Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_43Cob-78-2021.pdf
PDF · 130.02 KB
Case nature
Subarea
43Cob/78/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Miriam Kamenskej, členov senátu JUDr. Mariána Blahu a JUDr. Márie Kubincovej, PhD. v právnej veci žalobcu Brayton&Co.NXT, s.r.o., so sídlom Pribinova 14, 811 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 862 858, zast. JUDr. Katarína Rosinová, advokátka, F. Urbánka 798, 020 01 Púchov, proti žalovanému NOVÝ SANAT HOLDING s.r.o., so sídlom Nobelova 5, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 44 770 821, zast. SOUKENÍK ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, o zaplatenie sumy 1.250.000,- Eur s príslušenstvom, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 5Cb/13/2020-164 zo dňa 14. júla 2021 v znení opravného uznesenia č.k. 5Cb/13/2020-185 zo dňa 2. augusta 2021, takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5Cb/13/2020-164 zo dňa 14. júla 2021 v znení opravného uznesenia č.k. 5Cb/13/2020-185 zo dňa 2. augusta 2021 vo výroku I. m e n í tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .
II. Rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5Cb/13/2020-164 zo dňa 14. júla 2021 v znení opravného uznesenia č.k. 5Cb/13/2020-185 zo dňa 2. augusta 2021 vo výroku II. z r u š u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie vo výroku I. nariadil v prospech žalobcu zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva na nehnuteľnostiach vo výlučnom vlastníctve žalovaného, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, zapísaných v katastri nehnuteľností, vedenom Okresným úradom Žarnovica, katastrálnym odborom, nachádzajúce sa v katastrálnom území N., obec: Žarnovica, okres: Žarnovica
- parcela registra „C“, parcelné číslo 1870/1, o výmere 4448 m2, zastavaná plocha a nádvorie,
- parcela registra „C“, parcelné číslo 1870/2, o výmere 6246 m2, zastavaná plocha a nádvorie,
- parcela registra „C“, parcelné číslo 1870/3, o výmere 965 m2, zastavaná plocha a nádvorie,
- parcela registra „C“, parcelné číslo 1870/4, o výmere 347 m2, zastavaná plocha a nádvorie,
- parcela registra „C“, parcelné číslo 1870/6, o výmere 72 m2, zastavaná plocha a nádvorie,
- parcela registra „C“, parcelné číslo 1870/7, o výmere 4080 m2, zastavaná plocha a nádvorie,
- parcela registra „C“, parcelné číslo 1870/11, o výmere 97 m2, zastavaná plocha a nádvorie,
- parcela registra „C“, parcelné číslo 1870/14, o výmere 3978 m2, zastavaná plocha a nádvorie,
- parcela registra „C“, parcelné číslo 1873/2, o výmere 760 m2, zastavaná plocha a nádvorie,
- parcela registra „C“, parcelné číslo 1873/10, o výmere 1535 m2, zastavaná plocha a nádvorie,
- parcela registra „C“, parcelné číslo 1874/2, o výmere 252 m2, zastavaná plocha a nádvorie,
- parcela registra „C“, parcelné číslo 2434/2, o výmere 4001 m2, ostatná plocha,
- parcela registra „C“, parcelné číslo 2434/10, o výmere 2820 m2, ostatná plocha,
- parcela registra „C“, parcelné číslo 2434/11, o výmere 963 m2, ostatná plocha, a k stavbám na nich stojacich, a to:
- súpisné číslo 701, na parcele číslo 1870/4, administratívna budova,
- súpisné číslo 898, na parcele číslo 1870/2, veľkosklad,
- súpisné číslo 899, na parcele číslo 1870/3, dielňa,
- súpisné číslo 900, na parcele číslo 1870/6, vrátnica,
- súpisné číslo 1537, na parcele číslo 1870/11, prefabrikované garáže - 5 ks, a to za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu vo výške 1.250.000,- Eur s príslušenstvom z titulu odstúpenia od kúpnych zmlúv, uzavretých žalobcom so žalovaným dňa 08.04.2020, dňa 23.04.2020 a dňa 24.04.2020. Vo výroku II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o ich výške.
2. V odôvodnení uviedol, že žalobou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.250.000,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne počítaným od 01.08.2020 až do zaplatenia. Vo veci samej súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom č. k. 5Cb/13/2020-119 zo dňa 19.05.2021, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.250.000 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne, počítaným od 01.08.2020 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o ich výške. Žalobca dňa 21.06.2021 doručil súdu prvej inštancie návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorý odôvodnil tým, že žalovaný v konaní vo veci samej ako prostriedok procesnej obrany, ktorým mal preukázať dodanie tovaru, súdu predložil nejasné, nečitateľné listiny - medzinárodné nákladné listy a listiny s útržkovitou, z kontextu vytrhnutou komunikáciou Whatsapp, ktorej obsah nesúvisel s predmetom konania, a snažil sa tak spochybniť jeho právny nárok a dosiahnuť zamietnutie jeho žaloby. Žalobca má za to, že procesná obrana žalovaného, ktorý si musel byť vedomý od začiatku konania, že v skutočnosti nedisponuje žiadnym dôkazom, bola len manipulatívna a účelová, nakoľko k reálnemu dodaniu tovaru z jeho strany nikdy nedošlo. Takýto postoj žalovaného v ňom vzbudzuje dôvodnú obavu, že žalovaný zrejme podá proti rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 19.05.2021 odvolanie, čím sa bude opätovne účelovo snažiť získať čas, oddialiť alebo zmariť splnenie svojej povinnosti na zaplatenie dlžnej sumy, čím sa celý proces rozhodnutia súdu o ním uplatnenom nároku môže predĺžiť na dobu teraz neurčiteľnú, počas ktorej nie je možné vylúčiť zmeny v majetkovej sfére žalovaného s negatívnym dopadom na vymožiteľnosť jeho uplatneného nároku. Toto v žalobcovi vzbudzuje dôvodnú obavu o nedostatku zdrojov na zaplatenie dlžnej sumy zo strany žalovaného a reálnu obavu z toho, že budúca predpokladaná exekúcia bude ohrozená. Žalobca poukázal aj na to, že na liste vlastníctva je k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalovaného, vo vzťahu ku ktorým sa domáha nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, už zapísané záložné právo na základe zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 22.03.2019 v prospech BPT LEASING, a.s., Drieňová 34, 821 02 Bratislava, IČO: 31 357 814. Podľa žalobcu tieto širšie súvislosti naznačujú, a tým aj odôvodnene vzbudzujú obavu, že žalovaný má príp. môže mať snahu oddialiť či zmariť uspokojenie jeho pohľadávky, ako aj existenciu viac dlhov voči neznámemu rozsahu veriteľov, ich postavenie (dôvodnosť) z hľadiska stabilnosti majetku žalovaného je pre žalobu neznáme, a pre žalobu ako veriteľa zo žalovanej pohľadávky vážne a intenzívne rizikové. Žalobca má preto obavu ohrozenosti exekučného dosiahnutia výťažku v budúcnosti zo súdom priznanej pohľadávky, a preto nemá inú legitímnu možnosť, než v záujme rozumného sledovania právnej istoty a zaistenia vymožiteľnosti práva pre svoju žalovanú pohľadávku v mimoriadnej výške, podať súdu návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia.
3. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že dospel k záveru, že žalobca osvedčil splnenie podmienok pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Súd prvej inštancie zdôraznil, že pri vyhodnocovaní splnenia podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam žalovaného, kde jedným z predpokladov je osvedčenie dôvodnej obavy z ohrozenia exekúcie, bolo potrebné komplexne a vo vzájomných súvislostiach zhodnotiť všetky okolnosti, ktoré môžu vymožiteľnosť zabezpečovanej pohľadávky ohroziť. Predovšetkým je potrebné vziať do úvahy mimoriadnu výšku pohľadávky žalobcu, ktorá už bola žalobcovi priznaná rozsudkom súdu prvej inaštanice č. k. 5Cb/13/2020-119 zo dňa 19.05.2021 v plnej výške a rozsah hroziacej škody v prípade, ak nebude možné pohľadávku uspokojiť z majetku žalovaného. Tento rozsudok do dňa rozhodnutia súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nenadobudol právoplatnosť. Nakoľko žalobcovi nie sú známe okolnosti ekonomickej a majetkovej situácie žalovaného, ktoré môžu byť premenlivé do budúcnosti pri jeho obchodnej činnosti a vzhľadom na mimoriadnu výšku jeho už súdom prvej inštancie priznanej pohľadávky, podľa súdu prvej inštancie tu existuje obava, že exekúcia bude ohrozená, pokiaľ sa zabezpečovacie opatrenie na označenom nehnuteľnom majetku žalovaného nezriadi včas.
4. Súd prvej inštancie poukázal na to, že prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP. Toto opatrenie je operatívnou a intervenčnou formou súdneho záložného práva, ktoré sa zriaďuje na návrh veriteľa/žalobcu na známom identifikovanom majetku dlžníka/žalovaného v reálnom čase, kedy majetok u žalovaného ešte existuje v identifikovateľnom stave a je možné k nemu včas a efektívne zabezpečovacie opatrenie vydať, a to už v dobe, kedy je exekučné konanie vzhľadom na možnosť odvolacieho konania vzdialené a nejestvuje žiadne legitímne opatrenie, akým by si žalobca efektívne zabezpečil pohľadávku, o to viac, ak bola súdom judikovaná, no dosiaľ rozhodnutie súdu nenadobudlo právoplatnosť, a súčasne si tým zabezpečil poradie medzi možnými veriteľmi dlžníka. Na liste vlastníctva je k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalovaného, vo vzťahu ku ktorým sa domáha žalobca nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, už zapísané záložné právo na základe zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 22.03.2019 v prospech BPT LEASING, a.s., Drieňová 34, 821 02 Bratislava, IČO: 31 357 814 a podľa súdu prvej inštancie nemožno neprihliadať ani na postoj žalovaného v konaní vo veci samej, v ktorom neuniesol dôkazné bremeno, že by k reálnemu dodaniu tovaru z jeho strany žalobcovi došlo.
5. Súd prvej inštancie tiež dodal, že i z hľadiska potreby rešpektovať princíp proporcionality pri vydávaní zabezpečovacieho opatrenia v tomto prípade zabezpečovacie opatrenie v skutočnosti vôbec nepredstavuje materiálny zásah do práv žalovaného, neobmedzuje ho ani v užívaní, ani v nakladaní s nehnuteľnosťami, zabezpečovacie opatrenie a zásah do práv žalovaného nastúpi až vtedy, ak žalovaný nebude ochotný splniť, čo mu bude ukladať právoplatné súdne rozhodnutie. Vzhľadom na mimoriadnu výšku pohľadávky žalobcu a už existujúce záložné právo zriadené k tejto nehnuteľnostiam žalovaného, ktorými má byť zabezpečená pohľadávka žalobcu, žalovaný nebude týmto zabezpečovacím opatrením oproti žalobcovi neprimerane znevýhodnený.
6. Nakoľko je zabezpečovacie opatrenie jediným efektívnym prostriedkom dočasnej ochrany súdom na zabezpečenie preukázanej pohľadávky žalobcu, ktorý osvedčil ohrozenie svojho práva, súd prvej inštancie dospel k záveru, že úprava pomerov strán navrhovaným zabezpečovacím opatrením je potrebná. Súd prvej inštancie sa stotožnil s dôvodmi v návrhu, pričom pri rozhodovaní prijal záver, že žalobca osvedčil jeho dôvodnosť, a preto návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu vyhovel.
7. Súd prvej inštancie súčasne priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania, keď návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu vyhovel a zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného.
8. V zákonom stanovenej lehote podal žalovaný proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolanie z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Mal za to, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. zmenil tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu zamietne. Zároveň žalovaný navrhol, aby súd priznal žalovanému trovy konania vo výške 100%.
9. Žalovaný v odvolaní s poukazom na § 167 ods. 2 a § 355 ods. 1 CSP uviedol, že je toho názoru, že skutočnosti, ktorými súd prvej inštancie odôvodňuje nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, predstavujú základné práva žalovaného, ktoré sú garantované právnym poriadkom Slovenskej republiky. Pri podaní žaloby je žalovaný oprávnený uviesť skutočnosti na svoju obranu a k nim pripojiť dôkazy, a preto obrana žalovaného nebola len manipulatívna a účelová, ale bola využitím možností zaručených žalovanému Civilným sporovým poriadkom. Spochybnenie neoprávnene uplatneného nároku žalobcu a dosiahnutie zamietnutia žaloby je zákonným právom žalovaného a v žiadnom prípade takéto konanie žalovaného nemôže svedčiť v neprospech žalovaného a odôvodňovať nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Taktiež podanie odvolania nie je možné považovať za snahu žalovaného získať čas alebo oddialiť, či zmariť splnenie svojej povinnosti na zaplatenie dlžnej sumy, ako ani
skutočnosť, ktorá by vzbudzovala dôvodnú obavu z nedostatku zdrojov na zaplatenie dlžnej sumy a tým nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalovaný s rozsudkom v celom rozsahu nesúhlasí, považuje ho za nezákonný okrem iného aj z dôvodu nesprávne zisteného skutkového stavu veci a nesprávneho právneho posúdenia veci. Opierajúc sa o uvedené skutočnosti je žalovaný toho názoru, že využitie a uplatnenie jeho základných procesných práv nemôže byť súdom pri rozhodovaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia posudzované v jeho neprospech, ani ako skutočnosť, ktorou súd odôvodňuje nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na majetok žalovaného a už vôbec nie ako skutočnosť preukazujúca, že budúca predpokladaná exekúcia bude ohrozená, a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
10. S poukazom na článok 6 ods. 1 a článok 8 CSP žalovaný v odvolaní uviedol, že odôvodnenie nariadenia zabezpečovacieho opatrenia súdom prvej inštancie tým, že žalovaný využil svoje základné procesné práva predstavuje pre žalovaného znemožnenie uskutočňovať jemu patriace procesné práva spočívajúce v uplatňovaní procesnej obrany v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.
11. Žalovaný v odvolaní poukázal aj na to, že súd prvej inštancie okrem iného v rozhodnutí uvádza, že žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadom dodania tovaru žalobcovi, pričom rovnako odôvodnil aj rozsudok, ktorý je výsledkom konania, o ktoré sa v podanom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca opiera. Žalovaný za účelom preukázania dodania tovaru predložil do konania ako dôkaz aj nákladové listy, pričom je toho názoru, že tieto dodanie tovaru preukazujú. V prípade ak žalobca, prípadne v rozsudku súd prvej inštancie poukazujú na skutočnosť, že žalovaný predložil nečitateľné listiny ako dôkazy, táto skutočnosť rovnako nemôže byť vykladaná v neprospech žalovaného. Žalovanému počas konania pred súdom prvej inštancie nebolo zrejmé, že tak žalobca, ako aj súd prvej inštancie považujú listiny za nečitateľné, pričom žalovaný ani nebol na predloženie čitateľných listín vyzvaný. Žalovaný rovnako dáva do pozornosti tú skutočnosť, že súd prvej inštancie pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia vychádzal z rozsudku, ktorý k dnešnému dňu nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Žalovaný je preto toho názoru, že rozsudok vo vzťahu ku skutkovým a právnym tvrdeniam nemôže predstavovať relevantný podklad na rozhodnutie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia a na základe rozsudku nie je možné ustáliť, že nikdy nedošlo k reálnemu dodaniu tovaru zo strany žalovaného, ako ani vyvodzovať ďalšie závery ohľadom uvedeného súdneho konania, ktoré majú odôvodňovať nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
12. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti odôvodnene vzbudzuje obavu, že žalovaný má prípadne môže mať snahu oddialiť, či zmariť uspokojenie pohľadávky žalobcu, žalovaný zdôraznil, že záložné právo bolo na nehnuteľnosti zriadené začiatkom roka 2019, t.j. omnoho skôr ako došlo k uzatvoreniu kúpnych zmlúv so žalobcom, preto nie je možné jeho zriadenie spájať s údajným úmyslom žalovaného oddialiť, či zmariť uspokojenie pohľadávky žalobcu, a teda zriadenie záložného práva túto skutočnosť ani nepreukazuje a rozhodnutie súdu prvej inštancie tak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
13. S poukazom na § 343 CSP žalovaný v odvolaní uviedol, že zriadenie záložného práva je možné len v prípade, že je reálna obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom súd musí mať pri rozhodovaní o návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia túto skutočnosť osvedčenú, t.j. žalobca by mal poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. V tejto súvislosti si žalovaný dovoľuje poukázať na skutočnosť, že žalovaný je spoločnosťou, ktorá za rok 2019 ani 2020 nebola v strate, nemá žiadne neuhradené záväzky voči sociálnym a zdravotným poisťovniam, či daňovému úradu, na jej majetok nebol vyhlásený konkurz ani začaté reštrukturalizačné konanie a na jej majetok nie je vedené exekučné konanie. Žalovaný je toho názoru, že obava ohrozenia exekúcie nie je opodstatnená a zároveň nebola žalobcom súdu ani riadne preukázaná, a teda situácia si nevyžaduje zásah súdu v podobe nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Žalovaný je tiež toho názoru, že žalobcom nebolo preukázané nebezpečenstvo hroziacej ujmy, pretože konanie žalovaného spočívajúce v snahe o spochybnenie nároku žalobcu v súdnom konaní predložením dôkazov za týmto účelom, podanie odvolania žalovaným a samotná existencia záložného práva na nehnuteľnosti nepredstavuje žiadne hroziace nebezpečenstvo. Skutočnosti uvedené žalovaným a týkajúce sa majetkových pomerov žalovaného svedčia práve o opaku, a preto je žalovaný toho názoru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
14. Pokiaľ súd prvej inštancie v napadnutom uznesení uvádzal, že zmarenie uspokojenia pohľadávky žalobcu je odôvodnené aj existenciou viacerých dlhov žalovaného voči neznámym veriteľom, čím je ohrozená stabilita majetku žalovaného, poukázal žalovaný na skutočnosť, že existencia dlhov, t.j. najmä pohľadávok, po lehote ich splatnosti, nebola žalobcom súdu preukázaná, pričom samotné zriadenie záložného práva nepredstavuje právnu skutočnosť, ktorá by automaticky znamenala omeškanie žalovaného ako dlžníka, a preto žalovaný je toho názoru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
15. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a zaviazal žalovaného k náhrade trov odvolacieho konania žalobcu v rozsahu 100%. Žalobca uviedol, že má za to, že súd prvej inštancie pri posudzovaní jeho návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia starostlivo vyhodnotil všetky zákonné podmienky, pričom predovšetkým vzal do úvahy mimoriadnu výšku pohľadávky žalobcu, ktorá už bola priznaná rozsudkom súdu prvej inštancie v plnej výške, rozsah hroziacej škody v prípade, ak nebude možné pohľadávku uspokojiť z majetku žalovaného, reálnu existenciu obavy, že exekúcia bude ohrozená, pokiaľ sa zabezpečovacie opatrenie na označenom nehnuteľnom majetku žalovaného nezriadi včas a hoci žalobcovi síce nie sú známe detailné okolnosti ekonomickej a majetkovej situácie žalovaného, nie je pritom zanedbateľným práve fakt, že predmetné nehnuteľnosti už sú od roku 2019 zaťažené záložným právom na základe zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 22.03.2019 a postoj žalovaného v konaní vo veci samej, v ktorom neuniesol dôkazné bremeno, že by k reálnemu dodaniu tovaru z jeho strany žalobcovi došlo.
16. Podľa žalobcu paradoxne, správnosť úvahy súdu prvej inštancie pri vyhodnocovaní skutkových okolností a zákonných podmienok pre vydanie rozhodnutia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia žalovaný nadovšetku pochybnosť potvrdil svojim vlastným konaním, čo je zrejmé z chronológie, že dňa 19.05.2021 súd prvej inštancie vydal rozsudok vo veci samej, dňa 21.06.2021 bol rozsudok doručený právnemu zástupcovi žalovaného, dňa 21.06.2021 podal žalobca návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o ktorom mal žalovaný možnosť dozvedieť sa a oboznámiť sa s jeho obsahom nahliadnutím do elektronického súdneho spisu, dňa 02.07.2021 uzavrel žalovaný ako predávajúci kúpnu zmluvu, ktorou v celosti previedol svoje výlučné vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX., vedenom Okresným úradom Žarnovica, pre katastrálne územie N., vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol povolený už dňa 07.07.2021, z čoho je zrejmé, že súčasťou návrhu bola žiadosť o urýchlené konanie, dňa 14.07.2021 súd prvej inštancie vydal uznesenie, ktorým nariadil v prospech žalobcu zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva na nehnuteľnostiach vo výlučnom vlastníctve žalovaného, dňa 29.07.2021 bolo súdu prvej inštancie doručené odvolanie žalovaného datované 28.07.2021. Podľa žalobcu bez ohľadu na to, či sa žalovaný pred uzavretím kúpnej zmluvy reálne oboznámil s podaným návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia alebo nie, je nepochybné, že ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy už preukázateľne vedomosť o rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej mal. Žalovaný teda nesporne už po vydaní rozsudku disponoval svojim nehnuteľným majetkom, ktorý by v prípade nadobudnutia právoplatnosti rozsudku mohol byť postihnutý exekúciou, a to takým spôsobom, že sa ho zbavil, čím vedome výrazne oslabil postavenie žalobcu ako potencionálneho oprávneného v exekučnom konaní, a to presne v súlade s obavami žalobcu, ktorými žalobca odôvodnil svoj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
17. Žalobca ďalej poukázal na to, že jeho tvrdenia o účelovosti a manipulatívnosti obrany žalovaného vyplývajú zo samotného obsahu žalovaným použitých dôkazných prostriedkov, nie z toho, že žalovaný využil svoje procesné práva garantované Civilným sporovým poriadkom. Je nesporné, že je právom žalovaného využiť zákonné právo na obranu, avšak žalovaný ním predloženými dôkazmi nepreukázal, že nárok žalobcu uplatnený v konaní je neoprávnený. Žalobca poznajúc reálny skutkový stav ohľadne záväzkového právneho vzťahu medzi ním a žalovaným teda aj naďalej zotrváva v názore, že podanie odvolania žalovaným je len účelové. Obavu žalobcu z vedomého predlžovania konania tak žalovaný, hoci tvrdiac, že toto nie je jeho cieľom a že obavy žalobcu, uznané súdom, sú neopodstatnené, predsa len naplnil.
18. Žalobca tiež poukázal na to, že súd prvej inštancie rozsudok vo veci samej, ako aj uznesenie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil starostlivo a vyčerpávajúco. O nariadení zabezpečovacieho opatrenia rozhodol na základe prvšieho vlastného rozsudku vo veci samej, poznajúc podrobne obsah súdneho spisu, dôkazný stav, na základe ktorého mal nadovšetku pochybnosť preukázané, že nárok žalobcu je oprávnený a že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. Podľa žalobcu
žalovaný namietanú nečitateľnosť obsahu listín CMR na pojednávaní nevyvrátil a nakoľko týmito listinami disponuje výlučne žalovaný, bolo v jeho dispozícii predložiť, ak existujú, CMR doklady s obsahom jednoznačne preukazujúcim dodanie tovaru žalovaným žalobcovi v zmysle uzavretých kúpnych zmlúv. Žalobca sa ohradil proti tomu, že v návrhu netvrdil, že samo o sebe záložné právo, zriadené v roku 2019, má preukazovať úmysel žalovaného oddialiť, či zmariť uspokojenie pohľadávky žalobcu.
19. Pokiaľ je žalovaný v odvolaní toho názoru, že obava ohrozenia exekúcie nie je opodstatnená a nebola žalobcom ani riadne preukázaná, žalobca zdôraznil, že v konaní nepochybne preukázal, že žalovanému zaplatil vopred za dohodnutý tovar ako kúpnu cenu sumu 1.250.000,- Eur, pričom však žalovaný dodnes žalobcovi predmetný tovar nedodal a zaplatenú kúpnu cenu odmieta vrátiť. Naviac, žalovaný medzičasom scudzil svoj nehnuteľný majetok, čím ohrozil vymožiteľnosť žalobcovej potencionálnej prostredníctvom exekúcie vymáhanej pohľadávky. Týmto svojim konaním žalovaný potvrdil opodstatnenosť žalobcových obáv, ktoré ho viedli k podaniu návrhu a tiež správnosť úvah súdu prvej inštancie pri vydaní uznesenia, ktorým návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel.
20. V odvolacej replike žalovaný zotrval na tvrdení, že reálna existencia obavy z ohrozenia exekúcie nebola žalobcom preukázaná, to je nebola splnená základná zákonná podmienka na to, aby došlo k zriadeniu záložného práva na majetkových hodnotách žalovaného. Vzhľadom na to, že rozsudok súdu prvej inštancie ku dnešnému dňu nenadobudol právoplatnosť, teda nezískal základnú vlastnosť, ktorá spôsobuje jeho záväznosť, a preto nie je možné tvrdiť, že pohľadávka bola rozsudkom priznaná v plnej výške a že súd prvej inštancie starostlivo vyhodnotil všetky zákonné podmienky nariadenia zabezpečovacieho opatrenia a je daná reálna obava z ohrozenia exekúcie. Pokiaľ žalobca opätovne poukazuje na zriadenie záložného práva v prospech spoločnosti BPT LEASING a.s. Bratislava, k dnešnému dňu zo strany leasingovej spoločnosti nedošlo k výkonu záložného práva, to je z uvedeného vyplýva, že žalovaný si ako dlžník plní všetky svoje záväzky a povinnosti riadne a včas. Zriadenie záložného práva predstavuje zabezpečovací inštitút, k využitiu ktorého z dôvodu plnenia záväzkov žalovaného nedošlo. Žalovaný tiež poukázal na to, že podanie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a jeho vloženie do elektronického súdneho spisu nie je možné považovať za skutočnosť, ktorá by preukazovala vedomosť žalovaného o podaní návrhu. Žalovaný o podaní návrhu nemal vedomosť až do okamihu, kým mu nebol doručený v súlade s CSP. K uzatvoreniu kúpnej zmluvy na nehnuteľnosti, ako aj k povoleniu vkladu vlastníckeho práva, došlo v čase pred vydaním uznesenia, a teda v čase, kedy žalovaný o podanom návrhu a následnom vydaní uznesenia nemal žiadnu vedomosť. V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy na nehnuteľnosti a povolenia návrhu na vklad vlastníckeho práva nebolo vydané žiadne právoplatné rozhodnutie súdu, ktoré by akýmkoľvek spôsobom obmedzovalo žalovaného nakladať s jeho vlastným majetkom.
21. Žalobca v odvolacej duplike zopakoval, že súd prvej inštancie nadovšetku pochybnosť starostlivo zvážil splnenie zákonných podmienok pre vydanie svojho rozhodnutia na základe návrhu žalobcu, v ktorom žalobca starostlivo a detailne definoval odôvodnenosť svojej obavy z možného ohrozenia svojej budúcej potencionálne judikovanej peňažnej pohľadávke. Nakoľko však prvoinštančný rozsudok doposiaľ právoplatnosť nenadobudol, práve pre takéto prípady za účelom ochrany majetkových záujmov vo veci akéhokoľvek potencionálne úspešného veriteľa zákonodarca zakotvil ustanovením § 343 ods. 1 CSP možnosť zriadiť zabezpečovacím opatrením záložné právo, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca poukázal aj na to, že výkon záložného práva záložným veriteľom je nepochybne právom a nie povinnosťou veriteľa a rozhodnutie, či a v ktorom časovom okamihu záložný veriteľ pristúpi k realizácii záložného práva, je ponechané na výlučnom rozhodnutí záložného veriteľa. Z bežnej praxe je teda odôvodnené uvažovať o možnostiach, že je možné, že žalovaný ako dlžník si neplní svoje záväzky voči záložnému veriteľovi, avšak záložný veriteľ doposiaľ nepovažoval za nutné pristúpiť k realizácii záložného práva a je možné, že žalovaný ako dlžník si plní svoje záväzky voči záložnému veriteľovi, avšak práve pre prípad, že si ich plniť riadne a včas nebude, považoval záložný veriteľ za potrebné zabezpečiť svoju pohľadávku zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam, a teda samotný záložný veriteľ mal zo svojho aspektu odôvodnenú obavu z možného neplnenia záväzkov žalovaným ako dlžníkom. Žalobca tiež zdôraznil, že bez ohľadu na to, či sa žalovaný pred uzavretím kúpnej zmluvy reálne oboznámil s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia alebo nie, je nepochybné, že ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy už preukázateľne vedomosť o rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej žalovaný mal. Žalovaný teda preukázateľne až po vydaní rozsudku disponoval svojim nehnuteľným majetkom. Žalobca tak za dôkaz o úmysle žalovaného ukrátiť možnosť vymáhania v budúcnosti predpokladanie judikovanej pohľadávky žalobcu považuje skutočnosť, že žalovaný ku dňu
uzavretia kúpnej zmluvy už preukázateľne vedomosť o rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej, ktorý vyhovel podanej žalobe v celom rozsahu, mal.
22. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
23. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
24. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
25. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
26. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených žalovaným v odvolaní, pričom v zmysle § 344 v spojení s § 329 ods. 2 CSP vychádzal zo stavu v čase vydania napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, keď zabezpečovacie opatrenie nariadil.
27. Zriadenie zabezpečovacieho opatrenia súdom v podstate predstavuje sudcovské záložné právo, ktoré má povahu procesného záložného práva, ktoré by malo v prípade plurality záložných práv garantovať záložnému veriteľovi relevantné poradie. K jeho výkonu však môže veriteľ pristúpiť až po právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým mu bude zabezpečovaná pohľadávka priznaná.
28. Zabezpečovacím opatrením, nariadenia ktorého sa žalobca domáhal, má byť zriadené záložné právo na špecifikované nehnuteľnosti a má slúžiť na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu titulom nárokov po odstúpení od kúpnych zmlúv uzavretých medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovaným ako predávajúcim dňa 08.04.2020, dňa 23.04.2020 a dňa 24.04.2020. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca podal počas konania, v ktorom sa proti žalovanému zaplatenia svojej peňažnej pohľadávky domáha.
29. Zabezpečovacím opatrením súd môže podľa § 343 ods. 1 CSP zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Civilný sporový poriadok bližšie nešpecifikuje, čo presne znamená zákonná požiadavka upravená v § 343 ods. 1 CSP, že zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Keďže exekúciou sa rozumie nútený výkon rozhodnutia, pričom ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno podľa § 63 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) vykonať o.i. prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku a keďže zabezpečovacím opatrením možno zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, odvolací súd je toho právneho názoru, že zo zákonnej formulácie „ak je obava, že exekúcia bude ohrozená“ je potrebné dovodiť, že ide o také skutočnosti a okolnosti, ktoré vzbudzujú a opodstatňujú obavu navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený, teda že protistrana koná spôsobom, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť exekúciou alebo že inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje svoje majetkové pomery. Súd preto k záveru o potrebe nariadenia zabezpečovacieho opatrenia môže dôjsť len vtedy, ak navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia osvedčí také správanie dlžníka, ktoré nasvedčuje jeho úmyslu zmariť exekúciu pohľadávky veriteľa takými zásahmi do svojho majetku, ktoré ovplyvnia pravdepodobnosť úspešného núteného výkonu rozhodnutia. Zároveň obava z ohrozenia exekúcie musí mať určitú intenzitu a musí reálne a bezprostredne hroziť, hypotetické predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nestačia.
30. Jedným zo základných princípov civilného sporového konania je princíp rovnosti strán upravený v čl. 6 CSP, v zmysle ktorého strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, keď podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú aj skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov a námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov, pričom povinnosť strán sporu označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi patrí podľa čl. 8 CSP k základným princípom civilného sporového konania. Preto, ak žalovaný v konaní na súde prvej inštancie na svoje tvrdenia označil dôkazy, nešlo o očividne manipulatívnu a účelovú procesnú obranu žalovaného tak, ako to v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia tvrdil žalobca, ale šlo o realizáciu základného procesného práva žalovaného ako strany sporu, čomu následne zodpovedalo právo žalobcu uplatniť námietky k návrhom žalovaného na vykonanie dôkazov. Využitie základného procesného práva strany sporu však nie je možné chápať ako okolnosť odôvodňujúcu nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to ani v prípade, ak súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný dôkazné bremeno neuniesol, keďže bolo úlohou súdu prvej inštancie v súlade so sudcovskou a zákonnou koncentráciou konania vyhodnotiť či skutočnosti tvrdené žalovaným považuje za preukázané alebo nie. Za okolnosť odôvodňujúcu nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je možné hodnotiť ani podanie odvolania žalovaným proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej, keď opäť ide o realizáciu procesného práva strany, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané tak, ako to upravuje ustanovenie § 359 CSP.
31. Pretože uplatňovanie prostriedkov procesnej obrany patrí k realizácii základných procesných práv žalovaného ako strany konania, a to bez ohľadu na to, ako ich súdy v rozhodnutí vo veci samej posúdia, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď pri nariaďovaní zabezpečovacieho opatrenia prihliadal na postoj žalovaného v konaní vo veci samej spočívajúci v neunesení dôkazného bremena, že tovar žalobcovi reálne dodal tak, ako to súd prvej inštancie uviedol v ods. 18 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd však nesúhlasí so žalovaným, že súd prvej inštancie súčasne žalovanému znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva, ak odôvodnil nariadenie zabezpečovacieho opatrenia tým, že žalovaný využil svoje základné procesné práva. Súd prvej inštancie totiž na postoj žalovaného v konaní vo veci samej len prihliadal, a teda uviedol ho len na podporu záveru o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie, pričom účelom rozhodovania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ako aj účelom tohto odvolacieho konania, nebolo vyhodnocovať, či žalovaný vo veci samej dôkazné bremeno na svoje tvrdenia uniesol a či žalovaným predložené listiny ako dôkazy boli čitateľné.
32. I keď potreba nariadiť zabezpečovacie opatrenie môže byť bezodkladná a pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie, a teda nemusí ísť o akútny a jednorazový stav, vzhľadom na časové obdobia, kedy došlo k zriadeniu záložného práva na nehnuteľnostiach, ktoré mali byť predmetom zabezpečovacieho opatrenia (Zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 22.03.2019, V 332/2019 zo dňa 28.03.2019), kedy toto súdne konanie začalo (doručením žaloby, resp. návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní dňa 20.08.2020) a kedy žalobca návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podal (doručený súdu prvej inštancie dňa 21.06.2021), zhodne so žalovaným aj odvolací súd má za to, že zriadenie záložného práva nie je možné spájať s údajným úmyslom žalovaného oddialiť, či zmariť uspokojenie pohľadávky žalobcu. Rozhodujúce pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia mohlo byť iba naliehavé a v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bezprostredne hroziace zbavovanie sa majetku za účelom zmariť uspokojenie pohľadávky žalobcu, a teda súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, ak zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti, ktoré mali byť predmetom zabezpečovacieho opatrenia, vyhodnotil ako dôvod pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
33. Obava z ohrozenia exekúcie musí vychádzať z konkrétnych okolností, nie z podozrení a následkov, ktoré žalobca mienil pripísať úkonom žalovaného, a preto tvrdenia žalobcu v návrhu, že žalovaný môže mať viac dlhov voči neznámemu rozsahu veriteľov, ktoré však žiadnym spôsobom neboli osvedčené, boli tiež nepostačujúce pre záver o potrebe úpravy pomerov strán nariadením zabezpečovacieho opatrenia.
34. Pokiaľ žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia obavu odôvodňoval aj rozsahom hroziacej škody v prípade, že nebude možné jeho pohľadávku uspokojiť z majetku žalovaného, odvolací súd poukazuje na to, že nebezpečenstvo škody tiež musí reálne a bezprostredne hroziť, nestačí len nepodložená obava žalobcu, pretože zabezpečovacím opatrením možno upraviť len pomery, kde hrozba
skutočne existuje a dôvodom na použitie zabezpečovacieho opatrenia môže byť len reálnosť obavy z ohrozenia.
35. Pri posudzovaní dôvodnosti nariadenia zabezpečovacieho opatrenia preto ohrozenie exekúcie musí vždy vychádzať z požiadavky dôvodnej obavy, resp. reálnej hrozby faktických alebo právnych úkonov smerujúcich k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie, ako aj z požiadavky ich osvedčenia. Hoci vzhľadom na procesný postup pri nariaďovaní zabezpečovacieho opatrenia, kedy súd v zásade dokazovanie nevykonáva, ale osvedčuje existenciu žalobcom uvádzaných skutočností, nie je možné očakávať od žalobcu preukázanie úmyslu dlžníka smerujúceho k ohrozeniu exekúcie, tento záver nie je možné vykladať tak, že súd má automaticky nariadiť zabezpečovacie opatrenie, ak je osvedčená existencia pohľadávky bez ohľadu na správanie sa dlžníka, t.j. ak je návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podaný po meritórnom rozhodnutí, ktoré dosiaľ právoplatnosť nenadobudlo. Takýto postup súdu by bol v rozpore s podstatou a účelom zabezpečovacieho opatrenia. Súd je v každom konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia povinný skúmať, či okolnosti prípadu a správanie dlžníka odôvodňujú reálnu a skutočnú obavu z ohrozenia exekúcie, a teda návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí obsahovať aspoň základné skutočnosti umožňujúce dospieť k záveru o existencii ohrozenia exekúcie. Takéto skutočnosti však v posudzovanej veci odvolací súd z podaného návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a z priložených listín nezistil, a preto odvolací súd súhlasí so žalovaným, že žalobca neosvedčil potrebu zasiahnuť do právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným nariadením zabezpečovacieho opatrenia. Zabezpečovacie opatrenie totiž možno nariadiť len vtedy, ak v čase rozhodovania súdu prvej inštancie hrozba skutočne existuje a dôvodom na použitie zabezpečovacieho opatrenia môže byť len reálnosť obavy ohrozenia. Odvolací súd je preto toho právneho názoru, že žalobca v čase rozhodovania súdu prvej inštancie potrebu bezodkladne upraviť pomery strán nariadením zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil.
36. Pretože žalobca v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil reálnu a bezprostrednú obavu, že exekúcia bude ohrozená, súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, keď zabezpečovacie opatrenie nariadil.
37. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je v celom rozsahu nedôvodný, a preto podľa § 388 CSP napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I. zmenil tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.
38. Súd prvej inštancie vo výroku II. napadnutého rozhodnutia rozhodol aj o tom, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %. Civilný sporový poriadok však v ustanovení § 262 ods. 1 výslovne upravuje, že o nároku na náhradu trov konania súd rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. V posudzovanej veci návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bol podaný počas konania vo veci samej, preto rozhodovanie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nebolo samostatným konaním a rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo rozhodnutím, ktorým sa konanie končilo. Trovy, ktoré stranám v súvislosti s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vznikli, budú hradené podľa rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí. Pretože súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí o nároku na náhradu trov o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia rozhodovať nemal, a teda dôvody pre rozhodnutie neexistovali, podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku II. zrušil, a to bez potreby ďalšieho rozhodovania v štádiu konania o zabezpečovacom opatrení.
39. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie, a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie u neho skončí, sa bude vzťahovať aj na náhradu trov odvolacieho konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
40. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).