Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Tos-121-2021.pdf
PDF · 65.87 KB
Case nature
Area
Subarea
5Tos/121/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr. Kristíny Ferencziovej a Mgr. Michala Polláka, v trestnej veci odsúdeného O. N., nar. XX.XX.XXXX, v konaní o osvedčení, resp. neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 30.3.2021 č.k. 3PP/72/2019-50, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 2.12.2021 takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného O. N., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Trnava rozhodol podľa § 68 odsek 2 Trestného zákona tak, že odsúdený O. N., nar. XX.XX.XXXX v E., sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia, ktorá mu bola uložená uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 13.09.2019, sp. zn. 3PP/72/2019, v trvaní 3 (troch) rokov neosvedčil a zvyšok trestu odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace a 4 (štyri) dni, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 20.02.2019, sp. zn. 0T/60/2019 vykoná. 2. Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený v zákonom stanovenej lehote sťažnosť. Prokurátor sa na verejnom zasadnutí vzdal práva podať sťažnosť. 3. Odsúdený sťažnosť doručenú prvostupňovému súdu dňa 11.05.2021 odôvodnil tým, že trestným rozkazom sp. zn. 4T/18/2020-185 bol zrušený výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 0T/60/2019 právoplatného 20.02.2019, tým pádom 3 mesiace a 4 dni stratili podklad. 4. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. 5. Na podklade podanej sťažnosti sťažnostný súd v zmysle § 192 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako i správnosť postupu konania predchádzajúceho vydaniu napadnutého uznesenia, a tak zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. 6. Prvostupňový súd mal po vykonanom dokazovaní na verejnom zasadnutí za preukázané, že odsúdený sa v určenej skúšobnej dobe pri podmienečnom prepustení dopustil ďalšieho úmyselného trestného činu (prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g), ods. 2 písm. b) Trestného zákona), z čoho bolo nepochybne zrejmé, že spôsob života odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je možné po všetkých stránkach hodnotiť ako riadny život v zmysle § 68 ods. 2 Trestného zákona, a preto je potrebné, aby si zvyšok trestu odňatia slobody riadne vykonal. 7. Konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia bolo v súlade so zákonom, keď prvostupňový súd nariadil a vykonal verejné zasadnutie, a to v neprítomnosti odsúdeného, pričom na takýto postup boli v zmysle § 293 ods. 7 Trestného poriadku splnené zákonné podmienky, nakoľko odsúdený požiadal o vykonanie verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti.
8. Pokiaľ ide o správnosť napadnutého výroku, sťažnostný súd považuje napadnutý výrok za vecne správny. Prvostupňový súd dostatočným spôsobom zistil skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre správnosť výroku napadnutého uznesenia, postupoval procesne bez akýchkoľvek pochybení, vykonal všetky dôkazy, ktoré sú potrebné pre objektívne a zákonné rozhodnutie o osvedčení, resp. neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody a rozhodol spôsobom, ktorý si osvojil aj sťažnostný súd. 9. Povinnosťou odsúdeného v danom prípade bolo viesť život takým spôsobom, aby sa nedostal do rozporu so zákonom, dodržiaval právny poriadok a ďalšie základné normy občianskej spoločnosti, plnil si svoje povinnosti voči štátu aj voči spoločnosti (zamestnávateľovi, rodine), nezneužíval svoje práva proti spoluobčanom, nenarušoval občianske spolunažívanie v mieste bydliska ani v zamestnaní, plnil uložené obmedzenia a povinnosti, nedopúšťal sa priestupkov, iných deliktov a trestných činov. 10. Z dokazovania, ktoré vykonal prvostupňový súd na verejnom zasadnutí v potrebnom rozsahu bolo bez pochybností preukázané, že odsúdený počas plynutia skúšobnej doby (13.09.2019 - 13.09.2022) neviedol riadny život. Trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 19.04.2020, pod č. k. 0T/65/2020 bol právoplatne odsúdený za spáchanie prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, písm. g), ods. 2 písm. b) Trestné zákona a prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, ktorého sa dopustil dňa 17.04.2020, teda počas plynutia skúšobnej doby. 11. Sťažnostný súd má na základe týchto skutočností za dostatočne preukázané, že odsúdený porušil podmienku vedenia riadneho života počas plynutia skúšobnej doby a preto prvostupňový súd postupoval správne, keď v súlade s ust. § 68 ods. 2 Trestného zákona nariadil odsúdenému trest odňatia slobody vykonať tak, ako je to vyššie uvedené. So skutkovými zisteniami a právnym záverom prvostupňového súdu sa preto sťažnostný súd v plnej miere stotožňuje. Spáchanie úmyselnej trestnej činnosti počas plynutia skúšobnej doby podmienečného prepustenia nie je možné vyhodnotiť inak, iba tak, že odsúdený neviedol riadny život. 12. Podmienečným prepustením z výkonu trestu odňatia slobody mal odsúdený možnosť preukázať polepšenie a skutočnosť, že konanie, pre ktoré bol vo výkone trestu odňatia slobody, bolo len jednorazové vybočenie z dodržiavania pravidiel stanovených právnych poriadkom. Napriek tomu sa opakovane dopustil porušenia právneho poriadku a práve táto okolnosť nasvedčuje tomu, že podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nesplnilo svoj účel a nejaví sa pre nápravu páchateľa dostatočné. Práve skutočnosť, že odsúdený sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia dopustil ďalšieho protiprávneho konania, svedčí o tom, že si z odsúdenia nevzal žiadané ponaučenie, ktoré by ho primälo k tomu, aby sa už ďalej nedopúšťal páchania trestnej činnosti a aby viedol riadny život. 13. Čo sa týka sťažnosti odsúdeného, túto sťažnostný súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Skutočnosť, že bol odsúdený neskôr ďalším trestným rozkazom, ktorým mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody aj vo vzťahu k predmetnému trestu, je na účely konania o osvedčení v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia bezpredmetná. 14. S poukazom na uvedené, sťažnostný súd zamietol sťažnosť odsúdeného, nakoľko táto nebola dôvodná
Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.