Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Csp-222-2020.pdf
PDF · 91.46 KB
Case nature
Area
Subarea
16Csp/222/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Bielikovou v sporovej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, právne zastúpeného: JUDr. Ondrej Chnápko, advokát, Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanej: A. Z., D.. XX.XX.XXXX, Z. XXXX/X, N. o zaplatenie 1.664,39 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.664,39 € spolu s úrokom z omeškania
- vo výške 5 % ročne zo sumy 1.063,20 € od 15.11.2017 do zaplatenia,
- vo výške 5 % ročne zo sumy 302,19 € od 15.12.2017 do zaplatenia,
- vo výške 5 % ročne zo sumy 13,- € od 13.01.2018 do zaplatenia,
- vo výške 5 % ročne zo sumy 13,- € od 15.02.2018 do zaplatenia,
- vo výške 5 % ročne zo sumy 273,- € od 15.03.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi sa voči žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu v Banskej Bystrici, postúpenou na tunajší súd dňa 04.11.2020 domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 1.664,39 € spolu s príslušenstvom ako aj náhrady trov konania z titulu nezaplatenia ceny za poskytovanie telekomunikačných služieb.
2. Dňa 06.11.2018 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo spoločnosti O2 Slovakia, s. r. o., so sídlom Einsteinova 24, 851 01 Bratislava, IČO: 35 848 863, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka číslo: 27882/B (ďalej len „O2“) na žalobcu.
3. Žalobca podanú žalobu odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom žalobcu spol. O2 Slovakia s.r.o. a žalovanou bola uzavretá Zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení jej dodatku, na základe ktorej bol žalovanej aktivovaný program služieb za cenu v zmysle cenníka. Žalovaná svoje peňažné záväzky voči poskytovateľovi služieb riadne a včas nesplnila čím sa dostala do omeškania s platením svojich záväzkov, ktoré jej boli vyúčtované nasledujúcimi faktúrami: faktúra zo dňa 22.10.2017, vedená pod VS XXXXXXXXXX, vystavená na sumu vo výške 1.063,20 eur, s lehotou splatnosti 14.11.2017; faktúra zo dňa 22.11.2017, vedená pod VS XXXXXXXXXX, vystavená na sumu vo výške 302,19 eur, s lehotou splatnosti 14.12.2017; faktúra zo dňa 28.02.2018, vedená pod VS XXXXXXXXXX, vystavená na sumu vo výške 13,- eur , s lehotou splatnosti 12.01.2018.
faktúra zo dňa 28.02.2018, vedená pod VS XXXXXXXXXX, vystavená na sumu vo výške 13,- eur , s lehotou splatnosti 14.02.2018. faktúra zo dňa 28.03.2018, vedená pod VS XXXXXXXXXX, vystavená na sumu vo výške 273,- eur , s lehotou splatnosti 14.03.2018.
4. Žalobcovi vznikla voči žalovanej nezaplatením faktúr pohľadávka spolu vo výške 1.664,39 eur, ktorú žalovaná, napriek upomienkam, ku dňu podania žaloby neuhradila. Keďže žalovaná je s úhradou faktúr v omeškaní žalobca si uplatňuje okrem istiny aj zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti vystavených faktúr
5. Okresný súd Bratislava II doručoval žalovanej žalobu spolu s prílohami a poučením o procesných právach a povinnostiach spolu s výzvou na vyjadrenie sa k žalobe. Žalovaná si zásielku súdu neprevzala v odbernej lehote a k žalobe sa nevyjadrila. Oznámenie o podanej žalobe bolo zverejnené na webovej stránke súdu a vyvesené na úradnej tabuli súdu dňa 04.06.2021.
6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na ktoré sa žalovaná nedostavila, pričom predvolanie na pojednávanie jej bolo doručované na adresu trvalého bydliska, na ktorej je podľa oznámenia pošty neznáma. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil cestou svojho právneho zástupcu podaním doručeným súdu dňa 23.11.2021, pričom vyjadril súhlas, aby súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti. S poukazom na ustanovenie § 180 CSP súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti strán sporu.
7. Súd vykonal dokazovanie obsahom listín predložených žalobcom, tvoriacich obsah spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
8. Žalovaná uzatvorila dňa 04.10.2017 so spoločnosťou O2 Slovakia, s. r. o., so sídlom Einsteinova 24, 851 01 Bratislava, IČO: 35 848 863, ako právnym predchodcom žalobcu, Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej bol žalovanej aktivovaný program služieb O2 Paušál za cenu v zmysle Cenníka. Dňa 04.10.2017 uzavrela žalovaná s právnym predchodcom žalobcu taktiež Kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol záväzok predávajúceho odovzdať žalovanej ako kupujúcej telekomunikačné zariadenie za kúpnu cenu 314,-€. Žalovaná sa zaviazala uhradiť časť kúpnej ceny v splátkach v počte 24 á 13,-€.
9. Za poskytnuté elektronické komunikačné služby vystavila spoločnosť O2 Slovakia, s. r. o., žalovanej faktúry tak, ako je uvedené bode 3 odôvodnenia rozsudku. Žalovaná však tieto faktúry neuhradila.
10. Dňa 06.11.2018 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo spoločnosti O2 Slovakia, s. r. o., IČO: 35 848 863, na žalobcu
11. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 10.12.2018 vyplýva, že spoločnosť O2 Slovakia, s. r. o. oznámila dňa 10.12.2018 postúpenie pohľadávky žalovanej vo výške 1.664,39 € žalobcovi na základe uzatvorenej Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 4243 zo dňa 06.11.2018.
12. Z výzvy na zaplatenie - predžalobnej výzvy zo dňa 19.05.2020 vyplýva, že žalobca vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy v lehote do 5 kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy.
13. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku dňu podpísania zmluvy a dodatku k zmluve (ďalej ak ako „zákon č. 351/2011“), podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa § 43 ods. 12 citovaného zákona, účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.
Podľa § 43 ods. 13 citovaného zákona, ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju
peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.
Podľa § 44 ods. 1 citovaného zákona, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj ako „smernica“), ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné pravidlo a ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm. a) nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.
Podľa čl. 3 bod 1 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa.
Podľa čl. 3 bod 2 smernice podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty, podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
V zmysle čl. 4 smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti
súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., účinného v čase uzavretia zmluvy, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 545a Občianskeho zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
14. V konaní bolo preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzatvorená dňa 04.10.2017 Zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení jej dodatku (táto skutočnosť nebola sporná) ako aj Kúpna zmluva. Uvedený zmluvný vzťah má charakter spotrebiteľského vzťahu a to vzhľadom na povahu zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy (právny predchodca žalobcu ako dodávateľ v zmysle § 52 ods. 3 OZ a žalovaná ako fyzická osoba - spotrebiteľ podľa § 52 ods. 4 OZ). Žalovaná sa v zmysle uzatvoreného záväzkového vzťahu zaviazala žalobcovi hradiť sumy za poskytnuté verejné služby v zmysle zákona č. 351/2011 Z.z. ako splátky kúpnej ceny mobilného zariadenia. Právny predchodca žalobcu na základe uvedenej zmluvy vystavoval žalovanej faktúry za poskytnuté služby. Žalovaná sa dostala do omeškania s platením faktúr za poskytované služby a je dlžná celkovú čiastku vo výške 1.664, 39 eur.
15. Nakoľko sa žalovaná dostala sa s plnením peňažného dlhu do omeškania, je žalobcovi povinná uhradiť okrem priznanej istiny aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % z jednotlivých dlžných súm odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti dlhu až do zaplatenia.
16. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovanú na zaplatenie žalobou uplatnenej istiny s príslušenstvom.
17. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s. p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 18. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.