Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_6C-29-2021.pdf
PDF · 89.27 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/29/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudkyňou Mgr. Ing. Juditou Gabonaiovou Hrenčukovou, v právnej veci žalobcu Východoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 36 599 361, proti žalovanej R. P., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom F.R. XXXX/XX, XXX XX K., v konaní o zaplatenie sumy 551,60 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd z a v ä z u j e žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 551,60 Eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov tohto konania podľa pomeru úspechu vo veci vo výške 100 % .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podaným návrhom na vydanie platobného rozkazu domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 551,60 Eur, ako aj náhrady trov konania od žalovaného.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 02.05.2019 bola u žalovanej vykonaná kontrola odberného miesta F. XX, K.. Vykonanou kontrolou bol na odbernom mieste (odbernom zariadení) F. XX, K. zistený neoprávnený odber elektriny v zmysle § 46 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalovaná pri neoprávnenom odbere elektriny elektrinu odoberala a je povinná uhradiť vzniknutú škodu. Doba trvania neoprávneného odberu od 06.02.2019 do 02.05.2019 bola určená podľa vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z.z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny. Žalobca si voči žalovanej v rámci zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom uplatnil sumu 851,60 Eur, ktorá jej bola vyúčtovaná faktúrou č. 8200425217 zo dňa 09.05.2019 s lehotou splatnosti 23.05.2019. Nakoľko v prípade neoprávneného odberu ide o skutočnosť nasvedčujúcu tomu, že mohol byť spáchaný trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e) Trestného zákona, bolo vo veci začaté trestné stíhanie. Trestným rozkazom Okresného súdu Rožňava sp. zn. 15T/116/2019 zo dňa 26.11.2019, právoplatným dňa 13.12.2019 bola žalovaná uznaná vinnou z trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e) Trestného zákona. Uvedeným rozhodnutím bola žalobcovi priznaná náhrada škody vo výške 164,46 Eur, so zvyškom nároku na náhradu škody bol žalobca odkázaný na civilný proces. Žalovaná do podania civilnej žaloby uhradila žalobcovi sumu vo výške 300,00 Eur, preto je naďalej povinná nahradiť žalobcovi škodu vo výške 551,60 Eur.
3. Vo veci bol dňa 17.06.2021 vydaný platobný rozkaz pod č.k. 6C/29/2021 - 18.
4. Podľa § 266 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), platobný rozkaz spolu so žalobou súd doručuje žalovanému do vlastných rúk.
5. Podľa § 266 ods. 3 CSP, ak nemožno doručiť čo i len jednému subjektu na strane žalovaného, súd platobný rozkaz zruší v plnom rozsahu; to neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76.
6. Nakoľko sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť žalovanej do vlastných rúk, súd platobný rozkaz v zmysle vyššie uvedených ustanovení zrušil uznesením zo dňa 09.08.2021.
7. Podľa § 116 ods. 1,2 CSP, ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného. Ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
8. Keďže skutočný pobyt žalovanej sa nepodarilo zistiť, oznámenie o podanej žalobe bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 23.09.2021. Žalovaná si žalobu neprevzala. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia sa žaloba považuje za doručenú dňa 08.10.2021. Žalovaná sa k podanej žalobe nevyjadrila.
9. Podľa § 177 CSP, Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak
a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur,
b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo
c) to ustanovuje tento zákon.
10. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené vyvesením na úradnej tabuli a webovej stránke tunajšieho súdu dňa 14.10.2021.
11. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento skutkový stav.
12. Zo zápisu o zistenom neoprávnenom odber vyplýva, že dňa 02.05.2019 bola u žalovanej vykonaná kontrola odberného miesta (odberného zariadenia) F. XX, XXX XX K.. Pri kontrole odberného miesta sa meradlo v elektromerovom rozvádzači umiestnenom na múre rodinného domu nenachádzalo. Z nemeraných častí elektromerového rozvádzača bol napojený vodič CYKY 2,5 mm2, ktorý napájal elektrickú inštaláciu rodinného domu. Takto odoberaná elektrina nebola meraná ani fakturovaná. Počet dní neoprávneného odberu bolo určený od 06.02.2019 do 02.05.2019.
13. Podľa výpočtu spôsobenej škody bolo vypočítaná celková škoda vo výške 19938 kWh.
14. Žalobca vystavil žalovanej faktúru za spôsobenú škodu vo výške 851,60 Eur.
15. Trestným rozkazom Okresného súdu Rožňava sp. zn. 15T/116/2019 zo dňa 26.11.2019, právoplatným dňa 13.12.2019 bola žalovaná uznaná vinnou z trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e) Trestného zákona. Uvedeným rozhodnutím bola žalobcovi priznaná náhrada škody vo výške 164,46 Eur, so zvyškom nároku na náhradu škody bol žalobca odkázaný na civilný proces.
16. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil.
17. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny
a) bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou, 2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny,
3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo 4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny,
b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny,
c) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy,
d) ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo ak po predchádzajúcej výzve prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na základe žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto odber sa považuje za neoprávnený odo dňa, keď odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo neumožnil prerušenie distribúcie elektriny.
18. Podľa § 46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z., pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i).
19. Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny (ďalej aj ako „vyhláška“), škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2.
20. Podľa § 1 ods. 4 vyhlášky, celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny (ďalej len „denná spotreba“) zistenej podľa odsekov 5 a 6 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval. Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu elektriny, predpokladá sa, že neoprávnený odber elektriny trval odo dňa nasledujúceho po vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia alebo od výmeny, alebo odobratia určeného meradla prevádzkovateľom sústavy, najdlhšie za obdobie posledných 183 dní.
21. Podľa § 6 písm. a) vyhlášky, denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu s napätím medzi fázami do 1 kV, sa vypočíta tak, že ak je pred bodom pripojenia neoprávneného odberu elektriny hlavný istič, na výpočet sa použije menovitá hodnota hlavného ističa pred bodom pripojenia neoprávneného odberu a časové využitie 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia; pri výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom podľa istiaceho prvku sa zohľadňuje, či je neoprávnený odber uskutočňovaný z jednej alebo z viacerých fáz.
22. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd za preukázané, že žaloba žalobcu je dôvodná.
23. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaná sa dopustila neoprávneného odberu elektriny, keď dňa 02.05.2019 bola u žalovanej vykonaná kontrola odberného miesta (odberného zariadenia) F. XX, XXX XX K., kde žalovaná bývala v podnájme. Pri kontrole odberného miesta sa meradlo v elektromerovom rozvádzači umiestnenom na múre rodinného domu nenachádzalo. Z nemeraných častí elektromerového rozvádzača bol napojený vodič CYKY 2,5 mm2, ktorý napájal elektrickú inštaláciu rodinného domu. Takto odoberaná elektrina nebola meraná ani fakturovaná. Trestným rozkazom Okresného súdu Rožňava sp. zn. 15T/116/2019 zo dňa 26.11.2019, právoplatným dňa 13.12.2019 bola žalovaná uznaná vinnou z trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e) Trestného zákona. Uvedeným rozhodnutím bola žalobcovi priznaná náhrada škody vo výške 164,46 Eur, so zvyškom nároku na náhradu škody bol žalobca odkázaný na civilný proces. Súd je uvedeným rozhodnutím viazaný v zmysle § 193 CSP, a preto je daná pasívna vecná legitimácia žalovanej.
Počet dní neoprávneného odberu bol žalobcom určený od 06.02.2019 do 02.05.2019. Žalobca vyčíslil škodu v súlade s vyhláškou č. 292/2012 Z.z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny. Keďže žalovaná sa k podanej žalobe nevyjadrila, výpočet škody žalobcom žiadnym spôsobom nespochybnila, súd mal za to, že výška škody nie je medzi stranami sporná. Žalobcovi bola v trestnom konaní priznaná suma 164,46 Eur, žalovaná do podania žaloby uhradila žalobcovi celkovo sumu 300,00 Eur, preto si žalobca v tomto konaní uplatnil sumu 551,60 Eur z fakturovanej škody vo výške 851,60 Eur a súd žalobe žalobcu vyhovel v celom rozsahu a zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 551,60 Eur.
24. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo; v spojení s ustanovením § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. Náhrada trov konania bola žalobcovi priznaná podľa pomeru úspechu vo veci vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva na Okresnom súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.
Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z. - Exekučného poriadku).