Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/33/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin v konaní pred sudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v spore žalobcu: Myrent s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, 01 001 Žilina, právne zastúpený: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: UNIQA pojišťovna, a.s., so sídlom Evropská 810/136, 160 00 Praha 6 - Vokovice, Česká republika, IČ: 492 40 480, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom UNIQA pojišťovna, a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Krasovského 3986/15, 851 01 Bratislava, IČO: 53 812 948, právne zastúpený: CLS Čajovský & Partners, s.r.o., so sídlom Zochova 6-8, 811 03, Bratislava, IČO: 36 854 972, o zaplatenie 610,97 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 610,97 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 610,97 eur od 28.12.2019 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou postúpenou tunajšiemu súdu dňa 22.06.2020 Okresným súdom Banská Bystrica sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi celkom 610,97 eur s príslušenstvom. V odôvodnení podanej žaloby žalobca uviedol, že na základe škodovej udalosti spôsobenej prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného došlo ku škode na vozidle značky Toyota Auris ev.č.: S., ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol poškodený K. G.. Poistná udalosť bola evidovaná pod č. XX.XXXXX.XXXXXXX. Poškodený nechal vykonať opravu poškodeného motorového vozidla, na ktorú nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. XX/XXXX zo dňa 17.09.2019, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo značky Toyota Auris, ev. č.: L. v čase od 17.09.2019 do 08.10.2019. Po ukončení doby trvania nájmu vystavil žalobca poškodenému faktúru č. XXXXXXX zo dňa 13.10.2019 na sumu 1.064,- eur, pričom uvedená suma je fakturovaná za obdobie od 17.09.2019 do 08.10.2019, t. j. 22 dní, pričom výška denného nájomného predstavovala sumu 47,- eur a v sume 1.064,- eur je zahrnutý aj jednorazový poplatok vo výške 30,- eur za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Dňa 13.10.2019 postúpil poškodený svoju pohľadávku voči žalovanému, spočívajúcu v nároku na poistné plnenie z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 1.064,- eur spolu s príslušenstvom. V zmysle oznámenia o poistnom plnení zo dňa 12.12.2019 došlo k skončeniu prešetrovania a následne dňa 16.12.2019 žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie za prenájom náhradného motorového vozidla vo výške 453,03 eur, žalovaný určil dobu prenájmu v rozsahu 12 dní a poistné plnenie bolo zníženie o tzv. odpočet pevných nákladov vo výške 140,97 eur. Žalobca si zároveň uplatnil úroky z omeškania, nakoľko dňa 12.12.2019 bolo skončené prešetrovanie poistnej udalosti,

a so zvyškom poistného plnenia je žalovaný v omeškaní odo dňa 28.12.2019, nakoľko žalovaný bol povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie.

2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní rozhodol platobným rozkazom sp. zn. zo dňa 15.04.2020, ktorým návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Proti platobnému rozkazu podal v zákonnej lehote odpor žalovaný.

3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že dobu trvania nájmu v rozsahu 22 dní, považuje za neúmernú, a to s poukazom na obvyklú dobu opravy motorových vozidiel, rozsah poškodenia, ako aj ďalšie skutočnosti. Poukázal na účelnosť doby nájmu náhradného motorového vozidla s poukazom na neprimerane dlhú dobu trvania tohto nájmu, ktorý podľa zmluvy o nájme a faktúry za nájom trval 22 dní, pričom jednotková cena za prenájom bola 47,- eur / 1 deň. Žalovaný vyplatil poistné plnenie za 12 dní, pričom uviedol, že žalobca na preukázanie dĺžky opravy nepredložil kalkuláciu opravy s uvedením rozpisu jednotlivých položiek a náhradných dielov, ako aj s uvedením času práce. Pokiaľ ide o odpočet tzv. pevných nákladov, poškodený v dôsledku škodovej udalosti nemusel vynakladať náklady spojené s prevádzkou vozidla, na náplne, mazadlá, údržbu a bežné opravy. S poukazom na judikatúru českých a slovenských súdov, žalovaný uviedol že výpočet výšky tzv. pevných nákladov vychádza zo zaužívaných štandardizovaných postupov a nie je založený na ľubovoľnom výpočte žalovaného. Žalovaný teda zotrval na uznaní doby 12 dní, uviedol, že uplatnený nárok nepredstavuje opodstatnené, nevyhnutne a účelne vyložené náklady. Ďalej uviedol, že napriek tomu, že ku škodovej udalosti došlo dňa 23.08.2019, pričom poškodený si náhradné vozidlo požičal až dňa 17.09.2019. Zároveň namietol aktívnu legitimáciu žalobcu, nakoľko z osvedčenia o evidencii vozidla, je zrejmé, že jeho vlastníkom nie je poškodený alebo žalobca, ale obchodná spoločnosť Toyota Financal Services Slovakia, s.r.o.. Držiteľom náhradného vozidla je spoločnosť Náhradné vozidlo, s.r.o., pričom nie je zrejmé v akom vzťahu je žalobca s vlastníkom náhradného vozidla, resp. držiteľom náhradného vozidla a na základe akého právneho dôvodu náhradným vozidlom disponuje a ďalej ho požičiava. Žalobca nepreukázal o aký typ financovania náhradného vozidla ide, pričom práve od druhu, ako aj od zmluvných podmienok predmetnej zmluvy o financovaní závisí, či bol držiteľ náhradného vozidla oprávnený vozidlo ďalej prenajať, či bol nutný vopred súhlas od vlastníka, teda či mohol žalobca uzatvoriť zmluvu s poškodeným. Oznámenie o postúpení pohľadávky a zmluvu o postúpení pohľadávky žalovaný nepovažuje za dostatočne určité a relevantné na preukázanie takéhoto postavenia žalobcu, ako aktívne legitimovanou stranou sporu. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, žalovaný oznámil výsledok likvidácie žalobcovi podaním zo dňa 12.12.2019, v ktorej žalovaný uviedol, v akej výške poskytuje poistné plnenie z akých dôvodov neposkytuje poistné plnenie. Zároveň poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. zo dňa 22.11.2018.

4. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že spoločnosť Náhradné vozidlo, s.r.o. je držiteľom vozila, ktorého vlastníkom je lízingová spoločnosť, pričom táto spoločnosť ako držiteľ vozidla bola oprávnená s predmetom nájmu disponovať a dať ho do podnájmu žalobcovi. Žalobca uviedol, že v rámci predmetu podnikania ponúka vozidlá do nájmu so súhlasom oprávneného držiteľa, ktorého zákon v práve vozidlo prenajať žiadnym spôsobom neobmedzuje. Prenajímateľom býva spravidla vlastník veci, ale môže byť ním aj iná osoba, ktorá má právo týmto spôsobom disponovať predmetom nájmu z iného dôvodu. A teda žalobca ako lízingový nájomca je oprávnený dať do prenájmu vec, pričom rovnaké oprávnenie prislúcha aj podnájomcovi, nakoľko reťazenie nie je vylúčené. Aj v prípade porušenia nájomnej zmluvy, táto nespôsobuje jej neplatnosť podnájomnej zmluvy, jediným dôsledkom porušenia povinnosť nájomcu je vznik práva prenajímateľa odstúpiť od nájomnej zmluvy a teda by došlo k zániku nájomnej zmluvy ako ja podnájomnej zmluvy. Ďalej uviedol, že súdna prax vyvodila, že je dovolené postúpiť i pohľadávku budúcu, pokiaľ je určitá a identifikovateľná. Na postúpenie je spôsobilá aj pohľadávka, ktorej existencia je sporná alebo pohľadávka, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky, to všetko však za predpokladu, že alebo iný predpis postúpenie niektorých pohľadávok nezakazuje. K zániku záväzku z faktúry došlo započítaním pohľadávky žalobcu z titulu nájomného za poskytnuté náhradné vozidlo oproti pohľadávke poškodeného v postavení postupcu z titulu odplatného postúpenia budúcej pohľadávky. Z hospodárskeho hľadiska má započítanie charakter platenia, pretože veriteľ v dôsledku započítania sa odstane do rovnakej situácie, ako keby dlžník zaplatil, avšak na druhej strane by dlžník mohol od neho vymáhať splnenie svojej pohľadávky. K spochybňovaniu nevyhnutnosti nájmu náhradného vozidla žalobca uviedol, poškodený prišiel o svoju možnosť využívať vlastné vozidlo, nie vlastným zavinením ale zavinením klienta žalovaného. Náhradné

vozidlo poškodený využíva na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo, a to so zabezpečovaním pracovným potrieb. Poškodený pristúpil k oprave až s určitým časovým odstupom.

5. V prípade opravy poškodeného vozidla je oprava ukončená až poskytnutím plnenia druhej strane zmluvnej strany, v opačnom prípade z titulu náhrady škody žalovaným. Keďže autoservis vydá auto až po prijatí krycieho listu alebo poistného plnenia, tak je dĺžka prenájmu náhradného vozidla v priamej úmere s promptnosťou šetrenia poistnej udalosti a vydaním krycieho listu, ako tomu bolo aj v tomto prípade. Autoservis informoval poškodeného o možnosti prevzatia opraveného vozidla až po pripísaní plnenia na účet autoservisu. K odpočtu pevných nákladov uviedol, že náhrada nákladov spojených s nájmom je súčasťou skutočnej škody, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou ako škodovou udalosťou. Zároveň k úroku z omeškania uviedol, že žalovaný nesplnil svoju povinnosť v zmysle ust. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „“). Ukončenie prešetrovania poistnej udalosti žalovaného v lehote stanovenej v ust. ho nezbavuje zodpovednosti za oneskorené plnenie, ktorého splatnosť je stanovená v ust. po uplynutí 15 dní od skončenia prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi. Ustanovenie nezbavuje žalovaného povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie podľa ust. .

6. Žalovaný sa písomne vyjadril a opätovne namietal platnosť nájomnej zmluvy s poukazom na to, že žalobca nepreukázal, že bol oprávnený s náhradným vozidlom disponovať a na základe akého právneho titulu, pričom nepredložil žiadny dôkazy, ktoré by podporovali jeho tvrdenia a je teda povinnosťou súdu skúmať, na základe akého právneho titulu a či platne došlo k prenechaniu náhradného vozidla do užívania poškodenému, a teda, či žalobca mohol s touto vecou disponovať, na základe akého oprávnenia a či ju mohol prenechať do užívania tretej osobe. Ďalej uviedol, že pokiaľ žalobca požičal náhradné vozidlo tretej osobe, nárok na úhradu nájomného nepatrí žalobcovi, tieto náklady si môže uplatňovať vlastník vozidla, ktorý však tak neučinil a teda žalobca nemohol poškodenému vystaviť faktúru, nakoľko neexistoval žiadny právny dôvod. Žalobca nebol v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy vlastníkom náhradného vozidla a nemal od vlastníka náhradného vozidla udelený súhlas na poskytnutie tohto vozidla do dočasného užívania tretej osobe, nájomná zmluva je preto neplatná a žalobcovi nesvedčí žiaden nárok na plnenie voči žalovanému. Opätovne namietal nutnosť prenájmu náhradného vozidla, účelnosť doby trvania nájmu, odpočet pevných nákladov a úrok z omeškania.

7. Do konania bolo na základe žiadosti súdu o podanie odborného vyjadrenia predložené dňa 03.05.2021 Odborné vyjadrenie č. 5/2021, v zmysle ktorého znalec F.. S. P., z odboru cestná doprava uviedol, že oprava poškodeného motorového vozila Toyota Auris, ev. č.: S., trvala 11 kalendárnych dní, z toho 9 pracovných dní a oprava vozidla bola tak ukončená dňa 27.09.2019.

8. Žalobca sa vyjadril písomným podaním a uviedol, že vzťah spoločnosti Náhradné vozidlo, s.r.o. ako držiteľa požičaného motorového vozidla a leasingovej spoločnosti nie je predmetom tohto konania a žalovaný nie je subjektom legitimovaným domáhať sa neplatnosti zmluvy o nájme uzatvorenej medzi žalobcom a poškodeným. Rozsah v akom žalovaný považuje za potrebné preukazovať potrebu užívania náhradného vozidla, resp. nevyhnutnosť cestovania je absolútne neprimeraný a bol by len neúnosným zaťažovaním žalovaného. Pokiaľ ide o neprimeranú dobu nájmu, uviedol, že poškodená spoločnosť nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť priebeh a dobu trvania opravy poškodeného vozidla. K výške dennému nájmu uviedol, že poškodený v nijakom prípade nemá povinnosť prenajať si najlacnejšie vozidlo v danom regióne, vykonávať šetrenie a porovnávanie cien požičovní, obzvlášť v situácii, kedy je náhle a nečakane v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej klientom žalovaného obmedzený v užívaní svojho vozidla. Ďalej sa vyjadril aj k poplatku za pristavenie motorového vozidla. K odpočtu pevných nákladov uviedol, že dokonca znalec v odbornom vyjadrení uviedol neúplnosť údajov a nezrozumiteľnosť výpočtu tejto položky zo strany žalovaného. Zároveň sa aj vyjadril k úroku z omeškania.

9. Žalovaný sa vyjadril písomným podaním a uviedol, že z vyjadrenia znalca vyplýva, že zo strany žalovaného bola správne stanovená doba opravy poškodeného vozidla a od toho sa odvíjajúca doba nájmu náhradného vozidla. Oprava vozidla bola tak ukončená dňa 27.09.2019, teda skôr ako bol ukončený nájom náhradného vozidla dňa 08.10.2019, potom platí, že poškodený mohol mať v deň

ukončenia opravy poškodeného vozidla svoje vozidlo k dispozícii, a teda ho mohol užívať, v dôsledku čoho sa ďalšie trvanie nájomného vzťahu po tomto dátume javí ako nadbytočné a neúčelné.

10. Na pojednávaní konanom dňa 20.10.2021, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobcu a právny zástupca žalovaného, navrhla právna zástupkyňa žalobcu zmenu subjektu na strane žalovaného vzhľadom na zlúčenie spoločností AXA pojišťovna, a.s. a UNIQA pojišťovna, a.s.. Súd na predmetnom pojednávaní uznesením pripustil zmenu subjektu na strane žalovaného tak, že žalovaný v tomto konaní ďalej bude UNIQA pojišťovna, a.s., so sídlom Európska 810/136, 16000 Praha, Vokovice, IČO: 49 240 480. Ďalej uviedol, že vozidlo bolo prijaté do opravy dňa 17.09.2019, v servise sa nachádzalo až do 08.10.2019 a to preto, že v tento deň zaslala poisťovňa autoservisu krycí list, ktorý v bežnej obchodnej praxi pri oprave vozidla nahrádza reálnu úhradu vozidla. V súvislosti s úrokom z omeškania, nakoľko žalovaný tým, že poskytol informácie o vybavenú poistnej udalosti stroho, nie je možné porozumieť dôvodom prečo krátil poistné plnenie, tým porušil ust. . Právny zástupca žalovaného uviedol, že z dôkazov predložených v konaní vyplýva, že dňa 27.09.2019 bola ukončená oprava vozidla, a teda počnúc dňom 28.09.2019 mohol mať poškodený svoje vozidlo k dispozícii a používať ho. Uviedol, že ak by sa žalovaný správal ako riadny hospodár a svojim konaním by neprispel k zbytočnému navyšovaniu škody. K úrokom z omeškania uviedol, že pokiaľ poisťovateľ vozidla v lehote 3 mesiacov odo dňa oznámenia škody poškodeným poistnú udalosť poškodenému zlikviduje a oznámi mu výsledok likvidácie, žalobca nemá nárok na úhradu nákladov zo strany poisťovateľa.

11. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 03.11.2020, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobcu a právny zástupca žalovaného. Žalobca, žalovaný, ktorí boli volaní cestou svojich právnych zástupcov sa pojednávania nezúčastnili. Súd tak pojednávanie vykonal v neprítomnosti žalobcu, žalovaného. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní predložil súdu potvrdenie o bežnej obchodnej praxi uplatňovanou v autoservise s tým, že servis pošle poisťovni faktúru a pokiaľ poisťovňa zašle krycí list, motorové vozidlo sa vydáva po oprave poškodenému. Zároveň predložil súdu e-mail preukazujúci, že faktúra zo servisu bola poisťovni zaslaná dňa 27.09.2019, potvrdenie o tom, kedy bolo žalovaným vystavený krycí list je potvrdenie autoservisu zo dňa 08.06.2020, z ktorého vyplýva, že vozidlo bolo vydané po prijatí krycieho listu dňa 08.10.2019. Právny zástupca žalovaného sa vyjadril a uviedol, že predkladá vyjadrenie v zmysle, ktorého bola zaslaná faktúra o oprave poškodeného vozidla dňa 27.09.2019 a krycí list bol zaslaný dňa 08.10.2019. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi pripojenými do spisu, a to č. l. 7 zmluva o nájme, protokol o prenájme náhradného vozidla, č. l. 8 faktúra č. XXXXXXX, č. l. 9 zmluva o postúpení pohľadávky s oznámením o postúpení pohľadávky, č. l. 10 čestné prehlásenie, č. l. 11 uplatnenie náhrady škody z postúpenej pohľadávky, č. l. 12 potvrdenie o vybavení poistnej udalosti, č. l. 33 faktúra č. 19015108, č. l. 35 správa o nehode, stanovenie pevných nákladov za prevoz u vozidiel hmotnosti do 3.500 kg, č. l. 36 technický preukaz, č. l. 62 potvrdenie o odovzdaní a prevzatí vozidla z autoservisu, odborné vyjadrenie F.. P. č. 5/2021, e-mailová komunikácia zo dňa 27.09.2019, potvrdenie autoservisu Toyota zo dňa 02.11.2021 a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

12. Dňa 23.08.2019 došlo v obci Diviaky ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na osobnom motorovom vozidle Toyota Auris, ev. č.: S.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou osobného motorového vozidla Škoda Karoq, ev. č.: S., vlastník ktorého mal motorové vozidlo poistené u žalovaného. V dôsledku škodovej udalosti poškodený svoje osobné motorové vozidlo nemohol užívať. Dňa 17.09.2019 uzatvoril poškodený ako nájomca so žalobcom ako prenajímateľom Zmluvu o nájme č. 13/2019, v zmysle ktorej bol dohodnutý nájom osobného motorového vozidla Toyota Auris s dobou nájmu od 17.09.2019 do 08.10.2019, teda počas nevyhnutného času opravy poškodeného motorového vozidla s dohodnutým zmluvným nájomným vo výške 47,- eur/1 deň prenájmu. Dňa 13.10.2019 žalobca vystavil poškodenému faktúru č. XXXXXXX na sumu celkom vo výške 1.064,- eur za prenájom motorového vozidla prenajatého poškodenému na základe vyššie uvedenej zmluvy, v trvaní prenájmu 22 dní, čo pri výške nájmu uvedeného vo faktúre, t.j sumy 47,- eur/1 deň predstavuje sumu vo výške 1.034,- eur a vrátane poplatku za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 30,- eur. Z faktúry č. XXXXXXXX je zrejmé, že poškodené vozidlo bolo v oprave v spoločnosti A.T a.s., a oprava ako služba mala byť dodaná dňa 27.09.2019. Z čestného prehlásenia poškodeného je zrejmé, že poškodené motorové vozidlo bolo v autoservise až do dňa doručenia krycieho listu. Z potvrdenia o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla zo dňa 08.06.2020 vydaného autoservisom je zrejmé, že po ukončení opravy a doručení krycieho listu zo strany žalovaného dňa 08.10.2019 bolo poškodené vozidlo bezodkladne odovzdané držiteľovi dňa 08.10.2019.

13. Dňa 13.10.2019 bola medzi žalobcom ako postupníkom a poškodeným ako postupcom uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávky podľa ust. a nasl. Občiansky zákonní (ďalej len „“). Z obsahu tejto zmluvy vyplynulo, že poškodený má pohľadávku voči AXA pojišťovna, a.s. pobočka poisťovne z iného členského štátu vo výške 1.064,- eur, titulom jeho nároku voči poisťovni podľa ust. . Postupca touto zmluvou podľa ust. postúpil postupníkovi teda žalobcovi túto pohľadávku a žalobca sa zaviazal poškodenému uhradiť za postúpenie pohľadávky odplatu vo výške 1.064,- eur, pričom táto suma zodpovedala faktúre č. XXXXXXX vystavenej žalobcom ako prenajímateľom postupcovi ako nájomcovi za náhradné motorové vozidlo. V článku 5 tejto zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky, a to nárok postupcu na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a nárok postupníka na úhradu nájomného za náhradné vozidlo, sa podpisom tejto zmluvy započítajú, pričom postupník, čiže žalobca, si bude pohľadávku podľa bodu 1 (nárok na poistné plnenie vo vzťahu k poisťovni) vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účel. Poškodený oznámil postúpenie pohľadávky žalovanému listom zo dňa 13.10.2019. Rovnako si priamo žalobca uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky vo výške 1.064,- eur, v zmysle podania zo dňa 13.10.2019. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 12.12.2019 žalobcovi žalovaný oznámil, že ukončil šetrenie poistnej udalosti a poskytuje mu poistné plnenie vo výške 453,03 eur, v zmysle ktorého odpočítal sumu vo výške 470,- eur ako z titulu doby nájmu, nakoľko za obvyklú na opravu pôvodného vozidla považoval dobu 12 dní, ďalej odpočítal sumu 140,97 eur titulom pevných nákladov. Rozdiel medzi faktúrou za prenájom náhradného vozidla a priznaným poistným plnením predstavuje žalovanú sumu.

14. Podľa , poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

15. Podľa , poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

16. Podľa , poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti, a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

17. Podľa , poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

18. Podľa , náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

19. Podľa , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

20. Podľa veriteľ, môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

21. V súvislosti s neplatnosťou samotnej nájomnej zmluvy z dôvodu, že žalobca nie je vlastníkom ani držiteľom predmetného vozidla, súd uvádza, že podnájom veci vzniká dojednaním medzi nájomcom,

ktorý má vec prenajatú na základe zmluvy s prenajímateľom a medzi podnájomcom. Podnájomný vzťah nemôže vzniknúť bez toho, aby existoval nájomný vzťah. O podnájomný vzťah nepôjde vtedy ak by podnájom bol založený zmluvou s vlastníkom veci. Podnájomná zmluva zakladá vzťah medzi nájomcom a podnájomcom, kde nájomca vystupuje v pozícii prenajímateľa a podnájomca v pozícii nájomcu. Prenajímateľ nie je účastníkom záväzkovoprávneho vzťahu medzi nájomcom a podnájomcom a jeho postavenie ho (ak nie je dohodnuté inak) v zásade neoprávňuje zasahovať do dohôd medzi nájomcom a podnájomcom. To znamená, že vo všeobecnosti je podnájom prípustný s výnimkou, ak zmluva prenechanie veci do podnájmu vylučuje, v takomto prípade má prenajímateľ právo odstúpiť od zmluvy. A teda súhlas prenajímateľa s podnájmom nie je podmienkou platnosti podnájomnej zmluvy, avšak neexistencia tohto súhlasu môže zakladať len právo prenajímateľa ukončiť vzťah vyplývajúci z nájomnej zmluvy, v dôsledku čoho zanikne aj podnájomná zmluva, ktorá je vo vzťahu k samotnej zmluve akcesorická. Súd má preto za to, že zmluva o nájme č. 13/2019 zo dňa 17.09.2019 uzavretá medzi žalobcom a poškodeným bola uzavretá platne. 22. V súvislosti so žalovaným namietanou aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu v konaní, z dôvodu postúpenia neexistujúcej pohľadávky na žalobcu, má súd za preukázané, že Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 13.10.2019 uzavretej medzi postupcom, t.j. poškodeným a postupníkom, t.j. žalobcom došlo k postúpeniu pohľadávky vo výške 1.064,- eur, ktorá bola v zmysle bodu 1 Zmluvy o postúpení pohľadávky riadne identifikovaná. Zmluvné strany sa tiež v bode 4 Zmluvy o postúpení pohľadávky dohodli na odplatnom postúpení pohľadávky, pričom výška dohodnutej odplaty (1.064,- eur) zodpovedala nároku žalobcu voči poškodenému vyplývajúcemu z faktúry č. XXXXXXX. V bode 5 Zmluvy o postúpení pohľadávky sa zmluvné strany zároveň dohodli na započítaní vzájomných nárokov, t.j. na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo. Súd tak, v zmysle uvedeného ustálil, že Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 13.10.2019 je platným právnym úkonom a k postúpeniu pohľadávky došlo v súlade s ust. . V súvislosti s uvedeným súd poukazuje tiež na skutočnosť, že po tom, ako došlo k postúpeniu pohľadávky z faktúry č. XXXXXXX z poškodeného na žalobcu, žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie za zapožičanie náhradného vozidla vo výške 453,03 eur, z čoho vyplýva, že žalovaný v čase poskytnutia plnenia na základe tejto faktúry, nemal pochybnosti o platnosti zmluvy o nájme, Zmluvy o postúpení pohľadávky a platnosti samotného postúpenia pohľadávky na základe predmetnej zmluvy, a teda platným postúpením pohľadávky na žalobcu. Žalobca sa stal teda vzhľadom na uvedené vecne legitimovanou osobou na uplatňovanie nároku na náhradu škody.

23. Pokiaľ ide o samotný nárok žalobcu na náhradu účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla, poškodený náhradné motorové vozidlo používal v dôsledku škodovej udalosti spôsobenej prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovaného, a to v období od 17.09.2019 do 08.10.2019, t.j. 22 dní. Z predloženého čestného vyhlásenia poškodeného K. G. vyplýva, že poškodený mal prenajaté náhradné motorové vozidlo od žalobcu v trvaní 22 dní z dôvodu, že vozidlo poškodeného bolo po poistnej udalosti č. XX.XXXXX.XXXXXXX zo dňa 23.08.2019 v autoservise až do doručenia krycieho listu poisťovňou, pričom po dobu opravy nemal k dispozícii žiadne iné vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol pre poškodeného nevyhnutný. Možnosť využiť náhradné vozidlo počas doby opravy vlastného motorového vozidla je akousi formou kompenzácie za škodu spôsobenú na vozidle poškodeného, slúži tiež na zachovanie sociálneho komfortu poškodeného. Podstatné pre posúdenie nutnosti a účelnosti je, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a bol nútený zapožičať si iné vozidlo, za ktoré musel následne uhradiť nájomné, čím mu vznikla škoda. Poškodený bol nútený v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou požičať si iné vozidlo, za ktoré musel uhradiť nájomné, čím mu vznikla škoda, ktorá je krytá z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaného, že poškodený si náhradné vozidlo nezadovážil ihneď po dopravnej nehode, súd pre úplnosť uvádza, že poškodenému nevyplýva z nijakého právneho predpisu povinnosť prenajať si náhradné vozidlo hneď v ten, resp. nasledujúci deň po nehode. Uvedené je nakoniec len v prospech žalovaného. Súd má vzhľadom na uvedené za to, že v danom prípade išlo o účelne vynaložené náklady. Poškodený náhradné motorové vozidlo používal v období od 17.09.2019 do 08.10.2019, t.j. 22 dní, pri zmluvne dohodnutej cene nájmu za jeden deň vo výške 47,- eur, ktorá v konaní nebola sporná, pričom nájomné za celú dobu nájmu náhradného motorového vozidla tak predstavuje sumu vo výške 1.064,- eur. Žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie celkom vo výške 453,03 eur, pričom neuznal náklady na použitie náhradného vozidla za 22 dní, ale len za 12 dní a zároveň odpočítal pevné náklady vo výške 140,97 eur. Rozdiel medzi fakturovaným nájomným a poskytnutým poistným plnením tak predstavuje sumu vo výške 610,97 eur. Spornou v konaní ostala samotná dĺžka nájmu. Z faktúry č.

XXXXXXXX vystavenej autoservisom za opravu poškodeného motorového vozidla, ktorá bola vystavená dňa 27.09.2019 je zrejmé, že ako dátum dodania tovaru alebo služby bol uvedený dátum 27.09.2019. Znalec F.. S. P., ktorý bol poverený vypracovaním odborného vyjadrenia vo veci, stanovil dĺžku opravy poškodeného vozidla v trvaní 11 kalendárnych dní, z toho 9 pracovných a teda žalovaným akceptovanú dobu nájmu vozidla 12 dní možno podľa znalca považovať s náležitou rezervou k tomu za postačujúcu. Z čestného prehlásenia autoservisu zo dňa 08.06.2020 je zrejmé, že dňa 17.09.2019 bolo poškodeného motorové vozidlo prevzaté do autoservisu, pričom po ukončení opravy a doručení krycieho listu zo strany poisťovne, t.j. žalovaného dňa 08.10.2019 bolo poškodenému bezodkladne odovzdané predmetné motorové vozidlo dňa 08.10.2019. Z predloženého e-mailu žalobcu adresovaného žalovanému je zrejmé, že dňa 27.09.2019 bola žalovanému zaslaná faktúra z autoservisu AT a.s., čo potvrdil aj samotný žalovaný. Nakoľko servis vydá opravené motorové vozidlo poškodenému až po prijatí krycieho listu, ako vyplýva aj z predloženého potvrdenia o bežnej obchodnej praxi uplatňovanej pri oprave poškodeného vozidla v prípadoch, kedy náklady za opravu poškodeného vozidla uhrádza poisťovňa z povinného zmluvného poistenia vinníka autonehody predloženého autoservisom, mal súd za preukázané, že autoservis v ktorom bolo poškodeného motorové vozidlo v oprave prijalo krycí list zo strany poisťovne až dňa 08.10.2019, kedy následne po prijatí krycieho listu bolo predmetné motorové vozidlo odovzdané žalovanému. Preto pokiaľ mal poškodený prenajaté náhradné motorové vozidlo od 17.09.2019 do 08.10.2019 mal ho prenajaté po dobu 22 dní, kedy mal svoje poškodené motorové vozidlo umiestnené v autoservise v dôsledku čoho ho nemohol používať. Súd preto považoval dobu prenájmu náhradného motorového vozidla za dôvodnú a preukázanú. Podľa žalovaného za škodu nie je možné považovať náklady spojené s užívaním vlastného vozidla, teda náklady na náplne, mazadlá, údržbu a bežné opravy vozidla a jeho opotrebovanie (takzvané pevné náklady). Odpočet pevných nákladov bol žalovaným určený v zmysle oznámenia o poistnom plnení zo dňa 12.12.2019 vo výške 140,97 eur. Pokiaľ teda žalovaný poistné plnenie znížil o tzv. odpočet pevných nákladov na tom základe, že za skutočnú škodu nie je možné považovať ušetrené náklady (teda náklady spojené s prevádzkou vozidla napr. náklady na prevádzkové náplne, mazadlá, údržbu a bežné opravy vozidla) má súd za to, že žalovaný nepreukázal v konaní, že v tejto konkrétnej veci takéto náklady vo výške, v akej voči poškodenému znížil skutočnú škodu aj reálne vznikli, teda, že za obdobie prenájmu motorového vozidla (22 dní) mali tvoriť podľa tvrdenia žalovaného, poškodeným ušetrené finančné prostriedky na prevádzku/používanie vlastného motorového vozidla. Skutočnou škodou, ktorá bola poškodenému spôsobená škodovou udalosťou, nárok na náhradu ktorej poškodenému vyplýva z citovaného ust. je však v tomto prípade nájomné za celú dobu nájmu náhradného vozidla, bez ohľadu na individuálne výpočty žalovaného, ktoré v priebehu konania žiadnym spôsobom nepreukázal. Súd má za to, že žalovaný, v rámci popretí skutkových okolností neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že tvrdenia žalobcu nevyplývajú zo skutočného stavu veci. Súd v zmysle uvedeného považoval nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 610,97 eur v plnom rozsahu za dôvodný.

24. Podľa a , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

25. Podľa Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

26. Súd žalobcovi okrem nároku na zaplatenie sumy 610,97 eur priznal aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania z tejto sumy vo výške 5 % ročne od 28.12.2019 do zaplatenia. Súd mal v konaní preukázané, že žalovaný si síce splnil svoju povinnosť vyplývajúcu z ust. , nakoľko si žalobca uplatnil voči žalovanému dňa 13.10.2019 náhradu škody z postúpenej pohľadávky a žalovaný dňa 12.12.2019 ukončil šetrenie poistnej udalosti o čom informoval v zmysle oznámenia zo dňa 12.12.2019 žalobcu, a teda urobil tak v lehote troch mesiacov, avšak žalovaný sa dostal do omeškania v zmysle ust. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 25.2.2021, ktorý vo svojom odôvodnení rozhodnutia uviedol, že „odvolací súd má za to, že ukončenie prešetrovania žalovaného, aj keď so záverom, že neposkytne poistné plnenie v plnej uplatnenej výške, ktoré vykonal v lehote stanovenej v §

11 ods. 6 citovaného zákona, ho nezbavuje zodpovednosti za oneskorené plnenie, ktorého splatnosť je stanovená v § 11 ods. 7 citovaného zákona na uplynutie 15 dní od skončenia prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi. V danom prípade, keď si žalobca ako právny nástupca poškodeného priamo uplatnil právo na náhradu škody podľa z. č. proti poisťovni nie je namieste aplikovať ust. po spojke alebo, pretože v tomto prípade je poisťovňa stranou konania a nie je dôvod jej preto doručovať ešte následne právoplatné rozhodnutie o výške náhrady škody. Uvedené platí pre prípady, kedy poisťovňa stranou sporu nebola a povinnosť plniť by jej vyplývala z právneho vzťahu k poistníkovi, ktorý bol stranou sporu, a zároveň uviedol, že „ustanovenie citovaného zákona zakladá špeciálnu úpravu platenia úrokov z omeškania vo vzťahu k . Otázka splatnosti poistného plnenia je upravená v citovaného zákona. Pokiaľ poisťovňa nesplní svoj záväzok riadne a včas, t.j. neposkytne poistné plnenie v lehote splatnosti určenej zákonom, dostáva sa do omeškania, čo znamená právo popri poistnom plnení požadovať aj úroky z omeškania, ktorý základ je daný v . Ust. citovaného zákona upravuje výlučne následky nesplnenia povinnosti podľa ods. 6 citovaného zákona, t. j. sankcionuje neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti, avšak nezbavuje poisťovňu povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie podľa “. V závere svojho odôvodnenia Krajský súd v Žiline uviedol, že „podľa názoru odvolacieho súdu práve poisťovňa musí znášať následky nesprávneho posúdenia svojej povinnosti. Pokiaľ žalovaný poukazoval na odôvodnenie rozsudku NS SR sp. zn. z 22.01.2018, odvolací súd poukazuje, že rozhodovacia prax dovolacieho súdu nie je jednotná. Opačné stanovisko zaujal dovolací súd v rozsudku sp. zn. z 25.03.2009, pričom odvolací súd nemá vedomosť, že by v uvedenej otázke bolo prijaté zjednocujúce stanovisko“. S vyššie uvedenými právnymi závermi Krajského súdu v Žiline sa súd plne stotožnil, a preto žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 610,97 eur od 28.12.2019 do zaplatenia, nakoľko žalovaný nesplnil svoj záväzok voči žalobcovi riadne a včas, t. j. neposkytol poistné plnenie, tak ako bolo toto uplatnené žalobcom v lehote splatnosti určenej zákonom, a teda sa dostal do omeškania uplynutím 15 dní od skončenia prešetrenia poistnej udalosti (12.12.2019), t.j. dňa 28.12.2019.

27. Podľa ust. v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

28. Podľa ust. , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. v spojení s a žalobcovi, keďže mal plný úspech vo veci, priznal voči žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal, nárok na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd, v zmysle citovaného ust. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa . odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.