žalovaného zo dňa 13.8.2020, v ktorom mu oznámil, že poistený Ing. F. popiera svoju zodpovednosť za zavinenie škodovej udalosti a preto odmietol žalobcovi poskytnúť poistné plnenie.

14. Podľa fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

15. Podľa svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

16. Podľa uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

17. Podľa škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

18. Podľa Z .z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve..

19. Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/20191001> alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.

20. Podľa § 4 ods. 4 citovaného zákona poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

21. Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi20) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/20191001> a je povinný tento nárok preukázať.

22. Podľa § 11 ods. 6 citovaného zákona poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a)

skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

23. Podľa § 11 ods. 7 citovaného zákona poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

24. Podľa § 11 ods. 8 citovaného zákona ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

25. Potrebné je zdôrazniť, že právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku je založená na tom, že ako podmienka vzniku zodpovednostného vzťahu sa nepredpokladá porušenie právnej povinnosti, ak je škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky. Ide totiž o zodpovednosť objektívnu, kedy sa zodpovedná osoba (prevádzkovateľ) nemôže zbaviť zodpovednosti tým, že preukáže nedostatok zavinenia; jej zodpovednosť je vylúčená len pri splnení liberačných dôvodov ( ). Svojej zodpovednosti sa však prevádzkovateľ nemôže zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Medzi takúto okolnosť majúcu pôvod v prevádzke je potrebné považovať aj vymrštenie kameňa spod kolesa iného motorového vozidla, k čomu zaujal stanovisko Najvyšší súd SR pod č. Ccpj 5/2014 z 3.6.2014 uverejnenom Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov č. 10/2014. Najvyšší súd uviedol, že samotný pohyb (valivý pohyb kolies) a rýchlosť dopravného prostriedku sú osobitnou, špecifickou vlastnosťou jeho prevádzky. Ak v súvislosti s valivým pohybom kolies dôjde k vymršteniu kameňa, ktorý spôsobí škodu na čelnom skle iného auta, k takejto škode dochádza v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla t.j. s jeho činnosťou a pohybom. Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies.

26. V prejednávanom spore škoda na motorovom vozidle žalobcu spočívajúca v poškodení čelného skla je preukázaná. Sporné bolo to, či k nej došlo v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, ktoré riadil Rudolf Ballasch, ktoré bolo poistené titulom povinného zmluvného poistenia u žalovaného. Dôkazné bremeno pritom je na žalobcovi, ten ako dôkaz predložil správu polície o tejto škodovej udalosti preukazujúcu jeho tvrdenie o príčinnej súvislosti škody s prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovaného.

27. Podľa o cestnej premávke je potrebné rozlišovať dopravnú nehodu a škodovú udalosť. Podľa citovaného zákona o dopravnú nehodu ide vtedy, ak dôjde v súvislosti s premávkou vozidla k smrti alebo zraneniu osoby, ak sa poškodí cesta alebo verejnoprospešné zariadenie, ak uniknú nebezpečné veci alebo pri škode zrejme prevyšujúcej 1 a pol násobok väčšej škody podľa , ale je ňou aj škodová udalosť, ak nie je splnená niektorá z povinností podľa , ak je vodič pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky alebo ak sa účastníci nedohodli na jej zavinení. Všetky ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla sú škodovými udalosťami.

28. V danom prípade žalobca logicky a dôveryhodne vypovedal o okolnostiach spornej škodovej udalosti. Jeho výpoveď korešponduje aj s výpoveďou svedka Slavomíra Ňachaja - dopravného policajta, ktorý škodovú udalosť vyšetroval s oboma jej účastníkmi, teda aj Rudolfom Ballaschom, ktorý podľa svedka nepopieral, že by ku škode došlo tak, ako to uviedol žalobca ako poškodený, čoho dôkazom bolo aj to, že obaja spomínaní účastníci podpísali záznam o škodovej udalosti, ktorý spracoval a v ktorom konštatoval to, že ku škode na motorovom vozidle žalobcu došlo odleteným kameňom spod kolies motorového vozidla riadeného Rudolfom Ballaschom. Preto aj spomínaný svedok túto udalosť nepovažoval za dopravnú nehodu, ale len škodovú udalosť, ktorá sa neobjasňuje.

29. Aj keď svedok Rudolf Ballasch na pojednávaní poprel, že by ku škode na vozidle žalobcu došlo vymršteným kameňom spod kolesa jeho auta, zároveň potvrdil, že podpísal záznam spísaný policajtom. Jeho výpoveď však nevylučuje príčinu vzniku škody tak, ako uviedol žalobca, keďže spomínaný svedok a to je logické, že si ani nemusí všimnúť, ak k takejto udalosti dôjde. Pre súd však bolo podstatné to, že tento svedok bezprostredne po udalosti nepopieral vznik škodovej udalosti podľa tvrdenia žalobcu a policajný záznam o tom aj podpísal. Potrebné si je uvedomiť, že predovšetkým žalobca musel vidieť, spod kolies ktorého vozidla mu vymrštený kameň poškodil čelné sklo na jeho motorovom vozidle. Celé jeho následné konanie svedčí o tom, že škodu mu spôsobilo motorového vozidlo Rudolfa Ballascha. Inak by nevolal počas jazdy políciu, ktorej toto vozidlo identifikoval. V zázname o preverení škodovej udalosti sú vymenované všetky znaky potvrdzujúce škodovú udalosť, medzi nimi je uvedené aj to, že účastníci škodovej udalosti sa dohodli na jej zavinení (písm. f/). Ak by Rudolf Ballasch neuznával príčinu vzniku škody na motorovom vozidle, ktorá je uvedená v spomínanom zázname, potom by tento záznam nepodpísal a polícia by musela danú dopravnú nehodu riadne vyšetriť.

30. Súd teda dospel k záveru, že ku škode došlo tak, ako to uviedol žalobca. Za škodu, ktorá je objektívnou, zodpovedá prevádzkovateľ motorového vozidla, spod kolies ktorého bol vymrštený kameň, ktorý následne rozbil čelné sklo na motorovom vozidle žalobcu. Zavinenie sa pri tejto škode podľa nevyžaduje a keďže motorové vozidlo škodcu bolo poistené u žalovaného, s poukazom na bol žalobca oprávnený nárok na náhradu škody uplatniť priamo u poisťovateľa, teda žalovaného. Súd mal za preukázanú aj výšku škody príslušnou faktúrou, navyše žalovaný ju ani nespochybnil, a teda podľa platí fikcia o nespornosti tohto skutkového tvrdenia. Súd preto považoval za právne dôvodné žalobe o zaplatenie sumy 1.432,84 Eur vyhovieť.

31. Pokiaľ ide o nárok na úroky z omeškania, pri tomto nároku sa súd stotožnil s argumentáciou žalovaného. Je potrebné si uvedomiť, že pri danom nároku je rozhodujúca úprava v špeciálnom právnom predpise, ktorým je oproti úprave v , ktorý je všeobecným právnym predpisom. Platí totiž všeobecne platná zásada priority špeciálneho právneho predpisu oproti všeobecnému. V spomínanom špeciálnom právnom predpise, teda zákone sa upravuje aj to, kedy je poisťovňa povinná plniť aj úroky z omeškania. Je to uvedené v , s ktorým súvisí citovaného zákona. Asi nemá zmysel zamýšľať sa nad tým, či táto úprava spravodlivá a čo motivovalo zákonodarcu k nej. Potrebné je totiž vychádzať zo skutočnosti, že pokiaľ sa nárok na náhradu škody posudzuje podľa , je potrebné vychádzať pri úrokoch z omeškania z tejto špeciálnej právnej úpravy. V zmysle nej oprávnený môže úspešne uplatňovať úroky z omeškania len vtedy, ak poisťovňa nesplní svoju povinnosť uvedenú v citovaného zákona. V danom prípade si však žalovaný túto svoju povinnosť splnil, keďže v zákonnej trojmesačnej lehote od uplatnenia nároku oznámil žalovanému spôsob vybavenia poistnej udalosti a dôvod odmietnutia poskytnutia plnenia, keďže jeho poistený odmietol dať súhlas k plneniu. Preto žalobcovi nárok na úroky z omeškania nevznikol. Ten môže vzniknúť len v budúcnosti, ak žalovaný by neuhradil prisúdené plnenie v lehote stanovenej právoplatným rozsudkom. Totožný právny záver vyplýva aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.11.2018 a . Preto aj argumentácia žalobcu, ktorou odkazuje na odborný článok advokátskeho koncipienta, ktorý polemizuje s vyššie uvedenými právnymi závermi súd nepovažuje za adekvátnu, keďže je v rozpore s princípom právnej istoty upravenom v článku 2 ods. 2 .

32. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa a . Pokiaľ ide o istinu, žalobca bol v spore v celom rozsahu úspešný a preto súd mu priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanému, nakoľko nezistil žiadny dôvod pre aplikáciu , ktorý možno použiť len výnimočne.

33. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Odvolanie musí byť podpísané.

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach ( ) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.