Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5P-70-2019.pdf
PDF · 95.59 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-5P/70/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Zuzanou Pavlíkovou vo veci starostlivosti súdu o maloletú Vanesu Nedveďovú, nar. 27.03.2019 v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, dieťa rodičov: matky J. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. X. XXX, pr. zastúpenej JUDr. Ľudmilou Jurčovou, advokátkou so sídlom Michalská 9, Bratislava a otca O. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. Š. XXXX/XX, S., pr. zastúpeného Priecel & Partners s.r.o., so sídlom Pribišova 8, Bratislava v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Maloletá I. J., nar. XX.XX.XXXX, sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená a povinná maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
II. Otec je povinný prispievať mesačne na výživu mal. I. J. sumou 80,- Eur mesačne s účinnosťou od 20.11.2019 do 01.07.2021, vo výške 200,- eur mesačne s účinnosťou od 01.07.2021 do 31.10.2021 a vo výške 80,- eur mesačne s účinnosťou od 01.11.2021, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
III. Nedoplatok na zročnom výživnom z titulu jeho určenia za obdobie od 20.11.2019 do 01.12.2021 v sume 1.436,67 Eur je otec povinný zaplatiť matke v splátkach vo výške 20,- eur popri bežnom výživnom, pod stratou výhody splátok nezaplatením čo len jednej splátky.
IV. Stretávanie sa otca s mal. I. sa neupravuje.
V. Týmto sa ruší uznesenie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 5P/70/2019-21 zo dňa 13.12.2019.
VI. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka maloletého dieťaťa sa podaným návrhom domáhala, aby súd upravil práva a povinnosti rodičov k mal. I., nar. XX.XX.XXXX tak, že túto zverí do jej osobnej starostlivosti, otcovi uloží povinnosť prispievať na jej výživu sumou 100,- eur mesačne, ktorú požadovanú sumu v priebehu konania zvýšila na 150,- eur resp. 200,- eur. Stretávanie sa otca s maloletou nepožadovala upraviť s tým, že styk otca s maloletou bude prebiehať na základe dohody rodičov.
2. Otec s návrhom súhlasil v časti zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky V časti výživného s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že je v jeho možnostiach platiť na maloletú maximálne sumu 50,- eur mesačne. Stretávanie s mal. požadoval upraviť v rozsahu - každú neprávnu sobotu v čase od 08.30 hod do 11.30 hod.
3. Kolízny opatrovník súhlasil so zverením maloletého dieťaťa matke a otcovi navrhol určiť výživné vo výške 100,- eur, stretávanie sa otca s maloletou navrhol neupravovať.
4. Vzhľadom na vek maloletej nebol jej názor v predmetnej veci zisťovaný.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, výsluchom matky, oboznámením rodného listu maloletej I., výsledkov lustrácií v údajoch Sociálnej poisťovne oboch rodičov, Registra obyvateľov SR, údajov ZVJS a Generálnej prokuratúry, prehľadu majetku a výdavkov otca, dokladov o úhrade výživného, výpisov z účtu matky, daňového priznania matky, potvrdenie o návštevy jaslí, potvrdenie o výške úhrady za návštevy jaslí, potvrdenia o poberaní prídavku na dieťa, potvrdení o poberaní rodičovského príspevku, správ UPSVaR, oznámení USPVaR o zaradení do evidencie nezamestnaných, o schválení dotácie, rozhodnutia Sociálnej poisťovne o nároku na podporu v nezamestnanosti, pracovnej zmluvy otca.
6. Súd nevykonal navrhovaný dôkaz výsluch otca, nakoľko by si vyžiadal ďalšie odročenie pojednávania, pričom takmer všetky uskutočnené odročenia pojednávaní ( sedem z deviatich nariadených ) boli z dôvodov na strane otca, ktorý sa napriek tejto skutočnosti žiadneho z pojednávaní nezúčastnil. Pasívny postoj otca počas konania viedol súd k použitiu poriadkového opatrenia, uloženia poriadkovej pokuty ako aj k vydaniu uznesenia, v zmysle § 184 ods. 2 C.s.p. podľa ktorého súd na ďalšie návrhy otca alebo jeho právneho zástupcu na odročenie pojednávanie neprihliadal. Na ostatné pojednávanie, ktoré bolo odročené za účelom výsluchu otca a za účelom jeho postupného nadviazania kontaktu s maloletou sa otec nedostavil s uvedením dôvodu, že sa nestihol otestovať na COVID 19, čo je podľa názoru súdu opäť len účelovo uvedený dôvod, ktorý mu reálne nebránil v účasti na pojednávaní na ktoré bol riadne a včas predvolaný. Majetkové a príjmové pomery otca mal súd dostatočne zistené vykonaným dokazovaním. Bolo v záujme otca, aby sa na nariadené pojednávania dostavil, a pokiaľ tak opakovane neurobil bez relevantného dôvodu, súd jeho konanie vyhodnotil ako úmyselnú snahu o spôsobovanie prieťahov v konaní. Súd nevykonal ani otcom navrhovaný výsluch osôb spolužijúcich s matkou v jej domácnosti za účelom preukázania podielu, akým matka participuje na nákladoch na vedenie domácnosti, nakoľko výdavky matky mal veľmi podrobne zistené predloženým dôkazmi (najmä výpismi z účtu). Výsluch starých rodičov zo strany otca súd nezrealizoval, nakoľko tento bol navrhnutý za účelom objasnenia vzťahu otca a matky maloletej ako aj objasnenia vzťahu starých rodičov k matke a maloletej, čo súd považoval za nadbytočné.
7. Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový stav: Maloletá I., nar. XX.XX.XXXX pochádza zo vzťahu J. O. M. O. J., ktorí t.č. nežijú v spoločnej domácnosti. Od augusta 2019 zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú výlučne matka, otec sa s maloletou nestretáva. Otec okrem mal I. nemá inú vyživovaciu povinnosť, matka má vyživovaciu povinnosť k ďalším dvom maloletým deťom. Otec od mája 2020 prispieva na výživu mal. I. sumou 50,- eur, nad rámec výživného stanoveného neodkladným opatrením na výživu maloletej nijakým spôsobom neprispieva. Maloletá od októbra 2020 navštevuje detské jasle. Výdavok s týmto spojený predstavoval do januára 2021 sumu 190,- eur, od januára je to 270,- eur mesačne. Tento súd považoval za oprávnený a preukázaný. Okrem toho má maloletá primerané výdavky na stravu cca 100,- eur, oblečenie, kozmetiku, drogériu cca 90,- eur, t.č. je plienkovaná počas noci a denného spánku, náklady na plienky predstavujú 20,- eur. V súvislosti so zdravotným stavom nemá žiadne zvýšené výdavky.
8. Matka maloletej na pojednávaní uviedla, že je poberateľkou rodičovského príspevku a rodinných prídavkov na tri deti v celkovej výške 352,- eur. Otec jej na mal. I. prispieva výživným vo výške 50,- eur mesačne, na ďalšie dve deti, ktoré má z predchádzajúceho vzťahu poberá výživné 150,- eur na každé. Matka je samostatne zárobkovo činnou osobou v oblasti predaja kozmetiky na začiatku konania mala príjem cca 300-400,- eur mesačne, od začiatku roka 2021 predstavuje jej príjem približne 2.000,- eur mesačne. Matka s maloletou býva v domácnosti so starými rodičmi a ujom, s tým, že matka s mal. deťmi obýva samostatnú jednotku na poschodí rodinného domu, na nákladoch spojených s vedením domácnosti sa matka podieľa sumou 130,- eur.
9. Otec maloletej sa v čase podania návrhu nachádzal vo väzbe, neskôr vo výkone trestu odňatia slobody, odkiaľ bol prepustený v apríli 2020. V období od 24.4.2020 do 30.06.2021 bol otec vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie pričom v mesiaci november 2020, odpracoval dva týždne na dohodu o vykonaní práce za minimálnu odmenu. V mesiacoch apríl - august 2020 poberal podporu v nezamestnanosti v priemernej výške cca 380,- eur mesačne, od decembra 2020 do marca 2021 bol
poberateľom SOS dotácie vo výške 300,- eur, v období marec - máj 2021 bol poberateľom dávky v nezamestnanosti vo výške cca 294,- eur mesačne. Od 01.07.2021 bol zamestnaný na dobu určitú do 31.10.2021 v Rakúsku s výškou príjmu 1300,- eur v čistom. Od 08.11.2021 je opätovne zaradený v evidencii nezamestnaných, t.č. nie je poberateľom podpory v nezamestnanosti, nepoberá žiadne dávky, všetky jeho životné náklady podľa jeho tvrdenia uhrádza jeho matka. Otec uviedol, že vzhľadom na súčasnú pandemickú situáciu a vzhľadom na skutočnosť, že má záznam v registri trestov nie je v jeho možnostiach nájsť si na Slovensku akúkoľvek prácu. Pokúšal sa nájsť si prácu v zahraničí, v tomto mu však zabránili aktuálne protipandemické opatrenia, ktoré sú v Rakúsku rovnaké ako u nás. Okrem mal. I. otec nemá inú vyživovaciu povinnosť. Nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľné veci výraznejšej hodnoty. Pravidelne spláca úver vo výške 208,- eur, okrem toho má pravidelné výdavky na mobil 32,- eur, stravu 150,- eur, kozmetiku a oblečene 100,- eur. Lustráciou bánk bolo zistené, že otec má v súčasnosti dva účty na oboch t.č. minimálny zostatok.
10. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
11. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
12. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
13. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
14. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
15. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
16. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
17. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
18. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
19. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
20. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti, alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
21. Podľa § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
22. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že je potrebné rozhodnúť o úprave práv a povinností k maloletej I., nar. XX.XX.XXXX, ktorej rodičia t.č. nežijú spolu a nezabezpečujú spoločne starostlivosť o maloletú. Pri úprave práv a povinností k maloletej súd vychádzal zo súhlasného stanoviska oboch rodičov, ktorí dokázali nájsť zhodu v otázke zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky. Keďže v osobnej starostlivosti matky neboli opakovaným sociálnym šetrením zistené žiadne nedostatky súd zveril maloleté dieťa do jej osobnej starostlivosti a otcovi bola uložená vyživovacia povinnosť.
23. Pri určení vyživovacej povinnosti súd vychádzal jednak z oprávnených potrieb maloletej I.M. a zároveň prihliadal na príjmové a majetkové možnosti otca a to tak reálne ako aj potenciálne. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Následkom aplikácie princípu potencionality je, že súd pri určovaní výšky výživného vychádza z potenciálneho príjmu povinného rodiča, t. j. príjmu, ktorý by dosahoval v prípade, že by riadne pracoval. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ otec nemá dostatočný príjem na plnenie si vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, je povinnosťou súdu skúmať dôvody takéhoto stavu. Posúdením okolností na strane otca súd dospel k záveru, že skutočnosť, že počas pobytu vo väzbe a výkone trestu odňatia slobody, nemal žiaden resp. minimálny príjem túto skutočnosť si otec zapríčinil sám svojim úmyselným protiprávnym konaním, trestnou činnosťou smerovanou voči matke maloletej. V čase vzatia do väzby bol otec riadne zamestnaný s výškou zárobku cca 700,- eur a pokiaľ by sa vlastným pričinením nebol dostal do väzby mohol dosahovať tento zárobok a z neho uhrádzať výživné aj vo vyššej výške ako súdom stanovených 80,- eur. Po prepustení na slobodu bol otec nezamestnaný, poberal podporu v nezamestnanosti resp. neskôr SOS dotáciu vo výške 380,- eur resp. 300,- eur, pričom súdom stanovené výživné sa nachádza v rozpätí štvrtiny až tretiny otcovho príjmu, čo je dlhodobo súdnou praxou určovaná hranica pre určenie výživného. Za obdobie, keď otec pracoval v Rakúsku a dosahoval sumu 1300,-eur v čistom súd určil výživné vo výške 200,- eur, nakoľko pri takejto výške príjmu bolo v možnostiach otca platiť plnú sumu matkou požadovaného výživného. V súčasnosti po návrate na Slovensko je otec opäť nezamestnaný, pričom aktuálne je bez akéhokoľvek príjmu. S prihliadnutím na tieto skutočnosti súd určil s účinnosťou od 01.11.2021 otcovi vyživovaciu povinnosť v rozsahu 80,- eur mesačne. Vychádzal pritom z výšky minimálnej mzdy t.j. cca 500,- eur v čistom, čo je zárobok, ktorý by otec s určitosťou dosahoval, ak by riadne pracoval. Ak mu v možnosti zamestnať sa skutočne bráni fakt, že má záznam v registri trestov, k tomuto súd uvádza, že o možnosť nájsť si riadne zamestnanie podľa svojich predstáv sa otec pripravil svojím vlastným pričinením. Túto skutočnosť, ale nie je možné pričítať na ťarchu dieťaťa, ktoré je vzhľadom na svoj vek plne odkázané na poskytovanie rodičovskej starostlivosti. Takto určené výživné pritom neodráža v plnej výške aktuálne potreby dieťaťa, ktoré má len s návštevou jaslí náklady vo výške 270,- eur mesačne, neberúc do úvahy ostatné náklady na starostlivosť, ktoré vo výške prevyšujúcej otcom poskytnuté plnenia znáša matka. Matka má v súčasnosti vďaka svojim príjmom aktuálne vyššiu životnú úroveň ako otec, zároveň sa však vo vyššej miere podieľa na úhrade nákladov na starostlivosť o mal. I. a jediná zabezpečuje o dieťa osobnú starostlivosť, keďže otec sa na starostlivosti viac ako dva roky nepodieľa žiadnou formou.
24. Zároveň súd vyčíslil nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od podania návrhu do vyhlásenia rozhodnutia. V období od 20.11.2019 do 01.07.2021 vznikla otcovi celkovo vyživovacia povinnosť vo výške 1.706,67 eur, za obdobie od 01.07.2021 do 31.10.2021 vo výške 600,- eur a za obdobe od 01.11.2021 do 01.12.2021 vo výške 80, eur.- čo v súčte predstavuje sumu 2.386,67 eur. V období od 20.11.2019 do 30.04.2020 otec neplatil výživné vôbec. Počnúc mesiacom máj 2020 posiela matke pravidelne výživné vo výške 50,- eur. Zo sumy nedoplatku zročného výživného preto súd odrátal 950,- eur, ktorú sumu výživného otec za uvedené obdobie uhradil. Celkovo tak nedoplatok zročného výživného
dosiahol výšku 1.436,67 eur, ktorú sumu vzhľadom na jeho výšku súd otcovi povolil uhradiť k rukám matky v splátkach po 20,- eur popri bežnom výživnom pod hrozbu straty výhody splátok nezaplatením čo len jednej splátky.
25. Stretávanie sa otca s maloletou súd neupravil. Matka uvádzala, že otec sa dlhodobo o maloletú vôbec nezaujíma, otec naopak uvádzal, že matka mu v kontakte s maloletou dlhodobo bráni. Z tohto dôvodu sa súd pokúsil o obnovu pretrhnutej väzby medzi otcom a dcérou a nariadil ich dočasné stretávanie každú nepárnu sobotu v čase od 8.30 do 11.30 v prítomnosti starého rodiča zo strany matky. Vzhľadom na skutočnosť, že pre maloletú je otec prakticky neznámy človek s určitosťou by pre ňu bolo vhodné, aby sa aspoň spočiatku s otcom stretávala za prítomnosti tretej známej osoby pričom matka nebola ochotná takýchto stretnutí sa zúčastňovať nakoľko má z otca strach vzhľadom na jeho predchádzajúce násilné správanie. Počas obdobia troch mesiacov otec neprišiel ani na jedno takéto stretnutie s odôvodnením, že má obavu s rodinných príslušníkov matky, ktorí by ho mohli pri vzájomnom konflikte obviniť z protiprávneho správania. Z tohto súd usúdil, že hoci otec formálne deklaruje záujem o dcéru, v prípade keď mal vytvorené možnosti na nadviazanie opätovného kontaktu tieto nevyužil. Stretávanie sa mal. I. s otcom preto nateraz neupravil čo však nebráni tomu, aby si otec ak bude mať v budúcnosti skutočne záujem stretávať s dcérou a nebude sa vedieť v tejto otázke s matkou dohodnúť podal samostatný návrh na úpravu styku.
26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak a konanie možno začať aj bez návrhu (§ 23 C.m.p.)
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je potrebné podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať účastník v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.