Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_5Csp-41-2021.pdf
PDF · 103.33 KB
Case nature
Area
Subarea
5Csp/41/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Emíliou Mišenkovou v sporovej veci žalobcu: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., IČO: 36 432 105, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava - Nové Mesto, právne zastúpený: JUDr. Oskar Chnápko, advokát, so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: P. P., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Y., občan SR, v konaní o zaplatenie 157,59 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 74,80 eur spolu s úrokom z omeškania 5,00 % ročne: zo sumy 19,99 eur od 19.5.2017 do zaplatenia, zo sumy 19,99 eur od 20.6.2017 do zaplatenia, zo sumy 19,99 eur od 19.7.2017 do zaplatenia, zo sumy 14,83 eur od 19.8.2017 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou, uplatnenou pôvodne v upomínacom konania (OS Banská Bystrica sp. zn. 10Up/848/2020) a postúpenou tunajšiemu súdu dňa 24.5.2021, domáhal od žalovaného zaplatenia istiny 154,16 eur, zmluvnej pokuty vo výške 3,43 eur, úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne z tam uvedených súm a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 6.8.2019 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo spoločnosti Slovak Telekom, a.s. na žalobcu. Medzi Slovak Telekom, a. s. a žalovaným bola uzavretá zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení Dodatku. Na základe tejto zmluvy bol žalovanému aktivovaný program služieb. Slovak Telekom, a. s. sa so žalovaným dohodli na pravidelnom splácaní ceny za poskytovanie verejných služieb podľa Cenníka. Žalovaný si neplnil svoje zmluvne dohodnuté záväzky tým, že neuhradil Slovak Telekom, a. s. vystavené faktúry. Žalovaný je s úhradou faktúr v omeškaní, preto si žalobca uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania a náhradu trov konania.
2. Keďže sa súdu nepodarilo doručiť žalobu žalovanému na adresu uvedenú v žalobe, vykonal rozsiahle šetrenie ohľadom zistenia terajšieho pobytu žalovaného. Lustráciou v Registri obyvateľov bolo zistené, že žalovaný má trvalý pobyt na adrese Podolínec - pobyt bezdomovca. Súd požiadal o prešetrenie terajšieho pobytu žalovaného Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Stará Ľubovňa a toto súdu oznámilo, že z vyjadrenia matky žalovaného vyplýva, že menovaný je vydedený a na adrese uvedenej v žalobe sa nezdržiava, s menovaným rodina nie je v nijakom kontakte. Bližšie informácie ohľadom pobytu žalovaného sa nepodarilo zistiť ani lustráciou v registroch ďalších štátnych inštitúcii: v registri
Sociálnej poisťovni, v evidencii ZVJS. Preto súd v súlade s § 116 ods. 2 CSP zverejnil oznámenie o podaní žaloby na úradnej tabuli súdu, aj na webovej stránke súdu s tým, že následne sa budú ďalšie písomnosti žalovanému doručovať na adresu jeho trvalého pobytu v súlade s § 116 ods. 3 CSP.
3. Nakoľko predmetom sporu je zaplatenie sumy 157,59 eur s príslušenstvom, pričom ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000,- eur, pojednávanie nebolo potrebné podľa § 297, písm. b) CSP nariadiť. Podľa § 219 ods. 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku dňa 2.12.2021 o 13.00 hod. oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu dňa 5.11.2021.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žalobcom predložených listinných dôkazov, na základe čoho ustálil tento skutkový stav:
5. Dňa 6.8.2019 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s. na žalobcu. Slovak Telekom, a.s. uzavrel so žalovaným zmluvu o poskytovaní verejných služieb dňa 4.9.2015. Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb súd zistil, že žalovanému bol aktivovaný program Magio Internet XL - ADSL s dobou viazanosti 24 mesiacov a zmluvnou pokutou za porušenie záväzku viazanosti vo výške 180,- eur (základ - počiatočná suma, ktorá bude klesať). V zmluve sa žalovaný, v časti ZÁVAZOK VIAZANOSTI zaviazal zotrvať po dohodnutú dobu viazanosti v zmluvnom vzťahu s podnikom, nevykonať žiaden úkon, ktorý by viedol k ukončeniu zmluvy, riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované služby. V prípade porušenia záväzku viazanosti sa žalovaný ako účastník zmluvy zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu, s tým, že vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty bude vypočítaná podľa vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia zmluvy alebo prerušenia poskytovania služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti. Na základe tejto zmluvy sa Slovak Telekom, a. s. zaviazal dodávať žalovanému telekomunikačné služby v rámci dohodnutého programu a žalovaný sa zaviazal za tieto služby dohodnutým spôsobom platiť.
6. Cenu poskytnutých služieb právny predchodca žalobcu vyúčtoval faktúrami pod variabilným symbolom číslo:
- 2796794398 na sumu 44,78 eur, splatnou 18.5.2017,
- 1797771627 na sumu 24,98 eur, splatnou 19.6.2017,
- 3798752973 na sumu 44,78 eur, splatnou 18.7.2017,
- 2799738155 na sumu 24,98 eur, splatnou 18.8.2017,
- 1100725662 na sumu 14,64 eur, splatnou 18.9.2017
7. Z faktúry č. 9105553075 zo dňa 1.12.2017 súd zistil, že právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému zmluvnú pokutu v sume 3,43 eur. Faktúra bola splatná 18.12.2017.
8. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 6.8.2019 právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku uplatnenú v tomto konaní žalobcovi, čo bolo oznámené žalovanému listom zo dňa 19.9.2019. Výzvou k úhrade pohľadávok zo dňa 27.3.2020 žalobca vyzval žalovaného k úhrade sumy 169,92 eur. Žalovaný uvedené faktúry doposiaľ neuhradil.
Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
9. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka v znení v čase uzatvorenia zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
10. Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
11. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
12. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
13. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti.
14. Podľa § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
15. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
16. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) citovaného zákona účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
17. Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
18. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.
19. V zmysle § 3 naradenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Právne posúdenie veci:
20. V danom prípade niet pochýb, že právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným má jednoznačne spotrebiteľský charakter, nakoľko žalobca resp. jeho právny predchodca vystupoval v postavení dodávateľa a konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný ako spotrebiteľ, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. K tomu je potrebné uviesť, že zmluvné dojednania medzi účastníkmi spotrebiteľskej zmluvy podliehajú súdnej kontrole vo svetle imperatívu dobrých mravov. Žalovaný riadne a včas neuhradil faktúry, ktorými mu žalobca, resp. jeho právny predchodca fakturoval cenu poskytnutých služieb a ďalšie poplatky a služby.
21. Z priložených faktúr je preukázané, že žalovaný nezaplatil cenu poskytnutých služieb a zmluvných pokút za porušenie záväzku viazanosti, ktoré mu žalobca, resp. jeho právny predchodca fakturoval faktúrami splatnými v období od 18.5.2017 do 18.12.2017 v celkovej sume 157,59 eur.
22. V danom prípade uzavretou zmluvou sa žalovaný zaviazal k finančnému plneniu za služby, ktoré mu poskytoval právny predchodca žalobcu, tieto služby mu boli riadne fakturované a žalovaný ich neuhradil. Súd preto považoval za právne dôvodné vyhovieť žalobe o zaplatenie faktúr, pokiaľ ide o poskytnutie konkrétnych služieb a to v celkom v sume 74,80 eur (vo faktúre č. 2796794398 v sume 19,99 eur, vo faktúre č. 1797771627 v sume 19,99 eur, vo faktúre č. 3798752973 v sume 19,99 eur, vo faktúre č. 2799738155 v sume 19,99 eur a vo faktúre č. 1100725662 v sume - 5,19 eur ), keďže povinnosť žalovaného zaplatiť cenu služieb vyplýva zo samotnej zmluvy, ale najmä z § 43 ods. 12 písm. b/ citovaného zákona o elektronických komunikáciách.
23. Pokiaľ si žalobca uplatňuje nároky na jednorazové poplatky - za obmedzenie/prerušenie služby pre neplatenie vo výške 19,80 eur (vo faktúrach pod variabilným symbolom č. 2796794398, č. 3798752973 a č. 1100725662 suma 16,50 eur bez DPH) a poplatok za upomienku oneskorenej platby v sume 4,99 eur (vo faktúre č. 2796794398, č. 1797771627, č. 3798752973 a č. 2799738155), v tejto časti súd považuje nárok uplatnený žalobcom za nedôvodný a preto žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.
24. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluvné podmienky: poplatok za upomienku oneskorenej platby vo výške 4,99 eur, ako aj poplatok za prerušenie poskytovania služby pre neplatenie vo výške 19,80 eur, nespĺňajú podmienku transparentnosti a zo strany žalobcu nebolo preukázané, že žalovaný hradí týmito poplatkami iba skutočne náklady, ktoré mu vznikli.
25. Vo vzťahu k poplatku za upomienku oneskorenej platby prvoinštančný súd uvádza, že upomienka, nemôže mať sankčný charakter, v opačnom prípade by totiž mala povahu tzv. skrytej zmluvnej pokuty, čo je vo vzťahu k spotrebiteľovi nečestné, netransparentné. Zmyslom upomienok je upozornenie a súčasne výzva pre dlžníka, aby si (dodatočne) splnil svoju povinnosť, s plnením ktorej je v omeškaní. Ich účelom by nemalo byť získavanie majetkového prospechu vo forme akejsi „finančnej sankcie“ voči spotrebiteľovi ako dlžníkovi, ktorý by prinášal majetkový prospech dodávateľovi. Možné náklady spojené s ich vyhotovením a zaslaním sú nepochybne nižšie, než uplatňovaný poplatok vo výške 4,99 eur. Poplatok za upomienku nemožno chápať ani ako poplatok za službu, plnenie, ktoré je poskytované spotrebiteľovi. Podobne za poplatky za prerušenie poskytovania služby pre neplatenie a za obmedzenie poskytovania služby pre neplatenie sa neposkytuje spotrebiteľovi žiadna protihodnota, práve naopak, javia sa iba ako ďalšie sankcie za oneskorenie sa s plnením za dohodnuté služby a sú určené výlučne v prospech dodávateľa služby. Zároveň zo strany žalobcu nebolo preukázané, či skutočne došlo k prerušeniu či obmedzeniu služby poskytovanej jeho právnym predchodcom žalovanej, na aký časový úsek a aké skutočné náklady mu v súvislosti s vykonaním takéhoto úkonu vznikli. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co/350/2012 zo dňa 22.05.2014, v ktorom krajský súd uviedol: „Odvolací súd zastáva názor, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis" zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar. vl. 87/1995 Z.z.). Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Preto zhodne so súdom prvého stupňa za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku v predmetnej právnej veci, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa. Poplatky za služby spojené s administratívnou agendou (poplatky za výzvy a poplatky za upomienky), predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie banky
- navrhovateľa spočívajúce v účtovaní takýchto poplatkov možno hodnotiť vo vzťahu k spotrebiteľovi (v danom prípade vo vzťahu k odporkyni) ako poškodzujúce. Preto s poplatkami za takéto plnenia sa spája záver o ich neprijateľnosti. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa.“ S uvedeným názorom Krajského súdu v Bratislave sa konajúci súd v plnom rozsahu stotožňuje. Navyše, pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie poplatku za prerušenie služby podľa cenníka právneho predchodcu žalobcu, v tejto časti prvoinštančný súd poukazuje na to, že uvedená zmluvná podmienka už bola určená za neprijateľnú a to rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 1.9.2015 pod sp. zn. 29C/407/2015, potvrdeným rozsudkom
Krajského súdu v Prešove zo dňa 17.8.2017 pod sp. zn. 5Co/264/2016 a rozsudkom toho istého súdu zo dňa 23.9.2016 pod sp. zn. 29C/471/2015 potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 16.2.2017 pod sp. zn. 19Co/2/2017.
26. Faktúrou č. 1100725662 bola žalovanému vyfakturovaná suma za poskytnuté služby spolu vo výške
- 5,16 eur s DPH a jednorazové poplatky: poplatok za prerušenie poskytovania služby pre neplatenie vo výške 19,80 eur. Žalobca si z tejto faktúry podanou žalobou uplatnil nárok na zaplatenie 14,64 eur. Súd nevyhovel žalobcom uplatnenému nároku, keďže cena služieb bez náhrady za jednorazové poplatky predstavuje mínusovú položku, t.j. faktúra bola vystavená na sumu 14,64 eur z toho 19,80 eur predstavuje poplatok za prerušenie poskytovania služby pre neplatenie, ktorý súd žalobcovi nepriznal. Vzhľadom na uvedené súd vyfaktúrovanú sumu za poskytnuté služby vo výške - 5,16 eur za obdobie od 24.8.2017 do 31.8.2017) odpočítal od faktúry č. 2799738155, splatnej dňa 18.8.2017.
27 Žalobca sa zároveň domáha zaplatenia sumy 3,43 eur, ako zmluvnej pokuty dojednanej na zabezpečenie záväzku viazanosti. Zmluvná pokuta bola dojednaná s klesajúcou výškou podľa dĺžky trvania plnenia zmluvy. Súd zistil, že ustanovenia o zmluvnej pokute tvorili predtlač zmluvy bez možnosti voľby jej prijatia alebo odmietnutia. Vzhľadom na charakter dojednania a jeho začlenenia v texte právneho úkonu, nie sú pochybnosti, že zmluvná pokuta nebola dojednaná individuálne. O takéto individuálne ustanovenie by sa jednalo vtedy, keď by práve takáto časť dohody bola výsledkom dojednania účastníkov. O individuálnom dojednaní nemožno hovoriť v prípade, keď zákazník musí prijať celý súbor opatrení a dojednaní ustanovených v zmluve, minimálne ich nemôžu vylúčiť. V danom prípade nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 OZ). Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých formulárových zmluvách. Zmluvná pokuta, ktorá nebola individuálne dojednaná a ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je v rozpore s ochranou práv spotrebiteľa, ako aj v rozpore s Chartou základných práv Európskej únie. Dojednaná zmluvná pokuta je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 OZ je neplatná. Z neplatnej zmluvnej podmienky tak nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a žalovanému povinnosť plniť. Pre posúdenie dojednania zmluvnej pokuty ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve z hľadiska jej neprijateľnosti nie je podstatné, či reálne dôjde k porušeniu povinnosti. V obdobných právnych veciach žalobcu či jeho právneho predchodcu už opakovane rozhodli súdy o neprijateľnosti zmluvnej pokuty vo vyššie uvedenom znení a či v pevnej ale aj degresívnej výške bez ohľadu na charakter a závažnosť porušenia povinnosti ako aj dôležitosť zabezpečovanej povinnosti. Ohľadne čiastočne degresívnej zmluvnej pokuty súd poukazuje príkladmo na rozhodnutie Okresného súdu Prešov č.k. 25C/300/2014-40 a potvrdzujúce rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/164/2015 zo dňa 29.11.2016, ako aj na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6 Co 118/2015, 6 Co 103/2015, 21 Co 99/2015 a 7 Co 36/2015.
28. Z uvedených dôvodov súd v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.
29. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s platením svojich peňažných záväzkov, zaviazal ho súd na zaplatenie úrokov z omeškania v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 naradenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. odo dňa nasledujúceho po dátume splatnosti faktúry, t.j. vo výške 5 % ročne (uplatnený úrok neprevyšuje zákonný úrok z omeškania) zo sumy 19,99 eur od 19.5.2017 do zaplatenia, zo sumy 19,99 eur od 20.6.2017 do zaplatenia, zo sumy 19,99 eur od 19.7.2017 do zaplatenia a zo sumy 14,83 eur od 19.8.2017 do zaplatenia.
30. V rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne súd aj bez návrhu o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP).
31. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
32. Podľa § 262ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
33. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 2 CSP. Vo vzťahu k uplatnenému nároku v celkovej výške 157,59 eur bol žalobca úspešný pokiaľ ide o zaplatenie sumy v celkovej výške
74,80 eur v časti ktorej bolo žalobe vyhovené a žalovaný bol úspešný pokiaľ ide o zaplatenie sumy v celkovej výške 82,79 eur v časti ktorej bola žaloba zamietnutá. Žalobca bol teda úspešný v 47,46 % a žalovaný v 52,54 %. Po odpočítaní úspechu žalovaného v rozsahu 52,54 % od úspechu žalobcu v rozsahu 47,46 % čistý úspech žalovaného je tak vo výške 5,08 %. Žalovanému tak vznikol nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 5,08 %. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.
34. Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli je v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva (uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 z 28.2.2018, zverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod R 72/2018).
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Stará Ľubovňa.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.