Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Sa-19-2019.pdf
PDF · 135.8 KB
Case nature
Area
Subarea
24Sa/19/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Štolcovou, v právnej veci žalobcu: v 1/ rade O. Q. D. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W., občan N., N. republika, zastúpeného právnou zástupkyňou: JUDr. Ing. Zuzana Kvaková, advokátka, so sídlom J. XX, XXX XX U., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1, za účasti ďalšieho účastníka konania: GAMEL, s.r.o., so sídlom Palárikova 76, 022 01 Čadca, IČO: 46 548 122 v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 17124-4/2019-BA zo dňa 03. mája 2019
rozhodol:
Krajský súd v Žiline z r u š u j e rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Bratislave Číslo: 17124-4/2019-BA zo dňa 03. mája 2019 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca Číslo: 49968-1/2013-CA zo dňa 04. decembra 2013 a vec v r a c i a na ďalšie konanie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa.
Žalobcovi a ďalšiemu účastníkovi konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca (ďalej ,,správny orgán prvého stupňa alebo správny orgán nižšieho stupňa“) rozhodnutím Číslo: 49968-1/2013-CA zo dňa 04. decembra 2013 (ďalej ,,rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa alebo prvostupňové rozhodnutie“) rozhodol podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej ,,zákon o sociálnom poistení“) tak, že pánovi O. Q. D. nar. XX.XX.XXXX zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi GAMEL, s.r.o. dňa 31. 05. 2013 podľa slovenskej legislatívy. Správny orgán prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že od 1. mája 2004 sa v oblasti sociálneho zabezpečenia uplatňujú koordinačné nariadenia, ktoré majú prednosť pred vnútroštátnou úpravou, a to Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia (ES) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 988/2009 zo dňa 16.09.2009 (ďalej ,,základné nariadenie“) a Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16.09.2009, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 883/2004 (ďalej ,,vykonávacie nariadenie“). Ďalej poukázal na kontrolu zo dňa 26. februára 2013, keď kontrolní zamestnanci Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca vykonali kontrolu v sídle zamestnávateľa zameranú na overenie reálneho výkonu činností jeho zamestnancov. Kontrolní zamestnanci nezistili prítomnosť žiadneho zamestnanca a taktiež nebol prítomný žiaden z konateľov spoločnosti, nebola zaznamenaná ani prítomnosť vlastníkov spoločnosti. Na základe výsledkov kontroly nebolo preukázané, že by pán O. reálne vykonával činnosť ako zamestnanec na území Slovenskej republiky, a preto nemôže podliehať slovenským právnym predpisom podľa čl. 11 ods. 3, 13 ods. 3 a čl. 13 ods. 1 základného nariadenia.
2. Dňa 21. apríla 2016 Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím číslo: 36005-2/2016-BA konanie o odvolaní zamestnanca a zamestnávateľa s poukazom na ust. § 193 ods. 3 zákona o sociálnom poistení prerušila odo dňa doručenia rozhodnutia o prerušení do dňa presného a úplného zistenia skutkového stavu veci.
3. Na základe včas podaného odvolania rozhodovala Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej ,,správny orgán druhého stupňa alebo odvolací správny orgán alebo žalovaný“), ktorý rozhodnutím Číslo: 17124-4/2019-BA zo dňa 03.05.2019 (ďalej ,,rozhodnutie odvolacieho orgánu alebo napadnuté rozhodnutie alebo rozhodnutie žalovaného“) odvolanie zamestnanca (žalobcu v 1/ rade) a odvolanie zamestnávateľa GAMEL, s.r.o., IČO: 46 548 122 (pôvodne žalobcu v 2/ rade) v celom rozsahu zamietol a potvrdil napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca. Žalovaný preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že je vecne správne a v súlade s príslušnou právnou úpravou. Žalovaný poukázal na to, že podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Žilina je zamestnávateľ zapísaný pod obchodným menom GAMEL, s.r.o., s dňom zápisu 14. februára 2012. Zamestnávateľ je od 1. marca 2012 prihlásený v registri zamestnávateľov vedenom Sociálnou poisťovňou. Zamestnávateľ prihlásil zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového poistenia vedeného Sociálnou poisťovňou s dátumom vzniku poistenia 1. júna 2012. Žalovaný zdôraznil záväznosť koordinačných nariadení, ktoré ako nariadenia Európskeho spoločenstva majú prednosť pred vnútroštátnou legislatívou. Uviedol, že v situáciách, kedy fyzické osoby vykonávajú svoju činnosť zvyčajne na území dvoch alebo viacerých členských štátov, t.j. ak ide o súbeh poistení, uplatňujúca na určenie príslušnosti k právnym predpisom tzv. osobitné pravidlá upravené v čl. 13 nariadenia č. 883/2004 (ďalej ,,základné nariadenie“). Ďalej rozobral vo všeobecnosti podmienky rozhodné na určenie uplatniteľnej legislatívy, ktorými sú status zamestnanca, resp. samostatne zárobkovo činnej osoby, reálny výkon jeho činností a určenie registrovaného sídla alebo miesta podnikania. Formálne založenie pracovnoprávneho vzťahu, t.j. pracovnou zmluvou, ešte automaticky nezakladá dôvod pri určovaní uplatniteľnej legislatívy aplikovať čl. 13 ods. 3 základného nariadenia. Samotná skutočnosť, že fyzická osoba má uzatvorenú pracovnú zmluvu ešte neznamená, že na území Slovenskej republiky činnosť zamestnanca aj reálne vykonáva. Z rozhodnutia správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. H5 z 18. marca 2010 o spolupráci v boji proti podvodom a omylom v rámci základného a vykonávacieho nariadenia vyplýva, že orgány a inštitúcie členských štátov spolupracujú v oblasti boja proti podvodom a omylom. Preto inštitúcia sociálneho zabezpečenia ZUS Varšava v súvislosti s posúdením uplatniteľnej legislatívy a za účelom správneho vykonávania koordinačných opatrení bola oprávnená požadovať preukázanie relevantných skutočností na určenie uplatniteľnej legislatívy a v nadväznosti na to Sociálna poisťovňa bola povinná rozhodujúce skutočnosti preskúmať, čo sa stalo kontrolou so zameraním na preverenie reálneho výkonu činnosti zamestnancov zamestnávateľa na území SR vykonanou dňa 26.02.2013 pobočkou Čadca, v kontrolovanom období od 1. marca 2012 do 26. februára 2013. V rámci vykonanej kontroly bolo zistené, že pracovné zmluvy so zamestnancami do 28. júna 2012 sú uzatvorené na 4 hodiny mesačne, po tomto dátume sú už uzatvorené na 10 hodín mesačne. Podľa vyjadrenia zamestnávateľa, všetci zamestnanci roznášajú letáky na požiadanie poľských firiem po rôznych mestách na území SR, pričom zamestnávateľ im prácu zadáva telefonicky. Zamestnávateľ síce predložil formálne doklady, ako sú pracovné zmluvy a štvrťročné správy o vykonaní pác, nepredložil však doklady preukazujúce reálny výkon práce zamestnancov na určenom mieste v určený deň, z ktorých by bolo zrejmé, že k reálnemu výkonu pracovnej činnosti skutočne došlo. Žalovaný poukázal na článok 16 ods. 1, 2 a 3 a na to, že Sociálna poisťovňa, ústredie dňa 27. augusta 2012 vystavila formulár PD A1 37341/2012-BA, 12-00044486-010-000-A-1718821, na základe ktorého bolo určené, že zamestnanec v období od 1. júna 2012 do 31. mája 2013 podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky. Zamestnanec je zamestnávateľom prihlásený do registra poistencov s sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne od 1. júna 2012, bez odhlásenia, pričom zamestnancovi dňom 31. mája 2013 skončila príslušnosť k právnym predpisom Slovenskej republiky. Preto bola pobočka Sociálnej poisťovne povinná odstrániť dôsledky nesprávnej registrácie zamestnanca v registri poistencov vydaním rozhodnutia o zániku povinného sociálneho poistenia zamestnanca podľa slovenskej legislatívy, čím zosúladila skutkový stav s právnym. Po vydaní predmetného rozhodnutia naďalej prebiehali medzi Sociálnou poisťovňou a ZUS rozsiahle rokovania za účelom doriešenia sporných situácii týkajúcich sa určenia uplatniteľnej legislatívy. V uvedenom kontexte poukázal na skutočnosť, že Sociálnej poisťovni bolo zo strany poľskej inštitúcie ZUS, Oddzial w Rybniku v súlade s článkom 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia doručené oznámenie číslo: 340000/511/54/2014/UBS-OM/77020514419/C-PM zo dňa 24. januára 2014, ktorým ZUS určila, že
pán O. Q. D. podlieha od 1. júna 2013 právnym predpisom Poľskej republiky. Vzhľadom na to, že Sociálna poisťovňa ako inštitúcia dotknutého členského štátu toto určenie nenamietala, stalo sa v súlade s čl. 16 ods. 3 nariadenia č. 987/2009 (vykonávacie nariadenie) definitívnym. Námietky zamestnanca a zamestnávateľa nezaložili dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Napadnutým rozhodnutím Sociálna poisťovňa nespochybnila platnosť pracovnej zmluvy, vyhodnocovala všetky dôkazy získané v administratívnom konaní, na ktoré v rámci súčinnosti v oblasti boja proti podvodom a omylom upozornila poľská inštitúcia sociálneho zabezpečenia ZUS vo Varšave.
4. V zákonnej lehote podali voči vyššie citovanému rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu žalobca v 1/ rade a pôvodne žalobca v 2/ rade (pozn. správneho súdu, na základe uznesenia č.k. 24Sa/19/2019-62 zo dňa 23.9.2021, bolo konanie vo vzťahu k žalobcovi v 2/ rade zastavené, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.10.2021). Žalobca v 1/ rade mal za to, že napadnutým rozhodnutím žalovaný hrubým spôsobom zasiahol do práv a právom chránených záujmov žalobcu v súvislosti s právom podliehania predpisom sociálneho zabezpečenia členského štátu podľa zásad a podmienok základného nariadenia a vykonávacieho nariadenia, a to najmä tým, že prekročil svoju právomoc danú jej Zákonom o sociálnom poistení, v procesnom postupe vydania rozhodnutia nesprávne zistil a vyhodnotil skutkový stav, na nesprávne zistený skutkový stav aplikoval nesprávny hmotnoprávny predpis. Ďalej žalobca v 1/ rade uviedol, že otázka aplikácie článku 13 ods. 3 základného nariadenia je otázkou hmotnoprávneho posúdenia. Z článku 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia vyplýva, že uplatniteľné právne predpisy určí inštitúcia členského štátu bydliska osoby, ktorá má podliehať článku 13 základného nariadenia. Nie je sporné, že by mal žalobca bydlisko v Poľsku, a teda na určenie uplatniteľnej legislatívy je v zásade príslušná poľská inštitúcia ZUS, avšak pri rešpektovaní zásad základného, resp. vykonávacieho nariadenia. Inštitúcia príslušná na vykonávanie sociálneho poistenia v inom členskom štáte, než určuje základné nariadenie, príslušná nie je. Namietal oprávnenie žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa vôbec vydať rozhodnutie o zániku povinného poistenia zamestnanca žalobcu podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona o sociálnom poistení. Namietal samotnú spornosť ako predpoklad aplikácie tohto ustanovenia. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/90/2015 zo dňa 14.12.2016 a tiež na záver Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení č. k. 1Vs/1/2018, v zmysle ktorého definitívne určenie uplatniteľnej legislatívy iného členského štátu Európskej únie od určitého dátumu podľa čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia alebo vzájomnou dohodou čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia vylučuje právomoc Sociálnej poisťovne ako inštitúcie na rozhodovanie o uplatniteľnej legislatíve. Zároveň Veľký senát prijal záver, že dohoda podľa článku 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia musí byť určitá čo do obsahu ako aj subjektov, ktorých sa má určenie uplatniteľných právnych predpisov týkať a súčasne musí byť zachytená v akomkoľvek formáte a založená do spisu. Podľa žalobcu v 1/ rade z rozhodnutia nie je zrejmé a skutkovo podložené, či, resp. ako bola definitívne určená uplatniteľná legislatíva, resp., či prebehla dohoda medzi žalovaným a poľským styčným orgánom. Ďalej namietal zákonnosť procesného postupu žalovaného, a to absenciu vzájomného dialógu a zmierovacieho postupu podľa rozhodnutia č. A1 zo dňa 12.06.2009 Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia o zavedení postupu dialógu a zmierovacieho postupu týkajúceho sa platnosti dokumentov, určenia uplatniteľných právnych predpisov a poskytnutia dávok podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004. Mal za to, že je objektívne verifikovateľná rozdielnosť v stanoviskách členských štátov vo veci určenia uplatniteľnej legislatívy. Z tohto titulu mal prebehnúť medzi ZUS a žalovanou dialóg, ktorého existencia musí byť objektívne preukázateľná, a teda súčasťou administratívneho spisu. V administratívnom spise však takýto dôkaz absentuje. Namietal, že prerušenie konania bol účelový postup žalovaného, nakoľko žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí žiadne nové skutočnosti neuviedol, ani sa nezaoberal tým, či je v Poľsku proces určenia uplatniteľnej legislatívy pre zamestnanca (žalobcu v 1/ rade) právoplatne ukončený. Žalovaný mal prinajmenšom povinnosť preveriť a dopytovať ZUS, či zamestnanec (žalobca v 1/ rade) využil opravné prostriedky v Poľsku a či v čase vydania rozhodnutia prebiehali súdne konania ohľadom určenia uplatniteľnej legislatívy v Poľsku. Vo vzťahu k vykonanej kontrole podľa žalobcu v 1/ rade posudzovaným obdobím v zmysle rozhodnutia je obdobie od 31.05.2013, tzn. obdobie, za ktoré žalovaný reálny výkon činnosti žalobcu v 1/ rade nepreveroval. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie.
5. K doručenej žalobe sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 25. októbra 2019. Poukázal na to, že základným nariadením vo vzťahu ku koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia je Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej aj len ,,základné nariadenie“) a súčasne sa uplatňuje aj Nariadenie Európskeho
parlamentu a Rady č. 988/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004. V situáciách, kedy fyzické osoby zvyčajne vykonávajú svoju činnosť na území dvoch alebo viacerých členských štátov, t.j. ak ide o súbeh poistení, uplatňujú sa na určenie príslušnosti k právnym predpisom tzv. osobitné pravidlá upravené v článku 13 základného nariadenia. Na zabezpečenie riadneho vykonávania základného nariadenia sú príslušné orgány a inštitúcie členských štátov v zmysle článku 76 základného nariadenia povinné navzájom spolupracovať, vzájomne sa informovať o relevantných skutočnostiach a poskytovať svoje služby, komunikovať medzi sebou, preto Sociálna poisťovňa, ktorá je príslušná inštitúcia na určenie uplatniteľnej legislatívy na území Slovenskej republiky, bola povinná rozhodujúce skutočnosti preskúmať. Sociálna poisťovňa súhlasila s určením slovenskej legislatívy ako uplatniteľnej a dňa 27. augusta 2012 vystavila formulár PD A1, č. 12-00044486-010-000-A-1718821 na obdobie od 1. júna 2012 do 31. mája 2013. Kontrolou však zistila, že nebol preukázaný reálny výkon činnosti zamestnanca na území Slovenskej republiky, z dôvodu zachovania právnej istoty nevyhlásila formulár PD A1 za neplatný, ale v zmysle článku 76 ods. 4 veta prvá základného nariadenia, zistené skutočnosti žalovaný oznámil poľskej inštitúcii sociálneho zabezpečenia Zakład Ubezpieczeń Społecznych (ZUS). Uvedené inštitúcie následne dospeli k záveru, že ak prihlásenie na povinné sociálne poistenie žalobcu v 1/ rade bude trvať aj po uplynutí platnosti formulára PD A1, nebude možné vzhľadom na zistené skutočnosti vystaviť nový (pokračujúci) formulár, pričom skončením jeho platnosti zanikne dôvod na registráciu žalobcu v 1/ rade v systéme sociálneho poistenia Slovenskej republiky. Následne v súlade s článkom 16 odsek 2 vykonávacieho nariadenia bolo doručené Sociálnej poisťovni oznámenie poľskej inštitúcie ZUS, Oddzial w Rybniku, číslo: 340000/511/54/2014/UBS-OM/770205144419/C-PM zo dňa 24. januára 2014, ktorým ZUS určila, že zamestnanec v súlade s článkom 11 ods. 3 písm. a) základného nariadenia podlieha od 1. júna 2013 právnym predpisom Poľskej republiky. Vzhľadom na to, že Sociálna poisťovňa ako inštitúcia dotknutého členského štátu toto určenie ďalej nenamietala, stalo sa v súlade s článkom 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia definitívnym, a práve definitívne určenie uplatniteľnej legislatívy príslušnou inštitúciou bolo podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na záver vyjadrený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžso/20/2015 zo dňa 27. apríla 2016 s tým, že práve definitívne určenie uplatniteľnej legislatívy príslušnou inštitúciou bolo hlavným podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia. K poukazu na rozhodnutia NS SR sp. zn. 9Sžso/90/2015 a záveru Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu SR, na ktoré žalobca v 1/ rade v žalobe poukazoval, žalovaný uviedol, že tieto prijaté závery je možné aplikovať len v prípadoch, kedy bola uplatniteľná legislatíva určená vzájomnou dohodou v zmysle článku 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia. Sociálna poisťovňa napadnutým rozhodnutím nerozhodovala o určení uplatniteľnej legislatívy, ale rozhodla vo veci nevzniku sociálneho poistenia zamestnanca podľa právnych predpisov SR. Zamestnávateľ prihlásil žalobcu v 1/ rade ako svojho zamestnanca do registra poistencov od 1. júna 2012 pričom definitívnym určením uplatniteľnej legislatívy Poľskej republiky príslušnou inštitúciou ( teda aj skončením platnosti Formuláru PD A1) bolo nepochybné, že žalobca v 1/ rade v danom období podlieha právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky, z ktorého dôvodu bola Sociálna poisťovňa nútená odstrániť dôsledky nesprávnej registrácie v registri poistencov. Napadnutým rozhodnutím, tak Sociálna poisťovňa len deklarovala skutočnosť, že zamestnancovi od určeného obdobia nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa právnych predpisov Slovenskej republiky.
6. Postupom krajského súdu, a to podaním zo dňa 29.07.2020 bolo vyjadrenie žalovaného doručené žalobcovi v 1/ rade s možnosťou sa k nemu v lehote 20 dní písomne vyjadriť (doručenka na č.l. 40 spisu), na ktoré podanie nebolo žalobcom v 1/ rade reagované.
7. Postupom krajského súdu, a to podaním zo dňa 18.10.2021 bola žaloba doručená ďalšiemu účastníkovi konania s možnosťou sa k nej vyjadriť spolu s procesným poučením (doručenka na č.l. 70 spisu), pričom ďalší účastník sa nevyjadril.
8. Krajský súd v Žiline ako správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP, pri skonštatovaní absencie existencie dôvodu pre nariadenie pojednávania vo veci podľa § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP a rovnako za splnenia podmienok podľa § 137 ods. 4 SSP. Na termíne dňa 01.12.2021 správny súd verejne vyhlásil rozsudok vo veci a o jeho vyhlásení bola spísaná zápisnica.
9. K procesnému postupu krajského súdu ako súdu správneho, ktorý prejednal vec bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 24Sa/19/2019-72 zo dňa
16.11.2021, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 23.11.2021 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline za rešpektovania ust. § 137 ods. 2 a 4 SSP.
10. Správny súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správneho orgánu nižšieho stupňa ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu a pri tomto prieskume zákonnosti postupoval zohľadniac skutočnosť, že v danej veci ide o vec sociálnu podľa § 199 a nasl. SSP (Zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok - ďalej len SSP) a žaloba je podaná žalobcom fyzickou osobou, kedy správny súd podľa § 203 ods. 2 SSP nie je viazaný žalobnými bodmi. Správny súd skonštatoval, že žaloba je dôvodná. O zrušení rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu nižšieho stupňa rozhodol podľa § 191 ods. 1 písm. c) ods. 3 písm. a) SSP, teda z dôvodu, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 191 ods. ods. 4 SSP vec vrátil orgánu nižšieho stupňa podľa odseku 3 na ďalšie konanie.
11. Predmetom súdneho prieskumu v predmetnej veci je rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa, na základe ktorých bol určený zánik sociálneho poistenia žalobcu v 1/ rade ako zamestnanca podľa slovenskej legislatívy dňom 31.05.2013.
12. V danej veci nebolo žalobcom v 1/ rade v žalobe a žalovaným vo vyjadrení k žalobe spochybnené, že zamestnávateľ žalobcu, a to GAMEL, s.r.o. sa od 1. marca 2012 prihlásil do registra zamestnávateľov vedeného Sociálnou poisťovňou. Z administratívneho spisu - registračný list FO - prihláška bolo zistené a tiež nebolo žalobcom v žalobe a žalovaným vo vyjadrení k žalobe spochybnené, že zamestnávateľ prihlásil žalobcu p. O. ako svojho zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedeného Sociálnou poisťovňou od 01.06.2012, s dátumom prijatia formulára dňa 27.06.2012. Nebolo spochybnené ani to, že uvedený zamestnanec je občanom Poľskej republiky s bydliskom v Poľskej republike, ktorý vykonáva prácu ako zamestnanec a ako SZČO v rôznych členských krajinách.
13. Správny súd z administratívneho spisu predloženého žalovaným zistil, že žalovaný vydal dňa 27.08.2012 uvedenému zamestnancovi formulár PD A1, zmysle ktorého deklaroval, že na žalobcu ako zamestnanca sa počas obdobia od 01.06.2012 do 31.05.2013 vzťahujú slovenské právne predpisy o sociálnom zabezpečení. Z administratívneho spisu však nebolo zistené, z akého dôvodu bol formulár PD A1 (kópia, nie kompletná iba časť- ,,Prehľad údajov formulára“) vystavený, akým spôsobom bola určená legislatíva Slovenskej republiky na príslušné obdobie uvedené vo formulári. Žalovaný vo svojom rozhodnutí len uvádza, že Sociálna poisťovňa, ústredie vystavila formulár PD A1, podľa ktorého zamestnanec podlieha od 1. júna 2012 do 31. mája 2013 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky.
14. Vzhľadom k určeniu slovenskej legislatívy správne orgány na základe článku 76 základného nariadenia preskúmali rozhodujúce skutočnosti a vykonali kontrolu so zameraním na preverenie reálneho výkonu činnosti zamestnancov žalobcu na území SR, na základe ktorej dospeli k záveru, že nebola preukázaná reálna činnosť zamestnanca žalobcu na území SR. Uvedená skutočnosť mala byť oznámená ZUS v zmysle článku 76 ods. 4 prvá veta základného nariadenia (podľa tvrdenia žalovaného), o čom sa však v administratívnom spise nenachádza žiadny dôkaz. Uvedené však vyplýva i z listu ZUS zo dňa 24. januára 2014 adresovaného žalobcovi v 1/ rade a doručeného aj žalovanému.
15. Dňa 04. decembra 2013 prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie Číslo: 49968-1/2013-CA o zániku poistenia žalobcu v 1/ rade ako zamestnanca, ktoré zdôvodnil výsledkami vykonanej kontroly, keď nebolo preukázané, že pán O. reálne vykonáva činnosť ako zamestnanec na území SR, a preto nemôže podliehať slovenským právnym predpisom ani podľa článku 11 ods. 3, článku 13 ods. 1 a čl. 13 ods. 3 základného nariadenia.
16. V administratívnom spise predloženom správnym orgánom sa ďalej nachádza oznámenie ZUS, Oddzial w Rybniku číslo: 340000/511/54/2014/UBS-OM/77020514419/C-PM zo dňa 24. januára 2014, ktorým ZUS informuje žalovaného, že p. O. Q. D. určila uplatniteľné poľské právne predpisy.
17. Žalovaný o odvolaní žalobcu v 1/ rade rozhodol tak, ako je uvedené v odseku 3. tohto rozsudku, keď najskôr konanie prerušil rozhodnutím číslo: 36005-21/2016-BA zo dňa 21. apríla 2016 podľa § 193 ods. 3 zákona o sociálnom poistení z dôvodu, že v odvolacom konaní boli zistené skutočnosti, ktoré je potrebné objasniť a ktoré môžu mať vplyv na správnosť prvostupňového rozhodnutia. V administratívnom spise predloženom žalovaným sa však nenachádzajú žiadne zisťovania, skutočnosti či dopyty na ZUS alebo iné orgány, správy alebo iné dôkazy, po prerušení nasleduje len v spise napadnuté rozhodnutie žalovanej zo dňa 3. mája 2019.
18. Podľa čl. 2 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej ,,základné nariadenie“) toto nariadenie sa vzťahuje na štátnych príslušníkov členského štátu, osoby bez štátnej príslušnosti a utečencov, ktorí majú bydlisko v členskom štáte a podliehajú alebo podliehali právnym predpisom jedného alebo viacerých členských štátov, ako aj na ich rodinných príslušníkov a ich pozostalých.
Podľa čl. 1 základného nariadenia „bydlisko“ znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva.
Podľa čl. 11 ods. 1 základného nariadenia osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne predpisy sa určia v súlade s touto hlavou.
Podľa čl. 13 ods. 3 základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s odsekom 1.
Podľa čl. 16 ods. 1 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2001 (ďalej ,,vykonávacie nariadenie“) osoba, ktorá vykonáva činnosti v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch, informuje o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska.
Podľa čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia určená inštitúcia členského štátu bydliska bezodkladne určí uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú, so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a článok 14 vykonávacieho nariadenia. Toto určenie sa považuje za predbežné. Inštitúcia informuje o predbežnom určení uplatniteľných právnych predpisov určené inštitúcie každého členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva.
Podľa čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov, ako sa stanovuje v odseku 2, stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie určené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s odsekom 2, ak už uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe odseku 4 alebo najmenej jedna dotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska do konca tejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k tejto veci odlišné stanovisko.
Podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia, ak existuje neistota vo veci určenia uplatniteľných právnych predpisov, v dôsledku ktorej je potrebné, aby inštitúcie alebo úrady dvoch alebo viacerých členských štátov na požiadanie jednej alebo viacerých inštitúcií určených príslušnými úradmi dotknutých členských štátov alebo samotných týchto úradov navzájom rokovali, určia sa právne predpisy uplatniteľné na dotknutú osobu vzájomnou dohodou a so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a príslušné ustanovenia článku 14 vykonávacieho nariadenia. Ak inštitúcie alebo príslušné dotknuté úrady nemajú vo veci rovnaké stanoviská, snažia sa dosiahnuť dohodu v súlade s uvedenými podmienkami a uplatní sa článok 6 vykonávacieho nariadenia.
Podľa čl. 16 ods. 5 vykonávacieho nariadenia príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy boli predbežne alebo definitívne určené za uplatniteľné, to bezodkladne oznámi dotknutej osobe.
Podľa čl. 16 ods. 6 vykonávacieho nariadenia, ak dotknutá osoba neposkytne informácie podľa odseku 1, uplatnia sa ustanovenia tohto článku na podnet inštitúcie určenej príslušným úradom členského štátu bydliska, len čo je o situácii tejto osoby informovaná, napríklad aj prostredníctvom inej dotknutej inštitúcie.
Podľa bodu 1 rozhodnutia č. A1 z 12.06.2009 Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia o zavedení postupu dialógu a zmierovacieho postupu týkajúceho sa platnosti dokumentov, určenia uplatniteľných právnych predpisov a poskytovania dávok podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 (ďalej „rozhodnutie č. A1“) toto rozhodnutie stanovuje pravidlá na uplatňovanie postupu dialógu a zmierovacieho postupu, ktoré sa môžu použiť v týchto prípadoch: a/ prípady, keď existujú pochybnosti o platnosti dokumentu alebo o správnosti podporných dokladov, ktoré uvádzajú situáciu osoby na účely uplatňovania nariadenia (ES) č. 883/2004 alebo nariadenia (ES) č. 987/2009, alebo b/ prípady, keď existuje rozdiel v stanoviskách medzi členskými štátmi vo veci určenia uplatniteľných právnych predpisov.
Podľa bodu 5 rozhodnutia č. A1 inštitúcia alebo orgán, ktorý vyjadrí pochybnosti o platnosti dokumentu, ktorý vydala inštitúcia alebo orgán druhého členského štátu, alebo ktorý nesúhlasí s (dočasným) určením uplatniteľných právnych predpisov, sa týmto nazýva žiadajúcou inštitúciou. Inštitúcia druhého členského štátu sa týmto nazýva dožiadanou inštitúciou.
Podľa bodu 6 rozhodnutia č. A1, ak dôjde k jednej zo situácií uvedených v bode 1, žiadajúca inštitúcia sa obráti na dožiadanú inštitúciu, aby požiadala o potrebné objasnenie jej rozhodnutia a v prípade potreby zrušila príslušný dokument alebo ho vyhlásila za neplatný, alebo preskúmala alebo zrušila svoje rozhodnutie.
Podľa bodu 7 rozhodnutia č. A1 žiadajúca inštitúcia zdôvodní svoju žiadosť, pričom uvedie, že sa uplatňuje toto rozhodnutie, a poskytne príslušné podporné doklady, ktoré boli dôvodom žiadosti. Uvedie, kto bude jej kontaktnou osobou počas prvej fázy postupu dialógu.
Podľa bodu 9 rozhodnutia č. A1 dožiadaná inštitúcia čo najskôr informuje žiadajúcu inštitúciu o výsledku svojho prešetrovania, ale najneskôr do troch mesiacov od doručenia žiadosti.
Podľa bodu 10 rozhodnutia č. A1, ak sa pôvodné rozhodnutie potvrdí, zruší a/ alebo ak sa dokument zruší alebo vyhlási za neplatný, dožiadaná inštitúcia o tom informuje žiadajúcu inštitúciu. O svojom rozhodnutí informuje aj dotknutú osobu a prípadne aj jej zamestnávateľa a oznámi im tiež, akými postupmi môžu toto rozhodnutie napadnúť v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi.
Podľa § 120 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení platnom a účinnom k momentu právoplatnosti rozhodnutia žalovaného sociálne poistenie vykonáva Sociálna poisťovňa.
Podľa § 120 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. sociálna poisťovňa pri výkone sociálneho poistenia plní funkciu prístupového bodu, príslušnej inštitúcie, inštitúcie miesta bydliska, inštitúcie miesta pobytu, styčného orgánu a je kontaktná inštitúcia na komunikáciu medzi príslušnými inštitúciami a príjemcami dávok a medzi inštitúciami členských štátov Európskej únie, inštitúciami štátov, ktoré sú zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a inštitúciou Švajčiarskej konfederácie.
Podľa § 178 ods. 1 písm. a) prvý bod zák. č. 461/2003 Z.z. do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch.
Podľa § 210 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. organizačné zložky Sociálnej poisťovne vydávajú rozhodnutie vo veciach uvedených v § 178 ods. 1 písm. a) a v § 179 ods. 1 písm. a) a b).
19. V prejednávanej veci správny súd poukazuje na to, že na žalobcu v 1/ rade ako zamestnanca GAMEL, s.r.o., ktorý je občanom Poľskej republiky, vykonáva SZČO v tejto krajine bydliska a zároveň uzatvoril s ďalším účastníkom konania pracovnú zmluvu ako zamestnanec, sa vzťahujú v oblasti sociálneho zabezpečenia vyššie citované nariadenia Európskeho parlamentu a Rady. Uvedená
skutočnosť nebola medzi účastníkmi konania sporná a správny súd konštatuje, že správne orgány sa riadili týmito nariadeniami.
20. Podstatnou skutočnosťou v prejednávanej veci je to, že žalobcovi v 1/ rade ako zamestnancovi Sociálna poisťovňa, ústredie, vydala formulár PD A1 (uvádza sa v napadnutom rozhodnutí a uvádza to aj žalobca v 1/ rade). Nebolo preto pochybností o tom, že práve a len v období od 01.06.2012 do 31.05.2013 (na ktoré bol formulár PD A 1 vydaný) sa vo vzťahu k žalobcovi v 1/ rade uplatňujú právne predpisy o sociálnom zabezpečení Slovenskej republiky ako členského štátu Európskej únie. Ďalšou podstatnou skutočnosťou v danom prípade je určenie uplatniteľnej legislatívy poľskou ZUS žalobcovi v 1/ rade, a to určenie poľskej legislatívy, čo bolo žalovanému oznámené listom zo dňa 24. januára 2014, ktorý mu bol doručený podľa prezentačnej pečiatky dňa 28.01.2014, t.j. pred rozhodovaním žalovaného o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu.
21. Žalovaný napadnuté rozhodnutie vydal dňa 3. mája 2019, t.j. v čase, keď už bolo určenie poľskej legislatívy definitívnym, čo žalovaný ani nespochybňuje a potvrdenie prvostupňového rozhodnutia o zániku poistenia žalobcovi v 1/ rade ako zamestnancovi dňom 31.05.2013 žalovaný odôvodnil tým, že prvostupňový orgán len deklaroval svojim rozhodnutím, že žalobca podliehal slovenskej legislatíve do uvedeného dňa a zároveň, keďže zamestnanec bol zamestnávateľom prihlásený do registra poistencov bez odhlásenia, pričom dňom 31.5.2013 skončila príslušnosť k právnym predpisom Slovenskej republiky, teda odstraňoval dôsledky nesprávnej registrácie zamestnanca.
22. Správny súd poukazuje na to, že prihláška do registra poistencov nezakladá povinné sociálne poistenie, nemá konštitutívne účinky, čiže vznik a zánik sociálneho poistenia nie je podmienený podaním prihlášky či odhlášky, ktoré len deklarujú právnu skutočnosť, s ktorou zákon (nariadenie) spája vznik sociálneho poistenia. Prihláška do poistenia nemôže zakladať povinné sociálne poistenie a deklarovať jeho vznik (zánik) v rozpore s koordinačnými nariadeniami Európskej únie.
23. Na základe uvedeného sa správny súd nestotožnil s názorom žalovaného, že správny orgán nižšieho stupňa svojim rozhodnutím odstraňoval dôsledky nesprávnej registrácie žalobcu ako zamestnanca.
24. Správny súd poukazuje na to, že žalovaný vydal formulár PD A1 (potvrdenie o právnych predpisoch sociálneho zabezpečenia), v ktorom deklaroval, že na žalobcu v 1/ rade ako zamestnanca žalobcu (pôvodne žalobcu v 2/ rade) sa do 31.05.2013 vzťahujú právne predpisy SR o sociálnom zabezpečení, a teda nemá povinnosť platiť príspevky v inom členskom štáte. Za tejto situácie je podľa názoru správneho súdu napadnuté i prvostupňové rozhodnutie správnych orgánov nadbytočné. Rovnako ako žalovaný o vzniku povinného poistenia žalobcu pri vydaní formulára A1 osobitné rozhodnutie nevydával, tak je nadbytočné, aby o zániku povinného poistenia vydával samostatné rozhodnutie, keďže vznik a zánik povinného poistenia podľa slovenskej legislatívy je deklarovaný v samotnom formulári a účastníkom konania sú uvedené dátumy od počiatku známe. Zo spisového materiálu taktiež nevyplýva, z akého dôvodu žalovaný iniciatívne považoval otázku zániku povinného poistenia za spornú a vydal rozhodnutie, keď v administratívnom spise absentuje akákoľvek požiadavka oprávnenej osoby o predĺženie doby, na ktorú bol formulár A1 vydaný, resp. požiadavka o vydanie nového formulára. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí zaoberal predovšetkým posudzovaním tých právnych otázok, ktorých zodpovedanie je rozhodné nie pri zániku povinného poistenia podľa slovenskej legislatívy (ktorý údaj je účastníkom z formulára A1 od počiatku známy), ale vyhodnocovaním kritérií rozhodných pre určenie uplatniteľnej legislatívy v zmysle koordinačného nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004, ktorá právomoc jej s poukazom na čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia nepatrí.
25. V danom prípade v období po 31.05.2013 nebol sporný zánik sociálneho poistenia žalobcu v 1/ rade ako zamestnanca, ale to, legislatíva ktorého členského štátu sa stane na toto ďalšie obdobie uplatniteľnou. Ako vyplýva z administratívneho spisu, k určeniu uplatniteľnej legislatívy došlo po rozhodnutí správneho orgánu nižšieho stupňa, čo vyplýva z doručeného oznámenia ZUS žalovanému dňa 28. januára 2014 a žalovaný toto určenie nenamietal, takže sa určenie poľskej legislatívy stalo definitívnym, t.j. dňom 28. marca 2014 v zmysle článku 16 ods. 2 a 3 vykonávacieho nariadenia. Uvedené bolo v konaní preukázané v súlade s ustanovením článku 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia v nadväznosti na ustanovenie článku 5 ods. 1 vykonávacieho nariadenia (podľa ktorého platí hodnovernosť a záväznosť dokumentov vydaných inštitúciou členského štátu, ktoré osvedčujú situáciu osoby na účely uplatnenia základného a vykonávacieho nariadenia, pokiaľ ich členský štát, v
ktorom boli vydané, nezrušil ani nevyhlásil za neplatné). Správny súd konštatuje, že v administratívnom a ani v konaní pred správnym súdom, neboli zo strany žalobcu v 1/ rade ani ďalšieho účastníka produkované konkrétne skutkové tvrdenia ani označené konkrétne dôkazy preukazujúce opak (napr. podanie správnej žaloby v Poľskej republike, ktorou by žalobca v 1/ rade a ďalší účastník namietal závery ZUS). Skutočnosti preukazujúce opak vo vzťahu k vyššie uvedenému záveru správneho súdu o určení uplatniteľnej poľskej legislatívy vo vzťahu k žalobcovi v 1/ rade neboli zistené ani samotným správnym súdom.
26. Pokiaľ správne orgány rozhodovali o zániku povinného poistenia podľa slovenskej legislatívy, je jednak uvedené rozhodnutie duplicitným, keďže uvedené bez akýchkoľvek pochybností vyplýva z relevantného potvrdenia - formulára PD A1, ktorého platnosť, resp. správnosť podporných podkladov, na základe ktorých bol vydaný, nebola spochybnená, a tiež vydaným v rozpore s § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona o sociálnom poistení, pretože nejde o sporný prípad a jednak žalovaný v čase svojho rozhodovania už nemal právomoc rozhodovať o zániku sociálneho poistenia žalobcu v 1/ rade ako zamestnanca podľa slovenskej legislatívy. Správny súd poukazuje na to, že účelom koordinačných nariadení v zmysle článku 11 ods. 1 základného nariadenia je, aby sa na osoby (žalobca ako zamestnanec) vzťahovali právne predpisy len jedného členského štátu. V dobe rozhodovania žalovaného už boli v súlade s predmetnými nariadeniami EÚ tieto predpisy určené, teda bolo určené, že žalobca podlieha právnym predpisom v oblasti sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky.
27. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.
28. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že právny záver žalovaného o potrebe vydania rozhodnutia o zániku povinného poistenia vo vzťahu k žalobcovi v 1/ rade je nesprávny a zároveň žalovaný sa nedostatočne zaoberal svojou právomocou rozhodovať o zániku povinného poistenia žalobcu v 1/ rade ako zamestnanca v čase, keď už bola určená uplatniteľná legislatíva iného členského štátu. Z uvedených dôvodov rozhodnutie žalovaného a aj rozhodnutie správneho orgánu nižšieho stupňa podľa vyššie citovaného ustanovenia SSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom sa orgán verejnej správy musí vyporiadať prioritne s otázkou svojej právomoci s poukazom na skutkový stav.
29. Pokiaľ sa týka ďalších námietok uvádzaných v žalobe, správny súd sa nimi nezaoberal, nakoľko ich dôvodnosť či nedôvodnosť nemôže mať za následok iné rozhodnutie vo veci. Správny súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v obdobných skutkových veciach ako v prejednávanej veci a to rozhodnutia NS SR sp.zn. 7Sžsk/11/2018 a 7Sžsk/16/2018 obe zo dňa 26. júna 2019, v ktorých NS SR dospel k záveru o nadbytočnom rozhodovaní o zániku sociálneho poistenca a potrebe prioritne vyriešiť otázku právomoci žalovaného.
30. Žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené, a preto je účastníkom v tomto konaní úspešným žalobca v 1/ rade. Žalobca v 1/ rade má v nadväznosti na to voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania. Správny súd však žalobcovi v 1/ rade náhradu trov konania nepriznal na základe aplikácie úpravy § 167 ods. 3 písm. a) SSP. Za dôvod hodný osobitného zreteľa, na základe ktorého nebola žalobcovi v 1/ rade náhrada trov konania priznaná, považuje správny súd skutočnosť, že postavenie žalobcu v 1/ rade v administratívnom konaní sa po naplnení postupu správnych orgánov podľa záväzného právneho názoru správneho súdu v zmysle odôvodnenia tohto rozsudku nezmení a bude rovnaké ako v čase, keď bolo vydané preskúmavané rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného, a teda sa jedná o situáciu, keď nie je možné skonštatovať skutočný reálny dopad rozhodnutí správnych orgánov na právne postavenie žalobcu v 1/ rade.
31. Ďalšiemu účastníkovi konania súd náhradu trov konania nepriznal s poukazom na úpravu podľa § 169 SSP a pri zohľadnení skutočnosti nezistenia vzniku trov konania na strane ďalšieho účastníka v súvislosti s plnením povinností, ktoré by mu boli správnym súdom uložené a zároveň pri zohľadnení absencie dôvodov hodných osobitného zreteľa na priznanie ďalších trov konania ďalšiemu účastníkovi konania a absencie návrhu na takéto priznanie náhrady trov konania ďalšiemu účastníkovi, všetko v zmysle úpravy § 169 SSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote do 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len ,,sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.