Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_12P-162-2021.pdf
PDF · 96.58 KB
Case nature
Subarea
12P/162/2021
Uznesenie
Okresný súd Pezinok v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: S. K. H., narodený XX.XX.XXXX, zastúpený v konaní kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, Odbor sociálnych vecí a rodiny, Moyzesova 2, Pezinok, dieťa rodičov: matka W. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, N. a otec S. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, N., o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie v nasledovnom znení:
Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým S. K. H., nar. XX.XX.XXXX každý párny týždeň v sobotu v čase od 09.00 hod. do 12.00 hod. a každý nepárny týždeň v utorok a vo štvrtok v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky maloletého a to tak, že uskutočnenie styku otca s maloletým sa začne a skončí v mieste bydliska matky za jej prítomnosti. Matka sa zaväzuje maloletého na styk s otcom pripraviť, styk otcovi s maloletým umožniť a na styku sa zúčastniť, a to až do právoplatného skončenia konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 5P/129/2021.
II. Súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia v ostatnej časti zamieta.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 11.11.2021 navrhovateľ, otec maloletého žiadal, aby súd vydal neodkladné opatrenie, na základe ktorého bude upravený styk otca s maloletým na čas do rozhodnutia vo veci samej tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý nepárny utorok a štvrtok v čase od 15:00 hod. do 18:00 hod. a každú párnu sobotu od 09:00 hod. do 18:00 hod. s tým, že otec si maloletého prevezme z rúk matky v mieste trvalého pobytu dieťaťa. Otec vo svojom návrhu uviedol, že Okresný súd Pezinok v 6/2021 vydal Uznesenie 12 P/58/2021, ktorým zamietol jeho návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým by sa riešili vzťahy v ich rozdelenej rodine a bol nastavený predbežný kontakt so synom S.. Otec uviedol, že rozhodnutie s pokorou prijal - neodvolal sa voči nemu - koniec koncov, súd sám uviedol, že je v záujme maloletého a aj v záujme otca, aby mali vzájomný vzťah a trpezlivo čakal na to, či sa s matkou dohodnú aspoň na minimálnom rozsahu kontaktu. Nakoľko matka maloletého s ním nekomunikovala, požiadal o pomoc Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok a požiadal som ich, aby v zmysle Zákona 305/2005 Z. z. nastavili opatrenia, ktoré umožnili bežné stretnutia so synom. Úrad však do dnešného dňa neponúkol žiadnu z možností nápravy situácie, ktoré mu dáva zákon napr. mediáciu, ci psychologickú pomoc na referáte poradenských a psychologických služieb, ani prostredníctvom akreditovaného subjektu. Otec uviedol, že v tejto chvíli teda už viac než pol roka nemá žiadny kontakt so synom, nemá o ňom, o jeho živote žiadne informácie, jeho matka neodpovedá na SMS správy, otec nevie, kde žije - jej adresa je fiktívna, je to virtuálne sídlo firiem - a cez Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok mu poslala informáciu, že kontakt s S. umožní až na základe rozhodnutia súdu. Otec momentálne nemá so synom žiaden kontakt a úplne je obmedzená aj možnosť jeho prirodzenej intervencie do jeho života, nemá žiadne možnosti na to mať s ním spoločné pekné zážitky, nie je mu
matkou dovolené odovzdávať mu svoje vedomosti, skúsenosti, tráviť s ním čas, nemá žiadny vplyv na to, aký človek z neho rastie, aké hodnoty sú mu vštepované, aké postoje k svetu bude mať ani na to, čo mu jeho matka o otcovi hovorí. Uznesenie Okresného súdu Pezinok 12P/58/2021, v ktorom sa píše, že súd nevidí prekážku pre stretávanie sa otca s dieťaťom, aj keď nerozhoduje neodkladne o jeho fixnom stanovení, prinieslo nádej, že vzťahy medzi matkou a otcom sa v prechodnom období môžu ako tak stabilizovať a nájdu napríklad s pomocou expertiek z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, rozumné riešenia. Avšak- nestalo sa tak a nič z odporúčaní súdu sa do dnešného dňa nerealizovalo. Otec má za to, že čím dlhšie sa so synom nevidí, čím dlhšie je obdobie vzduchoprázdna, kedy o sebe nevedia, tým väčšia priepasť sa medzi nimi umelo vytvára. Uviedol, že do momentu rozpadu rodiny mal so synom vynikajúci vzťah, bol pre neho bezpečným človekom a je presvedčený, že stačí niekoľko minút a príjemný pocit blízkosti sa vráti tak, akoby sa prázdno z posledného obdobia stratilo. Tu a teraz však syn nemá slobodnú vôľu, nedokáže sa sám rozhodnúť, neprijíma žiadne podnety od iných ľudí než od matky a vzhľadom na vek ešte nevie kriticky vyhodnocovať informácie. Matka okolo neho už mesiace vytvára priestor, do ktorého nesmie otec vstúpiť a otec je presvedčený, že nenávisť nie je dobrý životný model, a že to, čo teraz syn prežíva, čo / akému správaniu sa učí, bude veľmi negatívne ovplyvňovať jeho ďalší život, jeho vzťahy, jeho správanie voči iným ľuďom. Od odchodu matky a syna zo spoločnej domácnosti sa otec pokúšal riešiť situáciu zmierom: navrhoval rôzne miesta, činnosti. Súhlasil s prítomnosťou matky pri stretnutiach, avšak nepomohlo nič. Matka sa naučila, počas niekoľkých mesiacov rodičovskej vojny, akú taktiku má zvoliť pre to, aby zistila, že bez následkov môže syna od otca izolovať, klame o násilí a vie, že nikto nebude preverovať skutočnosť. Otec uviedol, že keby išlo iba o neho a o jeho právo stretávať sa, byť so synom, v ktorom je mu bránené, pravdepodobne by ten boj vzdal, ale skutočnosť, že Juraj vyrastá v prostredí, ktoré je uzavreté, ktoré mu odopiera mať normálne, otvorené vzťahy a príležitosti, ho ako každého rodiča deptá a núti hľadať akékoľvek dobré riešenia na zmenu tohto stavu.
2. Na zistenie skutkového stavu veci vykonal súd dokazovanie oboznámením sa s návrhom, predloženými dôkazmi a ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a vyzval kolízneho opatrovníka na prešetrenie pomerov na strane oboch rodičov a pohovor s nimi.
3. Okresný súd Pezinok Uznesením, sp. zn. 12P/58/2021-22 zo dňa 11.06.2021 zamietol návrh otca na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal otec o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd upravil styk s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý kalendárny týždeň v utorok a štvrtok od 15:30 hod do 19:00 hod., každý nepárny týždeň v sobotu od 9:00 hod do 18:00 hod. Súd poučil otca, že by sa mal svojich práv domáhať na súde návrhom vo veci samej, kde súd vykoná riadne dokazovanie a vo veci rozhodne.
4. Otec podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v priebehu meritórneho konania vedeného na základe návrhu otca podaného dňa 30.06.2021 pod sp. zn. 5P/129/2021 na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, ktorým navrhol, aby maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky, s tým, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú oprávnení obaja rodičia, aby otec bol zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu maloletého sumou 100 eur mesačne a aby súd určil styk otca s maloletým. Termín pojednávania vo veci samej je vytýčený na deň 06.12.2021 o 09,00 hod.
5. Okresný súd Pezinok Uznesením, sp. zn. 5P/144/2021-34 zo dňa 29.10.2021 zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým matka žiadala, aby súd rozhodol o zákaze styku otca maloletého s maloletým.
6. Okresný súd Pezinok Uznesením, sp. zn. 4C/43/2021-20 zo dňa 22.10.2021 zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým matka žiadala, aby súd rozhodol o zákaze styku otca maloletého s matkou maloletého.
7. Kolízny opatrovník maloletého vo svojej správe doručenej súdu dňa 23.11.2021 uviedol, že v rámci sociálneho zisťovania k návrhu na vydanie neodkladného opatrenia bola prešetrená aktuálna situácia v rodine maloletého a bolo zistené, že styk dieťaťa s otcom sa neuskutočnil po dobu deviatich mesiacov. Otec sa opakovane domáha styku, má záujem sa so synom stretávať, matka dieťaťa s tým však nesúhlasí a požaduje až určenie styku rozhodnutím súdu vo veci samej. Termín pojednávania vo veci úpravy práv a povinností k maloletému je určený na 06.12.2021. Otec v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia žiada styk určiť do rozhodnutia vo veci samej v nepárnom týždni utorky a štvrtky od 15.00 hod. do 18.00 hod. a v párnom týždni v sobotu od 9.00 hod. do 18.00 hod. Otec sa vyjadril, že vie
plne zabezpečiť starostlivosť o maloletého syna. Otcovi bolo poskytnuté poradenstvo v znení, že je maximálne dôležité v prípade vyhovenia návrhu na neodkladné opatrenie rešpektovať vôľu maloletého. Dieťa otca nevidelo dlhú dobu a je potrebné sledovať reakcie a vnímanie dieťaťa, preto kolízny opatrovník odporučil prvé stretnutia realizovať v prípade potreby i za prítomnosti matky. Tiež je potrebné rešpektovať denný režim dieťaťa a tento konzultovať s matkou. Je nanajvýš dôležité, aby sa dieťa pri realizácii styku cítilo bezpečne a nebol ohrozený jeho duševný stav. Na základe zistených skutočností odporučil kolízny opatrovník Okresnému súdu Pezinok, aby návrhu otca na vydanie neodkladného opatrenia za hore uvedených podmienok vyhovel a určil styk otca s maloletým do rozhodnutia vo veci samej v nepárnom týždni v utorok a vo štvrtok od 16.00 hod. do 18.00 hod. a v párnom týždni v sobotu od 09.00 hod. do 12.00 hod.
8. Podľa § 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“), podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
9. Podľa § 2 ods. 1 a ods. 2 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
10. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný sporový poriadok“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
11. Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
12. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
13. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
14. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
15. Podľa § 331 ods. 1 Civilného sporového poriadku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
16. Podľa § 361 Civilného mimosporového poriadku súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.
17. Podľa § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
18. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
19. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
20. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
21. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
22. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
23. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
24. Neodkladné opatrenie je zabezpečovacím inštitútom i v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť zväčša dočasnou alebo provizórnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní, ako aj po ňom nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti a zjednodušenia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má väčšinou predbežný charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej; pri relevantných skutočnostiach, z ktorých súd vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, postačuje ich osvedčenie (tzn. stav vysokej miery pravdepodobnosti) z dostupných dôkazných prostriedkov.
25. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia teda je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a osvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Súd môže rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov a bez nariadenia pojednávania, len na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré sú predmetom riadneho (plnohodnotného) dokazovania v meritórnom konaní. O otázke konečnej úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu súd vykoná riadne dokazovanie a vo veci rozhodne až v meritórnom konaní. Zo samotnej podstaty konania o nariadení neodkladného opatrenia vyplýva, že súd nevykonáva dokazovanie ohľadom tvrdených skutočností. Súd môže vychádzať iba z údajov uvedených v návrhu, prípadne osvedčených priloženými listinami alebo dôkazmi predloženými navrhovateľom. Mieru pravdepodobnosti, s akou sú uvedené údaje pravdivé, pritom súd vyhodnocuje vzhľadom na individuálne okolnosti návrhu. V konaní o nariadení neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia na jeho navrhovateľovi, pričom na splnenie tejto povinnosti sa
vyžaduje, aby navrhovateľ súdu navrhoval aspoň dôkazy základného významu pred osvedčenie nároku, ktorý ma byť dočasne chránený neodkladným opatrením. Pod potrebou neodkladnej úpravy pomerov účastníkov sa rozumie taký stav vzťahov účastníkov, pri ktorom aktívna korekcia zo strany súdu neznesie odklad. Úpravou neodkladných opatrení je totiž umožnené urýchlené a pružné riešenie takých situácií, kedy je potrebný okamžitý zásah súdu.
26. Súd po oboznámení sa s obsahom návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia a listinných dôkazov dospel k záveru, že návrh je čiastočne dôvodný, a preto neodkladné opatrenie nariadil. Súd má za to, že otec osvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi maloletým a otcom a má za osvedčené, že otec sa s maloletým aktuálne vôbec nestretáva aj napriek tomu, že sa o maloletého zaujíma a má o neho záujem. Súd zdôrazňuje, že nevyhnutným predpokladom na nariadenie neodkladné opatrenia je potreba bezodkladnosti upravenia pomerov maloletého dieťaťa, nakoľko bez tohto zásahu by mohlo dôjsť k nezvratnému poškodeniu oprávnených záujmov maloletého, čo by mohlo mať negatívny dopad na jeho zdravý vývoj. V prípade úpravy styku maloletého s rodičom, s ktorým nezdieľa spoločnú domácnosť, je cieľom nariadenia neodkladného opatrenia výhradne predbežne zabezpečiť právo na styk rodiča s maloletým dieťaťom v miere zabraňujúcej ich úplnému odcudzeniu, a to do doby nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súd však zároveň zdôrazňuje to, že v konaní o nariadení neodkladného opatrenia sa nevykonáva plnohodnotné dokazovanie ako v prípade meritórneho konania, preto ustáliť styk otca s maloletým tak, aby bol v čo najlepšom záujme maloletého, možno až v konaní meritórnom. Súd má za preukázané, že od rozchodu rodičov maloletého styk otca s maloletým prebiehal, po vzájomnej dohode rodičov, za prítomnosti matky, avšak nakoľko opakovane dochádzalo k nerešpektovaniu dohôd a vzájomnému osočovaniu, styk otca s maloletým sa od marca 2021 neuskutočnil vôbec, otec nevie, kde momentálne maloletý s matkou žijú, nemá o ňom žiadne informácie. Súd preto dospel k záveru, že potreba dočasnej úpravy styku otca s maloletým prostredníctvom neodkladného opatrenia bola čiastočne preukázaná, avšak v užšom rozsahu, aký požadoval otec maloletého. Súd pri rozhodovaní o úprave styku otca s maloletým zobral do úvahy aj vyjadrenie kolízneho opatrovníka, z ktorého je zrejmé, že medzi rodičmi pretrváva komunikačný problém, ktorý výrazne ovplyvňuje aj rodičovské práva otca. Súd má za to, že otcom navrhovaný rozsah styku s maloletým je vzhľadom na vek maloletého a na to, že maloletý dlho otca nevidel a tak si musí na neho zvykať a budovať si s ním vzťah postupne, príliš široký. Preto sa súd priklonil k názoru kolízneho opatrovníka a ustanovil styk otca s maloletým tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a v zvyšnej časti návrh otca zamietol. Súd zároveň zobral do úvahy aj odporúčanie kolízneho opatrovníka, aby určil styk otca s maloletým v prípade potreby i za prítomnosti matky. Vzhľadom na vek maloletého a na súčasný stav, kedy maloletý otca dlhšie nevidel a nijakým spôsobom nie sú v kontakte má súd za to, že styk maloletého s otcom bez prítomnosti matky by aktuálne mohol maloletému privodiť neprimeraný stres. Súd na tomto mieste rodičom maloletého zdôrazňuje, že je primárne na nich, aby dbali na záujem svojho dieťaťa a aby naň neprenášali svoje vzájomné nezhody. Je v záujme maloletého, aby jeho rodičia spolu komunikovali a vedeli sa ohľadom starostlivosti o neho dohodnúť. Súd však zároveň zdôrazňuje to, že v konaní o nariadení neodkladného opatrenia sa nevykonáva plnohodnotné dokazovanie ako v prípade meritórneho konania, v rámci ktorého je termín pojednávania vytýčený na deň 06.12.2021. Súd zdôrazňuje, že v konaní vo veci samej bude rozhodovať o komplexnej úprave výkonu rodičovských práv a povinností otca a matky k maloletému podľa výsledkov dokazovania.
27. O trovách konania súd rozhodne v meritórnom rozhodnutí (§ 58 Civilného mimosporového poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od jeho doručenia [§ 357 písm. d) Civilného sporového poriadku a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku].
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku).
Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak (§ 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku).