Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Pc-30-2021.pdf
PDF · 146.42 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-1Pc/30/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou, v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Bebjakovou, v právnej veci navrhovateľky: I. N.Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. Č.. XXX, právne zastúpenej: JUDr. Marek Pavlík, advokát so sídlom Trenčín, Nám. sv. Anny 361/20 a osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné: I. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. Č.. XXX, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Pavlovič s.r.o., so sídlom Bratislava, Dunajská 12, IČO: 47 238 526, o návrhu na určenie výživného pre plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné: I. N., nar. XX.XX.XXXX j e p o v i n n ý s účinnosťou od 03.08.2021 prispievať na výživu navrhovateľky sumou 300 eur mesačne, a to vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.
II. Zameškané výživné za obdobie od 03.08.2021 do rozhodnutia súdu vo výške 142,20 eur j e osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné: I. N., nar. XX.XX.XXXX p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50 eur, ktoré sú splatné s bežným výživným až do úplného zaplatenia s tým, že v prípade omeškania s plnením čo i len jednej splátky sa stáva splatný celý dlh.
III. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 1P/94/2017 zo dňa 16.01.2018, právoplatný dňa 19.01.2018, v časti určenia vyživovacej povinnosti otca voči navrhovateľke.
IV. Vo zvyšnej časti návrh z a m i e t a.
V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 03.08.2021, žiadala, aby súd zaviazal osobu povinnú platiť výživné podľa návrhu (ďalej len „otec navrhovateľky“) k povinnosti prispievať jej na výživu mesačne sumou 400 eur, s účinnosťou odo dňa podania návrhu, a to vždy do 10-dňa v tom ktorom mesiaci vopred, pričom za obdobie odo dňa podania návrhu až do rozhodnutia súdu žiadala priznať zameškané výživné, ktoré súd povolí otcovi splácať v splátkach vo sume 80 eur mesačne. Uviedla, že naposledy bola vyživovacia povinnosť upravená rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 1P/94/2017 zo dňa 16.01.2018, právoplatného dňa 19.01.2018, v zmysle ktorého otec navrhovateľky prispieva na výživu navrhovateľky sumou 265 eur mesačne, pričom túto povinnosť si doposiaľ otec navrhovateľky plní riadne. Svoj nárok na zvýšenie vyživovacej povinnosti odôvodnila s poukazom na to, že v školskom roku 2020/2021 ukončila strednú školu a pokračuje v štúdiu na vysokej škole - Univerzite Komenského v Prahe, Česká republika, čo preukázala potvrdením o prijatí na vysokoškolské štúdium. Už v priebehu mesiaca august 2021 musí hradiť viaceré zvýšené náklady (ubytovanie na internáte 150 eur mesačne, stravu a voľnočasové aktivity v sume 200 eur mesačne, dopravu v Prahe a okolí ako aj domov
1x mesačne v sume 40 eur mesačne, materiály do školy v sume 50 eur mesačne, oblečenie a drogéria v sume 70 eur mesačne, mobil v sume 20 eur mesačne, jazykové kurzy v sume 40 eur mesačne). Spolu teda výdavky navrhovateľky predstavujú sumu 570 eur mesačne. V súvislosti s majetkovými pomermi otca poukázala na skutočnosť, že tento už takmer 30 rokov podniká v stavebníctve a má tiež príjem z prenájmu bytov a nebytových priestorov. Mesačný príjem otca odhadla na sumu minimálne 5.000 eur mesačne. Dodala, že jej otec má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k jej sestre, a to vo výške 335 eur mesačne. Vzhľadom na príjmové a majetkové pomery otca v spojení so zmenou odôvodnených potrieb navrhovateľky požadovala, aby jej otec prispieval na výživu 400 eur mesačne, s účinnosťou odo dňa podania návrhu.
2. Podaním zo dňa 07.10.2021 navrhovateľka doplnila svoj návrh o dôkazy o výdavkoch, ktoré jej vznikli od 07.01.2021 až do 29.09.2021 (ide o výdavky na oblečenie, obuv, drogériu, školské potreby, dopravu v Prahe). Ďalej doklady o výdavkoch na domácnosť v M. a doklady o spoločných výdavkoch s matkou a sestrou navrhovateľky. Taktiež predložila, za účelom preukázania ďalších príjmov otca, výzvu na náhradu nákladov zo dňa 05.02.2021, ktorou si jej otec uplatnil voči jej matke náhradu nákladov za iba ním využívané nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v katastrálnom území H. T. H., znalecký posudok č. 143/2021 vypracovaný za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty nájmu uvedených nehnuteľností za obdobie od 01.01.2018 do 31.12.2020.
3. Otec navrhovateľky sa k podanému návrhu vyjadril písomne podaniami zo dňa 07.10.2021 a dňa 11.10.2021. Na preukázanie svojich príjmov predložil daňové priznania a účtovné závierky svojich podnikateľských subjektov ako aj potvrdenie z ÚPSVaR o tom, že jeho súčasná manželka je nezamestnaná, a teda má vyživovaciu povinnosť aj voči nej. Svoje mesačné výdavky vyčíslil sumou 1.803,687 eur mesačne, a to nasledovne: výživné na navrhovateľku a jej sestru v sume 600 eur mesačne, starostlivosť o svoju mamu v sume 25 eur mesačne, spoločný úver braný za bývalého manželstva v sume 527,65 eur, poistka chaty pre úver v sume 14,22 eur mesačne, daň z nehnuteľnosti 15,64 eur mesačne, náklady na kúrenie v sume 42 eur mesačne, elektrina v sume 174 eur mesačne, strava 250 eur mesačne, dôchodková poistka v sume 37,54 eur mesačne, poistka manželka 18 eur mesačne, mobil manželka 10 eur mesačne, oblečenie v sume 20 eur mesačne, oblečenie manželka 20 eur mesačne, hygienické a čistiace potreby 50 eur mesačne. Dodal, že vedie spoločnú domácnosť s ďalšou osobou.
4. Podaním zo dňa 07.10.2021 otec navrhovateľky konštatoval, že nemá za preukázanú zmenu pomerov, ktorá by zakladala a odôvodňovala zvýšenie výživného v sume akú navrhovateľka žiada. Mal za to, že výživné, ktoré otec doteraz pravidelne poskytuje pokrýva v plnej výške všetky odôvodnené potreby navrhovateľky. Spochybnil výdavky navrhovateľky, ktoré špecifikovala vo svojom podaní zo dňa 07.10.2021 ako výdavky na svoje základné životné potreby. Po prepočítaní príjmov od matky mala navrhovateľka príjem vo výške 1.219 eur za deväť mesiacov, pričom od otca dostala za deväť mesiacov sumu 2.250 eur. Namietal náklady, ku ktorým navrhovateľka nedoložila príslušné platobné predpisy, na základe ktorých malo dôjsť k úhrade. K nákladom na domácnosť v M. uviedol, že navrhovateľka nie je vlastníčkou tejto nehnuteľnosti, aby ju zaťažovali výdavky ako daň z nehnuteľnosti a tiež namietal, že navrhovateľka nezohľadnila skutočnosť, rovnako ako pri výdavkoch spoločných s mamou a sestrou, že v spoločnej domácnosti žijú tri osoby. Ďalej konštatoval, že navrhovateľka nepreukázala dostatočným spôsobom zmenu pomerov na jej strane. Podľa otca navrhovateľky, z predložených dokladov nevyplýva, či bola navrhovateľka prijatá na denné vysokoškolské štúdium, svoje náklady riadne nepreukázala a tiež neuviedla, že v čase podania návrhu na zvýšenie výživného vykonávala samostatne zárobkovú činnosť, až do 31.08.2021. Navrhovateľka nevzala do úvahy, že otcovi v dôsledku pandémie koronavírusu poklesli príjmy, pričom rozhodnutie o tom, že sa prihlási na vysokoškolské štúdium do Českej republiky urobila bez toho, aby sa vôbec informovala, či otec disponuje požadovanými finančnými prostriedkami.
5. Podaním zo dňa 30.11.2021 navrhovateľka súdu predložila ďalšie doklady o jej oprávnených výdavkoch, ktoré jej vznikli po nástupe na jej vysokoškolské štúdium v Prahe, a to od 21.09.2021 do 14.11.2021. Ide o výdavky na stravu, oblečenie, drogériu, cestovné výdavky a doplatok za internát.
6. Súd, v zmysle § 33 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len C.m.p.), vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a otca navrhovateľky, výsluchom svedkyne (matky navrhovateľky) a listinami: návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti č.l. 6-7, fotokópia rodného listu navrhovateľky č.l. 8, výpis z LV č. XXXX a
č. XXXX pre katastrálne územie H.T. T. H., výpis z LV č. XXX pre katastrálne územie M. č.l. 11, lustrácia navrhovateľky a otca navrhovateľky v Sociálnej poisťovni č.l. 27-29, výpis zo živnostenského registra otca navrhovateľky č.l. 30, rozhodnutie o prijatí navrhovateľky na vysokoškolské štúdium č.l. 41, správa z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny č.l. 42, správa zo Sociálnej poisťovne č.l. 43-44, daňové priznanie otca navrhovateľky ako samostatne zárobkovo činnej osoby za rok 2020 č.l. 46-55, správa od zamestnávateľa navrhovateľky č.l. 58-60, vyjadrenie PZ navrhovateľky a doklady o výdavkov navrhovateľky č.l. 61-107, vyjadrenie PZ otca navrhovateľky a doklady o výške jeho príjmov č.l. 114-159, vyjadrenie PZ otca navrhovateľky k výdavkom otca č.l. 170-173, návrh na doplnenie dokazovania PZ navrhovateľky č.l. 184, vyjadrenie PZ otca navrhovateľky k výdavkom navrhovateľky č.l. 185-187, vyjadrenie PZ navrhovateľky a potvrdenie o štúdiu na VŠ č.l. 210-211, daňové priznanie matky navrhovateľky č.l. 214-232, správa z ÚPSVaR o dávke „SOS“ vyplatenej navrhovateľke č.l. 233, vyjadrenie PZ otca navrhovateľky k výdavkom navrhovateľky po nástupe na VŠ a doklady k nim č.l. 239-269 a ďalší obsah súdneho spisu a tiež spis tunajšieho súdu sp. zn. 1P/94/2017. Z vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci:
7. Navrhovateľka, po zákonnom poučení, pri výsluchu uviedla, že žiada zvýšenie mesačného výživného na sumu 400 eur, čo je primeraná suma na to, že jej mesačné výdavky sú v sume 565 eur a na to, že je študentkou na vysokej škole. Ide o denné štúdium. Domov chodí zhruba raz za mesiac. Snaží sa s financiami narábať zodpovedne a venuje sa štúdiu. Suma 565 eur predstavuje jej konečné mesačné výdavky, ktoré má v súčasnosti so životom v Prahe. Jej prácu ako samostatne zárobkovo činnej osoby hodnotila ako jednorazovú záležitosť kvôli brigáde, robila administratívne práce, pričom príjem z tejto činnosti, keď aj dosiahla, tak ho aj obratom minula. Po brigáde nemala dôvod ďalej pokračovať v živnosti bola to jednorazová záležitosť. Tieto práce vykonávala od januára do konca augusta 2021, ale nevedela uviesť sumu príjmu za výkon tejto práce, nebol to ale stály príjem ani pravidelný. Poprela, že by si živnosť otvorila kvôli nákladom na podnikateľský subjekt jej matky. Pokiaľ nie je na internáte, žije v spoločnej domácnosti s matkou a so sestrou. Sestra je momentálne tiež na škole v zahraničí, ale to neznamená, že túto spoločnú domácnosť obe nevyužívajú, chodia domov ako normálni študenti. Na nákladoch na spoločnú domácnosť trvala tak ako boli vyčíslené v podaní, s tým, že veci okolo spoločnej domácnosti za ňu platí jej matka a tiež jej dáva vreckové. Nevlastní žiaden majetok vyššej hodnoty. K vzťahu s otcom uviedla, že otec sa nikdy nezaujímal ani o výber jej štúdia, ani o tom kde študuje ani či potrebuje nejakú pomoc. Vie, že býva v poschodovom dome s veľkým pozemkom a záhradou. Má auto, ktoré, aspoň kým ako rodina žili, nevyužíval len na pracovné účely. Po rozvode s jej matkou mu zostala firma a nájomné byty, z ktorých jej matka nemá žiadne príjmy. Po podaní návrhu na zvýšenie výživného nemala žiadny iný príjem. Otec jej nad rozsah súdom stanovenej vyživovacej povinnosti prispel cca pred troma rokmi, keď boli spolu na obede, kde jej dal hotovosť 50 eur, inak už nie. Mala vedomosť o tom, že jej otec sa druhýkrát oženil, ale nevedela uviesť nič o majetkových pomeroch jeho manželky. Taktiež mala vedomosť o tom, že jej otec športovo strieľa, pričom podľa nej ide o finančne náročný šport a je v ňom aktívny aj v poslednom roku. Vlastní viacero športových zbraní.
8. Otec navrhovateľky ako osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné, po zákonnom poučení, pri výsluchu uviedol, že mu je ľúto ako dopadol jeho vzťah s navrhovateľkou a jej sestrou, keď sa s nimi aj chcel skontaktovať, tak mali zmenené číslo, alebo ho zablokovali. Situácia je taká, že má problém platiť aj to, čo platil doteraz. K svojmu osobnému autu uviedol, že toto bolo kupované v roku 2016, vtedy mali takú prácu, kde sa normálnym autom nedalo dostať, preto potrebovali terénne auto. Nie je to džíp, ale pick-up. Ohľadom zbraní, tie kúpil, keď si urobil poľovnícky kurz, počas manželstva, po dohode s bývalou manželkou ako darček na Vianoce a bolo na to vyčlenených 3.300 eur, aj keď ich toľko neminul. Je len evidovaný ako poľovník, ale poľovníctvom sa aktívne nezapodieva. Ohľadom streleckých súťaží uviedol, že za 2 roky bol na cca 7 súťažiach. Vstupné na tú súťaž sa pohybuje od 20 - 50 eur za jednu. A 90% cien za to, že vyhrá sú finančné, a to od 50 do 200 eur. Ku vzťahu s navrhovateľkou a jej sestrou uviedol, že tieto ho nikdy nekontaktovali, keď im napísal on ani mu neodpísali. Svoje mesačné náklady na život vyčíslil sumou 1.800 eur mesačne a k tomu, že jeho mesačné výdavky prevyšujú jeho mesačné príjmy dodal, že tieto pokrýva z pôžičiek, ktoré súdu vie dokladovať. Tiež poberá „SOS dotáciu“ od januára tohto roka dostával 870 eur mesačne na obdobie pol roka. Teraz od septembra mu schválili 420 eur vzhľadom k jeho príjmu. Príjem z prenájmu nehnuteľnosti má vo výške z jedného bytu 300 eur, z druhého je 200 eur a z kancelárie cca 150 eur, ale v tom je aj internet. S týmto vlastníctvom má aj náklady, musí zabezpečovať všetky revízne služby. Ako fyzická osoba využíva iba osobný automobil Mitshubishi. Má ešte aj osobný automobil Santa-Fe, ktoré je nepojazdné a Aviu asi 30-ročnú. K vlastníctvu zbraní uviedol, že pištoľ stála 270 eur, druhá stála cca 500 eur maximálne, malorážka tá stála 4.500 slovenských
korún, brokovnica 1.200 eur, guľová zbraň cca 500 eur. Do týchto zbraní kupuje náboje vo výške 350eur za rok. Okrem nehnuteľností, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve s bývalou manželkou má ešte nejaké nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve, nachádzajúce sa v M.. Ide o rodičovský dom, v spoluvlastníckom podiele 1/12. Predchádzajúci rok navrhovateľke a jej sestre síce nad rámec vyživovacej povinnosti neprispel, ale predtým im prispel nad rámec tak, že im dal polovicu na autoškolu, keď ho navštívili alebo bol s nimi, každá dostala po 100 eur, bolo to asi štyrikrát. Od určitého roku ho úplne prestali kontaktovať, nevie prečo, keď im aj posielal na meniny gratuláciu, poďakovali a konverzáciu ukončili. K svoje podnikateľskej činnosti uviedol, že celý život pracoval, aby sa rodina mala dobre a už sa naháňať nemieni. Chce normálne žiť, nakoľko má aj zdravotné problémy. K možnostiam vyššieho zárobku dodal, že mu to stačí tak ako je to v súčasnosti, zákazky musí aj odmietať, nakoľko má len jedného živnostníka a ak by volal druhú firmu, tak sa mu to neoplatí. Stavebné stroje neprenajíma, pretože tieto sa prenajímajú aj s mechanikom a má iba jedného, ktorý vie robiť so všetkými strojmi, navyše o prenájom týchto strojov nie je záujem. Väčšinou pracuje pre mestské a obecnú úrady, ale v roku 2020 sa kvôli pandémii koronavírusu pracovať nedalo. K nákladom na strelecké tréningy uviedol, že skúška stojí cca 4 eurá pred každým tréningom.
9. Matka navrhovateľky, ktorá bola v konaní vypočutá ako svedok na návrh právneho zástupcu navrhovateľky, po zákonnom poučení uviedla, že všetky tri dcéry, ktoré má s bývalým manželom inklinujú k nej, navštevujú sa. Pracuje ako samostatne zárobkovo činná osoba a z tohto príjmu pokrýva náklady na svoje dcéry vo zvyšnej časti. Svoj mesačný príjem vyčíslila v hrubom na cca 2.400 eur. Mesačné výdavky na domácnosť, ktorú zdieľa s navrhovateľkou a jej sestrou vyčíslila sumou 1.200 eur. Zo zvyšnej sumy pokrýva náklady na lekára, alebo keď treba zabezpečiť niečo okolo dcér. K ďalšiemu majetku uviedla, že vlastní po zosnulej mame dedičský podiel na rodičovskom dome a nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov, z ktorých užíva len byt v M.. Na adrese trvalého pobytu má aj sídlo jej firma, takže zmluvy s mobilným operátom a na internet sú vedené na firmu. Osobný automobil, ktorý užíva je tiež vedený na firmu. K majetkovým pomerom otca navrhovateľky uviedla, že v čase ich rozvodu v roku 2017 mala ich firma obrat cca 300.000 eur a boli tam dvaja zamestnanci a brigádnik. Súčasná výška výživného na navrhovateľku v sume 265 eur mesačne nestačí na pokrytie jej výdavkov na štúdium navrhovateľky.
10. Z rozhodnutia o prijatí na štúdium zo dňa 16.06.2021 vyplýva, že navrhovateľka bola prijatá na bakalárske štúdium, študijného programu Molekulárna biológia a biochémia organizmov v dennej forme štúdia na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Karlovej v roku 2021/2022.
11. Z potvrdenia o štúdiu v akademickom roku 2021/2022 Prírodovedeckej fakulty Univerzity Karlovej vyplýva, že navrhovateľka je študentkou uvedenej fakulty vysokej školy v dennej forme štúdia v študijnom programe bakalár.
12. Zo správy ÚPSVaR Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou vyplýva, že navrhovateľka ani jej otec nie sú a nikdy neboli poberateľmi pomoci v hmotnej núdzi ani žiadnych iných dávok a príspevkov, iba matka navrhovateľky poberá na navrhovateľku prídavok na dieťa v sume 25,50 eur mesačne.
13. Zo správy Sociálnej poisťovne vyplýva, že navrhovateľka ani jej otec nie sú evidovaní ako poberatelia nemocenských dávok, dôchodku ani nepodali žiadosť o poskytnutie dávky v nezamestnanosti.
14. Z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2019 podnikateľského subjektu Martin Jurčík, IČO: 30 327 377 vyplýva príjem zo živnosti vo výške 264.027,49 eur a výdavky vo výške 254.989 eur.
15. Z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2020, podnikateľského subjektu Martin Jurčík, IČO: 30 327 377, vyplýva príjem zo živnosti vo výške 85.709,14 eur a výdavky vo výške 89.371,41 eur.
16. Z daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2019, podnikateľského subjektu Martin Jurčík - GAREL, s.r.o., IČO: 47 039 396, vyplýva základ dane 860,35 eur.
17. Z daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2020 podnikateľského subjektu Martin Jurčík - GAREL, s.r.o. IČO: 47 039 396, vyplýva základ dane 8.144,30 eur.
18. Z účtovnej závierky k 31.12.2019, pre podnikateľský subjekt Martin Jurčík IČO: 30 327 377 vyplýva výška príjmov celkom 264.027 eur a výdavkov 254.989 eur a rozdiel príjmov a výdavkov 9.038 eur.
19. Z účtovnej závierky k 31.12.2020, pre podnikateľský subjekt Martin Jurčík IČO: 30 327 377 vyplýva výška príjmov celkom 85.709 eur a výdavkov 89.371 eur a rozdiel príjmov a výdavkov 3.662 eur.
20. Z účtovnej závierky k 31.12.2020, podnikateľského subjektu Martin Jurčík - GAREL s.r.o., IČO: 47 039 396, vyplýva výsledok za účtovné obdobie po zdanení vo výške 6.923 eur.
21. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske vyplýva, že samostatne zárobkovo činná osoba - Martina Jurčíková, IČO: 53 550 935 poberala príspevok v rámci projektu „Prvá pomoc“ za obdobie marec 2021 do júla 2021 spolu vo výške 4.020 eur.
22. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske vyplýva, že samostatne zárobkovo činná osoba - Martin Jurčík - GAREL, IČO: 30 327 377 poberal príspevok v rámci projektu „Prvá pomoc“ za obdobie november 2020 do október 2021 spolu vo výške 6.600 eur.
23. Zo Zmluvy o nájme zo dňa 27.03.2019 v znení Dodatku č. 2 k uvedenej zmluve zo dňa 29.03.2021, vyplýva, že prenajímateľom je Martin Jurčík - GAREL, s.r.o. a výška nájmu je 200 eur mesačne.
24. Zo Zmluvy o nájme zo dňa 22.03.2020 v znení Dodatku č. 4 k uvedenej zmluve zo dňa 30.09.2021 vyplýva, že prenajímateľom je Martin Jurčík - GAREL, s.r.o. a výška nájmu je 300 eur mesačne.
25. Zo Zmluvy o nájme zo dňa 01.03.2013 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 28.02.2018 vyplýva, že prenajímateľom je Martin Jurčík - GAREL, s.r.o. a výška nájmu 151 eur mesačne.
26. Zo Zmlúv o pôžičke zo dňa 15.02.2019, zo dňa 16.08.2021, zo dňa 11.11.2021, zo dňa 18.02.2020, všetky uzatvorené medzi veriteľom G. F., nar. XX.XX.XXXX a dlžníkom I. N.Č., nar. XX.XX.XXXX vyplýva výška pôžičky v sume spolu 36.500 eur.
27. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
28. Podľa § 63 ods. 1, 2 zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
29. Podľa § 65 ods. 3 zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
30. Podľa § 75 ods. 1, 2 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
31. Podľa § 76 ods.1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
32. Po prejednaní veci a vykonanom dokazovaní dospel tunajší súd k záveru, že návrh navrhovateľky je čiastočne dôvodný. Mal za preukázanú potrebu zvýšenia výživného zo strany otca navrhovateľky k navrhovateľke, pričom pri posudzovaní dôvodnosti nároku navrhovateľky nezistil rozpor s dobrými mravmi. Vyživovacia povinnosť otca navrhovateľky k navrhovateľke (v tom čase maloletej) bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 1P/94/2017, zo dňa 16.01.2018, právoplatného dňa 19.01.2018, a to vo výške 265 eur mesačne. Po preskúmaní súčasných finančných, majetkových a zárobkových schopností otca navrhovateľky a aktuálnych nevyhnutných životných potrieb a nákladov navrhovateľky, súd dospel k záveru, že súčasná výška vyživovacej povinnosti otca navrhovateľky k navrhovateľke v sume 265 eur mesačne je nedostačujúca, a teda že potreba zmeny výšky vyživovacej povinnosti otca navrhovateľky k navrhovateľke je odôvodnená. Avšak súd súčasne dospel k záveru, že vzhľadom k súčasným majetkovým a zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca navrhovateľky nie je možné tohto zaviazať k plneniu vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke, v sume 400 eur mesačne, tak ako to žiadala navrhovateľka vo svojom návrhu, hlavne s poukazom na jeho druhú vyživovaciu povinnosť k sestre navrhovateľky (ktorá taktiež súčasne žiada o zvýšenie vyživovacej povinnosti zo súčasných 335 eur mesačne na sumu 700 eur mesačne), ale aj jeho ďalších oprávnených mesačných výdavkov, ktoré súd zohľadnil pri svojom rozhodovaní.
33. V čase určenia poslednej výšky výživného otca navrhovateľky voči navrhovateľke (rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 1P/94/2017, zo dňa 16.01.2018, právoplatného dňa 19.01.2018) bola navrhovateľka maloletá, mala 16 rokov a študovala v prvom ročníku gymnázia v Trenčíne. Matka navrhovateľky v tom čase pracovala ako samostatne zárobkovo činná osoba v oblasti administratívnych a účtovníckych prác. Otec navrhovateľky bol v tom čase živnostník s hrubým mesačným príjmom cca 2.000 až 2.500 eur mesačne. Zároveň bol jediným spoločníkom obchodnej spoločnosti Martin Jurčík - GAREL s.r.o..
34. Pri posudzovaní aktuálnych pomerov na strane navrhovateľky, súd zistil, že v súčasnosti žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou a sestrou, túto však využíva len sporadicky cca jedenkrát mesačne cez víkend, prípadne počas sviatkov, pretože študuje v zahraničí. Študuje na vysokej škole v Českej republike a jej mesačné výdavky predstavujú sumu 565 eur a pozostávajú z ubytovania na internáte vo výške 150 eur mesačne, stravy vo výške 200 eur mesačne, dopravy vo výške 40 eur mesačne (v okolí Prahy, ale aj 1x mesačne na Slovensko), materiálov do školy vo výške 50 eur mesačne, oblečenia a hygienických potrieb vo výške 70 eur mesačne, mobil vo výške 20 eur mesačne a jazykový kurz vo výške 40 eur mesačne.
35. Pri posudzovaní aktuálnych pomerov na strane otca navrhovateľky, súd zistil, že tento má v súčasnosti príjem jednak zo živnosti (Martin Jurčík - GAREL, IČO: 30 327 377) a jednak ako jediný spoločník a konateľ obchodnej spoločnosti (Martin Jurčík - GAREL, s.r.o. IČO: 47 039 396). Podľa daňových priznaní mal otec navrhovateľky zo živnosti v roku 2019 príjem cca 750 eur mesačne a v roku 2020 dosiahol stratu 3.662,27 eur. Ako jediný spoločník a konateľ uvedenej obchodnej spoločnosti mal podľa daňového priznania v roku 2019 zisk cca 71,69 eur mesačne (860,35 eur ročne) a v roku 2020 zisk cca 678 eur mesačne (8.144,30 eur ročne). Zároveň dopytom na ÚPSVaR súd zistil, že podnikateľskému subjektu - SZČO Martin Jurčík - GAREL IČO: 30 327 377, bol poskytnutý príspevok v rámci projektu „Prvá pomoc“, pričom za obdobie od novembra 2020 do októbra 2021 mu bol vyplatený príspevok spolu vo výške 6.600 eur. Svoje mesačné výdavky deklaroval vo výške 1.803 eur mesačne (600 eur výživné na navrhovateľku a jej sestru, starostlivosť o mamu 25 eur mesačne, spoločný úver za trvania bývalého manželstva 527,65 eur, poistka chaty 14,22 eur, daň z nehnuteľnosti 15,64 eur, náklady na kúrenie 42 eur, elektrika 174 eur, strava 250 eur, poistka dôchodková 37,51 eur, poistka manželka 18 eur, mobil manželka 10 eur, oblečenie 20 eur, oblečenie manželka 20 eur, hygienické potreby 50 eur), s tým, že v spoločnej domácnosti žije so svojou súčasnou manželkou.
36. Čo sa týka aktuálnych pomerov na strane navrhovateľky, v súčasnosti je navrhovateľka, oproti poslednej úprave vyživovacej povinnosti, už plnoletá, má 20 rokov a je študentkou prvého ročníka
denného bakalárskeho štúdia na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe, čo mal súd za jednoznačne preukázané z potvrdenia o štúdiu zo dňa 27.08.2021. S poukazom na tento stav ešte stále nie je schopná sama sa živiť, pretože sa sústavne pripravuje na výkon budúceho povolania, a to formou denného štúdia na vysokej škole. Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že navrhovateľka je súčasne konateľkou v obchodnej spoločnosti Iveta Jurčíková - MEI, s.r.o. IČO: 54 011 884, založenej matkou navrhovateľky ako jedinou spoločníčkou tejto spoločnosti dňa 28.08.2021. Na strane navrhovateľky nastala teda, oproti poslednej úprave vyživovacej povinnosti, významná zmena, spočívajúca v zmene štúdia - už nie je študentkou gymnázia, na ktoré denne dochádzala a žila v spoločnej domácnosti s matkou a sestrou, ale študuje na vysokej škole a prevažnú časť mesiaca býva na internáte. Mesačné náklady navrhovateľky na život v Českej republike sú vo výške 570 eur nasledovne: ubytovanie na internáte vo výške 150 eur mesačne, pričom túto sumu súd považuje za oprávnene vynaloženú, keďže navrhovateľka preukázateľne študuje v Prahe na vysokej škole, zdržiava sa tam prevažnú časť mesiaca, takže tento jej výdavok je opodstatnený a jeho výšku súd považuje vzhľadom k okolnostiam za primeranú, strava vo výške 200 eur mesačne, doprava vo výške 40 eur mesačne (v okolí Prahy, ale aj 1x mesačne na Slovensko), materiály do školy vo výške 50 eur mesačne, oblečenie a hygienické potreby vo výške 70 eur mesačne, mobil vo výške 20 eur mesačne a jazykový kurz vo výške 40 eur mesačne. Je zrejmé, s poukazom na podanie navrhovateľky zo dňa 30.11.2021, že jej výdavky sa po nástupe na vysokú školu v Prahe zvýšili v porovnaní s tým, ako ich vyčíslila v návrhu a uviedla pri výsluchu. Na tomto mieste súd dodáva, že výdavky, ktoré dokladovala od 21.09.2021 do 14.11.2021, sú prevažne výdavkami na stravu, ubytovanie, školské potreby a cestovné, ktoré už súd zohľadnil v sume 570 eur, ktorú sumu uviedla navrhovateľka ako svoje mesačné náklady v súvislosti s vysokoškolským štúdiom.
37. Súdna prax za právne významnú zmenu pomerov, ktorá má subjektívny charakter považuje zmenu v nákladoch na životné potreby oprávneného dieťaťa v závislosti od jeho veku, vzdelávania, jeho rôznych aktivít a kultúrnych potrieb, ako aj ďalšie konkrétne potreby dieťaťa, ktoré sú povinní uspokojovať jeho rodičia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Zmena pomerov, ako predpoklad na zmenu predchádzajúcej úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti, môže spočívať aj v zmene pomerov na strane povinnej osoby. Pôjde napríklad o zvýšenie alebo nezavinené zníženie príjmu, vznik alebo zánik ďalšej vyživovacej povinnosti, prípadne ďalšie významné okolnosti.
38. Pri posudzovaní návrhu navrhovateľky súd vzal do úvahy hlavne samotnú skutočnosť výraznej zmeny úrovne štúdia navrhovateľky, pričom už túto považoval za dostatočne odôvodňujúcu potrebu zmeny výšky vyživovacej povinnosti otca navrhovateľky k navrhovateľke. Dospievanie a najmä výrazná zmena štúdia (v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti bola navrhovateľka študentkou 1. ročníka gymnázia v Trenčíne, kam denne dochádzala z miesta svojho bydliska, v súčasnosti je študentkou 1. ročníka vysokej školy v Prahe, kde prevažnú časť mesiaca aj býva na internáte) musela automaticky viesť na strane navrhovateľky k zvýšeniu potrieb na vzdelávanie a vyučovací proces, ale i na mimoškolské a záujmové aktivity - trávenie voľného času. Pokiaľ ide o príjem navrhovateľky zo živnosti, súd kladne hodnotí snahu navrhovateľky sama sa podieľať na svojich životných nákladoch, avšak živnosť prevádzkovala od 15.01.2021 do 31.08.2021, to znamená že v súčasnosti už takýto príjem nedosahuje. Podľa jej vlastného vyjadrenia pri výsluchu vykonávala v danom období rôzne administratívne práce, avšak nevedela uviesť výšku príjmu z týchto prác, bol však podľa nej nepravidelný. Navyše pre toto konanie má význam iba posúdenie prípadne dosiahnutého príjmu zo živnosti od 03.08.2021, t.j odo dňa podania návrhu do 31.08.2021, kedy preukázateľne živnosť ukončila, resp. príjem, ktorý by mohla dosiahnuť ako jedna z konateliek v obchodnej spoločnosti Iveta Jurčíková - MEI s.r.o., od 28.08.2021, t.j. odo dňa jej založenia, doposiaľ. Súd však nemal nijako preukázané, že by v danom období odo dňa podania návrhu až doposiaľ navrhovateľka mala príjem z vyššie uvádzaných podnikateľských činností, ani že nejaké v tomto období vykonávala, nakoľko pri výsluchu sama uviedla, že v období odo dňa podania návrhu až doposiaľ žiadny vlastný príjem nedosahovala, nakoľko sa plne venovala príprave na budúce povolanie - štúdiom na vysokej škole. Zároveň súd zistil, že v období od marca 2021 do júla 2021 jej bol vyplácaný príspevok v rámci projektu „Prvá pomoc“ z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v celkovej výške za toto obdobie v sume 4.020 eur. Na tomto mieste súd poznamenáva, že navrhovateľka žiada určiť výšku vyživovacej povinnosti až od 03.08.2021, kedy jej už tento príspevok vyplácaný nebol, nemala príjem ani zo živnosti, ktorú k 31.08.2021 ukončila a preukázateľne jej už v priebehu mesiaca august 2021 vznikali výdavky súvisiace so zabezpečením jej štúdia v Prahe. Pre posudzované obdobie odo dňa podania návrhu, ktorý je predmetom tohto konania súd teda ustálil, že navrhovateľka v tomto období nebola schopná sama
sa živiť, keďže po skončení štúdia na strednej škole pokračuje v dennom štúdiu na vysokej škole, čiže sa sústavne pripravuje na výkon svojho budúceho povolania. Súd pri rozhodovaní prihliadol aj na skutočnosť, že pomery na strane matky navrhovateľky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, sa od poslednej úpravy výživného podstatne nezmenili. Tak ako aj v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, tak aj teraz pracuje ako samostatne zárobkovo činná osoba v oblasti administratívnych prác a účtovníctva, ale naviac je jedinou spoločníčkou obchodnej spoločnosti Iveta Jurčíková - MEI s.r.o. IČO: 54 011 884 založenej dňa 28.08.2021, pričom pri výsluchu uviedla, že dosahuje priemerný hrubý mesačný príjem cca 2.400 eur mesačne, z ktorého pokrýva náklady na spoločnú domácnosť, ktorú vedie s navrhovateľkou a jej sestrou (cca vo výške 1.200 eur), svoje osobné životné náklady a svoju vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke a jej sestre. Avšak finančná situácia matky navrhovateľky, nič nemení na povinnosti otca navrhovateľky prispievať na výživu svojej dcéry podľa jeho schopností, možností a majetkových pomerov, a to až o času pokiaľ nebude schopná sama sa živiť. Súd pri určení sumy vyživovacej povinnosti vo výške 300 eur mesačne vychádzal z preukázaných skutočných výdavkov navrhovateľky vo výške minimálne 570 eur mesačne na život v Českej republike, kde sa prevažnú časť mesiaca zdržiava, kvôli dennému vysokoškolskému štúdiu. Náklady na spoločnú domácnosť, ktorú zdieľa s matkou a jej sestrou zohľadnil len v minimálnom rozsahu z dôvodu, že navrhovateľka dochádza domov na víkend cca 1x mesačne a naviac tieto náklady neznáša sama, ale rovnako aj jej spolubývajúce osoby, t.j. matka a sestra. Vzhľadom k tomu určil výšku vyživovacej povinnosti otca k navrhovateľke v sume 300 eur mesačne, t.j. väčšia polovica životných mesačných nákladov navrhovateľky, pričom vzal do úvahy, že minimálne raz do mesiaca sa cez víkend zdržiava v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá má voči nej taktiež vyživovaciu povinnosť a podieľa sa na nej jednak starostlivosťou o ich spoločnú domácnosť a na nákladoch na nej a tiež sa si ju plní hradením zvyšnej časti navrhovateľkiných životných nákladov na život v Českej republike. Pri zohľadnení všetkých uvedených skutočností a výšky mesačných životných nákladov navrhovateľky vo výške 570 eur súd pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca navrhovateľky k navrhovateľke dospel k jednoznačnému záveru, že súčasná výška vyživovacej povinnosti otca navrhovateľky k navrhovateľke v sume 265 eur, je vzhľadom na vek, priemerné životné náklady a najmä vzhľadom k potrebám vzdelávacieho procesu navrhovateľky, nedostatočná. Ďalej zohľadnil aj skutočnosť, že otec navrhovateľky navrhovateľke za posledné obdobie cca 1 roka neprispieva nijako (materiálne či finančne) nad rámec súdom určenej výšky vyživovacej povinnosti. Pomery na strane otca navrhovateľky sa taktiež od poslednej úpravy výšky vyživovacej povinnosti otca k navrhovateľke, podstatne nezmenili. Otec navrhovateľky v súčasnosti a aj v čase posledného určenia výšky vyživovacej povinnosti podnikal, a to prostredníctvom živnosti (Martin Jurčík - GAREL IČO: 30 327 377) a zároveň bol a je jediný spoločník obchodnej spoločnosti (Martin Jurčík - GAREL s.r.o. IČO: 47 039 396). Otec navrhovateľky má ako jediný spoločník spoločnosti Martin Jurčík - GAREL s.r.o., podľa výsledkov daňového priznania za rok 2020 po porovnaní príjmov a výdavkov príjem vo výške 8.144,30 eur ročne, t.j. cca 700 eur mesačne. Podľa daňového priznania podnikateľského subjektu Martin Jurčík - GAREL IČO: 30 327 377 dosiahol za rok 2020 stratu. Zároveň dopytom na ÚPSVaR súd zistil, že podnikateľskému subjektu - SZČO Martin Jurčík - GAREL IČO: 30 327 377, bol poskytnutý príspevok v rámci projektu „Prvá pomoc“, pričom za obdobie od novembra 2020 do októbra 2021 mu bol vyplatený príspevok spolu vo výške 6.600 eur. Pri posudzovaní ďalších možných príjmov na strane otca súd zohľadnil aj skutočnosť, že otec v rámci doposiaľ nevysporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva manželstva s matkou navrhovateľky užíva nehnuteľnosti patriace do BSM, z prenájmu ktorých má príjem, a to aj po zohľadnení nákladov, ktoré na údržbu týchto nehnuteľností vynakladá, pričom výšku tohto jeho ďalšieho príjmu preukázal v celkovej sume 651 eur mesačne. Ďalej súd zohľadnil aj osobné vlastníctvo otca navrhovateľky k strelným zbraniam v obstarávacej hodnote cca vo 2.500 eur, a to podľa jeho vlastného vyjadrenia pri výsluchu, pričom v tejto súvislosti súd uvádza, že vyživovacia povinnosť otca predchádza osobným záujmom a koníčkom otca a uvedené strelné zbrane je potrebné považovať za majetok vyššej hodnoty otca navrhovateľky, ktoré je potrebné pri určení jeho vyživovacej povinnosti zohľadniť. Napokon súd zohľadnil vlastníctvo obchodnej spoločnosti otca navrhovateľky, ktorej je jediným spoločníkom, k stavebným strojom, ktoré predstavujú taktiež majetok vyššej hodnoty vo vlastníctve otca navrhovateľky (resp. obchodnej spoločnosti otca, ktorej je jediný spoločník), pričom sú možnosti otca na prenájom týchto strojov a ich využitie bezpredmetné, podstatné je, že ich vlastní, a teda môže s nimi disponovať, či už ich prenajímať alebo predať. Nakoniec, v súvislosti s mesačnými výdavkami otca navrhovateľky, ktoré vyčíslil vo výške 1.803 eur za mesiac, súd dodáva, že nemal za preukázané všetky deklarované výdavky (napr. spoločný úver z predchádzajúceho manželstva vo výške 527,65 eur nie je zrejmé kedy a za akým účelom bol poskytnutý) a naviac niektoré z výdavkov otca súd nezohľadnil, nakoľko vyživovacia povinnosť otca k navrhovateľke predchádza zohľadneniu týchto výdavkov (napr. výživné na súčasnú manželku otca, resp. matku otca). Zvyšné otcom uvádzané
mesačné výdavky považoval súd za nevyhnutne vynaložené, avšak náklady na bývanie otca zohľadnil len v polovičnej výške, s poukazom na druhú dospelú spolubývajúcu osobu v spoločnej domácnosti otca (jeho súčasnú manželku) a pri určení výšky vyživovacej povinnosti vzal do úvahy aj súčasne s týmto konaním prebiehajúce konanie o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k sestre navrhovateľky (zo sumy 335 eur mesačne na sumu 700 eur mesačne). Súd tiež vzal do úvahy skutočnosť, že otcom uvádzané mesačné výdavky, a to aj len tie, ktoré súd považoval za oprávnene vynaložené, prevyšujú jeho mesačný príjem. Otec navrhovateľky pri výsluchu tvrdil, že chýbajúce finančné prostriedky si je nútený požičiavať a preukázal, že si tieto požičiaval od fyzickej osoby prostredníctvom zmlúv o pôžičke. Súd však zistil, že fyzická osoba, ktorá otcovi navrhovateľky viackrát požičala finančné prostriedky, v celkovej výške 36.500 eur v časovom období od 15.02.2019 do 11.11.2021, je totožná s osobou jeho súčasnej manželky (meno, priezvisko, dátum narodenia), čo s poukazom na skutočnosť, že otec tvrdil, že má popri vyživovacej povinnosti k svojim dcéram (navrhovateľke a jej sestre) vyživovaciu povinnosť aj voči svojej súčasnej manželke, ktorá je nezamestnaná, a preto odkázaná na neho výživou, vyznieva minimálne nedôveryhodne. S poukazom na § 63 ods. 2 zákona o rodine má súd za to, že otec navrhovateľky ako jediný spoločník obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným má pri použití zisku, ktorý jeho obchodná spoločnosť preukázateľne dosahuje (podľa účtovnej závierky zostavenej k 31.12.2020) a použití príjmu, ktorý dosahuje zo živnosti (podľa účtovnej závierky zostavenej k 31.12.2020) brať ohľad na svoje vyživovacie povinnosti a zisk takto získaný použiť na financovanie svojej podnikateľskej činnosti až potom, ako bude schopný plniť si svoje vyživovacie povinnosti. K uvedenému súd dodáva, že je oprávnený preskúmavať opodstatnenosť údajov v uvádzaných v daňových dokladoch, čiže aj opodstatnenosť výdavkov otca, ktoré vynakladá v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou, avšak na druhej strane niet zákonného podkladu na prezumovanie nesprávnosti daňového priznania, a preto aj zamietol návrhy právnych zástupcov navrhovateľky a otca navrhovateľky na vykonanie znaleckého dokazovania, predmetom ktorého by bolo posúdenie opodstatnenosti výdavkov otca, resp. matky navrhovateľky uvádzaných v daňových dokladoch. Takéto, rozsiahle a nepochybne aj finančne náročné, navrhované znalecké dokazovanie súd nepovažoval za účelné a hospodárne vykonať, návrhy na jeho vykonanie preto zamietol a o nároku navrhovateľky rozhodol na základe, v priebehu tohto konania, zisteného skutkového stavu.
39. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam súd dospel k záveru, že nárok navrhovateľky na zvýšenie vyživovacej povinnosti jej otca voči nej bol podaný dôvodne, a preto mu vyhovel, a to s účinnosťou odo dňa podania návrhu navrhovateľky. Navrhovateľke však nevyhovel v celej výške požadovaného nároku na zvýšenie výživného (zo sumy 265 eur mesačne na sumu 400 eur mesačne), nakoľko po preskúmaní majetkových, zárobkových a finančných pomerov otca mal, hlavne po zohľadnení existencie jeho ďalšej vyživovacej povinnosti, ktorá je tiež predmetom konania o zvýšenie výživného a zohľadnení jeho opodstatnených životných nákladov, za to, že súčasná finančná, majetková a zárobková situácia otca umožňuje zvýšiť mu vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke len na sumu 300 eur, a to s účinnosťou od 03.08.2021, t.j. odo dňa podania návrhu, nakoľko mal za preukázaný vznik zvýšených nákladov navrhovateľky na zabezpečenie jej vysokoškolského štúdia už minimálne od tohto dátumu (výrok I.).
40. Súd určil vyživovaciu povinnosť otca navrhovateľky vo výške 300 eur mesačne, už odo dňa podania návrhu, t.j. od 03.08.2021, nakoľko už v tomto čase navrhovateľka vynakladala finančné prostriedky na zabezpečenie si bývania a štúdia v Českej republike, potrebného na jej nadchádzajúce vysokoškolské štúdium v Prahe. Zameškané výživné od 03.08.2021 do rozhodnutia súdu predstavuje sumu 142,20 eur mesačne, pričom súd pri jeho výpočte zohľadnil otcom už plnenú vyživovaciu povinnosť vo výške 265 eur mesačne. Zameškané výživné bez zohľadnenia sumy už hradeného výživného predstavovalo sumu 1.210 eur (v mesiaci 8/2021 - 28 dní, v mesiaci 9/2021 - 30 dní, v mesiaci 10/2021 - 31 dní, v mesiaci 11/2021 - 30 dní, v mesiaci 12/2021 - 3 dni; pričom počet dní vynásobil sumou 10 eur, čo je pomerná časť zvýšeného výživného pripadajúca na 1 deň). Už uhradené výživné, ktoré súd odpočítal od sumy zameškaného výživného bez zohľadnenia sumy už uhradeného výživného predstavovalo sumu 1.067,80 eur (rovnaký počet dní od 08/2021 do 12/2021 vynásobené sumou 8,80 eur, čo je pomerná časť pôvodnej sumy výživného pripadajúca na 1 deň). Zameškané výživné umožnil otcovi navrhovateľky, vzhľadom k jej finančným schopnostiam a možnostiam ako aj vzhľadom k výške určenej vyživovacej povinnosti a vzhľadom k jeho ďalšej vyživovacej povinnosti, splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50 eur, ktoré sú splatné spolu s bežným výživným až do úplného
zaplatenia s tým, že v prípade omeškania s plnením čo i len jednej splátky sa stáva splatný celý dlh (výrok II.).
41. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 1P/94/2017 zo dňa 16.01.2018 právoplatného dňa 19.01.2018, v časti určenia výšky výživného otca navrhovateľky k navrhovateľke (výrok III.).
42. Vo zvyšnej časti nároku navrhovateľky súd návrh zamietol, s poukazom na vyššie odôvodnené majetkové a zárobkové schopnosti a možnosti otca navrhovateľky, jeho nevyhnutné životné náklady a ďalšiu vyživovaciu povinnosť (výrok IV.).
43. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 52 C.m.p., tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania (výrok V.). Konanie o vyživovacej povinnosti voči plnoletému dieťaťu je konanie vedené podľa Civilného mimosporového poriadku, kde sa o trovách konania rozhoduje v zmysle § 52 C.m.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Súd síce má možnosť, ak by to bolo s ohľadom na okolnosti spravodlivé, priznať právo na náhradu trov konania (§ 55 C.m.p.), avšak v danom prípade súd takéto okolnosti nevzhliadol.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bol rozsudok vydaný.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Odvolanie nemôže podať ten, kto sa ho vzdal.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).