Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8To-39-2021.pdf
PDF · 122.15 KB
Case nature
Area
Subarea
8To/39/2021
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Baňackého, PhD. a sudcov JUDr. Anny Kohutovej a JUDr. Mareka Dudíka, v trestnej veci proti obžalovanému T. B., pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 2.decembra 2021, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 26.5.2021, sp. zn. 5T/69/2019 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného T. B..
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného T. B. vinným zo zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm.a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
na presne nezistenom mieste, v bližšie neurčenom časovom období najneskôr v novembri 2018 si od doposiaľ nestotožnenej osoby v rozpore s ustanovením § 8 ods. 1 zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive v znení neskorších predpisov zadovážil súčasti hromadne účinných zbraní, a to nedovolene upravené puzdro záveru s telom zbrane pochádzajúce z továrensky vyrobenej krátkej strelnej samočinnej palnej zbrane, samopalu vzor 61 (Škorpión), kaliber 7,65 mm Browning, výrobné číslo S8406 a telo zbrane s puzdrom záveru z továrensky vyrobenej strelnej samočinnej palnej zbrane, samopalu poľskej výroby, zn. PPS-43 (Sudajev), kaliber 7,62 x 25 Tokarev, výrobné číslo H-23388, kde obe tieto súčasti zbraní patria v zmysle § 4 ods. 2 písm. b/, písm. c/, písm. g/ zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive v znení neskorších predpisov do kategórie „A“ - zakázaná zbraň a následne tieto súčasti predmetných zbraní v rozpore s § 8 ods. 1 zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive v znení neskorších predpisov prechovával v Košiciach v mieste trvalého bydliska v rodinnom dome na Brnenskej ulici č. 791/67 až do 12.12.2018, pričom v dňoch 25.11.2018 a 04.12.2018 ponúkol tieto súčasti zbraní na predaj prostredníctvom inzerátov č. 92418371 a č. 92791825, uverejnených na internetovej stránke HYPERLINK "http://www.bazos.sk" www.bazos.sk.
Za to okresný súd obžalovanému uložil podľa § 295 ods. 1, § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, ods. 3, § 39 ods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 24 (dvadsiatichštyroch) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody súd podmienečne odkladá a určuje skúšobnú dobu v trvaní 30 (tridsiatich) mesiacov.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona trest prepadnutia vecí - súčastí hromadne účinných zbraní: 1. nedovolene upravené puzdro záveru s telom zbrane pochádzajúce z továrensky vyrobenej krátkej strelnej samočinnej palnej zbrane, samopalu vzor 61 (škorpión), kaliber 7,65 mm Browning, výrobné číslo S8406 a
2. telo zbrane s puzdrom záveru z továrensky vyrobenej strelnej samočinnej palnej zbrane, samopalu poľskej výroby, značky PPS-43 (Sudajev), kaliber 7,62x25 Tokarev, výrobné číslo H-23388.
Na hlavnom pojednávaní, po vyhlásení rozsudku s odôvodnením a poučením o opravnom prostriedku zahlásil voči rozsudku odvolanie obžalovaný čo do viny aj trestu.
V písomnom odôvodnení obžalovaný uviedol, že napadnutému rozsudku prvostupňového súdu predchádzali podstatné chyby konania, boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci ( § 321 ods. l písm. a) Tr. por. ), zároveň sú skutkové zistenia nejasné a alebo neúplné a súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie ( § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. ) a sú tu pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy ( § 321 ods. l písm. c) Tr. por. ).
V danej veci boli zavádzajúco prezentované názory a nepravdivo vypracovaný znalecký posudok zo strany KEU PZ, ktoré so skutočnosťou nemajú nič spoločné a zároveň tieto tvrdenia nemajú oporu v platnom Zákone o zbraniach a strelive č. 190/2003 Z. z. a jeho príloh.
K predmetnému inzerátu obžalovaný uviedol, že sa stal pravdepodobný preklep resp. táto skutočnosť nemôže byť účelová, pretože keď sa niekto gramaticky, alebo štylisticky pomýli na verejnom fóre, stránke a pod. (keď sa nejedná o extrémizmus .... ), tento fakt, resp. vzniknutá nepravda nemôže byť braná ako priťažujúca okolnosť. Pisateľ inzerátu pri zverejnení inzerátu neporušil žiadny zákon a ani inú povinnosť, lebo táto skutočnosť nie je žiadnym zákonom a ani nijak inak pri tejto záujmovej činnosti zakázaná.
Oba znalecké posudky v podstate konštatovali, že zbraň - predmet č. 1 bola znehodnotená, teda skutkový stav potvrdzuje, že sa jednalo o chybu v texte - preklep. Preklep nie je trestným činom.
Celé obvinenie bolo vypracované na základe nepravdivo, účelovo a zavádzajúco vypracovaného znaleckého posudku vypracovaného Kriminalisticko-expertíznym ústavom Policajného Zboru (ďalej len KEU PZ) č. KEU - KE - EXP - 2018/2898.
Znalecký posudok KEÚ PZ: 1. Je nepravdivý a neopisuje skutkový stav predmetu č. 1 a č. 2 okrem konštatovania, že: Samotne predložené puzdro záveru s telom zbrane nie je spôsobilé streľby. 2. Kategorizácia predmetu č. 1 a č. 2 nie je vôbec v zmysle zákona o zbraniach a strelive č. 190/2003 a jeho prílohy Č. 6. 3. Všetky hypotézy, konštatovania nie sú odôvodnené, ničím podložené a ani dokázané.
Ku predmetu č. 2 obžalovaný namieta, že znalec KEUPZ k predmetom č. 2 a č. 3 napísal úplne identický technický popis s jediným rozdielom: a to, že predmet č. 3 má znehodnocovaciu značku D, teda sa jedná o znehodnotenú zbraň kategórie D, a predmet č. 2 znalec KEU PZ absurdne a nepravdivo zaradil do kategórie A ako samočinnú zbraň podľa paragrafu č. 4 ods. 2 písm. b) vyššie uvedeného zákona o zbraniach a strelive.
Obžalovaný ďalej poukázal na definíciu samočinnej a palnej zbrane podľa zákona o zbraniach a strelive č. 190/2003 a jeho prílohy č. 6. V zmysle týchto definícii samočinná zbraň musí spĺňať minimálne 4 podmienky: je palná, musí sa dať nabiť, napnúť bicí mechanizmus a umožniť viac výstrelov na jedno stlačenie spúšte, pričom predmet č. 2 a ani predmet č. 1 nespĺňa ani jednu z týchto podmienok. Preto podľa neho zbraň, ktorá nie je spôsobilá streľby nemôže byť predsa samočinná. Pred rokom 2004 sa znehodnotené zbrane neoznačovali znehodnocovacou značkou, to ale znalec KEU PZ nevedel a nemal vedomosť o starších zákonoch o zbraniach a strelive a definíciách o znehodnotených zbraniach. Každopádne predmet č. 2 má vyrazenú značku civilného predajcu, čím de facto bola už určená pre civilný trh. Túto skutočnosť znalec KEÚ PZ odignoroval alebo úmyselne zatajil. Každopádne zbrane, teda predmety č. 2 a 3, po technickej stránke úplne identické, nemôžu byť iba podľa označenia zakategorizované úplne odlišne, pretože je to nelogický a zároveň absurdný precedens. Znalec KEÚ PZ uviedol, že predmet č. 2 nevykazuje iné znaky znehodnotenia. De facto priznáva, že vykazuje nejaké znaky znehodnotenia. Znalec Ing. Boris Lizoň vo svojom znaleckom posudku a pri svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že predmet č. 2 má na tele zbrane vyrazenú značku civilného predajcu, teda je určená pre civilný trh a tým pádom musela byť v minulosti prekategorizovaná.
Ku predmetu č. 1 obžalovaný uviedol, že znalec KEU PZ predmet č. 1 zaradil do kategórie A podľa paragrafu č. 4, ods. 2, písm. b), c), g) Zákona o zbraniach a strelive. Pokiaľ ide o zakategorizovanie predmetu č. 1 ako samočinnej zbrane, platí podľa obžalovaného to isté, čo už uviedol aj pri predmete č. 2.
Ku kategorizácii daného predmetu ako zbrane v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) citovaného zákona namietal, že znalec KEU PZ v znaleckom posudku neodôvodnil ako dospel k takému záveru a aký ťažší následok sa dá spôsobiť týmto predmetom, pričom na otázku, aký ťažší následok sa dá spôsobiť s predmetom č. l znalec odpovedal, že zbraň je možné opätovne použiť do strelnej samočinnej palnej zbrane. Obžalovaný kladie otázku prečo takéto konštatovanie nebolo aj u predmetu č. 2 a č. 3, v dôsledku čoho tu máme odlišné konštatovanie, kde je jasná iba ničím nepodložená účelovosť tohto tvrdenia. Touto odpoveďou znalec KEU PZ vlastne poprel pôvodnú kategorizáciu podľa paragrafu č. 4 ods. 2, písm. b) zákona o zbraniach, že je samočinná, ale iba že môže byť. Následne si znalec opätovne protirečí, keď pred súdom vyslovil vetu: "Znalecký posudok nemôže obsahovať teóriu čo by bolo, keby bolo". Znalec KEU PZ iba vyslovil domnienku alebo teoretickú hypotézu, ktorá sa ale netýka len predmetu č. l, ale aj č. 2 a č. 3 a všetkých zbraní v kategórii D, voľne predajných osobám starším ako 18 rokov, ktoré majú funkčné telá zbraní, hlavné časti a aj bicie a spúšťové mechanizmy.
Podľa § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o zbraniach, je definícia, že zbraň už bola upravená a jej použitím sa dá spôsobiť nejaký ťažší následok ako pred jej úpravou.
Znalec Ing. Boris Lizoň úplne jasne a logicky vo svojom znaleckom posudku uviedol príklady pre písmeno c:
Ten kto by nelegálne prerobil zbraň do jej pôvodného charakteru napr.: Zo zbrane znehodnotenej, alebo jej rezu na zbraň streľby schopnú, Zo zbrane expanznej na zbraň schopnú vystreliť akúkoľvek strelu, Zo zbrane flobertkovej na zbraň schopnú vystreliť strelu s vyššou úsťovou kinetickou energiou ako 7,5 J, Zo zbrane samonabíjacej na zbraň samočinnú - t.j. strieľajúcu dávkou, by teda zmenil jej pôvodný charakter tak, že takáto zbraň by pri svojom opätovnom použití mohla spôsobiť ťažšie následky, napr. zraniť ľudí za kratší čas.
K § 4 ods. 2 písm. g) Zákona o zbraniach: vyrobená zbraň alebo upravená zbraň, ak nejde o dovolenú výrobu alebo dovolenú úpravu. Znalec KEU PZ pri predmete č. 1 ju označil úmyselne a opäť účelovo slovami "nedovolene upravené" a označil fľaky na púzdre hlavne za odstránené zvary medzi hlavňou a puzdrom hlavne, pričom podľa znehodnocovacej vyhlášky č. 516/2003, podľa ktorej sa riadil, takéto niečo vyhláška neprikazuje.
Obžalovaný namietal, že znalec KEU PZ Kpt. Andrášik nie je znalcom aj v oblasti zvárania a nijako nedokázal vyhotovenie zvarov na uvedenom mieste a ich odstránenie. Nežiaducim prvkom zvárania je opálenie okolitého materiálu od vysokej teploty vytvorenej elektrickým oblúkom a ofŕkanie prídavným materiálom okolia zvárania, pričom takéto prvky uvedené miesto vôbec nevykazuje a navyše pri odstraňovaní zvaru by zrejme vznikli aj iné poškodenia v uvedenej oblasti.
Znalec KED PZ nijako na 100% nepreukázal, že v tomto stave (pozn. fľaky na puzdre hlavne) zbraň už nevyšla z výroby v roku 1964 alebo z opravy v roku 1977 a tiež nijako na 100% nepreukázal, že zbraň už nebola takto poškodená (pozn. fľaky na puzdre hlavne) pri znehodnocovaní.
Na druhej strane znalec Ing. Boris Lizoň naopak vyvrátil uvedené tvrdenia o zvare tým, že na uvedenom mieste by bolo po vložení hlavne do púzdra hlavne vyhotovenie takéhoto zvaru z priestorových možností jednoducho nemožné. Celé vysvetlenie je obsahom jeho ZP na str. 3 a následne doplnené na výsluchu pred vyšetrovateľom na str. 3.
Obaja znalci podľa obžalovaného v podstate konštatovali znehodnotenie zbrane. Obžalovaný zdôraznil, že predmet č. 1 má navyše zavarený spúšťový a bicí mechanizmus.
Na základe uvedenej argumentácie dospel obžalovaný k záveru, že znalec KED PZ v znaleckom posudku urobil na papieri z predmetov č. 1 a č. 2, t.j. nefunkčných, nekompletných a nie palných zbraní úmyselne kompletné, plne funkčné zbrane s hromadným účinkom.
Znenie definície znehodnotenej zbrane podľa § 32 Zákona o zbraniach a strelive je: Znehodnotením zbrane a streliva v zmysle § 32 zákona o zbraniach a strelive č. 246/1993 sa rozumie vykonanie takých úprav, ktoré znamenajú trvalú nespôsobilosť zbrane a streliva na streľbu. Znalec KEU PZ ku predmetom č. l, č. 2 a č. 3 uviedol, že samotne predložené púzdro záveru s telom zbrane nie je spôsobilé streľby.
Napokon obžalovaný namietal, že žiadny z predmetov nepochádza z trestnej činnosti a nechýba nikomu v evidencii, de facto všetky uvedené predmety boli z evidencie vyradené, prekategorizované do skupiny D a určené pre civilný trh (zberateľov, historikov, múzeá, združenia a pod.)
Kategória A zakázaných zbraní neobsahuje informáciu o tom, že telo zbrane patrí do tejto kategórie, nakoľko telo zbrane majú všetky zbrane kategórie D, teda voľne predajné osobám starším ako 18 rokov. Inak by bol v zákone konflikt a kategória D by nemohla existovať. Ak by bola pravda, že telo zbrane patrí do kategórie A, bol by úplne absurdný paradox a precedens to, že vyšetrovateľ vrátil predmet č. 3, t. j. po technickom stave úplne rovnaké telo zbrane ako predmety č. l. a 2, s tým že sa jedná o zbraň kategórie D, to konštatovali znalci KEU PZ. Nedopustil sa teda vyšetrovateľ' a znalci trestného činu tým, že mu vrátili zakázanú zbraň? Ak by bolo telo zbrane zakázaná zbraň patriaca do kategórie A, tak by muselo byť trestne stíhaných tisíce ľudí, zberateľov, historikov, múzeí a pod.
Kategória A zakázaných zbraní neobsahuje informáciu o možnej hypotéze použitia tela zbrane. Kategória A zakázaných zbraní neobsahuje informáciu o tom, že zbraň znehodnotená staršou vyhláškou patrí do tejto kategórie. Keďže predmet č. 1 a č. 2 nespadá do kategórie "A" a ani "B" a "C", kde sú stále palné zbrane.
Súd v odôvodnení rozsudku konštatuje, že odmietol výpoveď znalca Ing. Lizoňa z dôvodu, že už bol vypočutý. Znalec Ing. Lizoň bol vypočutý iba v prípade odôvodnenia svojho znaleckého posudku. Nakoľko prokurátor v odôvodnení odvolania na oslobodzujúci rozsudok vyjadril názory, ktoré nemajú oporu v znaleckých posudkoch a ani v samotnom platnom Zákone o zbraniach a strelive č. 190/2003 a jeho prílohách, bol Ing. Lizoň opätovne požiadaný o účasť, aby ako dlhoročný znalec v oblasti zbraní a streliva potvrdil alebo vyvrátil názory prokurátora.
Ako je konštatované v znaleckom posudku a z výpovede Ing. Lizoňa, telo zbrane ako súčasť znehodnotenej zbrane kategórie D nepodlieha ohlasovacej a evidenčnej povinnosti. Na pojednávaniach bolo jasne vidno, že znalec Ing. Lizoň nemá problém s obhajobou svojho znaleckého posudku a priamo bez problémov vie odpovedať na všetky otázky. Naopak znalec z KEU PZ iba opätovne prečítal svoj znalecký posudok alebo čo mu bolo nadiktované, následne na prvých pár otázok najprv odpovedal vyhýbavo, od veci a nakoniec prestal odpovedať úplne. Každému bolo jasné, že to čo tam napísal alebo mu bolo nadiktované, nikdy neobháji, čo je dosť zarážajúce.
Ďalej prokurátor tvrdí, že je samozrejme, že bez hlavných častí sú predmetné zbrane nestreľbyschopné a že schopnosť zbrane nemôže byť kritériom pre posúdenie toho, či ide o samočinnú zbraň. Uvedené tvrdenie popiera definícia samočinnej zbrane platného Zákona o zbraniach a strelive a jeho príloh. Nestreľbyschopnosť zbrane je hlavný princíp znefunkčnenia a prekategorizovania zbraní zo skupiny A, B, C do kategórie D a ich sprístupnenia pre civilný trh.
Podľa Výkladového pokynu Generálneho prokurátora SR ohľadne trestného činu nedovoleného ozbrojovania, sp. zn. IV/l Spr 19/16/1000 - 35 zo dňa 14. septembra 2016 pre vyšetrovateľov a prokurátorov (ďalej označujeme ako "výkladový pokyn"): "pokiaľ' zbraň nie je schopná vystreľovať strelu (guľový náboj alebo náboj s hromadnou strelou), nie je možné ju posudzovať ako strelnú zbraň na účely Trestného zákona"
Ešte aj vlastníctvo expanznej zbrane, kategórie D s ohlasovacou povinnosťou, bez ohlásenia je podľa Generálneho prokurátora len priestupok.
Prokurátor sa ešte opiera o rozhodnutie MV SR č. PPZ-ODE2-2019/028092-002 z 12.4.2019. To čo MV SR tvrdí 12.4.2019 je irelevantné, pretože aj v tomto období platil rovnaký Zákon o zbraniach a strelive ako 12.12.2018.
Z uvedených faktov vyplýva, že zo strany obvineného nedošlo k žiadnemu pochybeniu, pretože sa riadil platným Zákonom o zbraniach a strelive č. 190/2003 Z. z. a jeho prílohami a výkladovým pokynom Generálneho prokurátora a tak nemohol spáchať trestný čin.
Tento prípad je obyčajná neopodstatnená a zbytočná kriminalizácia jeho osoby len pre to, že ho zaujímala história zbraní a zároveň vyvlastňovanie úplne legálne nadobudnutého majetku, nakoľko uvedené predmety majú určitú historickú a zberateľskú hodnotu.
Ak Zákon o zbraniach a strelive nie je v súlade s Trestným zákonom nemôže byť za to zodpovedný občan. Ak sú pochybnosti medzi zákonmi pri kategorizácii zbraní, tak by malo platiť pravidlo v pochybnostiach v prospech obvineného.
Na základe uvedeného preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Košice II., sp. zn. 5T/69/2019 zo dňa 26. mája 2021 za zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. a) Tr. zák. v intenciách § 321 ods. 1 písm. a), b), c) Tr. por., v spojení s § 322 ods. 1 Tr. por. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Krajský súd na podklade takto podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil nasledovné.
Krajský súd v Košiciach už raz v danej veci rozhodoval, keď na podklade odvolania prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého oslobodzujúceho výroku rozsudku okresného súdu sp. zn. 5T/69/2019 zo dňa 3.6.2020, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a uznesením sp. zn. 6To 66/2020 zo dňa 30.10.2020 zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V citovanom uznesení krajský súd uviedol, že na základe argumentácie okresného prokurátora, podľa ktorej za rozhodujúce pre posúdenie trestnej zodpovednosti obžalovaného je podstatne posudzovanie predmetných zbraní vo vzťahu ku právnej úprave platnej ku dňu spáchania skutku, teda ku dňu 12.12.2018, sa odvolací súd nestotožnil so spôsobom, akým sa okresný súd vysporiadal s rozdielnymi závermi znaleckého dokazovania, ako aj s úvahami okresného súdu, na základe ktorých sa prvostupňový súd priklonil k znaleckému posudku Ing. Lizoňa. Odvolací súd vyslovil právny názor, že pre správne posúdenie trestnej zodpovednosti obžalovaného je podstatné to, či ide o zakázané alebo znehodnotené zbrane v zmysle právnej úpravy platnej a účinnej v čase spáchania skutku, pričom okresný súd nesprávne zameral svoje právne úvahy pri posudzovaní kategorizácie predmetných zbraní na to, či už v minulosti boli prekategorizované a či boli resp. neboli znehodnotené, či znefunkčnené. Takýto prístup k posudzovaniu veci vyhodnotil odvolací súd za nesprávny, nakoľko považoval za právne irelevantné akej kategórie boli predmetné zbrane v minulosti s odôvodnením, že ak má byť určitá zbraň zaradená do kategórie D aj v zmysle aktuálne platnej a účinnej právnej úpravy, musí v rozhodnom čase spĺňať všetky zákonom stanovené podmienky, ktoré v danom čase účinná právna úprava vyžaduje pre takéto zbrane, pričom uvedené podmienky musí spĺňať počas celej doby platnosti a účinnosti týchto podmienok. Na základe uvedeného odvolací súd vyhodnotil oslobodzujúce rozhodnutie okresného súdu ako predčasné, vychádzajúce z nesprávneho posúdenia zistených skutočností, v dôsledku čoho odvolací súd zrušil predchádzajúci oslobodzujúci rozsudok a vrátil vec okresnému súdu s tým, že vo veci je potrebné na základe osvojenia si vysloveného právneho názoru nadriadeného súdu prehodnotiť vykonané dôkazy a na základe nového posúdenia veci urobiť nové rozhodnutie vo veci samej.
Po vrátení veci okresný súd sa dôsledne riadil vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu, keď korigoval svoje predchádzajúce právne úvahy a v otázke posúdenia viny obžalovaného sa oprel o konštatovanie spracovateľa znaleckého posudku Ing. Andrášika, podľa ktorého predmety č. 1 a 2, nie sú znehodnotené podľa aktuálnej platnej vyhlášky. Na podporu tohto svojho názoru poukázal
okresný súd aj na znenie inzerátu obžalovaného, v ktorom ponúkal na predaj neznehodnotené zbrane, z čoho logicky aj pre odvolací súd vyplýva, že takto predmetne zbrane, teda ako neznehodnotené, vnímal aj samotný obžalovaný v priebehu celej doby ich držby. Na podklade takéhoto hodnotenia vykonaných dôkazov dospel okresný súd k názoru, že obžalovaný si predmetné zbrane zadovážil a držal v rozpore so zákonom, čím naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 295 ods. 1 písm. a) Tr. zák..
Zhrnúc vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre rozhodnutie o vine, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por., keď detailne a precízne vyhodnotil vykonané dokazovanie, hlavne pokiaľ ide o závery znaleckého dokazovania, tieto si v plnom rozsahu osvojil a na základe uvedených odborných zistení, potom pristúpil k vlastnej rozhodovacej činnosti, v rámci ktorej nezávislým a nestranným prístupom k hodnoteniu zistených skutočností formuloval svoje hodnotiace závery. Okresný súd zrozumiteľným spôsobom popísal úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkaznej situácie, ktorá vzišla z vykonaného dokazovania, pričom jeho myšlienkové postupy vyznievajú logicky, majú svoj podklad vo vykonanom dokazovaní a sú posúdené v súlade so zákonom, v dôsledku čoho dospel okresný súd ku správnym skutkovým a právnym záverom.
Okresný súd sa v dostatočnej miere venoval aj obhajobe obžalovaného, túto vecne posúdil a následne kriticky konfrontoval aj s ďalšími vykonanými dôkazmi, pričom odvolací súd sa stotožnil s okresným súdom aj pokiaľ ide o odmietnutie návrhu obhajoby na doplnenie dokazovania výsluchom znalca Ing. Lizoňa. Odvolací súd nevidí racionálny dôvod na ďalší výsluch menovaného znalca, nakoľko má za to, že na posúdenie trestnej zodpovednosti obžalovaného je podstatné to, akej kategórie boli dané zbrane v čase skutku, pričom znalecký posudok KEU PZ dal v tomto smere jednoznačné odpovede, v dôsledku čoho nebol dôvod dopočúvať k tejto otázke znalca Lizoňa na skutočnosti, ktoré uviedol vo svojom predchádzajúcom odvolaní okresný prokurátor, a s ktorými sa odvolací súd v plnej miere stotožnil vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom uznesení.
Vo vzťahu k znaleckému posúdeniu menovaného znalca Lizoňa považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že jeho odborné posúdenie sa v podstate zameriavalo na preukázanie a posúdenie, či v minulosti boli uvedené predmety znehodnotenými alebo zakázanými zbraňami, pričom znalec pri formulovaní svojich odborných zistení a záverov sa dopúšťal vecnej nesprávnosti, keď pri skúmaní predmetných vecí za účelom ich kategorizácie, tieto považuje za zbraň iba ako celok - so všetkými jej hlavnými časťami a súčasťami, pričom opomína, že v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zák. č. 190/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov sa za zbraň považuje aj súčasť zbrane. Teda aj takáto súčasť zbrane môže byť v zmysle platnej a účinnej legislatívy charakterizovaná ako zbraň kategórie „A“ t. j. zakázaná zbraň. Skúmania a uvedeným znalcom vyslovené závery sa z pohľadu posúdenia trestnej zodpovednosti obžalovaného za stíhaný skutok javia z pohľadu odvolacieho súdu ako skutkovo a právne irelevantné, nakoľko odvolací súd si osvojil právny názor, podľa ktorého na správne posúdenie trestnej zodpovednosti je podstatné to, akej kategórie boli predmetné zbrane v čase skutku, pričom ani obhajoba nepredniesla žiadnu takú argumentáciu vo svojom odvolaniu, ktorá by spochybnila správnosť daného právneho názoru, a v dôsledku ktorej by musel krajský súd prehodnotiť tento svoj právny názor. Z uvedeného dôvodu krajský súd naďalej zotrváva na svojom právnom posúdení a nemá vecný a ani právny dôvod na ňom nič meniť.
Odvolací súd sa v tomto smere plne stotožnil s rozhodnutím okresného súdu o vine obžalovaného a v podrobnostiach odkazuje na podrobné a vyčerpávajúce odôvodnenie napadnutého rozsudku, ako aj na správnu právnu kvalifikáciu konania obžalovaného.
Keďže v danej trestnej veci bolo podané odvolanie v prospech obžalovaného proti výroku, ktorým bol uznaný za vinného, a odvolací súd tento výrok nezrušil, preskúmal v zmysle § 317 ods. 2 Tr. por. v celom rozsahu aj zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste a ďalších výrokov, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.
Preskúmaním spisového materiálu má odvolací súd za to, že okresný súd vykonal zákonné dokazovanie aj vo vzťahu ku uloženiu trestu, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam, ktoré vyhodnotil v súlade s Trestným zákonom a uložil zákonný trest. V tomto smere bolo dôvodné a zákonné aj uloženie trestu prepadnutia veci v zmysle § 60 ods.1 písm. a) Tr. zák..
Aj po formálnej stránke rozsudok spĺňa všetky zákonnom stanovené náležitosti. V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd jasne a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vo vzťahu k vine vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Rovnako vyčerpávajúco odôvodnil okresný súd aj uloženie trestu, jasne a zrozumiteľne popísal o ktoré skutočnosti sa opieral pri určení druhu a výmery trestu a následne vyslovil aj na základe akých vlastných úvah aplikoval príslušné ustanovenia Trestného zákona a všetky zásady ukladania trestu, pričom s uloženým trestom a jeho odôvodnením sa odvolací súd v plnej miere stotožnil a v podobnostiach na ne odkazuje.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z pohľadu odvolacích námietok obžalovaného dospel k záveru, že žiadna z týchto námietok nie je dôvodná. Príčina, pre ktorú argumentácia obžalovaného uvedená v jeho odvolaní je vecne nesprávna a teda objektívne nemôže spochybniť správnosť napadnutého rozhodnutia, ako ani správnosť jeho právnej argumentácie spočíva v tom, že obžalovaný celkom neopodstatnene neustále zotrváva na chápaní zbrane ako celku, teda ako predmetu so všetkými jej hlavnými časťami a súčasťami, pričom vo svojich úvahách sa bráni a opakovane opomína skutočnosť, že za zbraň sa považuje aj súčasť zbrane. Cez takýto prístup k nazeraniu na problematiku chápania zbrane potom logicky dospieva k záverom, ktoré prezentuje vo svojom odvolaní, v zmysle ktorých zaradenie predmetov č. 1a č. 2 do kategórie A v zmysle § 4 ods. 2 písm. b), c) a g) zákona o zbraniach vo vzťahu ku predmetu č. 1 a v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) zákona o zbraniach vo vzťahu ku predmetu č. 2 vyznieva pre neho absurdne a nelogicky. Pochopiteľne pri takomto posudzovaní danej problematiky, v dôsledku toho, že dané predmety nie sú samé o sebe schopné streľby, nemôžu byť zákonite ani hodnotené ako palné či samočinné. S takýmito úvahami obžalovaného sa však nemožno stotožniť. Uvedené kritéria § 4 ods. 2 písm. b), c) a g) zákona o zbraniach napĺňajú predmety č. 1 a č. 2 cez to, že napriek tomu, že ide o súčasti zbrane, po právnej stránke sa považujú za zbrane. Na uvedené preto treba reagovať poukazom na § 2 ods. 1 písm. a) Zákona o zbraniach a strelive, pretože až cez toto ustanovenie môžeme dospieť k správnym právnym záverom.
Pokiaľ obžalovaný namieta, že znehodnotené zbrane sa pred rokom 2004 neoznačovali znehodnocovacou značkou, že predmet č. 2 má vyrazenú značku civilného predajcu, čím de facto bola určená pre civilný trh a že predmet č. 3, ktorý bol po technickej stránke identicky s predmetom č. 2 a napriek tomu bol vrátený obžalovanému ako znehodnotená zbraň považuje krajský súd za potrebné uviesť, že to, ako bol konkrétny predmet kategorizovaný resp. prekategorizovaný v minulosti resp. či v minulosti bol resp. nebol určený na civilný trh je irelevantné z pohľadu aktuálnych zákonných požiadaviek, ktoré musia byť naplnené v posudzovanom čase, aby bolo možné považovať zbraň za znehodnotenú. Aj keď sa v minulosti znehodnotené zbrane neoznačovali znehodnocovacou značkou, po účinnosti zákona, ktorý stanovil takúto podmienku pre znehodnotené zbrane, bolo potrebné podniknúť kroky k tomu, aby zbraň, ktorá nebola opatrená touto značkou bola takto označená. Dôkazom uvedeného je práve predmet č. 3, ktorý takúto znehodnocovaciu značku má vyrazenú a pre držbu daného predmetu, hoci po technickej stránke je zhodný s predmetom č. 2 ( telo zbrane s púzdrom záveru, so spúšťovým mechanizmom, poistným mechanizmom a tlačnou pružinou) nebol obžalovaný stíhaný. Na uvedenom nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že na zbrani č. 2 je značka civilného predajcu, nakoľko podľa aktuálnej právnej úpravy len samotná skutočnosť, že zbraň má značku civilného predajcu a bola pravdepodobne v minulosti prekategorizovaná nenapĺňa podmienky zbraní kategórie D.
V tejto súvislosti krajský súd poznamenáva, že tvrdenie znalca, že daný predmet č. 2 nevykazuje iné znaky znehodnotenia neznamená, že nejaké znaky znehodnotenia reálne vykazuje, ako sa to snaží podať obžalovaný, ale v tom zmysle, že nemá žiadne, ani tie stanovené zákonom či vyhláškou a ani žiadne iné znaky znehodnotenia.
Vo vzťahu ku predmetu č. 1 odvolací súd, reagujúc na odvolacie námietky obžalovaného udáva, že odvolacím súdom vyššie uvedená argumentácia, ktorou sa odvolací súd vysporiadal s výhradami obžalovaného ku kategorizácii predmetu č. 2 ako samočinnej zbrane, je použiteľná aj vo vzťahu k predmetu č. 1. Za vecne správne považuje aj hodnotenie danej zbrane cez § 4 ods. 1 písm. c) zákona o zbraniach, nakoľko ako správne uviedol znalec KEU PZ charakter bol zmenený tým, že zo znehodnotenej zbrane sa vytvorila streľby schopná zbraň, ktorá by bola schopná opätovného vloženia do strelnej samočinnej zbrane a následne schopná strieľať dávkami a nimi spôsobiť ťažší následok. To, že sa používa podmieňovací spôsob má svoje odôvodnenie v tom, že ide o súčasť zbrane, preto použitie
slovného spojenia „môže“ resp. „mohla by byť“ použitá a podobne. V žiadnom prípade nejde o vyslovenie domnienky alebo teoretickej hypotézy, ako sa to snaží podávať obžalovaný vo svojom odvolaní. Ak si obžalovaný kladie otázku prečo podľa tohto písmena nebol charakterizovaný aj predmet č. 2 a 3 tak vysvetlenie spočíva v tom, že na predmetoch 2 a 3 neboli zistené stopy po žiadnych úpravách ako je odvŕtanie, odpálenie odzváranie, či iné sfunkčnenie inak pohyblivých časti zbrane a podobne. Pokiaľ obžalovaný tvrdí, že takýto názor znalca neobstojí vo vzťahu ku zbraniam kategórie D, ktoré majú tiež funkčné telá zbraní, hlavné časti a aj bicie a spúšťové mechanizmy, ide o veľmi zjednodušený pohľad, nakoľko nezohľadňuje konkrétne úkony, ktorými sa dosahuje znehodnotenie zbraní.
Odvolací súd sa nemohol stotožniť ani s odvolacími výhradami vo vzťahu ku hodnoteniu daného predmetu cez § 4 ods. 2 písm. g) Zákona o zbraniach. Nedovolená úprava je podľa názoru súdu, v súlade s konštatovaním posudku KEU PZ, daná tým, že sa odstránilo pevné spojenie medzi hlavňou a púzdrom a tiež bol odstránený aj poistný čap hlavne. Poľa názoru odvolacieho súdu, znalec Andrášik nemusí byť znalcom v odbore zvárania, aby konštatoval, že zvar bol odstránený, uvedené je možné zistiť aj laickym pohľadom a to že na zbrani sa nenašli stopy zvárania v ničom nespochybňuje záver, že zvar bol nepochybne odstránený, pretože objektívne hlaveň zbrane mala byť zozváraná s puzdrom záveru, pričom na fotkách, ktoré tvoria obsah znaleckého posudku je vidieť len puzdro záveru, ku ktorému nie je prizváraná hlaveň, napriek tomu, že na puzdre záveru sú stopy po zvaroch. Tak potom logicky možno konštatovať, že zvar musel byť odstránený a objektívne puzdro záveru nie je zozvárané s hlavňou, čo je jedna z podmienok spôsobu znehodnotenia zbrane. To, že takýto zvar je technicky nemožný nie je celkom pravda, pretože znalec Lizoň doslovne konštatuje že: „Vyhotovenie tohto zvaru bez vylisovania hlavňovej vložky z puzdra záveru nie je technicky možné,“. Z uvedeného vyplýva, že ak vylisujeme hlavňovú vložku tak, by to možné bolo.
Obžalovaný ďalej v odvolaní poukazuje na to, že predmet č. 1 obsahoval aj zavarený spúšťový mechanizmus a bicí mechanizmus. Uvedené sa však obžalovanému nekládlo za vinu a tým, že boli dané mechanizmy zazvárané je teoreticky vylúčené ich použitie za účelom sfunkčnenia nejakej zbrane.
Rozhodne sa nemožno stotožniť s tvrdením obžalovaného, že znalec KEU PZ urobil len na papieri z predmetov č. 1 a 2 plne funkčné zbrane s hromadným účinkom. Toto tvrdenie je prejavom toho, čo už súd vyššie uviedol a to, že obhajoba za zakázanú zbraň chápe len celú zbraň a nie jej hlavné časti, či súčasti. O tom, že názor krajského súdu nie je osamoteným názorom svedčí aj rozhodnutie Prezídia Policajného zboru, odbor dokladov a evidencie, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sp. zn. PPZ- ODE2-2019/028092-002 zo dňa 12.4.2019, ktorým boli inkriminované zbrane obžalovaného zaradené do kategórie A.
Za rovnako vecne nesprávne považuje odvolací súd aj úvahy obžalovaného o tom, že kategória A zakázaných zbraní neobsahuje informáciu o tom, že telo zbrane patrí do danej kategórie, z čoho následne sa vyvodzuje, že ide o konflikt medzi jednotlivými kategóriami, pretože telo zbrane majú aj zbrane kategórie D, pričom predmet č. 3 bol vrátený, hoci išlo o technicky rovnaký stav ako mali predmety č. 1 a 2. K uvedenému odvolací súd dodá len toľko, že predmet č. 3 mal vyrazené označenie D, čím formálne bolo deklarované, že ide o znehodnotenú zbraň, pričom u ostatných predmetov takéto označenie absentuje. Aj keď výslovne nie je v Zákone o zbraniach uvedené, že telo zbrane patrí do tejto kategórie, telo zbrane, ako aj puzdro záveru môžu byť kategórie A, nakoľko za zbraň sa považujú aj hlavne časti zbrane a tiež jej súčasti.
Pokiaľ hodnotí obhajoba presvedčivosť a odbornosť znaleckých zistení v závislosti od spôsobu vystupovania znalcov na hlavnom pojednávaní, tak je potrebné uviesť, že ide o významne subjektívne hodnotenie, na ktoré odvolací súd môže len ťažko reagovať, avšak väčší dôraz (než na ich vystupovanie) je potrebné klásť na odbornú úroveň a presvedčivosť ich argumentácie, kde súd nezistil žiadne výhrady vo vzťahu k znaleckému posudku KEU PZ na rozdiel od znaleckého posudku Ing. Lizoňa.
Na podporu svojej argumentácie obhajoba poukázala aj na výkladové pravidlo generálneho prokurátora k pojmu „strelná zbraň“ na účely Trestného zákona. Nie je zrejmé, k akým prípadom sa dané výkladové pravidlo má aplikovať, avšak hneď na prvý pohľad je zrejmé, že zákon o zbraniach a strelive a ním zakotvené postavenie súčasti zbraní na roveň so samotnými zbraňami, bude mať nepochybne vyššiu právnu silu ( keďže ide o zákon, ako všeobecne záväzný právny predpis) než výkladové pravidlo generálneho prokurátora, ktoré nie je všeobecne záväzné.
Na základe uvedeného vyhodnotil súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné, v odvolaní uvádzané skutočnosti nie sú spôsobilé spochybniť správnosť úvah a záverov okresného súdu a teda ani jeho samotné rozhodnutie.
Z vyššie uvedených dôvodov nadriadený súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.