Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8CoP-300-2021.pdf
PDF · 89.76 KB
Case nature
Subarea
8CoP/300/2021
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú K. V. nar. XX.XX.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dieťaťa rodičov: Bc. M. K. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej na ul. C. B. č. XXXX/XX v K. a Bc. M. V. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho na V. ul. č. XXXX/X vo M. K. právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. AŽALTOVIČ & PARTNERS s.r.o., so sídlom na ul. Pred poľom č. 1652 v Trenčíne v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo 16.9.2021 č.k. 14P/99/2021 - 30 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal zverenia mal. K. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, alternatívne sa domáhal úpravy jeho styku s maloletou z dôvodu, že neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, pretože záujem maloletého dieťaťa nie je ohrozený, preto nie je potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že vyhovie jeho návrhu alebo alternatívne, aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku a § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku. Podľa názoru otca súd prvej inštancie na základe vykonaných, v tomto prípade osvedčených, dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, resp. nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci. Uviedol, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa snažil osvedčiť potrebu bezodkladnej úpravy pomerov a má za to, že z jeho vyjadrení bola splnená požiadavka bezodkladne upraviť pomery a tým naplniť účel neodkladného opatrenia. Zdôraznil, že vo svojom návrhu uviedol výstižný a hodnoverný popis skutočností objasňujúcich súčasný stav, pre ktorý žiadal súd o bezodkladnú úpravu pomerov do rozhodnutia vo veci samej. Poukázal na to, že od času ako si matka našla nového priateľa a odišla zo spoločnej domácnosti sa maloletá fakticky nachádza len v jej starostlivosti, preto nemá inú možnosť stýkať sa s maloletou, len ako mu to matka umožní, resp. ako to práve matke vyhovuje. Ďalej uviedol, že s maloletou sú na seba naviazaní, majú medzi sebou vybudovaní silný citový vzťah, maloletá bola zvyknutá tráviť jej voľný čas s ním a v súčasnosti obaja trpia tým, že od odchodu matky zo spoločnej domácnosti môžu spolu tráviť čas len v minimálnom rozsahu. Táto situácie, v ktorej je obmedzovaný na svojich rodičovských právach, a v ktorej nie sú dané pevné pravidlá kedy môže maloletú vídať a tráviť s ňou čas je pre neho neúnosná. Týmto konaním matky a ponechaním tohto stavu súdom, v ktorom nie je autoritatívne určené, kedy sa môže vídať s dieťaťom a tráviť s ním čas nepochybne dochádza k vzniku rozporu a najlepším záujmom maloletej,
ktorá má právo na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s oboma rodičmi. Na podporu svojich tvrdení citoval z uznesenia Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 6Co/13/2011, z ktorého vyplýva, že je nevyhnutné využívať inštitút striedavej starostlivosti a aplikovať ho vždy ak je to v záujme dieťaťa. Naproti tomu súd prvej inštancie ponechal stav, kedy až do rozhodnutia vo veci samej je nedôvodne obmedzovaný jeho styk s dieťaťom. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že od odchodu matky, t.j. od 27.7.2021 bol s maloletou len v čase jedného týždňa, a to od 3.9.2021 do 6.9.2021, ktorý rozsah styku je v rozpore s najlepším záujmom maloletej. Otec má vážne obavy, že ponechaním realizácie styku na ľubovôli matky môže dôjsť k vážnemu zásahu do jeho rodičovských práv. Súčasný stav vedie k tomu, že matka mu naďalej umožňuje styk s maloletou len vtedy, keď jej to vyhovuje. Vzhľadom na uvedené sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že nebola preukázaná naliehavosť zásahu súdu do pomerov účastníkov a neboli splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Namietal, že súd prvej inštancie neprihliadol na jeho alternatívny návrh, aby bol aspoň týmto spôsobom zabezpečený jeho osobný kontakt s maloletou do rozhodnutia vo veci samej. Poukázala na to, že samotná matka (ako to vyplýva z odôvodnenia uznesenia) sa vyjadrila, že súhlasí so stykom každý druhý víkend s prespatím. Súd prvej inštancie si tak zrejme vystačil s týmto tvrdením, pričom na ním tvrdené skutočnosti neprihliadol. Zopakoval, že ponechaním realizácie styku na báze dobrovoľnosti zo strany matky nie je zabezpečená aj jeho faktická realizácia. Vzhľadom na uvedené má otec za to, že boli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže v najlepšom záujme maloletej je bezodkladne upraviť pomery a zaistiť jej tak možnosť rovnocenne udržiavať osobné kontakty s oboma rodičmi prostredníctvom súdom upraveného styku. V opačnom prípade, ponechaním stavu, v ktorom nie sú dané striktné pravidlá dochádza k nedôvodnému zamedzeniu osobného jeho styku s maloletou, resp. ide o zásadné a ničím neodôvodnené obmedzenie jeho rodičovských práv.
3. Matka maloletej vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne, nakoľko otec neosvedčil naliehavú potrebu úpravy pomerov účastníkov, ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziace maloletému dieťaťu, ktoré by odôvodňovali okamžitý zásah súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia. Poprela tvrdenia otca v návrhu, že by spolu žili v harmonickom vzťahu. Uviedla, že otec je už dvakrát rozvedený a z predchádzajúceho manželstva má šestnásťročného syna, o ktorého sa vôbec nezaujíma, nestretáva sa s ním a iba si voči nemu plní vyživovaciu povinnosť. Príčinou disharmónie jej vzťahu s otcom dieťaťa bola podľa jej názoru skutočnosť, že otec požíva v nadmernej miere alkoholické nápoje na dennej báze. Problémy vo vzťahu nastali bezprostredne po narodení maloletej, kedy začal byť otec nervózny, prekážali mu každodenné maličkosti, pre ktoré sa neustále hádali a ich vzťah ochladol. Ďalej uviedla, že v júli 2020 nastúpila do zamestnania, aby mohla po materskej a rodičovskej dovolenke opäť prispievať väčšou sumou do rodinného rozpočtu a zamestnala sa ako pokladníčka v strážnej službe R. SK, s.r.o., kde spočiatku vykonávala prácu v denných a nočných zmenách a neskôr len v denných zmenách od 6:30 hod. do 15:00 hod. Tento pracovný čas jej umožňuje tráviť s maloletou maximum možného času. Je pravdou, že keď žili s otcom v spoločnej domácnosti, otec odprevádzal maloletú do škôlky, čo považuje za prirodzené, keďže materská škôlka sa otvára až o 6:30 hod. a jej pracovné zmeny začínali v tom čase, preto z objektívnych dôvodov musel túto činnosť zabezpečovať otec, ale zo škôlky už dieťa vyzdvihovala ona. Nie je pravdou, že príčinou rozvratu ich vzťahu bola jej nevera ale ako uviedla, ich vzťah s otcom bol naštrbený dlhodobým alkoholizmom otca, ktorý mu prestala tolerovať. Nie je pravdou tvrdenie otca, že by mala pod zámienkou návštev ďalšieho zamestnania v spol. G. group, a.s. pravidelne opúšťať domácnosť s cieľom stretávať sa s iným mužom a vracať sa v neskorých nočných hodinách. Uviedla, že maloletá má pravidelný režim a ukladá ju na spánok vždy tak, aby do 20:00 hod. absolvovala hygienu a uložila sa na spánok. Prácu v predmetnej spoločnosti vyskúšala len na veľmi krátke obdobie, nezaujala ju a zvažuje jej ukončenie. Konštatovala, že dňa 27.7.2021 sa spolu s maloletou odsťahovala so spoločnej domácnosti, ale nie na návrh otca, ale po tom, ako sa ich vzájomný konflikt vystupňoval natoľko, že ďalšie spolužitie sa pre ňu stalo neznesiteľným a otec ich doslova vyhodil na ulicu. V súčasnosti býva s maloletou a jej novým partnerom v byte sa adrese trvalého bydliska - C. ktorý je v jej výlučnom vlastníctve. Jedná sa o 1,5 izbový byt, kde má maloletá svoju posteľ a priestor na hranie. Maloletá navštevuje škôlku na V. ul. č. X v Košiciach. Ďalej označila za nepravdivé tvrdenia otca, že by nemal o maloletej žiadne informácie alebo že by mu akokoľvek bránila v styku s maloletou, či už aktívne alebo pasívne. Poukázala na to, že býva na tej istej ulici ako otec, ktorý je s maloletou v telefonickom kontakte na takmer dennej báze bez toho, aby do toho zasahovala. Uvedené skutočnosti vyplývajú aj zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 13.9.2021. Tvrdila, že otec sa vôbec nezaujíma o materiálne potreby maloletej a od jej odchodu neprispieva na maloletú finančnými alebo vecnými plneniami. Namietala aj tvrdenie otca, že by sa v minulosti dohodli na striedavej starostlivosti, ktorá podľa jej názoru nie je v súčasnosti v záujme maloletej.
Uviedla, že otcovi umožnila tráviť čas s maloletou počas letných prázdnin, no jednalo sa o dovolenku, nie bežný styk a už vôbec nie striedavú starostlivosť. Zdôraznila, že styk otca s maloletou sa realizuje pravidelne, a to každý druhý týždeň, kedy otec vyzdvihne dcéru v piatok poobede z materskej školy a v pondelok ránu ju tam odvezie. Vzhľadom na uvedené sa styk otca s maloletou realizuje v rozsahu, ktorý je podľa jej názoru v záujme mal. dieťaťa, a preto neexistuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá by si vyžadovala zásah súdu vo forme neodkladného opatrenia. Ďalej vyslovila presvedčenie, že v najlepšou záujme maloletej je jej zverenie do jej výlučnej osobnej starostlivosti, no nevylučuje uzatvorenie dohody ohľadom širšieho styku vo veci samej, ak o to otec prejaví záujem. Nesúhlasila so striedavou starostlivosťou, pretože na ňu otec nemá vytvorené materiálne podmienky a tiež spochybnila jeho schopnosť náležite sa postarať o maloletú.
4. Ďalšie vyjadrenia neboli podané.
5. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“).
6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa § 325 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „ CSP“) neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
9. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná, rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nie len faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd použiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, žeby výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, žeby musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechaná na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nariadením neodkladného opatrenia. Vo všetkých konaniach starostlivosti súdu o mal. deti je prioritný záujem dieťaťa.
10. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 66 CMP a dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že otec v návrhu neosvedčil naliehavosť neodkladnej úpravy pomerov, ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy maloletej, ktoré by odôvodňovalo okamžitý zásah súdu formou nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, pričom starostlivo prihliadal na všetky relevantné skutočnosti, vrátane toho, čo uviedol otec v podanom návrhu, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého uznesenia presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré zdôraznil už v podanom návrhu a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Poukazuje na to, že maloletá K. sa na základe dohody rodičov nachádza v osobnej starostlivosti matky, ktorá v plnej miere zabezpečuje jej výchovu a výživu a v dôsledku čoho odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že v tomto prípade nie je potrebné bezodkladne upraviť pomery, nakoľko život, zdravie ani najlepší záujem maloletej nie je ohrozený. Vo všeobecnosti platí, že je výlučne vecou navrhovateľa neodkladného opatrenia, aby svoje tvrdenia o osvedčení nároku podložil dostatočnými dôkazmi (napr. prepis sms komunikácie), z ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti a opodstatnenosti takéhoto návrhu. V štádiu, keď súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je mysliteľné, aby súd vykonával rozsiahle dokazovanie, prípadne, aby vyvinul procesné úsilie o doplnenie dokazovania. Konštatuje, že v konaní neboli nijako osvedčené tvrdenia otca, že mu matka neumožňuje stretávať sa s maloletou dcérou alebo, že sa jeho styk s mal. dieťaťom realizuje podľa ľubovôle matky. Naopak, z otcom predloženej sms komunikácie, že styk otca s maloletou sa realizuje pravidelne počas víkendov s prespatím a matka nesúhlasí len so striedavou osobnou starostlivosťou. Z uvedeného je zrejmé, že styk prebieha na základe ústnej dohody rodičov, preto možno konštatovať, že realizácia práv maloletých obsiahnutých a garantovaných Dohovorom o právach dieťaťa ako aj rodičovských práv a povinností oboch rodičov je riadne zabezpečená. V tejto súvislosti dodáva, že dohoda medzi rodičmi o výkone rodičovských práv a povinností je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, pretože bez snahy rodičov dohodnúť sa resp. bez ich vôle rešpektovať nariadenú súdnu úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, nedokáže súdne rozhodnutie reparovať narušené vzťahy medzi rodičmi a deťmi. Konštatuje, že na to, aby nezhody medzi rodičmi odôvodňovali potrebu bezodkladnej úpravy pomerov je nevyhnutné, ba ich charakter a intenzita boli natoľko vážne, že ich existencia by priamo ohrozovala realizáciu práv dieťaťa upravených v Dohovore. Odvolací súd poukazuje na to, že vo veci samej prebieha konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej.
11. K návrhu na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti odvolací súd dodáva, že pokiaľ je záujem dieťaťa prvoradým hľadiskom v konania vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti, potom musíme dôjsť k logickému záveru, že predpokladom na rozhodnutie súdu o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti je vysoká miera schopnosti dohody rodičov a nevyhnutnosť intenzívnej komunikácie týkajúcej sa potrieb maloletého dieťaťa. Rodičia sa musia vedieť dohodnúť o veciach súvisiacich so predškolskou a následne školskou dochádzkou aj s mimoškolskými aktivitami a záujmami dieťaťa (šport, tanec, hudba, cudzie jazyky a pod.). Dieťaťu by sa striedaním osobnej starostlivosti nemal meniť okruh jeho kamarátov a blízkych osôb, aby nebolo v takýchto situáciách ďalej traumatizované. Z uvedeného je nepochybné, že rozhodnutie o zverení maloletej do striedavej osobnej starostlivosti si vyžaduje riadne vykonanie dokazovania a náležité zistenie skutočného stavu veci. Zdôrazňuje, že konajúci súd má možnosť rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán aj bez nariadenia pojednávanie, t.j. bez riadneho vykonania dokazovania. Konštatuje, že samotný charakter konania o neodkladnom opatrení, ktorom má konajúci súd zákonnú povinnosť rozhodnúť o návrhu v 7 alebo 30 dňovej lehote, neumožňuje tak konajúcemu, ako aj odvolaciemu súdu vykonať náležité dokazovanie a riadne zistiť skutočný stav veci ohľadom zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.
12. V týchto súvislostiach považoval odvolací súd doposiaľ získané dôkazy za nepostačujúce pre nariadenie neodkladného opatrenia v takom rozsahu ako navrhoval otec mal. dieťaťa, a preto napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP a podľa ust. § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.
13. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z.)
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).