Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16CoP-40-2021.pdf
PDF · 83.27 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoP/40/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci navrhovateľky P. X., rod. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX T., Q. XXX/X, právne zastúpenej Y. U.. P. Q., Y. O. XXX XX N., A. X. XX/XX, proti osobe oprávnenej na výživné O. J., rod. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX T., Q. XXX/X, t. č. bývajúcej na adrese XXX XX T. A., H. XXX/X, o zrušenie vyživovacej povinnosti voči plnoletému dieťaťu, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 14Pc/8/2021-44 zo dňa 22. júla 2021, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľky na zrušenie vyživovacej povinnosti voči plnoletému dieťaťu, ktorého sa domáhala navrhovateľka na základe tej skutočnosti, že jej bola uložená vyživovacia povinnosť voči oprávnenej osobe uznesením Okresného súdu Zvolen č. k. 15Pc/1/2021-91 zo dňa 29. 04. 2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 05. 2021, ktorým súd schválil zmier uzavretý medzi ňou a oprávnenou osobou, na základe ktorého sa zaviazala navrhovateľka prispievať na výživu oprávnenej osoby výživným v sume 70,- € mesačne a splácať zameškané výživné v splátkach určených v tomto uznesení. Oprávnená osoba ukončila štúdium na X. Q. - E. Y.. v T., pričom v súčasnosti (v čase podania návrhu - poznámka odvolacieho súdu) sa oprávnená osoba už nepripravuje na budúce povolanie, a teda je schopná sama sa živiť. Zrušenie vyživovacej povinnosti žiadala určiť od 01. 06. 2021 t. j. od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po ukončení štúdia oprávnenou osobou.
2. Okresný súd vykonaným dokazovaním zistil, že oprávnená osoba bola prijatá od akademického roku 2021/2022 na C. C. J. P. W. v W. W. na dennú formu bakalárskeho štúdia študijného odboru J.. Na základe tejto skutočnosti návrh okresný súd zamietol, keď mal v konaní preukázané, že osoba oprávnená na výživné ukončila štúdium na strednej škole - E. Y. v T. maturitnou skúškou dňa 24. 05. 2021, ale po skončení strednej školy sa rozhodla pokračovať oprávnená osoba v štúdiu na vysokej škole tak, ako to vyplýva z rozhodnutia o prijatí na štúdium na vysokú školu Č. z.: XXXX/XXXX zo dňa 21. 06. 2021 vydaného J. P. W. v W. W., C. C. Z tohto rozhodnutia vyplýva, že oprávnená osoba bola prijatá od akademického roku 2021/2022 na C. C. J. na dennú formu bakalárskeho štúdia študijného odboru J.. Podľa názoru súdu prvej inštancie teda vyživovacia povinnosť navrhovateľky voči oprávnenej osobe stále trvá vzhľadom k tomu, že oprávnená osoba nie je schopná sa sama živiť. K námietke navrhovateľky, že oprávnená osoba „v súčasnom období“ nie je študentkou vysokej školy, keďže sa ňou stane až zápisom na štúdium, súd prvej inštancie uviedol, že takéto postavenie študentovi vysokej školy síce priznáva zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách (§ 59 ods. 6), avšak táto skutočnosť nič nemení
na trvaní vyživovacej povinnosti navrhovateľky voči osobe oprávnenej na výživné, ktorá sa rozhodla po ukončení strednej školy maturitnou skúškou pokračovať vo vysokoškolskom štúdiu dennou formou. V prípade oprávnenej osoby ide o sústavnú prípravu na budúce povolanie po ukončení strednej školy. Za sústavnú prípravu na povolanie sa považuje aj obdobie bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia na strednej škole, najdlhšie do konca školského roku, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole. Za deň ukončenia strednej školy sa považuje posledný deň školských prázdnin. Obdobie sústavnej prípravy na povolanie je aj obdobie od skončenia štúdia na strednej škole do zápisu na štúdium na vysokú školu vykonaného v kalendárnom roku, v ktorom dieťa ukončilo štúdium na strednej škole.
3. Okresný súd vec právne posúdil podľa ust. § 62 ods. 1, 2, 5 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine ako aj podľa ust. § 231 CSP, o náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (ak tento zákon neustanovuje inak - poznámka odvolacieho súdu).
4. Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonnej 15-dňovej lehote (§ 362 ods. 1 veta prvá CSP) odvolanie navrhovateľka z dôvodu, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Oprávnená osoba ukončila štúdium na strednej škole maturitnou skúškou dňa 24. 05. 2021. Z rozhodnutia o prijatí na štúdium Č. z.: XXXX/XXXX J. v W. W., C. C. zo dňa 21. 06. 2021 súd zistil, že oprávnená osoba bola prijatá od akademického roku 2021/2022 na C. C. J. na dennú formu bakalárskeho štúdia a navrhovateľka súdu predložila potvrdenie vysokej školy, že oprávnená osoba bola zapísaná na štúdium dňa 09. 09. 2015. Podľa § 59 ods. 1 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov oznámením rozhodnutia o prijatí na štúdium podľa § 58 ods. 7 vzniká uchádzačovi právo na zápis na štúdium. Termín, miesto a spôsob zápisu prijatému uchádzačovi určí vysoká škola alebo fakulta a táto mu to oznámi. V zmysle § 69 ods. 1 citovaného zákona o vysokých školách uchádzač prijatý na štúdium (§ 58) sa stáva študentom odo dňa zápisu na štúdium. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa zápis uchádzača prijatého na štúdium uskutoční pred začiatkom akademického roka, v ktorom sa má začať jeho štúdium, uchádzač sa stáva študentom od začiatku tohto akademického roku, ak do 15. augusta pred začatím tohto akademického roka neoznámi písomne vysokej škole, že svoj zápis ruší. Zákon o vysokých školách teda terminologicky rozlišuje medzi uchádzačom o štúdium a študentom, pričom prvý pojem používa v čase od podania prihlášky do zápisu na štúdium a až od zápisu na štúdium sa z uchádzača o štúdium stáva študent so všetkými právami a povinnosťami v zmysle zákona o vysokých školách. Navrhovala preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľky k odporkyni.
5. Krajský súd ako súd odvolací odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP z totožných dôvodov, ako uviedol súd prvej inštancie.
6. Z ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Niet pochýb o tom, že oprávnená osoba nie je schopná sa samostatne živiť v prípade, ak sa pripravuje na budúce povolanie formou denného štúdia na vysokej škole. Podľa názoru navrhovateľky však nie je možné považovať za sústavnú prípravu na budúce povolanie obdobie od vykonania maturitnej skúšky na strednej škole do zápisu oprávnenej osoby na štúdium na vysokej škole. Tento záver navrhovateľky je nesprávny. Pre účely plnenia si vyživovacej povinnosti je irelevantné, kedy bolo rozhodnuté o tom, že oprávnená osoba bola prijatá na denné štúdium na vysokej škole, pokiaľ k nemu došlo v školskom roku, v ktorom oprávnená osoba vykonala maturitnú skúšku na strednej škole; kedy oprávnená osoba podala prihlášku na štúdium na vysokej škole; kedy došlo k rozhodnutiu o prijatí oprávnenej osoby na štúdium na vysokú školu a kedy bola na štúdium táto oprávnená osoba zapísaná. Podstatné je, že po vykonaní maturitnej skúšky oprávnená osoba bola v tom istom školskom roku prijatá rozhodnutím vysokej školy na denné štúdium, na ktoré táto oprávnená osoba aj nastúpila, keďže došlo k jej zápisu na štúdium a dňom zápisu sa oprávnená osoba stala študentom vysokej školy. Obdobie medzi vykonaním maturitnej skúšky a zápisom oprávnenej osoby na štúdium je obdobím, v ktorom oprávnená osoba nie je schopná sama sa živiť a uspokojovať svoje odôvodnené potreby, a preto toto obdobie je potrebné považovať za obdobie, kedy sa oprávnená osoba pripravuje na budúce zamestnanie tak, ako to skonštatoval súd prvej inštancie. Z uvedeného dôvodu krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil a v ďalšom len
poukazuje na dôvody uvedené v rozsudku okresného súdu, nakoľko uvádzanie ďalších dôvodov by bolo vlastne len opakovaním dôvodov už uvedených súdom prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí.
7. Odvolací súd rozhodol aj o výroku o náhrade trov konania ako výroku závislým od rozhodnutia vo veci samej, a to správne podľa ust. § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, podľa ktorého ustanovenia žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa rovnakého ustanovenia § 52 CMP rozhodol odvolací súd aj o náhrade trov odvolacieho konania a rozhodol teda, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
9. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolateľ, ktorý je fyzickou osobou a v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôže využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv, sa môže so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci obrátiť na Centrum právnej pomoci podľa podmienok upravených v zákone č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi.
Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci. O predbežnom poskytnutí právnej pomoci centrum rozhodne bez zbytočného odkladu ešte pred rozhodnutím o nároku na poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi).