Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_1Csp-14-2020.pdf
PDF · 199.94 KB
No categories available
1Csp/14/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov sudkyňou Mgr. Ivanou Hanuščakovou v právnej veci žalobkyne O. P., Z.. X.X.XXXX, B. Q. XXX/XX, B., zast. advokátom Mgr. Matúš Macko, Karpatská 804/10, 089 01 Svidník, proti žalovanému Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., Mlynské nivy 1, Bratislava 829 90, IČO: 31 320 155, o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd určuje, že zmluvné podmienky uvedené v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 13.8.2013 v čl. I bod 7 : ,, Poplatky platné podľa cenníka VÚB, a.s. ku dňu uzavretia tejto zmluvy sú: Poplatok za I. upomienku: 10,00 EUR, Poplatok za každú ďalšiu upomienku: 40,00 EUR“ a v čl. I. bod 3 ,, výška poplatku za poskytnutie úveru 64,20 eur “ sú n e p r i j a t e ľ n é.
Vec v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia s príslušenstvom a trovami celého konania v y l u č u j e na samostatné konanie.
odôvodnenie:
1.Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 31.3.2020 sa žalobkyňa domáhala, aby súd zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 291,46 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od druhého dňa po dni doručenia žaloby žalovanému do zaplatenia, vyslovenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky ( vedenej v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“, č. XXXXXXXXXXXXXXX, zo dňa 13.8.2013, v časti 7. Poplatky platné podľa cenníka VÚB, a.s. ku dňu uzavretia tejto zmluvy sú: „Poplatok za I. upomienku: 10,00 EUR, Poplatok za každú ďalšiu upomienku: 40,00 EUR“ ) a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnila tým, že sa jedná o Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“, č. XXXXXXXXXXXXXXX, zo dňa 13.8.2013, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 3.210,- eur, ktorý sa zaviazala žalovanej zaplatiť v 119 - mesačných splátkach vo výške 48,16 eura. V úverovej zmluve bola uvedená ročná úroková sadzba vo výške 12,90 %, RPMN vo výške 14,41 % a priemerná RPMN vo výške 19,47 %. Žalovanej doposiaľ na predmetnú zmluvu uhradila 3.501,46 eura. Jedná sa o spotrebiteľskú zmluvu, ktorú uzatvorila ako spotrebiteľka so žalovanou, dodávateľkou finančnej služby. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľský úver, zmluva musí obsahovať náležitosti podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej ako „ZoSÚ“), platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy. Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“, č. XXXXXXXXXXXXXXX, zo dňa 13.8.2013 taktiež obsahuje nesprávny údaj o výške priemernej RPMN, ktorý je v zmluve uvedený vo výške 19,47 %. Správna výška priemernej RPMN podľa súhrnných informácii o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2. Štvrťrok 2013 pre spotrebiteľské úvery vo výške od 1500 do 6500 eur vrátane so zmluvnou platnosťou od 5 do 10 rokov činila 18,84 %. V Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“, č.
XXXXXXXXXXXXXXX, zo dňa 13.8.2013 je uvedená nesprávne celková čiastka splatná spotrebiteľom vo výške 5.796,16 eura. Vzhľadom na dobu splácania 119 splátok a výšku mesačnej splátky 48,16 eura, predstavuje celková čiastka správne sumu 5.731,04 eura (119 x 48,16 eura = 5.731,04 eura). Bezdôvodné obohatenie žaluje vo výške rozdielu medzi jej platbami, t.j. 3.501,46 eura a výškou úveru 3.210,- eur, teda 291,46 eura. Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“, č. XXXXXXXXXXXXXXX, zo dňa 13.8.2013 obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, v časti 7. Poplatky platné podľa cenníka VÚB, a.s. ku dňu uzavretia tejto zmluvy sú: „Poplatok za I. upomienku: 10,00 EUR Poplatok za každú ďalšiu upomienku: 40,00 EUR“. V zmysle tohto ustanovenia, sa mala zaviazať na úhradu poplatkov za upomienky. Je neprijateľné, aby spotrebiteľ znášal akékoľvek výdavky žalovanej, ktoré mu môžu vzniknúť s vymáhaním pohľadávky, a ktoré si on sám určil pevnou sumou vopred. Výšku poplatkov za upomienky žalovaná žiadnym spôsobom neodôvodnila, a aj preto ich požadovanie od spotrebiteľa odporuje dobrým mravom. Na podporu tvrdení ohľadom neprijateľnosti zmluvných podmienok poukazuje aj na rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 9C/137/2016, z 3.10.2016: „Procesný súd zastáva názor, že upomienky v prejednávanej veci majú jednoznačne sankčný charakter (viď ich výšku ako aj rozdielnu cenu za prvú a druhú upomienku hospodárskymi nákladmi na ich zhotovenie nepreukázanú ako aj to, že za poplatok nie je poskytované žiadne plnenie v prospech spotrebiteľa), čo treba považovať za neprípustné. Navyše tieto sankcie rovnako ako aj zmluvná pokuta opätovne netransparentne uvedené iba v ÚP a nie priamo v zmluve.“ Poukázala na ust. § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 písm. b/ zák. č. 129/2010 Z.z., § 451 OZ, § 53 ods. 1 OZ,
2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne. Uviedol, že výslovne popiera uvedené tvrdenia žalobcu v žalobe. 1/ k dobe trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru uviedol, že v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Priamo z prvej strany zmluvy (čl. I bod 1 základné podmienky) je evidentné, že prvá splátka úveru pripadá na 26.09.2013; posledná splátka úveru (vyslovene uvedená ako „termín konečnej splatnosti") pripadá na 26.07.2023 (samozrejme, za predpokladu splácania úveru vopred dohodnutým, riadnym a včasným spôsobom); doba trvania Zmluvy o úvere je uvedená aj opisným spôsobom slovami : „do splatenia všetkých záväzkov dlžníka podľa tejto zmluvy . Za použitia bežnej logiky a vlastnosti v podobe čítania s porozumením, ktorou vlastnosťou predpokladá, že žalobca disponuje (v priebehu kontraktácie ani neskôr, nezaznamenali žiadne výhrady z jeho strany, že by niektorým ustanoveniam zmluvy nerozumel, resp. že by nerozumel písanému textu vo všeobecnosti) je zrejmé, že predmetné ustanovenie zmluvy reflektuje situáciu, kedy sa nenaplnia predpoklady splácania úveru (či už napr. z dôvodu omeškania na strane dlžníka, alebo predčasného splatenia úveru dlžníkom). V uvedenom kontexte potom až nepochopiteľne vyznieva výčitka" žalobcu, v zmysle ktorej by sa malo jednať o nejasne uvedený údaj, nakoľko z daného ustanovenia zmluvy jednoducho žiadna nejasnosť či netransparentnosť nevyplýva (a v podstate sa na túto tému mohol aj našej spoločnosti spýtať, nie hneď iniciovať súdne konanie). Uvedené platí o to viac, že žalobca obsah zmluvy v priebehu trvania zmluvného vzťahu ani raz nenamietal či nerozporoval (resp. o tom vedomosť nemá). Vnímajúc predmetnú „argumentáciu žalobcu ohľadom nejasnosti uvedenia údaju o dobe trvania zmluvy sa tak nemožno zbaviť dojmu, že sa jedná o tendenčné a účelové vytváranie ,, problémov" tam, kde nie sú. Obidva údaje/informácie (doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru ) sú v zmluve uvedené spôsobom primeraným rozumovým schopnostiam priemerného spotrebiteľa. Uzavretie zmluvy na dobu určitú, resp. do splatenia všetkých zmluvných záväzkov, v spojení s dátumovo vymedzeným termínom konečnej splatnosti úveru, je potrebné jednoducho vyhodnotiť ako zrozumiteľné a jasné. Berúc do úvahy vyššie uvedené, argumentácia prezentovaná zo strany žalobcu trpí účelovým a neprípustným formalizmom, zvádzajúcim až k absurdným interpretačným záverom (naozaj chce napr. žalobca tvrdiť, že nevedel zo Zmluvy o úvere vyčítať termín konečnej splatnosti úveru, prípadne koľko, komu, dokedy a v akej výške má splácať? A ak áno, tak prečo s požiadavkou na vysvetlenie tejto jeho údajnej nevedomosti čakal až do podania žaloby?). Žalobca podľa jeho názoru účelovo interpretuje jasné, zreteľné a jednoznačné údaje o úvere uvedené v zmluve s cieľom zdôvodniť údajnú potrebu aplikácie zákonnej sankcie bezodplatnosti úveru. Výklad Zmluvy o úvere podávaný žalobcom je však evidentne absurdný; sankcia bezodplatnosti úveru v tomto prípade nemá miesto a bola by neprimeranou sankciou za to, že žalobcovi sa údajne zdajú byť údaje v dotknutej zmluve nedostatočne uvedené, navyše ak tieto (ako významné podmienky úveru) dobrovoľne a vedome akceptoval a úver napokon aj splácal.
2/ k celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť uviedol, že žalobca prezentuje svoj výpočet celkovej čiastky (počet splátok x výška splátky), z ktorého vyvodzuje nesprávnosť tejto náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Do svojho výpočtu však žalobca pozabudol započítať výšku poplatku za poskytnutie úveru 64,20 EUR. Táto je zrejmá z 2. strany Zmluvy o úvere (čl. I - Základné podmienky, bod 3) a v zmysle § 2 písm. g) ZoSÚ jednoznačne vstupuje do výpočtu celkovej čiastky, ktorú spotrebiteľ musí zaplatiť. Výpočet celkovej čiastky potom vyzerá nasledovne: 48,16 (výška splátky) x 119 (počet splátok) + 64,20 (poplatok za poskytnutie úveru) = 5.795,24 EUR. Rozdiel vo výpočte tak predstavuje v ukazovateli celkovej čiastky úveru sumu 0,92 EUR (92 centov) a vo vyčíslení výšky mesačnej splátky úveru sumu 0,00773 EUR, to znamená necelý jeden cent. Tento nesúlad je spôsobený jedine a výlučne matematickou úpravou čísel, ktorá je nevyhnutná (nakoľko bez nej by sa vypočítané čiastky nedali reálne zaplatiť - desatiny a menšie časti centu sa zaplatiť nedajú). Presne k týmto záverom dospejeme, ak sa „pozrieme" na konkrétne čísla: celkovú čiastku, ktorú mal žalobca na základe zmluvy o úvere uhradiť a ktorá bola vypočítaná (cez špecializované softvérové riešenie pracujúce v automatickom režime) je skutočne 5.796.16 EUR. Pri počte 119 rovnakých splátok však vychádza výška jednej mesačnej splátky 48,1677311 EUR ((5.796,16 - 64,20) / 119 = 48,1677311 EUR). Sumu 48,1677311 EUR však klient spoločnosti nie je schopný uhradiť v časti 0,0077311 EUR (necelý jeden cent), nakoľko najnižšia jednotka meny EURO je 1 eurocent. Z tohto dôvodu bola výška splátky upravená matematicky nadol (na najbližší cent) na sumu 48,16 EUR. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že tento bagateľný rozdiel (0,92 EUR) nie je chybou a už vôbec nie chybou z ich strany úmyselnou a zištnou. Navyše, ide o rozdiel v prospech spotrebiteľa, keďže výška splátky bola zaokrúhlená na najbližší eurocent nadol. Rozdiel 0,92 EUR predstavuje (s ohľadom na úverový matematický výpočet celkovej čiastky na úhradu žalobcom) bagateľný rozsah, výskyt tohto rozdielu bol spôsobený výlučne: obmedzeniami meny EURO, pokiaľ ide o najmenšiu .jednotku tejto meny, ktorá sa dá zaplatiť (poznáme len stotiny, no nie menšie zložky eura), použitou matematickou úpravou, ktorej účelom je umožniť spotrebiteľovi splácanie záväzku aj s ohľadom na najnižšie jednotky meny EURO. Taký bagateľný rozdiel (0,92 eur) nemôže mať podľa ich názoru za následok zákonnú sankciu tzv. bezodplatnosti úveru; taká sankcia by totiž bola evidentne neprimeraná, navyše rozporná s judikatúrou SD EÚ, ktorá preferuje proporcionalitu a primeranosť sankcií. Ako uzavrel Súdny dvor EÚ v Rozsudku SD EÚ (4. výrok ) „ článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. " V odôvodnení Rozsudku SD EÚ súdny dvor uvádza : bod 63: „Súdny dvor už rozhodol, že tvrdosť sankcií musí byť primeraná závažnosti porušení, ktoré postihujú, a to najmä zabezpečením skutočne odrádzajúceho účinku, pričom musia rešpektovať všeobecnú zásadu proporcionality (pozri rozsudok z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais, C-565/12, EU:C:2014:190, bod 45 a citovanú judikatúru), bod 69: „Vzhľadom na judikatúru uvedenú v bodoch 63 až 68 tohto rozsudku je potrebné konštatovať, že porušenie povinnosti veriteľa, ktorá má podstatný význam v kontexte smernice 2008/48, môže byť sankcionované podľa vnútroštátnej právnej úpravy zánikom nároku tohto veriteľa na úroky a poplatky.", bod 71: ,,Za primerané by sa však nemalo považovať, ak v súlade s touto vnútroštátnou právnou úpravou uplatnenie takejto sankcie vyvoláva voči veriteľovi závažné následky v prípade neuvedenia niektorých náležitosti spomedzi náležitostí upravených v článku 10 ods. 2 smernice 2008/48, ktoré svojou povahou nemôžu mať vplyv na schopnosť dlžníka posúdiť rozsah svojho záväzku, ako je najmä názov a sídlo príslušného orgánu dohľadu uvedené v článku 10 ods. 2 písm. v) tejto smernice." 3/ k výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov uviedol, že žalobca v žalobe uvádza, že v úverovej zmluve absentuje obligatórna náležitosť-údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. S poukazom na § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, predmetná zákonná náležitosť je v Zmluve o úvere bezpochyby prítomná. Zmluva o úvere obsahuje na prvej strane v článku I., časti „Základné podmienky" údaje o výške splátok ( mesačná anuitná splátka vrátane poistného: 48,16 EUR ), počte splátok ( celkový počet splátok: 119 ), termíne splátok ( dátum prvej a poslednej anuitnej splátky
- termín konečnej splatnosti : 26/09/2013 - 26/07/2023, pričom v čl. I , bode 4 na strane 2 Zmluvy o úvere je uvedené, že termín splatnosti istiny a úroku je totožný s dátumom splatnosti mesačnej anuitnej splátky, ktorá pozostáva zo splátky istiny a úroku. Termín splatnosti mesačnej anuitnej splátky (tj. istiny a úroku) je ku dňu, ktorý sa číselne zhoduje s dátumom splatnosti prvej anuitnej splátky uvedenej v bode č. 1 tohto článku ) a teda žalobca nepochybne vedel, v akej výške, kedy a ako má poskytnutý úver splácať. Z ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch však nevyplýva povinnosť uvádzať v zmluve o spotrebiteľskom úvere osobitne informáciu o tom, aká suma
z každej splátky úveru sa započítava na istinu, úroky a poplatky. Uvedené vyplýva aj z judikatúry NS SR : uznesenie z 23.4.2018, sp. zn. 4Cdo/211/2017, z 17.4.2018, sp. zn. 3Cdo/56/2018, z 22.2.2018, sp. zn. 3 Cdo 146/2017. Poukázal na čl. 2 ods. 2 CSP a že uvedené uznesenia NS SR predstavujú rozhodnutia (aktuálnu rozhodovaciu prax) najvyššej súdnej autority v danej právnej otázke. Aj NS SR poukazuje na zmenu ust. § 9 ods. 2 písm. i ), predtým písm. k/ a l/ ZoSÚ ( v znení terajšom : výšku, počet, frekvenciu splátok ). Aj táto zmena zákona dokladuje, ktorý výklad zákona vždy mal a má zákonodarca na mysli. Ak by akceptovali výklad zákona vyžadujúceho tzv. rozpis splátok (tj. výklad rozporný s výkladom eurokonformným, v tomto súdnom konaní preferovaný žalobcom), vychádzali by neprípustne z prezumpcie „hlúpeho" zákonodarcu, ktorý napísal zákon v evidentnom rozpore so svojimi európskymi záväzkami, čo vedie k následkom porušenia práva EÚ3. 4/ k priemernej RPNM uviedol, že túto musí zmluvy obsahovať s poukazom na ust. § 9 ods. 2 písm. y) ZoSÚ zverejnenú podľa § 21 ods. 2 cit. zák. V čase uzatvorenia Zmluvy o úvere bola v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 9 ods. 2 písm. y) ZoSÚ platnou priemernou hodnotou RPMN hodnota za 1. kalendárny štvrťrok 2013, tj. hodnota 19,47 %. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že priemerná hodnota RPMN je napadnutej Zmluve o úvere uvedená v správnej výške. 5/ k poplatkom za upomienky uviedol, že všetky poplatky a náklady súvisiace s úverom boli dohodnuté v Zmluve o úvere, tj. žalobca svojím podpisom na Úverovej zmluve s takýmito podmienkami, za ktorých je ich spoločnosť ochotná vstúpiť do zmluvného vzťahu, súhlasil. Všetky poplatky sú pritom zreteľne a transparentne uvedené priamo v Zmluve o úvere, na jej druhej strane, v časti Základné podmienky, oddelené osobitným bodom 7. „Poplatky platné podľa cenníka VÚB, a.s. ku dňu uzavretia tejto zmluvy". Pritom však treba brat' zreteľ na to, že poplatky či náklady úveru predstavujú zmluvné ustanovenia, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, a preto sú podľa ich názoru vylúčené zo súdneho prieskumu neprijateľných podmienok (tým samozrejme netvrdí, že by boli v rozpore s akýmkoľvek predpisom). Ide jednoducho o cenu za poskytnutie peňažných prostriedkov. Rovnaký záver prijala i česká právna teória, podľa ktorej cenovým dojednaním sú aj dojednania v úverových zmluvách o poplatkoch, ktoré sú tak vylúčené z prieskumu ich prípadnej neprijateľnej povahy podľa smernice o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (smernica Rady č. 93/13/EHS)4. K českej právnej teórii sa v tejto otázke pripojila i súčasná (a už ustálená) česká judikatúra (Najvyšší súd Českej republiky a Ústavný súd Českej republiky nevynímajúc), podľa ktorej poplatky spojené so spotrebiteľským úverom boli a sú bežnou praxou na danom segmente trhu. Podľa ustálenej českej judikatúry nie je možné pri úveroch poskytovaných spotrebiteľom, v rámci tak komplexného právneho vzťahu, požadovať, aby ku každej jednotlivej povinnosti bola synalagmaticky naviazaná zodpovedajúca povinnosť druhej zmluvnej strany (neexistuje taký zákonný príkaz či zákaz, podľa ktorého by si na základe slobodne a vážne medzi stranami uzavretej zmluvy o úvere mohol podnikateľský subjekt ako protiplnenie, tj. ako cenu poskytnutého úveru, požadovať jedine úroky). Úverová zmluva predstavuje celý komplex práv a povinností, pričom cena úveru nie je tvorená len úrokom, ale i všetkými v zmluve uvedenými povinnosťami - tu veriteľom požadovanými poplatkami či nákladmi, ktoré (úroky a poplatky, resp. aj náklady či prípadné zmluvné pokuty a sankčné poplatky) tvoria cenu peňazí, tj. cenu poskytnutého úveru. Poukazuje na skutočnosť, že predmetné ustanovenie Zmluvy o úvere je už niekoľko rokov obsolétne - v zmysle aktuálne účinného Cenníka VÚB, a.s. je upomienka o nezaplatení dlžnej sumy spoplatnená sumou skutočných nákladov. Počas trvania zmluvného vzťahu nebola žalobcovi žiadna z upomienok spoplatnená sumami aktuálnymi ku dňu uzatvorenia Zmluvy o úvere. Časť Zmluvy o úvere upravujúca poplatky za upomienky vzhľadom na uvedené nemôže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ide o štandardné ustanovenie, ktoré je súčasťou absolútnej väčšiny úverových zmlúv na bankovom trhu. Preto žiada, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.
3. Následne žalobkyňa podaním zo dňa 11.10.2021 uviedla, že čo sa týka doby trvania zmluvy, požiadavka ZoSÚ uvádzať dobu trvania zmluvy, zodpovedá požiadavke čl. 10 ods. 2 písm. c/ Smernice, len s tým rozdielom, že slovné spojenie ZoSÚ „doba trvania“, je v Smernici vyjadrené slovným spojením „dĺžka trvania“. Aj pojem „doba trvania“ aj „dĺžka trvania“, vyjadruje sumár intervalu od - do. Ak teda vnútroštátne právo, v súlade s právom úniovým vyžaduje ako samostatnú náležitosť uvádzať dobu trvania zmluvy a ako samostatnú náležitosť uvádzať výšku, počet a frekvenciu splátok, tak nemožno tvrdiť, že ak zmluva obsahuje jednu skupinu predpísaných náležitosti, z ktorej sa dá vyvodiť, alebo vypočítať aj obsah a hodnota ďalšej náležitosti, ale v zmluve explicitne neuvedenej, tak že to má mať ten istý význam, ako keby explicitne nevyjadrenú obligatórnu náležitosť zmluva obsahovala. To znamená, že na splnenie požiadavky uvádzať v zmluve dobu trvania zmluvy, nepostačuje v zmluve uviesť údaje, z ktorých sa dá doba trvania zmluvy odvodiť, ale doba trvania zmluvy musí byť v zmluve
jednoznačne určená, transparentným a jednoznačným vyjadrením, a to sa týka aj predpokladov RPMN. Zmluva síce v Základných podmienkach obsahuje slovné spojenie „Doba trvania úverovej zmluvy“, ale text k tomuto slovnému spojeniu pripojený, ktorý by mal dobu trvania zmluvy určovať, a to: „do splatnosti všetkých záväzkov dlžníka podľa tejto zmluvy“, požiadavku zákona nenaplňuje. Požiadavka na uvedenie doby trvania zmluvy, že je to „do splatnosti všetkých záväzkov dlžníka podľa tejto zmluvy“, požiadavke zákona nezodpovedá. Doba trvania zmluvy musí byť spotrebiteľovi známa najneskôr v čase, keď vstupuje do zmluvného vzťahu, tak aby bol spotrebiteľ zrozumiteľne a jednoznačne informovaný o predpísaných náležitostiach, týkajúcich sa zmluvného vzťahu, už v čase jeho vzniku. Z formulácie: „do splatenia všetkých záväzkov dlžníka podľa tejto zmluvy“, nie je možné zistiť dobu trvania zmluvy, čo sa týka splnenia všetkých záväzkov klienta. Poukázala na uznesenie Krajského súdu Prešov, sp. zn. 19Co/76/2019 z 20.2.2020, sp. zn. 6Co/116/2019 z 28.11.2019, sp. zn. 1CoCsp/19/2020 z 19.11.2020, sp. zn. 7Co/175/2018 z 29.4.2019, sp. zn. 22Co/81/2018 z 29.4.2019, sp. zn. 5Co/38/2019 z 20.2.2020, sp. zn. 19CoCsp/41/2020 z 13.5.2021. Pokiaľ sa jedná o absenciu ostatných náležitosti v zmluve, trvá na tom, čo je uvedené v žalobe. O tom, že poplatok za upomienku, používaný kamennou bankou prešiel súdnou kontrolou aj na Najvyšší súd Slovenskej republiky a ústavnou kontrolou, poukazuje na rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 16C/185/2011 z 17.4.2012, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava, sp. zn. 9Co/350/2012 z 22.5.2014, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Cdo/434/2014 z 4.6.2015 a v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS/754/2015 z 11.11.2015. Neprijateľnosť poplatku za upomienky, ale aj iných poplatkov, vyplýva priamo z ustanovenia § 53 ods. 4 písm. t/ OZ, podľa ktorého: „Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa.“ Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. t/ OZ pritom nevyžaduje na posúdenie neprijateľnosti poplatkov žiadnu špecifikáciu služieb poskytnutých ako protihodnotu poplatkov, ale len splnenie podmienky, že ide o plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa. K tomu dodáva, že ustanovenie § 53 ods. 4 písm. t/ OZ bolo prijaté zákonom č. 102/2014 Z. z. s účinnosťou od 13.6.2015, s prechodnými ustanoveniami podľa § 879p OZ, podľa ktorého ustanovením § 53 ods. 4 písm. t/ OZ sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 13.6.2014. Bez právneho významu sú úvahy žalovaného o tom, či napádaný poplatok používa, alebo nie. Ochrana pred nekalými obchodnými praktikami sa musí poskytnúť za stavu, že k ním došlo pred zmluvou, počas jej plnenia, ale aj po zániku zmluvy (čl. 3 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004). Aj Súdny dvor EÚ v rozhodnutí Cofidis potvrdil, že plynutie času v žiadnom prípade nemôže byť skutočnosťou, ktorá by mala znížiť alebo znemožniť ochranu práv spotrebiteľa pred nekalými obchodnými podmienkami, podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS. Zmluvná podmienka buď je neprijateľná, alebo nie je neprijateľná. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky nie je podľa zákona nijako daná tým, či spotrebiteľa už nejako zasiahla, alebo ho nezasiahla a či sa prípadne domohol ochrany proti obchodníkovi aj dovolaním sa iného právneho inštitútu, ako je neprijateľnosť zmluvnej podmienky a je jedno, či sa spotrebiteľ bráni pred nekalými obchodnými praktikami obchodníka, používajúceho neprijateľnosť zmluvnej podmienky pred zmluvou, počas jej plnenia, alebo po jej splnení. Ochrana sa musí spotrebiteľovi, vo všetkých týchto časových vymedzeniach poskytnúť za stavu, že k ním došlo pred záväzkom, počas jeho plnenia, ale aj po jeho splnení. Skutočnosť, že dodávateľ predmetnú zmluvnú podmienku nepoužil, nehrá pri určovaní neprijateľnosti zmluvnej podmienky, žiadnu rolu. Poukazuje aj na publikáciu: Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M., a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2015:
- 644 s.: „Zákaz ďalšieho používania nečestnej zmluvnej podmienky sa musí týkať stavu po uzavretí zmluvy, počas jej plnenia a po jej zániku.“
- 509 s.: „V súvislosti s konkrétnym právnym posúdením neprijateľnosti zmluvných podmienok je nevyhnutné ustáliť, že právne posúdenie sa sústreďuje na objektívne posúdenie neprijateľnej zmluvnej podmienky vo vzťahu k spotrebiteľovi, teda aj test neprijateľnej zmluvnej podmienky bude mať objektívny ráz, a na účely jeho vykonania nebude významné, či dodávateľ zmluvnú podmienku skutočne použije, či na základe nej prijme plnenie alebo zlepší svoje zmluvné postavenie a pod. Argumentácia dodávateľa o tom, že napríklad nevyberá neprimerane vysokú zmluvnú pokutu, na základe zmluvnej podmienky uvedenej v spotrebiteľskej zmluve napĺňajúcej znaky § 53 ods. 4 písm. k) OZ, preto neobstojí a spotrebiteľovi bude garantovaná právna ochrana aj pred
takouto zmluvnou podmienkou. Objektívnosťou posúdenia zmluvnej podmienky na účely neprijateľnosti rozumieme aj samotné posúdenie takejto podmienky bez ohľadu na to, aké právne následky privodí alebo privodila vo vzťahu k subjektívnym právnym pomerom konkrétneho spotrebiteľa. Inými slovami povedané, pri súdnom prieskume je potrebné vychádzať z objektivizácie zmluvnej podmienky pri súčasnom abstrahovaní od, na konkrétny subjekt naviazaného pôsobenia takejto klauzuly v skutkových okolnostiach posudzovaného prípadu. Uvedená objektivizácia súčasne znamená, že konkrétny orgán ochrany práva vykonáva test neprijateľnosti zmluvnej podmienky súčasne bez ohľadu na akúkoľvek subjektívnu aktivitu spotrebiteľa a jeho vklad smerom k právnemu posúdeniu sporného ustanovenia zmluvy alebo zmluvných podmienok.“
- 510 s.: „Z uvedeného plynie, že objektivizáciou kontroly neprijateľnosti zmluvnej podmienky rozumieme jej právne posúdenie bez ohľadu na skutkové okolnosti veci, subjekt a jeho aktivitu vzhľadom k právnemu posúdeniu.“ Vo vzťahu k viacerým iným poskytovateľom spotrebiteľských úverov, čo sa týka určenia neprijateľnosti poplatkov za upomienky, poukazuje napr. na rozhodnutia Krajského súdu Prešov, sp. zn. 3Co/81/2019 zo 7.11.2019; sp. zn. 5Co/78/2019 z 13.2.2020; sp. zn. 18Co/90/2018 z 19.11.2018; sp. zn. 19Co/78/2019 z 20.2.2020; sp. zn. 20CoCsp/17/2020 z 25.6.2020; sp. zn. 22Co/128/2018 z 26.3.2019; Krajského súdu Bratislava, sp. zn. 5Co/220/2018 zo 16.10.2018; Krajského súdu Trnava, sp. zn. 24Co/587/2015 z 18.5.2016. Navrhuje, aby žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal jej právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
4. Na uvedené reagoval žalovaný podaním zo dňa 25.10.2021. Uviedol, že žalobca sa vo vyjadrení snaží navodiť dojem, ako keby z napadnutej úverovej zmluvy nebol zrejmý dátum, do ktorého má byť poskytnutý úver za podmienky riadneho splácania celý splatený. Predmetný dátum je však v úverovej zmluve exaktne uvedený, ako ostatne uvádza vo vyjadrení k žalobe. Priamo z prvej strany zmluvy (čl. I bod 1 základné podmienky) je evidentné, že - prvá splátka úveru pripadá na 26.09.2013, - posledná splátka úveru (vyslovene uvedená ako ,,termín konečnej splatnosti“) pripadá na 26.07.2023, - doba trvania Zmluvy o úvere je uvedená aj opisným spôsobom slovami: ,,do splatenia všetkých záväzkov dlžníka podľa tejto zmluvy“. Za použitia bežnej logiky a vlastnosti v podobe čítania s porozumením, ktorou vlastnosťou predpokladá, že žalobca disponuje (v priebehu kontraktácie, ani neskôr, nezaznamenali žiadne výhrady z jeho strany, že by niektorým ustanoveniam zmluvy nerozumel, resp. že by nerozumel písanému textu vo všeobecnosti), je zrejmé, že predmetné ustanovenie zmluvy reflektuje situáciu, kedy sa nenaplnia predpoklady splácania úveru (či už napr. z dôvodu omeškania na strane dlžníka, alebo predčasného splatenia úveru dlžníkom). Obidva údaje/ informácie (doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru ) sú v zmluve uvedené spôsobom primeraným rozumovým schopnostiam priemerného spotrebiteľa. Uzavretie zmluvy na dobu určitú, resp. do splatenia všetkých zmluvných záväzkov, v spojení s dátumovo vymedzeným termínom konečnej splatnosti úveru, je potrebné jednoducho vyhodnotiť ako zrozumiteľné a jasné. Berúc do úvahy vyššie uvedené, argumentácia prezentovaná zo strany žalobcu trpí účelovým a neprípustným formalizmom, zvádzajúcim až k absurdným interpretačným záverom (naozaj chce napr. žalobca tvrdiť, že nevedel zo Zmluvy o úvere vyčítať termín konečnej splatnosti úveru, prípadne koľko, komu, dokedy a v akej výške má splácať? A ak áno, tak prečo s požiadavkou na vysvetlenie tejto jeho údajnej nevedomosti čakal až do podania žaloby?). Žalobca podľa jeho názoru účelovo interpretuje jasné, zreteľné a jednoznačné údaje o úvere uvedené v zmluve s cieľom zdôvodniť údajnú potrebu aplikácie zákonnej sankcie bezodplatnosti úveru. Výklad Zmluvy o úvere podávaný žalobcom je však evidentne absurdný; sankcia bezodplatnosti úveru v tomto prípade nemá miesto a bola by neprimeranou sankciou za to, že žalobcovi sa údajne zdajú byť údaje v dotknutej zmluve nedostatočne uvedené, navyše ak tieto (ako významné podmienky úveru) dobrovoľne a vedome akceptoval a úver napokon aj splácal. Žiada, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.
5. Na pojednávanie vo veci konané 25.11.2021 sa nedostavili strany sporu, ani právni zástupca žalobkyne, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili, o odročenie pojednávania nežiadali. Súhlasili s pojednávaním v ich neprítomnosti s poukazom na ust. zák. č. 62/2020 Z.z. v spojení s vyhl. MS SR č. 24/2021 Z.z.. Súd preto v zmysle uvedeného a § 180 CSP vec prejednal v ich neprítomnosti; prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Pojednávanie bolo odrečené za účelom vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením vyjadrení strán sporu a v spise pripojených listinných dôkazov ( tak ako boli oboznamované na pojednávaní - návrhom s prílohami, podaniami strán sporu s prílohami ) a zistil tento skutkový stav veci:
7. Dňa 13.8.2013 uzavrela žalobkyňa ako dlžník so žalovaným ako veriteľ- banka zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru ,, Flexipôžička ,, č. XXXXXXXXXXXXXXX (ďalej len Zmluva), na základe ktorej poskytol žalobkyni úver vo výške 3.210,- eur a dlžník sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť, zaplatiť úroky, poplatky a splniť ďalšie záväzky podľa tejto zmluvy. Jednalo sa o úver : druh : bezúčelový s úrokovou sadzbou 12,90 % ročne ( fixná ); výška mesačnej splátky 48,16 eur ( anuitná vrátane poistného ), z toho poistné 0 eur, lehota splatnosti 120 mesiacov, čerpanie jednorázovo 13.8.2013, počet splátok 119, dátum prvej a poslednej anuitnej splátky dňa 26.9.2013 a 26.7.2023, úrok z omeškania je 5 % nad rámec úrokovej sadzby za každý deň omeškania, v prípade omeškania dlžníka so splácaním záväzkov z úveru je spoplatnené zaslanie každej upomienky vo výške podľa platného Cenníka VÚB, a.s. v čase účtovania poplatku, platba bankovým inkasom z účtu, RPNM 14,41 %, celkové náklady dlžníka 2.586,16 eur, výška poplatku za poskytnutie úveru 64,20 eur, výška úveru 3.210,- eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 5.796,16 eur, z toho istina 3.210,- eur, výška celkových nákladov 2.586,16 eur, priemerná hodnota RPNM 19,47 %. Termín splatnosti istiny a úroku je totožný s dátumom splatnosti mesačnej anuitnej splátky, ktorá pozostáva zo splátky istiny a úroku. Termín splatnosti mesačnej anuitnej splátky (tj. istiny a úroku) je ku dňu, ktorý sa číselne zhoduje s dátumom splatnosti prvej anuitnej splátky uvedenej v bode č. 1 tohto článku ( bod 4 čl. I ). Doba trvania zmluvy ( I ) : do splatenia všetkých záväzkov dlžníka podľa zmluvy. Poplatky za poskytnutie úveru, upomienky, úhradu splátky v hotovosti, za vystavovanie potvrdení, poplatok za 1. upomienku 10 eur, za každú ďalšiu upomienku 40 eur, za vystavenie upozornenia ručiteľa, za predčasné splatenie úveru, za zmenu zmluvných podmienok sa nachádzajú v čl. I bode 7 Zmluvy; dohoda o zrážkach zo mzdy v čl. I bode 8 Zmluvy a bode 6 čl. II. Klient potvrdil, že bol oboznámený s VOP, súhlasí s nimi, prevzal ich, tieto sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy ( čl. II ). Záväzok dlžníka vrátiť banke peňažné prostriedky spolu s príslušenstvom zaniká jeho splnením. Reklamácia, sťažnosť, kontrola upravená v čl. II bode 10, 11 Zmluvy. Zmluva nadobúda platnosť a účinnosť podpisom. Zmluva sa uzatvára na dobu do vyrovnania záväzkov dlžníka voči banke, ktoré vyplývajú z tejto zmluvy. Zmluvné strany prehlasujú, že zmluva nebola uzatváraná v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok že zmluvu prečítali, porozumeli jej obsahu, s ktorým súhlasia a na dôkaz toho pripájajú svoje podpisy. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Obchodné podmienky, ktorými sa riadia zmluvné strany vo veciach, ktoré nie sú osobitne upravené v tejto úverovej zmluve. Zmluva podpísaná oboma účastníkmi. Zmluva je vopred naformulovaná, predtlačená ( okrem údajov o dlžníkovi a poskytnutom úvere ). V čl. I bod 7 Zmluvy je uvedené : ,, Poplatky platné podľa cenníka VÚB, a.s. ku dňu uzavretia tejto zmluvy sú: Poplatok za I. upomienku: 10,00 EUR, Poplatok za každú ďalšiu upomienku: 40,00 EUR“ a v čl. I. bod 3 Zmluvy je uvedené ,, výška poplatku za poskytnutie úveru 64,20 eur “.
8. Z výpisu z účtu na meno žalobkyne za obdobie od 13.8.2013 do 31.12.2018 ( čl. 7 ) vyplýva, že na účet žalovaného plnila a zaplatila na istine 910,63 eur a na úrokoch sumu 1.924,42 eur. Nezaplatené položky sú v sume 51,26 eur, poskytnutá výška úveru 3.210,- eur, zostatok istiny k 31.12.2018 v sume 2.299,37 eur.
9. Zo súhrnných informácii o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok 2013 vyplýva pri poskytnutom úvere od 1.500 - 6-500 eur na dobu splatnosti od 5 - 10 rokov RPNM vo výške 19,47 %.
10. Zo súhrnných informácii o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2. štvrťrok 2013 vyplýva pri poskytnutom úvere od 1.500 - 6-500 eur na dobu splatnosti od 5 - 10 rokov RPNM vo výške 18,84 %.
11. Podaním zo dňa 25.11.2021 žalovaný trval na svoje argumentácii uvedenej v podaniach a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
12. Z výpisu z Obchodného registra vyplýva, že žalovaný okrem iného má v predmete podnikania aj poskytovanie úverov. Uvedené je súdu známe aj z jeho úradnej činnosti.
13.Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
14.Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
15.Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
16.Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške.
17.Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).
18.Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.
19.Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
20.Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.
21.Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
22.Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 (2).
23.Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
24.Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
25.Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. ( o ochrane spotrebiteľa účinného v čase vzniku právneho vzťahu ) každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách 9). Odkaz na § 52- 54 Občianskeho zákonníka.
26. Podľa ods. 5 cit. ust. proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
27.Podľa § 1 ods. 1, 2, 8 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch / účinného v čase vzniku zmluvného vzťahu / tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.
28.Podľa § 2 cit. zák. na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,5a) b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19, j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru, k) fixnou úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru jedna úroková sadzba spotrebiteľského úveru dohodnutá medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na celú dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo viac úrokových sadzieb spotrebiteľského úveru dohodnutých medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na čiastkové obdobia s výhradným použitím fixného konkrétneho percenta; ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie sú stanovené všetky úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, úroková sadzba spotrebiteľského úveru sa považuje za fixnú iba na tie čiastkové obdobia, na ktoré sú úrokové sadzby spotrebiteľského úveru určené výhradne použitím fixného konkrétneho percenta dohodnutého pri uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
29.Podľa § 9 ods. 1 - 2, ods. 6 cit. zák. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b)obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c)adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d)meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e)identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f)dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g)celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h)opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i)úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j)ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k)výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l)právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m)súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n)prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o)úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p)upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q)veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r)výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s)informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t)právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u)spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v)informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w)právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x)názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y)priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona.
30.Podľa § 11 ods. 1 cit. zák. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b)zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c)zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d)v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
31. Podľa § 52 OZ ( účinného v čase vzniku právneho vzťahu) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
32.Podľa § 53 ods. 1 - 5 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a)má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b)dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c)vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d)vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e)umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f)umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g)oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h)prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i)umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j)určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k)požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l)obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m)v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi, n)spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o)ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p)obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r)vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
33. Podľa ods. 6 cit. ust. ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
34. Podľa ods. 10 cit. ust. neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
35.Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
36.Podľa § 559 OZ splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.
37.Podľa § 451 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
38.Podľa 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
39.Podľa § 40 ods. 1 OZ ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
40.Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
41.Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
42.Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
43. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným bol založený záväzkový vzťah, a to zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru ,, Flexipôžička ,, zo dňa 13.8.2013 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným za podmienok uvedených v zmluve ( viď vyššie bod 7 odôvodnenia rozsudku ).
44. Z výpisu z účtu na meno žalobkyne za obdobie od 13.8.2013 do 31.12.2018 vyplýva, že na účet žalovaného plnila a zaplatila na istine 910,63 eur a na úrokoch sumu 1.924,42 eur. Nezaplatené položky sú v sume 51,26 eur, poskytnutá výška úveru 3.210,- eur, zostatok istiny k 31.12.2018 v sume 2.299,37 eur. Tvrdí však v žalobe, že plnila sumu 3.501,46 eur.
45. Súd vyhodnotil uzavretú Zmluvu s poukazom na povahu účastníkov zmluvy a spôsobu uzavretia zmluvy, keď žalovaný ako veriteľ je podnikateľský subjekt, ktorý na formulári a v pevne stanovených obchodných podmienkach určil obsah zmluvy, pričom druhá zmluvná strana - dlžník - zákazník (žalobca) nemal možnosť obsah zmluvy ovplyvniť, ako spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú aj napriek zákonnej úprave úverovej zmluvy v Obchodnom zákonníku, všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách uvedené v Občianskom zákonníku v §§ 52-54 Občianskeho zákonníka zavedené zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorý zmenil a doplnil Občianky zákonník s účinnosťou od 1.4.2004 a zaviedol do nášho právneho poriadku inštitút tzv. spotrebiteľských zmlúv, a to v súlade s čl. 69 až 71 Asociačnej dohody, ktorá vstúpila do platnosti 1. februára 1995, a ktorou sa Slovenská republika zaviazala, že vyvinie úsilie na zabezpečenie postupnej zlučiteľnosti jej právnych predpisov s predpismi Európskej únie. Dovtedy obdobný typ zmluvy čiastočne upravoval zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov ako tzv. typovú zmluvu( spotrebiteľskú ). Táto úprava nášho právneho poriadku bola nevyhnutná v súvislosti so vstupom Slovenska do EÚ v máji 2004 a zosúlaďovala náš právny poriadok s niektorými právnymi aktmi Európskych spoločenstiev a EÚ. Momentálne uvedené upravuje zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. a to konkrétne § 3 ods. 3 ( každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách 9), odkaz na § 52 až 54 Občianskeho zákonníka ). Súd nespochybňuje aplikáciu Obchodného zákonníka ( ustanovenia § 497 a nasledujúce upravujúce úverovú zmluvu ) na vznik Zmluvy, avšak pre celkové posúdenie právneho vzťahu majú prednosť osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až § 54 OZ. Tým pádom súd použil ustanovenia Občianskeho zákonníka na právne posúdenie právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ale aj na z toho vyplývajúce účinky neprijateľnosti zmluvných dojednaní, rozpor s dobrými mravmi, jej platnosť a pod.. Pričom ako vyplýva z cit. ust. OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona ( myslí sa Občianskeho zákonníka ) v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Zmluvy nesmú obsahovať dohody, ktoré by stavali spotrebiteľa do nevýhodnejšieho postavenia ako mu zákon priznáva a to s poukazom na ust. § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Takýto výklad je podľa názoru súdu plne eurokonformný ( t. j. výklad v súlade s komunitárnym právom ). Aj preto je súd názoru, že je potrebné považovať záväzkovo právny vzťah vzniknutý medzi účastníkmi za občianskoprávny vzťah, nie vzťah obchodnoprávny. Taktiež ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa ( OZ, zák. č. 129/2010 Z.z. ), ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Taktiež vzhľadom k tomu, že žalobkyni bol poskytnutý spotrebiteľský úver, vzťahuje sa na predmetné zmluvy o úvere aj osobitná právna úprava, a to zákon o spotrebiteľských úveroch z. č. 129/2010 Z.z.. Súd v tomto názore ( ohľadne spotrebiteľskej zmluvy ) podporuje aj ust. § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z.. o ochrane spotrebiteľa s odkazom na použitie ustanovení Občianskeho zákonníka. Na podporu tejto argumentácie súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3M Cdo 12/2014 zo dňa 21.04.2015.
46. Je nepochybné, že žalovaný pri uzatváraní úverovej zmluvy vystupoval ako dodávateľ a žalobca vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti /§ 52 Občianskeho zákonníka/. Vzťahy medzi účastníkmi na základe zmlúv vznikli v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát,
podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľov, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.
47. Problematika ochrany spotrebiteľa je inštitút, ktorý treba vnímať komplexne a ktorý sa dotýka viacerých typov zmlúv. Európska únia venuje ochrane spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Vychádzajúc z európskej legislatívy aj zmluvy uzatvorené podľa iných zákonov ako Občiansky zákonník možno tiež považovať za spotrebiteľské napriek tomu, že ich zákon priamo ako spotrebiteľské neoznačuje. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany.
48. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora je ochrana zavedená smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je v slabšej pozícii, a to vedie k tomu, že súhlasí s podmienkami pripravenými vopred druhou zmluvnou stranou bez toho, aby mohol ovplyvniť obsah týchto podmienok. Občiansky zákonník v § 52 v znení od 1.4.2004 vymedzoval zmluvné typy spotrebiteľských zmlúv len deklaratórne ( išlo o užší výpočet ako je úprava v práve EÚ ). Aktuálna úprava v Občianskom zákonníku je už súladná s právom EÚ - spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom ( § 52 ods. 1 OZ ). Podľa čl.6 ods. 1 Smernice 93/13/ EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty EÚ zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
49. Súd sa zaoberal ďalej vecou samou a dospel k záveru, že uzavretá zmluva o úvere je zmluva spotrebiteľská a zároveň zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá v zmysle zák. č. 129/2010 Z.z.. Je nutné poukázať na skutočnosť a nenechať bez povšimnutia, že zmluvné dojednania a obsah zmluvy ( okrem údajov o spotrebiteľovi a poskytnutom úvere ) spotrebiteľ určite žiadnym spôsobom individuálne nedojednával ( neovplyvnil jeho obsah ), keďže sú vopred predtlačené bez možnosti vpisovania nových údajov, či ich úpravy, a teda absentuje individuálne dojednanie medzi stranami zmluvy.
50. Ďalej súd udáva, že poplatky za upomienky, či poplatky za poskytnutie úveru ( 64,20 eur ) boli súdmi opakovane vyhlásené za neprijateľné zmluvné podmienky ( značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán ), znevýhodňujúce spotrebiteľa a jeho postavenie, tým, že sa jedná o poplatky, za ktoré banka neposkytuje žiadne protiplnenie, resp. službu spotrebiteľovi. Priznanie takéhoto plnenia žalobcovi by znamenalo znegovanie významu ochrany spotrebiteľa v zmysle vyššie cit. ustanovení právnych predpisov. Viac menej takéto poplatky slúžia potrebám veriteľa, nie spotrebiteľa. Nemožno preto priznať plnenie ( príp. započítanie ), ktoré vyplýva z neprijateľných zmluvných podmienok a teda je neplatne dojednané. Predmetný poplatok predstavuje iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov dodávateľa ( ktorá nebola preukazovaná ). Uplatňovanie uvedeného poplatku je tak možné považovať za neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 OZ neplatnou zmluvnou podmienkou. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht) z 21. júna 2006 č. k. 7 U 17/06, v ktorom sa uvádza, že už také poplatky ako poplatky za vydanie náhradnej kreditnej karty, vystavenie kvitancie v predpísanej forme, skúmanie a preverovanie pomerov a upomienky sú
neprijateľné. Súd v tomto poukazuje aj na § 53a ods. 1 OZ. A teda tieto poplatky by v konečnom dôsledku nemali vôbec tvoriť náklady spotrebiteľa na úver. Vzhľadom k uvedenému súd neakceptuje ani celkovú čiastku, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť ( vrátane nákladov na úver ) podľa cit. ust. § 9 ods. 2 písm. j) zák. č. 129/2010 Z.z., keďže je nesprávne uvedená a jej obsahom je nárok z neprijateľnej zmluvnej podmienky ). Je nepostačujúce uviesť v zmluve akýkoľvek údaj žiadaný podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z., tento musí vyplývať zo zmluvných dojednaní a musí im zodpovedať, ale najmä musí byť v súlade so zákonom a teda nesmie vyplývať z neprijateľných dojednaní. Preto má súd zato, že tento údaj absentuje. Skrz uvedeného má súd pochybnosti aj o tom, či údaj o výške RPNM uvedený v zmluve je uvedený v správnej výške podľa § 9 ods. 2 písm. j) cit. zák.. Rovnako je nutné dodať, že v zmluve je nesprávne uvedený aj údaj žiadaný podľa § 9 ods. 2 písm. y) cit. zák.. Zmluva bola uzavretá dňa 13.8.2013, predchádza tomu druhý kalendárny štvrťrok 2013 a teda tomuto zodpovedá údaj o výške priemernej RPNM 18,84 %. Absencia tejto náležitosti zmluvy má za následok, že sa úver v takomto prípade považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) cit. zák.. Z toho vyplýva, že žalovaný má právo len na vrátenie skutočne poskytnutého plnenia, teda poskytnutého úveru - sumy 3.210,- Eur.
51. Žalobkyňa si plnila svoje povinnosti z úverovej zmluvy a to splácať splátky úveru, podľa jej tvrdení do výšky 3.501,46 eur. Žalovaný tieto plnenia prijímal, bez toho, aby sa správal ako dodávateľ, ktorý sa správa vo vzťahu korektne a v súlade s dobrými mravmi a nedbal na ochranu spotrebiteľa. Žalobkyňa ako bežný spotrebiteľ nemusela mať ( a ani nemala, keď plnil dlh ) pochybnosti o zmluve a jej neprijateľných dojednaniach a mohla sa reálne spoľahnúť na veriteľa, že zmluva je platné uzavretá a je nutné plniť z nej vyplývajúce povinnosti. V zmysle cit. ust. § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z.z. však žalobkyňa má plniť len to, čo jej bolo reálne poskytnuté zo strany veriteľa, teda sumu 3.210,- eur. Plnenie naviac by teda predstavovalo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie a teda majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu v zmysle § 451 ods. 2 OZ. Avšak čo do výšky bezdôvodného obohatenia je rozpor medzi tvrdením žalobkyne a predloženým listinným dôkazom, preto súd postupom podľa §166 ods. 2 CSP vec v tejto časti ( o vydanie bezdôvodného obohatenia ) vylúčil na samostatné konanie, keďže je nutné v tomto smere doplniť dokazovanie. Súd poukazuje na skutočnosť, že v tomto prípade sa konalo v neprítomnosti strán sporu s poukazom na Vládou SR vyhlásený núdzový stav a s poukazom na zák. č. 62/2020 Z.z. v spojení s Vyhláškou MS SR č. 24/2021 Z.z. a teda bolo znemožnené stranám reagovať na priamo na ústnom pojednávaní. V prevyšujúcej časti uplatneného nároku však súd môže vo veci rozhodnúť.
52. S ohľadom na vyššie uvedené súd žalobe žalobkyne v časti o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky vyhovel a v zmysle ust. 298 CSP súd uviedol neprijateľnú zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia a to v zmysle podaného návrhu žalobkyne, ale zároveň aj bez návrhu určil neprijateľnosť aj ďalšej zmluvnej podmienky. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto súd nemohol akceptovať argumentáciu žalovaného udávanú v jeho písomných podaniach, ktorá je naviac v mnohom v rozpore s cit. ust. právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. V ďalšom konaní sa bude súd zaoberať aj ďalšími námietkami strán sporu.
53. Vec v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia s príslušenstvom a trovami celého konania súd vylúčil na samostatné konanie.
54. Súd tiež dodáva, že nie je jeho povinnosťou reagovať na každý argument strany sporu - konania. Povinnosťou súdu je však vysporiadať sa s relevantnými argumentmi, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Pokiaľ sa jedná o ďalšie námietky žalovaného, či žalobkyne, súd v tejto súvislosti pripomína, že podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 03. júla 2003: „Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces“.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Proti výroku rozsudku o vylúčení veci na samostatné konanie odvolanie nie je prípustné.
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, f) spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 C.s.p. ).
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.
Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.). Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.