Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4To/38/2021

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľuptáka, PhD. a sudcov JUDr. Jozefa Mikluša a JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD., v trestnej veci obžalovaných P.. X. V. a V. F., stíhaných pre pokračovací prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 2. decembra 2021, o odvolaní okresného prokurátora v Banskej Bystrici voči rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica , sp.zn. zo dňa 01. 12. 2020, takto

rozhodol:

Podľa odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica , sp.zn. zo dňa 01. 12. 2020 boli obžalovaní P.. X. V. a V. F. podľa oslobodení spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Banskej Bystrici, sp.zn. -6601 zo dňa 08.11.2019 na tom skutkovom základe, že

1. spoločným konaním vylákali fiktívnu pohľadávku od X. L., nar. XX. XX. XXXX v prospech B. úverovej, s. r. o., sídlom F. cesta XX, B. B., D.: XX XXX XXX vo výške 3 600,00 Eur takým spôsobom, že dňa 26. 07. 2013 na Z. úrade P.. X. P. na ul. P. A. č. X v B. B., X. L. ako dlžník uzavrel s veriteľom B. úverová, s. r. o.:

fiktívnu zmluvu o úvere zo dňa 21. 07. 2013 predmetom ktorej bol úver vo výške 3 600,00 Eur, z ktorého dlžník X. L. v skutočnosti nedostal vyplatenú žiadnu sumu zmluvu o úvere zo dňa 26. 07. 2013 predmetom ktorej bol úver vo výške 6 300,00 eur, z ktorého dlžníkovi bola v hotovosti vyplatená suma vo výške 5 800,00 Eur, kde sumu 500,00 Eur si ponechala V. F. za sprostredkovanie úveru,

zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 26. 07. 2013 na trojizbový byt v B. B. na ul. A. XXXX/XX so súp. č. XXXX, par. č. XXXX/XX, k. ú. Q., vedený na LV č. XXXX vo výlučnom vlastníctve X. L. a tiež dňa 05. 12. 2013 uzavrel zmluvu o úvere zo dňa 05. 12. 2013 predmetom ktorej bol úver vo výške 5 000,00 Eur, z ktorého dlžníkovi bola v hotovosti vyplatená suma vo výške 4 500,00 Eur, kde sumu 500,00 Eur si ponechala V. F. za sprostredkovanie úveru, pričom uzatvorenie týchto zmlúv zabezpečili tak, že V. F. pred podpisom zmluvy uvádzala X. L. do omylu v tom, že mu pomôže s jeho nepriaznivou finančnou situáciou sprostredkovaním dlhodobého finančného úveru a tiež tým, že nedôjde k výkonu záložného práva na jeho nehnuteľnosť, pričom V. F. uvedenú činnosť vykonávala pre P.. X. V., ktorý v tejto veci fakticky riadil veriteľa B. úverovú, s. r. o., zabezpečoval obchodnú činnosť, realizoval finančné operácie v súvislosti s úvermi, prijímal splátky za úvery, vypracovával zmluvy o úvere a zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, pričom hrozba výkonu záložného práva slúžila ako forma nátlaku na X. L., aby akceptoval neprijateľné zmluvné podmienky vyplývajúce zo zmluvy o úvere, čím uvedeným konaním spôsobili škodu X. L. minimálne vo výške 3 600,00 Eur,

2. spoločným konaním vylákali fiktívnu pohľadávku od X. L., nar. XX. XX. XXXX v prospech U., s. r. o., sídlom: E. XX, B., D.: XX XXX XXX vo výške 4 000,00 Eur takým spôsobom, že dňa 07. 02. 2014 na Notárskom úrade P.. X. P. na ulici P. A. č. X v B. B., X. L. ako dlžník uzavrel s veriteľom U., s. r. o.:

zmluvu o úvere zo dňa 31. 01. 2014 predmetom ktorej bol úver vo výške 4 000,00 Eur, z ktorého dlžník X. L. v skutočnosti nedostal vyplatenú žiadnu sumu, zmluvu o úvere zo dňa 05. 02. 2014 predmetom ktorej bol úver vo výške 15 500,00 Eur, z ktorého dlžník v skutočnosti dostal sumu vo výške 1 700,00 Eur, kde sumou 13 000,00 Eur bola vyplatená sčasti fiktívna pohľadávka B. úverovej, s. r. o. suma 300,00 Eur predstavovala zmluvnú odmenu a sumu 500,00 Eur si vyžiadala V. F. za sprostredkovanie úveru,

zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 05. 02. 2013 na trojizbový byt v B. B. na ul. A. XXXX/XX so súp. č. XXXX, par. č. XXXX/XX, k. ú. Q., vedený na LV č. XXXX vo výlučnom vlastníctve X. L.,

pričom uzavretie tejto zmluvy o úveru zabezpečili tak, že V. F. opakovane pred podpisom zmluvy uvádzala X. L. do omylu v tom, že mu pomôže s jeho nepriaznivou finančnou situáciou sprostredkovaním dlhodobého finančného úveru a tiež ubezpečovaním, že nedôjde k výkonu záložného práva na jeho nehnuteľnosť, pričom V. F. uvedenú činnosť vykonávala pre P.. X. V., ktorý v tejto veci fakticky riadil veriteľa U., s. r. o., zabezpečoval obchodnú činnosť, realizoval finančné operácie v súvislosti s úvermi, prijímal splátky za úvery, vypracovával zmluvy o úvere a zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, pričom hrozba výkonu záložného práva slúžila ako forma nátlaku na X. L., aby akceptoval neprijateľné zmluvné podmienky vyplývajúce zo zmluvy o úvere, čím uvedeným konaním spôsobili škodu X. L. minimálne vo výške 4 000,00 Eur , pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa sa poškodený X. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bydliskom A. XXXX/XX, B. B. s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania nemal súd za preukázané, že skutok, ktorý bol obžalobou obžalovaným kladený za vinu, je trestným činom. Mal za zrejmé, že poškodený získal peňažné prostriedky vo forme dvoch úverových zmlúv so spoločnosťou B. úverová a dvoch so spoločnosťou U.. Z vykonaného dokazovania však nebolo vôbec preukázané konanie obžalovaných spočívajúce v obohacovaní sa vo svoj prospech alebo v prospech iného. Obžaloba nepreukázala, že išlo o fiktívne pohľadávky. Práve naopak, dohodnuté peniaze poškodený prijal a to na základe úverových zmlúv ( poškodeným riadne podpísaných), s ktorými podmienkami zmlúv bol pred podpisom zmluvy riadne oboznámený. Sám poškodený počas výsluchu na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom spontánne uviedol, že peniaze dostal, až na základe výzvy súdu, aby ozrejmil rozpor s predchádzajúcimi výpoveďami, uviedol, že peniaze nedostal, resp. že dostal len peniaze na základe jednej zmluvy (jednej so spol. B. úverová a jednej so spol. U.). Okresný súd vyhodnotil, že tvrdenie poškodeného, že išlo o fiktívne pohľadávky, nezodpovedá objektívnym dôkazom a to najmä písomným úverovým zmluvám, ale ani zo zvukového záznamu z priebehu civilného konania na Okresnom súde Banská Bystrica, ktorého výsledkom bol súdom schválený zmier, ktorým poškodený potvrdil existenciu pohľadávky voči spol. U. a s jeho konateľom sa dohodol na zaplatení zvyšku úveru v mesačných splátkach. Zvukový záznam jednoznačne preukazuje, že poškodený (v civilnom procese v postavení žalobcu) bol zo strany sudkyne poučený o zrejme bezúspešne pôvodne podanej žaloby, o následkoch spojených so schválením súdneho zmieru, ako aj na skutočnosť, že poškodený schválenie súdneho zmieru sám navrhol a súhlasil s jeho schválením. Okresný súd ďalej uviedol, že z histórie úverovania poškodeného je zrejmé, že poškodený nie je osobou neschopnou preštudovať si zmluvné podmienky, prečítať si zmluvu, ktorú podpisuje. Poškodený si bol vedomý, že dlhodobý úver nemôže od banky získať, vedel, že nemá dostatok finančných prostriedkov, hoci v decembri 2012, keď si zobral úver od OTP banky vo výške 30 000,- € deklaroval solventnosť. Už v roku 2013 však začal komunikovať s obžalovanou F. a tá ďalej s obž. P.. V., v snahe získať dlhodobý úver, pretože nedokázal splácať mesačné splátky bankového úveru zabezpečeného záložným právom s predmetom zálohy.

V neposlednom rade poukázal prvostupňový súd na skutočnosť, že podnikateľské aktivity obžalovaných P.. V. a F., ktoré prokurátor opísal v skutkovej vete obžaloby, sú z hľadiska pohľadu súdu nepodstatné, či ich vykonávali oprávnene alebo nie. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že ani jeden z obžalovaných nekonal na zmluvnom základe, prípadne obchádzali zákon, ak obž. V. zrejme vykonával

aj inú podnikateľskú činnosť, ako činnosť advokáta. Trestný čin neoprávneného podnikania však nebol predmetom obžaloby a preto súd tieto zistenia v súvislosti so žalovaným trestným činom považuje za nepodstatné.

Proti tomuto rozsudku bezprostredne po jeho vyhlásení priamo do zápisnice z hlavného pojednávania podal odvolanie okresný prokurátor, ktoré neskôr písomne zdôvodnil.

V písomných dôvodoch svojho odvolania uviedol, že oslobodenie spod obžaloby podľa ust. , že skutok nie je trestným činom, navodzuje dojem, že vo veci bolo preukázané, že skutok sa podľa súdu stal spôsobom vymedzeným v obžalobe, ale takéto konanie nie je trestným činom , pričom z odôvodnenia rozsudku ale vyplýva presný opak a to, že nebolo preukázané, že skutok sa stal. Z uvedeného dôvodu bolo tak rozhodnutie súdu podľa názoru okresného prokurátora zmätočné, pretože odôvodnenie nekorešponduje s výrokom oslobodenia spod obžaloby postupom podľa ust. Zároveň mal za to, že súd pri hodnotení dôkazov v intenciách ustanovenia dôsledne nepostupoval podľa zásady v zmysle , nakoľko súd v postate iba spochybnil hodnovernosť výsluchu poškodeného, ktorého priamo označil za osobu, ktorá nemal a v úmysle platiť svoje dlhy a osobu, ktorá si svoje problémy riešila podávaním trestných oznámení, pričom poukázal na spontánnu časť výpovede na hlavnom pojednávaní. Okresný prokurátor mal za to, že poškodený pomerne rozsiahlo a konzistentne vypovedal v prípravnom konaní počas troch rokov vedenia trestného konania, pričom vždy vo svojich výpovediach a podaniach uvádzal totožné skutočnosti, čo poškodený potvrdil aj na hlavnom pojednávaní, kde vypovedal bez rozporov v porovnaní s výpoveďami z prípravného konania a teda poškodený jednoznačne vypovedal konzistentne počas celého trestného konania. Skutočnosť, že sa pri svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní „pomýlil“ a svoj omyl následne logicky a racionálne vysvetlil, nemôže žiadnym spôsobom spochybňovať jeho dôveryhodnosť. V ďalších častiach svojho odvolania poukazoval na jednotlivé výpovede svedkov, pričom z vykonaného dokazovania mal za to, že skutok sa stal tak, ako bol opísaný v obžalobe a zároveň je trestným činom. Z jeho pohľadu v prípade prijatia „pokútnych pôžičiek“ od obž. F. sa poškodený dostal do situácie, že si vytvoril dôveru, že mu F. pomôže situáciu vyriešiť dlhodobým úverom. Obžalovaná si bola vedomá uvedenej skutočnosti, napriek tomu poškodenému sľubovala zabezpečenie dlhodobého úveru, čím ho uviedla spolu s druhým obžalovaným do omylu.

K tomuto odvolaniu sa vyjadril splnomocnenec poškodených, pričom uviedol, že s dôvodmi odvolania sa plne stotožnil a zdôraznil, že súd sa nedostatočne zaoberal skúmaním vierohodnosti jednotlivých výpovedí , ktoré navyše vyhodnotil nesprávne. Z jeho pohľadu jednoznačne z dokazovania vyplýva, že obž. F. sľubovala poškodenému vybavenie dlhodobého úveru, čo objektívne nebola schopná zabezpečiť a navyše taký úmysel ani nemala. Preukázateľne nekonala z vlastnej iniciatívy, bola riadená obž. P.. V., ktorý de facto riadil obchodné spoločnosti v postavení veriteľa poškodeného, rozhodoval o poskytnutí „úverov“, pričom ak by na ich strane existoval úmysel vyhovieť požiadavke poškodeného, takýto úver mu sám mohol poskytnúť. Ich úmysel však bol evidentne iný.

Na základe podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle ust. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo s tým, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa Po postupe v zmysle citovaného ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.

V prvom rade krajský súd poukázal na zásady trestného konania.

Podľa orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,

ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.

Citovanými ustanoveniami sa prvostupňový súd dôsledne riadil. Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s ust. rozviedol, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opieral a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si vzájomne odporovali. Z odôvodnenia je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou a akými úvahami sa spravoval pri posudzovaní preukazovanej skutočnosti podľa ustanovení zákona v otázke viny.

Krajský súd po vyhodnotení odôvodnenia rozsudku a odvolania okresného prokurátora konštatuje, že okresný prokurátor v písomných dôvodoch odvolania v podstate poukazuje na tie isté dôkazy, ktoré odzneli pri dokazovaní na hlavnom pojednávaní a zároveň ktoré vyhodnocoval aj súd.

Z jeho pohľadu však tieto dôkazy slúžia na preukázanie viny obžalovaných a krajský súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s vyhodnotením výpovede poškodeného jednak z hľadiska tvrdených skutočností a jednak z hľadiska osoby poškodeného a jeho úverovej minulosti. Krajský súd má za to, že prvostupňový súd vzal do úvahy pri rozhodovaní v otázke viny všetky okolnosti, pričom sa nestotožňuje s tvrdenou skutočnosťou, že by súd správne postupoval podľa , nakoľko z vykonaného dokazovania je preukázané, že ku skutku došlo, avšak je zrejmé, že nebolo preukázané, že by sa jednalo o fiktívne pohľadávky, čím bol adekvátny postup súdu podľa

Zároveň je možné konštatovať, že v prípade, ak existujú dve skupiny dôkazov, je tieto možné hodnotiť rozdielne a teda v prípade, ak súd vyhodnotil, že predmetné konanie by mohlo byť v rozpore s morálnymi zásadami bežného konania, avšak nie je v rozpore s , nemožno takúto úvahu samú o sebe bez ďalšieho považovať za úvahu nesprávnu. Pokiaľ vykonané dôkazy v konaní pred súdom nestačia na preukázania toho, že v danom prípade bol spáchaný trestný čin, je nevyhnutné v súlade so zásadou in dubio pro reo obžalovaných spod obžaloby oslobodiť.

Z hore uvedených dôvodov preto odvolanie okresného prokurátora považoval krajský súd za nedôvodné a toto v zmysle ust. zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.