Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/27/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a členov senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu D.K. AGRO, spol. s r.o., so sídlom v Rakovci nad Ondavou č. 285, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Vojčík & Partners, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Rázusova č. 13 proti žalovanému JRD Rakovec s.r.o., so sídlom v Rakovci nad Ondavou č. 167, zastúpenému Advokátskou kanceláriou SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského č. 1735/29, o uloženie povinnosti zdržať sa vstupu na pozemky a určenie ich oprávneného užívateľa, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 23.10.2020 č.k. -2179 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie potom, čo pripustil zmenu žaloby, žalobu v celom rozsahu zamietol, zrušil neodkladné opatrenie nariadené dňa 28.4.2017 a priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o žalobnom návrhu žalobcu, ktorým sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa vstupu a vykonávania akýchkoľvek poľnohospodárskych prác na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva ako parcely reg. „E“ v kat. úz. E. O. D. a zároveň určenia, že je ich oprávneným užívateľom.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalobca po zmene žalobného návrhu sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa vstupu a vykonávania akýchkoľvek poľnohospodárskych prác na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, kat. úz. E. O. D., alternatívne, že žalobca je oprávneným užívateľom parcely KN - C XXX/X, kat. úz. E. O. D..

4. Žalobu odôvodnil tým, že je ich oprávneným užívateľom buď titulom vlastníckeho práva alebo užívacieho práva na základe nájomných zmlúv a žalovaný ich užíva neoprávnene.

5. Podľa názoru súdu síce predložil listy vlastníctva a nájomné zmluvy uzatvorené na parcele reg. „E“, ale skutkovo toto tvrdenie bližšie nevymedzil tak, aby ho bolo možné na základe predložených listov vlastníctva a nájomných zmlúv overiť. Predložené nájomné zmluvy nedokazujú tvrdenie žalobcu,

pretože žalobca v žalobe skutkovo nevymedzil, ktoré predložené zmluvy parcely reg. „E“ zmluvne zastrešujú tak, že má na nich väčšinový podiel či už titulom vlastníctva alebo titulom nájmu a teda aj právo nehnuteľnosti užívať. Ďalej súd bol toho názoru, že z predložených dôkazov žalobcom nie je preukázané, že žalobcom uvádzané parcely reg. „E“ boli identické, resp. boli súčasťou parcely reg. „C“ bez založenia listu vlastníctva vedenej ako parcela č. XXX/X. Žalobca síce ohľadom uvedeného tvrdenia navrhol vykonať znalecké dokazovanie geometrickým zameraním, avšak podľa názoru súdu identifikácia súdu parcely reg. „E“ na stav reg. „C“ mala byť súčasťou žaloby a to jednak v časti skutkových tvrdení žaloby a jednak v časti predloženého dôkazu. Žalobcovi nič nebránilo pred podaním žaloby požadované zameranie vykonať a predložiť súdu dôkaz na preukázanie svojich skutkových tvrdení. Napriek tomu, že konanie sa začalo v roku 2017, žalobca žiadny takýto dôkaz súdu nepredložil.

6. Taktiež podľa názoru súdu žalobca nepreukázal, že žalovaný parcely reg. „E“ užíva. Jeho skutkové tvrdenie v tomto smere zostalo v rovine tvrdenia, keďže žalovaný poprel, že by dotknuté nehnuteľnosti užíval. Aj napriek tomu, že žalobca na pojednávaní požiadal o poskytnutie lehoty na preverenie tvrdenia žalovaného o tom, že nehnuteľnosti neužíva, k tomu sa však ani na základe urgencie súdu nevyjadril. Taktiež nepredložil žiaden dôkaz o tom, že žalovaný užíval sporné nehnuteľnosti v mesiaci júl 2020, kedy mala byť privolaná aj policajná hliadka.

7. Žalobca napriek uplynutej dobe opakovane požadoval odročovanie pojednávaní a poskytnutie ďalších lehôt na preukázanie svojho nároku a na doplnenie skutkových tvrdení, aj pokiaľ ide o identifikáciu parcely reg. „E“ na stav reg. „C“, aj pokiaľ ide o užívanie nehnuteľností žalovaným. Žalobca na splnenie tejto povinnosti mal dostatočne dlhú na dobu, napriek tomu tak neurobil. Súd preto nárok žalobcu ako nepreukázaný v celom rozsahu zamietol.

8. Výrok o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

9. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

10. V odvolaní uviedol, že podľa jeho názoru súd nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie a závery prezentované v odôvodnení rozsudku. V tejto súvislosti poukázal na svoje podanie zo dňa 27.3.2017, kedy spresnil petit samotnej žaloby a zároveň presne a detailne rozpísal a uviedol k jednotlivým parcelám ich rozlohu a či sa jedná o vlastníctvo, resp. spoluvlastníctvo a v akom podiele alebo či sa jedná o nájomný vzťah a v akom podiele a ktoré nájomné zmluvy to upravujú a tieto nájomné zmluvy a súvisiace listy vlastníctva aj predložil k podaniu. Má za to, že nie je objektívne možné už bližšie špecifikovať vlastnícke a užívacie právo z nájomných zmlúv k parcelám ako to urobil. V konaní navrhol vykonať znalecké dokazovanie aj geometrickým zameraním na pojednávaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu sa vyjadril ohľadom ujasnenia skutkového stavu žaloby a opísania skutkových tvrdeniach s tým, že súdu doloží v krátkom termíne identifikáciu parciel a taktiež aj doklad o tom, že v júli 2020 žalovaný vstúpil na sporné pozemky a to napriek vydanému neodkladnému opatreniu a to doklad z polície o podaní trestného oznámenia. Napriek tomuto súd ukončil dokazovanie a následne vydal rozsudok.

11. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

12. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa v spojení s bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

13. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalobca neuniesol dôkaznú povinnosť, ktorý následne aj správne právne posúdil, ak žalobu zamietol. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré uviedol súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.

14. K odvolaniu žalobcu je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak uviedol, že dňa 23.9.2020 oznámil súdu, že v krátkom čase doloží termín identifikácie parciel a taktiež aj doklad o tom, že v júli 2020 žalovaný vstúpil na sporné pozemky.

15. Podľa v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov a ich preukázanie a žalobný návrh.

16. Podľa strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

17. Podľa na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávanie alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

18. Ako vyplýva z citovaného ust. žalobca má povinnosť označiť dôkazy ako jednu z náležitostí žaloby.

19. Fundamentálnymi povinnosťami sporových strán v konaní sú povinnosť tvrdiť skutočnosti relevantné pre posúdenie prípadu a svedčiace v prospech tejto strany, a súčasne povinnosť strany pravdivosť týchto svojich tvrdení pred súdom dokázať zákonnými prostriedkami. Kritériom pri posudzovaní použiteľnosti uplatnených prostriedkov procesnej obrany a procesného útoku sporovej veci zo strany súdu je ich relevantnosť pre prejednávanú vec, ako aj včasnosť ich uplatnenia. Ide o časové kritérium, ktoré nie je objektívnou časovou hranicou, ale je charakterizované tak, že tieto úkony nebolo možné uplatniť skôr a zároveň strana konala podľa úvahy súdu rýchlo a hospodárne.

20. Sudcovská koncentrácia konania teda predstavuje procesnú preklúziu práva; ide o vyjadrenie tzv. vhodnej koncentrácie, teda takej, ktorá je v zmysle normatívnej právnej úpravy v diskrečnej právomoci súdu. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je spor zrýchliť, zefektívniť, zabrániť tomu, aby strany predkladali skutkové tvrdenia alebo návrhy na vykonanie dôkazov až na pojednávaní, čo by predlžovalo celkový proces z dôvodu potreby odročenia pojednávania. Základnou funkciou sudcovskej koncentrácie konania je funkcia motivačná, ktorá má viesť sporové strany k hospodárnemu správaniu sa v spore, ktoré sa prejavuje včasným uplatňovaním prostriedkov procesnej obrany a procesného útoku. Predovšetkým sú strany povinné predložiť skutkové tvrdenia a návrhy na vykonanie dôkazov včas, a to pod hrozbou sankcie v podobe neprihliadania na oneskorene predložené.

21. Sekundárnou funkciou sudcovskej koncentrácie konania je teda funkcia sankčná, ktorá spočíva v potrestaní sporovej strany za jej procesnú nedisciplinovanosť, ktorá môže v konečnom dôsledku viesť k strate sporu.

22. V prejednávanej veci je nesporné, že žalobca sa domáhal určenia, že je oprávneným užívateľom parcely KN-C č. XXX/X, kat. úz. E. O. D., pričom v konaní nepredložil žiaden dôkaz, že ním uvádzané parcely reg. „E“ sú identické, resp. sú súčasťou parcely KN-C č. XXX/X. Aj napriek tomu, že žalobca svoj nárok na súde uplatnil žalobou dňa 9.2.2017, na pojednávaní nariadenom súdom prvej inštancie na deň 23.9.2020 žiadal o odročenie pojednávania za účelom predloženia identifikácie parciel. Žalobca síce uviedol, že identifikáciu parciel predloží, avšak do času rozhodovania súdu prvej inštancie identifikáciu nepredložil a teda ním tvrdenú skutočnosť nepreukázal.

23. Rovnako v konaní nepreukázal ani tvrdenie, že žalobca ho ruší vo výkone jeho oprávnenia užívať sporné nehnuteľnosti ako na pojednávaní dňa 23.9.2020 zároveň uviedol, že v krátkom termíne predloží aj doklad o tom, že žalovaný v júli 2020 vstúpil na sporné pozemky.

24. Za takejto situácie možno konštatovať, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, ak nepreukázal ním tvrdené rozhodujúce skutočnosti, preto správne súd prvej inštancie vychádzal z názoru, že žalobca nárok nepreukázal a dôvodne žalobu v celom rozsahu zamietol.

25. Nie sú teda žalobcom dané uvádzané odvolacie dôvody spočívajúce v nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ako vecne správny potvrdil.

26. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. v spojení s , podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešná strana sporu, v danom prípade žalovaný, preto mu odvolací súd priznal aj náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

27. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).