Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6To/22/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., L.LM., MBA na verejnom zasadnutí konanom dňa 01. decembra 2021, v trestnej veci obž. C. Z. pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona a iné, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. zo dňa 27. mája 2021, takto

rozhodol:

Podľa , z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe

obžalovanému C. Z., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom E. B. XX/XX, K. P., okr. D., t.č. A. XXX, G.

u k l a d á :

Podľa za použitia , a , úhrnný trest odňatia slobody na 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň ukladá probačný dohľad nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe.

Podľa Tr. zákona stanovuje skúšobnú dobu na 5 (päť) rokov. Podľa u k l a d á obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. zo dňa 27. mája 2021 bol obž. C. Z. uznaný vinným v bode 1/zo spáchania zločinu vydierania podľa , písmeno b/ s poukazom na a v bode 2/ z prečinu nebezpečného vyhrážanie podľa , písmeno a/ s poukazom na Trestného zákon, na tom skutkovom základe, že

1/ dňa 03.06.2020 v čase približne od 14.10 hod. do 14.30 hod., počas podávania trestného oznámenia poškodenej O. Z. v budove Obvodného oddelenia Policajného zboru v Kežmarku na ulici Južná č. 1, vo veci podozrenia z prečinu nebezpečného vyhrážania vedeného pod sp. zn. ORP-XXX/KK-KK-XXXX,

ktoré podávala v procesnej pozícii svedkyne poškodenej, kričal na poškodenú O. Z. po rómsky, že ak nestiahne svoje trestné oznámenie na neho, že ju zabijú a taktiež zabijú aj jej rodinu,

2/ dňa 03.06.2020 v čase okolo 13:00 hod., v obci K. P., ul. E. dvor č. XX/XX, okres D., vulgárne nadával poškodenej O. Z., pričom jej taktiež kričal, že zbytočne do basy nepôjde, že najskôr ju zabije a až potom pôjde do basy, kde v tom čase držal v ruke sekeru, ktorú zodvihol nad hlavu, ktorú mu následne zobrala z rúk jeho manželka D. Z., čím týmto svojím konaním vzbudil u poškodenej O. Z. dôvodnú obavu o život a zdravie.

Za to bol obžalovanému uložený podľa za použitia , , , a , úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa bol zároveň uložený obžalovanému probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe a podľa ustanovená skúšobná doba na 5 (päť) rokov.

Podľa okresný súd súčasne uložil obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie prokurátor len čo do výroku o treste v neprospech obžalovaného. Po rekapitulácii výrokovej časti napadnutého rozsudku nesúhlasí s uloženým trestom, ktorý považuje za neprimerane mierny, pretože neboli splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu podľa , . Po citácii ustanovenia o mimoriadnom zníženín trestu a k tomu prislúchajúcej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku a , , , Tr. zákona konštatuje, že každý súd vybavujúci trestnú agendu pri uplatňovaní požiadavky primeranosti trestu je povinný uplatňovať princíp proporcionality. Musí vychádzať zo zásady humanity, ktorá obsahuje princíp úmernosti represie a preto nesmie prekročiť mieru nevyhnutnú pre splnenie účelu trestu. Tak príliš mierny trest, ako aj trest prísny nepôsobí výchovne a bol by v rozpore s individuálnou, ako aj generálnou prevenciou. Trestné konanie musí totiž rovnako sledovať preventívny ako aj resocializačný cieľ a tiež musí prispievať k náprave a polepšeniu páchateľa. Primeranosť trestu je nevyhnutným predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, a preto je vždy potrebné prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho závažnosť a zároveň tiež musí zabrániť mechanickému postupovaniu súdu pri rozhodovaní o treste. V prípade obžalovaného je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že v čase páchania trestnej činnosti bol obžalovaný plne trestne zodpovedný, pričom sa dopustil celkovo dvoch trestných činov - zločinu a prečinu. K spáchaniu skutkov - kvalifikovaných ako zločin vydierania podľa , s poukazom na a prečin nebezpečného vyhrážania podľa , , s poukazom na - sa obžalovaný nepriznal. Je toho názoru, že vo vzťahu k výroku o výške uloženého trestu okresný súd v rámci zásad platných pre ukladanie trestov nedostatočne vyhodnotil všetky okolnosti, ako aj momenty, ktoré ovplyvňujú požiadavku ochrany spoločnosti a občanov pred páchaním takejto trestnej činnosti. V uvedenom smere nemožno bagatelizovať konanie obžalovaného spočívajúce v tom, že sa jednak inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania

- so zbraňou a jednak, čo je závažnejšie, že iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal a čin spáchal na chránenej osobe. Nie je možné tak závažné protiprávne konanie obžalovaného zľahčovať do takej miery, že na nápravu páchateľa bude postačovať len výkon podmienečného trestu odňatia slobody v trvaní 3 roky so skúšobnou dobou s probačným dohľadom v trvaní 5 rokov. Najmä povaha a závažnosť spáchaného zločinu a prečinu predstavujú také podstatné skutočnosti a okolnosti prípadu, na podklade ktorých z pohľadu individuálnej a generálnej prevencie, je potrebný výkon uloženého trestu odňatia slobody bez zistenia podmienok pre aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona, pričom okresným súdom podrobne uvádzané skutočnosti tieto podmienky nenapĺňajú. Konkrétny charakter súdom prvého stupňa zistených okolností prípadu alebo pomerov páchateľa nebol taký, ktorý by odôvodňoval zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby a to dokonca až v takej miere, ako to učinil okresný súd. V danej veci absentujú jednak mimoriadne okolnosti prípadu a jednak mimoriadne pomery obžalovaného, vymykajúce sa obdobným, bežným prípadom, ktoré by odôvodňovali zníženie výmery trestu odňatia slobody. Preskúmaním uvedenej trestnej veci nezistil u obžalovaného podmienky na mimoriadne zníženie trestu podľa . Toto ustanovenie je jedným z

prostriedkov individualizácie trestu a prejavom depenalizácie . V ďalšom rozoberá pojmy okolnosti prípadu a pomery páchateľa z pohľadu ustanovenia . Obžalovaný je dospelou osobou plne trestne zodpovednou, uvedomujúcou si následky svojho konania a teda aj schopnou ovládať svoje emócie v bežnej miere. Jeho konanie nie je možné zľahčovať ani predchádzajúcimi vzájomnými rodinnými konfliktami, ktoré naproti tomu predstavovali skôr motív obžalovaného, pričom z vykonaného dokazovania nevyplýva ani skutočnosť, žeby poškodená nejakým spôsobom provokovala obžalovaného. Pod rovnakým psychickým tlakom vplyvom predchádzajúcich konfliktov bol tak obžalovaný ako aj poškodená. Vo vzťahu k povahe a intenzite spáchaného zločinu vydierania (keďže od neho sa odvíja použitá základná trestná sadzba) je potrebné uviesť, že tohto sa obžalovaný dopustil po predchádzajúcom spáchaní prečinu, v policajnej budove, pred príslušníkmi PZ, pričom práve aj s poukazom na predchádzajúce vzájomne rodinné konflikty tieto vyhrážky boli spôsobilé vyvolať u poškodenej obavu z ich možného naplnenia, aj keď v konečnom dôsledku jej nebola spôsobená väčšia ujma, čo však nemá vplyv na naplnenie znakov skutkovej podstaty zločinu vydierania. Vo vzťahu k v odôvodnení prezentovaným okolnostiam osoby obžalovaného uvádza, že súdne trestaný bol obžalovaný síce naposledy pred 13 rokmi za trestný čin majetkového charakteru, avšak relatívne krátko pred spáchaním trestných činov, dňa 11.05.2021, bol postihnutý za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa o priestupkoch, spáchaný voči vlastnej manželke a spočívajúci vo verbálnom vulgárnom útoku. V tomto trestnom konaní už verbálne útoky prerástli do spáchania prečinu a zločinu, v oboch prípadoch k ich kvalifikovaným skutkovým podstatám. Ostávajúca skutočnosť, že obžalovaný zabezpečuje svojim príjmom rodinu so šiestimi deťmi nie je sama osebe tak mimoriadnou a výnimočnou skutočnosťou vo vzťahu k osobe obžalovaného, ktorá by odôvodňovala aplikáciu , nie to ešte v tak rozsiahlej miere, kedy bola dolná hranica trestnej sadzby znížená až o polovicu (navyše obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že v zamestnaní dal výpoveď). Uložený trest je preto potrebné považovať za neprimerane mierny, nedostatočný a je porušením zásad ukladania trestu v zmysle , ktoré by smerovalo bezdôvodne v prospech obžalovaného. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a obžalovanému uložiť zákonný trest.

Obhajca vo svojom vyjadrení k odvolaniu prokurátora poukazuje na to, že aj napriek skutočnosti, že obžalovaný počas prípravného konania ako aj v konaní pred súdom popieral svoju vinu a vzdal sa opravného prostriedku po vyhlásení odsudzujúceho rozsudku, táto skutočnosť nemôže byť pričítaná v neprospech obžalovaného na jeho ťarchu v ďalšom konaní, nakoľko je na samotnom obžalovanom aký spôsob obhajoby zvolí a za spôsob obhajoby sa v tomto prípade považuje aj nepodanie opravného prostriedku z jeho strany. Nesúhlasí s argumentáciou okresnej prokuratúry, že zo strany prvostupňového súdu došlo k zľahčovaniu protiprávneho konania obžalovaného a rozhodnutie okresného súdu neuvádza podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného zločinu a prečinu. Prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí riadne odôvodnil vo vzťahu k použitiu ustanovenia § 39 Tr. zákona protiprávnosť konania vzhľadom na jeho intenzitu, dôsledky pre poškodenú ako aj možné motívy. Naopak okresná prokuratúra sa konkrétnym spôsobom nevyjadrovala vo svojom odvolaní k okolnostiam prípadu. Aj napriek tomu, že sa obžalovaný vzdal možnosti podávať opravný prostriedok poukazuje na niektoré skutočnosti ohľadne spáchaného skutku, ktoré vyplynuli zo samotného konania a ktoré sa vymykajú bežným prípadom. Obžalovaný bol prepustený zo zadržania 04.06.2020 po tom ako bol vypočutý a vypočutí boli aj svedkovia vo veci nebezpečného vyhrážania. Tento sa ani nevzdialil spred budovy OO PZ, keď bol zavolaný späť do budovy, na čo s ním začali byť vykonávané úkony vo veci vydierania, v ktorej bol neskôr vzatý aj do väzby. Vydierania sa mal obžalovaný dopustiť pri podávaní trestného oznámenia a napriek tomu bol prepustený zo zadržania. Je teda jednoznačné, že intenzita konania obžalovaného nebola natoľko vážna, ak akákoľvek bola, keď bol prepustený zo zadržania, nakoľko už musela existovať v čase vznesenia obvinenia z prečinu nebezpečného vyhrážania. Rovnako možno hovoriť aj o právnej rovine, kde z výpovedí svedkov nebolo jednoznačné, že sa malo jednať o skutok vydierania, teda keď mal obžalovaný nútiť poškodenú pod hrozbou násilia, aby niečo konala, ale pri jednoznačných pochybnostiach, ako to bolo v tomto prípade mala byť použitá kvalifikácia skutku s nižšou trestnou sadzbou, teda nebezpečné vyhrážanie. Pokiaľ okresná prokuratúra považuje za nedostatočné na zníženie trestu okolnosti na strane obžalovaného, s týmto taktiež nesúhlasí. Okresná prokuratúra síce uvádza, že obžalovaný bol súdne trestaný pred 13 rokmi za trestný čin majetkového charakteru, ale dopustil sa priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, čo v tomto konaní prerástlo do prečinu a zločinu. Takáto argumentácia zo strany okresnej prokuratúry je skresľujúca v neprospech obžalovaného, nakoľko je faktom, že obžalovaný nikdy nebol odsúdený za násilnú trestnú činnosť a mimoriadne vybočenie z rámca vo forme priestupku

neznamená prerod osoby do násilníka. Správne v tomto prípade túto okolnosť vyhodnotil prvostupňový súd, že pokiaľ sa tak stalo, bolo to v stave rozrušenia pod vplyvom okolností, ktoré boli uvedené. Ostatné priestupky, ktoré má obžalovaný na úseku cestnej premávky súvisia so skutočnosťou, že tento je skutočne zodpovednou osobou vo vzťahu ku svojej rodine, o ktorú sa stará a ktorú živí, cestuje za prácou motorovým vozidlom podľa potreby v rámci celého územia SR. V dnešnej dobe poznačenej ochorením COVID 19 nie je jednoduché nájsť a udržať si prácu pre marginalizovanú skupinu obyvateľstva, avšak obžalovaný vzhľadom na skutočnosť, že je na ňom závislých ešte 6 nezaopatrených maloletých detí ( 6 - 17 rokov ) pracuje ako mu to jednotliví zamestnávatelia dovolia. Namieta aj neúplné konštatovanie okresnej prokuratúry, že obžalovaný dal výpoveď v zamestnaní (Whirlpool), nakoľko nie je doplnená tá podstatná časť, a to prečo tak obžalovaný urobil, kedy dôvodom bolo, že v práci kde pracoval, začala pracovať aj rodina poškodenej a obžalovaný sa chcel vyhnúť akýmkoľvek možným problémom, čo tiež svedčí o tom, že je osobou, ktorá sa snaží vyhýbať konfliktom. Prvostupňový súd uložil najprísnejší podmienečný trest s probačným dohľadom, ktorý je uložený v súlade so zákonom a s rozhodovacou právomocou súdu, ktorý má jediný znalosť okolností konkrétneho prípadu a okolností osoby obžalovaného. Pokiaľ by mal byť uložený trest len v teoretickej rovine v rámci trestných sadzieb ako to uvádza vo svojom odôvodnení okresná prokuratúra, takto uložený trest by sa minul účelu trestu, ktorým má byť vyváženosť, jeho výchovný a preventívny účel s tým, aby čo najmenej zasiahol rodinu páchateľa. Výchovne pôsobilo už samotné konanie na obžalovaného ako aj zotrvanie vo väzbe a preventívne bude pôsobiť najmä skúšobná doba v rozsahu 5-tich rokov, počas ktorých bude musieť byť obžalovaný nanajvýš obozretný a bude sa musieť vyhýbať akémukoľvek konaniu mimo rámca zákona. Nakoniec toto svoje riadne správanie preukazuje už od prepustenia z väzby na slobodu, od mesiaca júl 2020 pri dodržiavaní uložených obmedzení. Navrhol odvolanie prokurátora v zmysle zamietnuť v plnom rozsahu.

Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému prokurátor podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa a dospel k záveru, že na podklade opravného prostriedku podaného prokurátorom je potrebné zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a vo veci rozhodnúť z nižšie uvedených dôvodov.

Keďže v danej trestnej veci bolo podané odvolanie prokurátorom len čo do výroku o treste, krajský súd v celom rozsahu poukazuje na vykonané dokazovanie a odôvodnenie napadnutého rozsudku týkajúce sa výroku o vine, právnej kvalifikácia konania obžalovaného, pričom tam uvedené dôvody si osvojuje a v podrobnostiach na ne odkazuje.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery sú súdy povinné riadiť sa základnými zásadami ukladania sankcií.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 3 Tr. zákona, trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmery zhodnotil všetky okolnosti prípadu a zároveň prihliadal aj na osobu obžalovaného. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa zaoberal poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami, pričom vyhodnotil len existenciu priťažujúcej okolnosti

uvedenej v Tr. zákona, t.j., že obžalovaný spáchal viac trestných činov, a pri ukladaní trestu postupoval v zmysle ustanovenia , . Pri prevažujúcom pomere priťažujúcich okolností k poľahčujúcim okolnostiam 1:0, prvostupňový súd v zmysle zvýšil o jednu tretinu dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby trestného činu najprísnejšie trestného, ktorým je zločin vydierania v jeho kvalifikovanej skutkovej podstate v zmysle v rozmedzí od 4 rokov až do 10 rokov. Použitie trestnej sadzby uvedeného trestného činu, ako najprísnejšie trestného, vyplýva z ustanovenia , pretože odsudzuje obžalovaného za dva trestné činy. Z tohto dôvodu mu okresný súd uložil úhrnný trest odňatia slobody. Keďže obžalovaný spáchal dva trestné činy, z ktorých jeden je zločinom / / a tieto dva trestné činy spáchal dvoma samostatnými skutkami, v zmysle súd prvého stupňa zvýšil o jednu tretinu hornú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody u trestného činu z nich najprísnejšie trestného, ktorým je zločin vydierania v jeho kvalifikovanej skutkovej podstate v zmysle (asperačná zásada). Preto pri aplikácii ustanovenia a zvýšení dolnej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu postupom podľa a aplikácii aperačnej zásady, okresný súd pri rozhodovaní o uložení trestu vychádzal zo zvýšenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody od 6 rokov až do 13 rokov a 4 mesiace.

S uvedeným hodnotením sa však odvolací súd nestotožnil, a to z nasledujúcich dôvodov. V zmysle Stanoviska 1/2011 trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k rozdielnemu výkladu § 37 písm. h/ <aspi://module='ASPI'&link='300/2005%20Z.z.%252337'&ucin- k-dni='24.%208.2020'> Tr. zák. v otázke pojmu "viac" trestných činov sp. zn. Tpj 104/2009, prijaté 14. júna 2010, pojmy "viac" v slovnom spojení "viac trestných činov" v § 37 písm. h/ <aspi://module='ASPI'&link='300/2005%20Z.z.%252337'&ucin-k-dni='24.%208.2020'> Tr. zák. a "dva a viac" v slovnom spojení "dva a viac trestných činov" v § 41 ods. 1 <aspi:// module='ASPI'&link='300/2005%20Z.z.%252341'&ucin-k-dni='24.%208.2020'> Tr. zák. sú synonymom a ustanovenie <aspi://module='ASPI'&link='300/2005%20Z.z.%252337'&ucin-k-dni='24. %208.2020'> Tr. zák. je v tomto rozsahu potrebné vykladať tak, že považuje za priťažujúcu okolnosť spáchanie viac ako jedného trestného činu. Spáchanie zbiehajúceho sa trestného činu sa však v súlade so zásadou "ne bis in idem", vyjadrenou v <aspi:// module='ASPI'&link='300/2005%20Z.z.%252338'&ucin-k-dni='24.%208.2020'> Tr. zák. nepoužije ako priťažujúca okolnosť podľa <aspi://module='ASPI'&link='300/2005%20Z.z.%252337'&ucin- k-dni='24.%208.2020'> Tr. zák., ak by išlo zároveň o okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, pričom môže ísť aj o okolnosť podľa ustanovenia všeobecnej časti ( <aspi://module='ASPI'&link='300/2005%20Z.z.%252341'&ucin-k-dni='24.%208.2020'> ods. 2 Tr. zák.). Z uvedeného teda vyplýva, že spáchanie druhého trestného činu ako priťažujúca okolnosť podľa <aspi://module='ASPI'&link='300/2005%20Z.z.%252337'&ucin-k-dni='24.%208.2020'> Tr. zák. sa nepoužije, ak je potrebné z dôvodu viacčinného súbehu trestných činov z ktorých aspoň jeden je zločinom aplikovať asperačnú zásadu v zmysle <aspi://module='ASPI'&link='300/2005%20Z.z. %252341'&ucin-k-dni='24.%208.2020'> od. 2 Tr. zák. (eventuálne v nadväznosti na toto ustanovenie aj v zmysle <aspi://module='ASPI'&link='300/2005%20Z.z.%252341'&ucin-k-dni='24. %208.2020'> alebo <aspi://module='ASPI'&link='300/2005%20Z.z.%252342'&ucin-k-dni='24. %208.2020'> tr. zák.). Spáchanie druhého trestného činu (popri zločine alebo prísnejšie trestnom zločine) je totiž okolnosťou podmieňujúcou použitie prísnejšej trestnej sadzby podľa uvedeného ustanovenia. Platí teda, že okolnosť podmieňujúca použitie prísnejšej trestnej sadzby môže byť takto použitá nielen podľa úpravy v obsiahnutej v ustanovení osobitnej časti (jeho príslušnom vyššom odseku), ale aj v ustanovení všeobecnej časti () <aspi://module='ASPI'&link='300/2005%20Z.z.%252341'&ucin-k-dni='24.%208.2020'>. Ak je potom takto použitá, jej duplicitnému použitiu ako priťažujúcej okolnosti podľa <aspi:// module='ASPI'&link='300/2005%20Z.z.%252337'&ucin-k-dni='24.%208.2020'> Tr. zák. bráni zásada "ne bis in idem" vyjadrená v <aspi://module='ASPI'&link='300/2005%20Z.z.%252338'&ucin- k-dni='24.%208.2020'> Tr. zák.

Zistiac takéto pochybenie prvostupňového súdu pri ustálení pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a tým aj pri určení výmery ukladaného trestu obžalovanému týkajúcu sa dolnej hranici trestnej sadzby krajský súd na podklade odvolania prokurátora zrušil napadnutý rozsudok v zmysle Tr. zákona (napadnutým rozsudkom bolo porušené ustanovenia ) a sám vo veci rozhodol.

Odvolací súd preto opätovne preskúmal poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, a keďže pri ukladaní úhrnného trestu sa vychádzalo aj s použitím asperačnej zásady (§ 41 ods. 2 Tr. zákona), nebolo možné pričítať obžalovanému priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. h/ Tr. zákona, t.j., že obžalovaný spáchal viac trestných činov, pretože by išlo o dvojité potrestanie. Keďže nebola zistená ani žiadna poľahčujúca okolnosť, krajský súd pri úvahách o druhu a výške trestu vychádzal z upravenej trestnej sadzby od 4 rokov do 13 rokov a 4 mesiace.

Európsky súd pre ľudské práva, Ústavný súd Slovenskej republiky, ako aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach pri uplatňovaní požiadavky primeranosti trestu uplatňuje princíp proporcionality, vyjadrujúci požiadavku zachovania spravodlivej rovnováhy medzi všeobecnými záujmami spoločnosti a garanciami základných práv jednotlivcov, resp. požiadavku proporcionálnosti medzi zásahom do práva a sledovaným cieľom, pričom nevyhnutnosť rešpektovania tohto princípu zdôrazňuje aj pri zásahoch do práv chránených dohovorom majúcich podobu trestných sankcií. Aj keď trestnou sadzbou zákonodarca v súlade so zásadou nulla poena sine lege stanovuje súdu isté mantinely pri jeho rozhodovaní, zároveň mu ponecháva dostatočný priestor pre individualizáciu trestu podľa okolností konkrétneho prípadu. Trest (osobitne trest odňatia slobody) ako sankcia predstavuje najcitlivejší a najtvrdší prostriedok štátneho donútenia. Z hodnotového systému právneho štátu je nutné vyvodiť, že sloboda môže byť zachovaná jedine tak, že sa s ňou bude nakladať ako s najväčším princípom, ktorý nesmie byť obetovaný účelnosti a jednotlivým výhodám. Trest realizuje svoje poslanie - ochranu spoločnosti niekoľkými funkciami, ako sú represia, resocializácia páchateľov trestných činov, a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Vychádzajúc zo zásady humanity treba dodržať princíp úmernosti represie, aby táto neprekročila mieru nevyhnutnú pre splnenie účelu trestu. Teoretické východiská penológie poukazujú na potrebu zvoliť optimálnu mieru represie, keďže ani príliš mierny ani príliš prísny trest podľa nej nepôsobia výchovne, ale demoralizujúco a zároveň varujú pred tzv. exemplárnym trestaním, spočívajúcim v tom, že sa konkrétna prísnosť trestu neodôvodňuje hľadiskom individuálnej prevencie, ale potrebou odstrašiť verejnosť ustanovením prehnane prísnych trestov, kde je zintenzívnením represie potlačený moment prevencie. Moderné humanistické teórie zaoberajúce sa účelom trestu a trestného práva vôbec sú založené na myšlienke, že trestné konanie má sledovať rovnako preventívny a resocializačný cieľ, má totiž prispieť k polepšeniu a náprave páchateľa. Cieľom trestného konania má byť dosiahnutie toho, aby obvinený páchateľ zaujal ku spáchaniu trestného činu sebakritický a kajúcny postoj, ktorý sľubuje možnosť jeho nápravy. V takom prípade je dobré, že páchateľ trest považuje za adekvátny, spravodlivý a súhlasí s ním. V trestnom zákonodarstve právneho štátu nie je trest sám osebe účelom, nepredstavuje odplatu za spáchaný trestný čin. Takéto ponímanie trestu sa líši od absolútnych teórií trestu vychádzajúc zo zásady „ punitur, ne pecce tur“, teda, „trestá sa, aby nebolo páchané zlo“. Preto možno nepochybne konštatovať, že páchateľa môže so spravodlivosťou, a teda aj so spoločnosťou, zmieriť len spravodlivý trest. Trest sa musí rovnať spôsobenému bezpráviu. Z uvedeného vyplýva, že v prípade, ak bude trest, resp. odplata obsiahnutá v trest, prísnejšia ako bezprávie spôsobené trestným činom, nedôjde len k negácii tohto bezprávia, ale zároveň uloženým trestom vznikne nové bezprávie - bezprávie voči neprimerane potrestanému páchateľovi trestného činu. Neprimeraný trest je teda negáciou práva, ktorá sa svojou podstatou (negovaním práva) ničím nelíši od trestného činu, pričom páchateľ, ktorému toto bezprávie spôsobil štát, nebude mať možnosť dosiahnuť negáciu štátom spôsobenej negácie práva, keďže monopol na trestanie má v rukách štát. V zmysle zákonnej požiadavky primeranosti trestu má byť uložený trest úmerný aj škode, ktorú páchateľ trestným činom spôsobil a nemá páchateľovi spôsobiť zbytočné útrapy. Trest ako najzávažnejší zásah štátu do základných ľudských práv páchateľa nesmie byť ukladaný mechanicky, bez zváženia všetkých okolností konkrétneho prípadu a pomerov páchateľa. Z požiadavky primeranosti trestu jednoznačne vyplýva zákaz akéhokoľvek exemplárneho trestania. Trestnú represiu je preto nutné uplatňovať len v nevyhnutne nutnej miere. Trest nesmie byť prejavom neprimeraného inštitucionalizovaného násilia spoločnosti voči jednotlivcovi. Trest, ktorým štát a spoločnosť reaguje na spáchaný trestný čin ako na nespravodlivé konanie, by mal nespravodlivosť spôsobenú trestným činom napraviť, a nie ešte viac rozmnožiť. Neprimeraný trest nemožno považovať za spravodlivý, spravodlivým je vždy len primeraný trest. U páchateľa neprimerane prísne tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé. Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktoré trestným činom spáchal, a preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutným predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu tak možno považovať aj za

predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera testu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.

Medzi skutočnosti, na ktoré by v záujme individualizácie trestu mal súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadať, patria napríklad spôsob spáchania činu a jeho následok, miera zavinenia, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, pomery páchateľa (majetkové, osobné, rodinné pomery, zdravotný stav páchateľa a jeho rodiny) či možnosť jeho nápravy. Nevyhnutné je celkové posúdenie osobnosti obžalovaného, jeho osobnostného profilu, charakterových a psychických vlastností, veku a podobne, ako i individuálne posúdenie pohnútok a dôvodov, ktoré viedli k spáchaniu trestného činu. Tak ako pri rozhodovaní o vine i pri rozhodovaní o treste sa vnútorné presvedčenie súdu vytvára na základe logického úsudku, na zodpovednom a starostlivom zhodnotení každej z jednotlivých okolností prípadu individuálne i v ich vzájomných súvislostiach a v súhrne. Len dôsledné a dôkladné poznanie veci a všetkých okolností prípadu umožňuje, aby súd v zmysle zásad voľného uváženia, objektívnosti a diferencovanosti rozhodol o spravodlivej výmere konkrétneho trestu. Pri hodnotení jednotlivých okolností prípadu individuálne i v ich vzájomných súvislostiach sa uplatňujú predovšetkým analytické a syntetické metódy poznávania, indukcia dedukcia, ako aj metódy formálnej i dialektickej logiky, ale aj ďalšie bežné metódy poznávania, aby ich výsledkom mohlo byť spravodlivé, jasné zrozumiteľné a presvedčivé rozhodnutie. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácie tak núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému postupovaniu súdu pri rozhodovaní o treste.

Vychádzajúc a rešpektujúc vyššie uvedené hľadiská ako aj účel trestu a možnosti nápravy obžalovaného sa krajský súd stotožnil s použitím § 39 ods. 1 Tr. zákona o mimoriadnom znížení trestu u obžalovaného tak ako to učinil aj okresný súd, ako aj z dôvodmi tam uvádzanými a v ďalšom na ne odkazuje a keďže v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, je preto nadbytočné, aby krajský súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa, ktoré si osvojil.

V kontexte uvedeného odvolací súd po zvážení všetkých ďalších pri rozhodovaní o výmere trestu do úvahy prichádzajúcich okolností, s prihliadnutím na osobu obžalovaného, zistenie, že u obžalovaného nejde o zvlášť narušeného páchateľa, keďže išlo o jeho druhé vybočenie z vedenia inak riadneho života (prvýkrát bol ale odsúdený už v roku 2007), vyvodil záver, že uloženie trestu obžalovanému v rámci zákonom upravenej trestnej sadzby (na 4 roky až 13 rokov a 4 mesiace) by bolo pre neho neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Odvolací súd v rámci všeobecných zásad platných pre ukladanie trestov vyhodnotil všetky okolnosti, ako aj momenty, ktoré ovplyvňujú požiadavku ochrany spoločnosti a občanov pred páchaním takejto trestnej činnosti, pričom zvážil aj okolnosti na strane obžalovaného a zastáva názor, že uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov v plnej miere zodpovedá zásadám pre ukladanie trestov vzhľadom na vyššie uvedené a to aj z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie. Prihliadal pritom i na spôsob spáchania činu a jeho následok, na hodnotenie osoby obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, z čoho vyvodil záver, že boli splnené zákonné podmienky pre uloženie takéhoto trestu.

Po vyhodnotení všetkých okolností súvisiacich s rozhodovaním o spôsobe výkonu uloženého trestu bol aj zo strany krajského súdu vyvodený záver, že sú splnené podmienky ustanovené v § 51 ods. 1 Tr. zákona v spojení s § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, a preto bol výkon uloženého trestu odňatia slobody obžalovanému podmienečne odložený, za súčasného uloženia probačného dohľadu a stanovenia skúšobnej doby na 5 rokov. Odvolací súd má za to, že boli splnené zákonné podmienky pre uloženie takéhoto trestu a účel trestu odňatia slobody sa dosiahne i bez jeho výkonu. Obžalovaný v priebehu plynutia tejto skúšobnej doby spôsobom svojho života a svojím správaním preukáže, či účel trestu sa dosiahne aj bez nariadenia výkonu trestu.

Za účelom posilnenia výchovného účinku na obžalovaného mu bola v skúšobnej dobe uložená povinnosť spočívajúcu príkaze zamestnať sa alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky prokuratúra ohľadne použitia inštitútu o mimoriadnom znížení trestu obžalovanému krajský súd poukazuje na vyššie uvedené okolnosti, ako aj právne úvahy, ktorými sa riadil pri svojom rozhodovaní ohľadne výšky trestu a spôsobu jeho výkonu a v dôsledku neopakovania tých istých skutočnosti v celom rozsahu na ne odkazuje, keďže aj uloženie trestu odňatia slobody vo výmere na 4 roky považuje za neprimerane prísne. Z vyššie uvedeného je totiž zrejmé, že osobnosť obžalovaného výrazne narušená nie je a preto možno dôvodne očakávať, že jeho prevýchova bude lepšie zabezpečená miernejšou sankciou. Krajský súd súčasne dodáva (v súlade s rozhodovacou praxou najvyššieho súdu, napr. rozsudok ) , že použitie mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia § 39 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='300/2005%20Z.z. %252339'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Tr. zák. teda zníženie zákonnej trestnej sadzby pod dolnú hranicu prichádza do úvahy aj pri kvalifikovanej skutkovej podstate trestného činu, pričom kumulatívne nie je možné vylúčiť aj použitie niektorej z alternatív uvedených v ustanovení Tr. zák. Odvolací súd preto vo výroku o treste prihliadol k skôr uvedeným ustanoveniam , ktoré sú pri úvahách o druhu a výške trestu rozhodujúce, k okolnostiam prípadu a pomerom páchateľa, a na všetky vyššie uvedené skutočnosti súvisiace s primeranosťou a proporcionalitou trestu uvedené v tomto rozhodnutí. Podľa názoru odvolacieho súdu k okolnostiam prípadu je potrebné tiež uviesť, že čin nebol spáchaný rafinovaným, alebo brutálnym spôsobom, nešlo o skutok vopred plánovaný ani premyslený a čin bol výsledkom konfliktnej situácie medzi rodinnými príslušníkmi obžalovaného a poškodenej prameniacej z ich vzájomných nezhôd. Nemožno opomenúť ani to, že obžalovaný je otcom deviatich detí a z nich je živiteľom ešte šiestich detí, ktoré sú závislé na jeho zárobku a príjmoch a výkonom nepodmienečného trestu by bola citeľne zasiahnutá jeho rodina, keďže neprítomnosť obžalovaného (ktorý tieto povinnosti riadne plní) v rodine po dlhšiu dobu by mohla ohroziť riadnu výživu a výchovu týchto osôb, čo možno považovať za pomery páchateľa odôvodňujúce postup podľa ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu. Krajský súd má za to, že na podklade vykonaného dokazovania je možné urobiť odôvodnený záver o tom, že účel trestu <http://www.beck-online.cz/legalis/search-document.seam? type=html&rowIndex=1&documentId=nnptembqhfpwy6c7ovrwk3c7orzgk43uou&conversationId=135188> je možné dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania v súlade s ust. Tr. zákona.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré krajský súd na podklade odvolania prokurátora podaného síce v neprospech obžalovaného rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.