Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_6P-157-2021.pdf
PDF · 108.66 KB
Case nature
Area
Subarea
6P/157/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Tomáš Kuruc, v právnej veci maloletých detí: Y. J., X.. X.X.XXXX a V. Y., X.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, detí rodičov: matka H. J., X.. XX.X.XXXX, V. L. R. XXX, V..Č.. L. Š. XX, F., a otec E. Y., X.. XX.X.XXXX, trvale bytom R. XXX, V..Č.. Z. X, R. X. Y., v konaní o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté deti, takto
rozhodol:
I.Súd návrh otca na zníženie výživného odo dňa 1.6.2021 zo sumy 200 eur mesačne na sumu 80 eur mesačne spolu na obe maloleté deti zamieta.
II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa XX.XX.XXXX bol tunajšiemu súdu doručený návrh otca (ďalej označený aj ako „navrhovateľ“), ktorým sa domáhal, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves v časti týkajúcej sa výživného tak, že výživné určené pre maloletú Y. J. a maloletého V. Y. R. S. XX.XX.XXXX znižuje zo sumy 200,- eur na sumu 80,- eur na obe deti na mesiac, splatných vždy do konca mesiaca vopred k rukám matky.
2. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že od rozhodnutia súdu o výživnom sa podstatne zmenili jeho schopnosti a možnosti. Naposledy bol zamestnaný v roku 2020 a to dol konca októbra. Od toho času je nezamestnaný. Od januára 2021 si otvoril živnosť, ale nevykázal si žiaden príjem. V súčasnosti si hľadá prácu. Okrem toho musí každý mesiac platiť nájom 350,- eur a s priateľkou sa im má narodiť dieťa. Doposiaľ výživné vedel uhrádzať, nakoľko mal prácu a s priateľkou bývali u jej rodičov. V súčasnosti sa navrhovateľ snaží pracovať aspoň brigádne, aby mohol zvládnuť zaplatiť mesačný nájom. Vo svojom návrhu otec poukázal na § 78 ods. 1 Zákona o rodine a na záver vyslovil názor, že v jeho prípade sa podstatne zmenili pomery, ktoré tu boli v čase vydania rozsudku o výživnom, ako aj to, že pri určení výživného sa prihliada na reálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
3. Súd uznesením. č. k. XP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves za kolízneho opatrovníka na zastupovanie maloletých v tomto konaní.
4. K návrhu otca zaslala súdu dňa XX.XX.XXXX vyjadrenie matka, ktorá navrhla, aby súd návrh otca zamietol. Uviedla, že otec od je od októbra 2020 nezamestnaný, no v tú dobu pracoval v zahraničí, a to v Nemecku aj s otcom svojej priateľky, nakoľko sám túto skutočnosť aj matke napísal. Taktiež otec so svojou priateľkou bývajú u jej rodičov doposiaľ, a nie je pravda, že platí nájom 350,- eur. Rovnako nie je pravda, že do októbra 2020 otec riadne platil výživné, že čo bol opakovane uznaný za vinného a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody. Dlžné výživné v sume 1200,- eur nezaplatil dodnes, pričom
voči otcovi prebieha ďalšie trestné konanie pre neplnenie si vyživovacej povinnosti a dlh na výživnom neustále narastá. Od septembra 2021 dcéra navštevuje tretí ročník ZŠ v R. spolu so synom, ktorý je prvák. Otec ničím na ich výživu neprispel ani po ich nástupe v septembri do školy. Matka spolu so svojimi maloletými deťmi žije so snúbencom v prenajatom dvojizbovom byte, za ktorý platí nájom 320,- eur mesačne. Snúbenec pracuje v zlievarni R. F. a matka si privyrába upratovaním základnej školy na zástup počas dlhodobej PN ich zamestnankyne.
5. Spolu s vyjadrení doručila matka súdu kópie rodných listov maloletých detí, rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves, Dohodu o vykonaní práce 4/2021 zo dňa 02.09.2021, Oznámenie o zaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Potvrdenia o návšteve školy maloletých detí, Potvrdenie o poberaní rodinných prídavkov. Potvrdenie o prijatí oznámenia týkajúceho sa podozrenia so spáchania trestného činu zanedbania povinnej výživy zo dňa 10.05.2021 vydané ORPZ v Spišskej Novej Vsi, Upovedomenie o začatí trestného stíhania zo dňa 12.06.2021 vydané Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ORPZ Odbor kriminálnej polície. Obžalobu Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves zo dňa 03.02.2020, trestný rozkaz Okresného súdu Spišská Nová Ves, č. k. XT/XX/XXXX-XX zo dňa 06.02.2020 a rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves, č. k. XP/XXX/XXXX-XX zo dňa 05.08.2019.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom účastníkov na pojednávaní, na základe čoho zistil tento skutkový stav:
7. Z obsahu správy kolízneho opatrovníka zo dňa 04.10.2021 súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves č. XP/XXX/XXXX zo dňa X.X.XXXX, právoplatným dňa 5.8.2019, súd schválil rodičovskú dohodu o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, Y. J. a V. Y., ktorým boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej Y. výživným vo výške 100 Eur mesačne a na výživu maloletého V. výživným vo výške 100 Eur mesačne. Styk otca s maloletými deťmi upravený nebol. Otec detí, E. Y., sa pri opakovaných sociálnych zisťovania na uvedenej adrese F., Z. XX nezdržiaval a na predvolanie sa nedostavil. Na adrese trvalého pobytu R. XXX zastihnutý taktiež nebol. Matka detí uviedla, že sa údajne nachádza niekde v Spišskej Novej Vsi, presnú adresu uviesť nevedela. Matka, H. J., býva v podnájme v dvojizbovom byte spolu so svojimi deťmi. Byt je zariadený s pozostáva z obývačky, detskej izby, kúpeľni a kuchyni. Celková úroveň a hygiena domácnosti sú na primeranej úrovni. Maloleté deti majú v byte zariadenú spoločnú detskú izbu, s dostatkom priestoru na prípravu do školy, prípadne na venovanie sa svojim záľubám. Matka je nezamestnaná, vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Výdavky na byt predstavujú sumu 320 eur za inkaso a nájom. V prípade potreby jej finančne aj so starostlivosťou o maloleté deti vypomáha jej snúbenec, ktorý pracuje v Zlievarni R. Y. F.. Maloletá Y. navštevuje 3. ročník Základnej školy Slovinky, maloletý V. navštevuje 1. ročník Základnej školy R.. Učia sa dobre, matka sa o ich študijné výsledky zaujíma. Obe maloleté deti sú zdravé, prekonali len bežné detské ochorenie, v prípade potreby s nimi matka navštevuje NZZ Krompachy. Matka uviedla, že s otcom detí nemá dobré vzťahy, otec podľa jej slov svoje deti vôbec nenavštevuje. Naposledy bol za deťmi zhruba pred rokom, strávil s nimi asi desať minút. Otec detí neplatí výživné od marca 2021, dĺžne výživné je v sume 1150 Eur. Starí rodičia z otcovej strany maloleté deti pravidelne navštevujú. Maloleté deti sa podľa slov matky vôbec nepýtajú na svojho otca, jej snúbenca volajú ocko. Otec opodstatnenosť svojho písomného návrhu odôvodnil tým, že prišiel o prácu a bude mať ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, ktoré čaká so svojou partnerkou. Zároveň zmenil bývanie a potrebuje platiť nájom. Matkine výdavky na maloleté deti sa oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu zvýšili, nakoľko aj maloletý V. nastúpil do základnej školy.
8. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX navrhovateľ uviedol, že od januára 2021 neuhradil výživné v takej výške ako mal, pretože nemal prácu. V súčasnosti pracuje ako živnostník, ak je zákazka pracuje, sú to stavebné práce, montáž, kúrenie. Uviedol, že jeho mesačný zárobok je 500 eur. Niekedy je to viac niekedy menej. Okrem mal. detí má vyživovaciu povinnosť k Z. Y., X.. XX.X.XXXX. K tomu súdu predložil rodný list dieťaťa. Ďalej uviedol, že býva na Z. X, R. X. Y. v byte v prenájme, platí tam 350 eur mesačne. Moja družka nepracuje nikde. V tom byte bývam s priateľkou a dcérou. Prídavky poberám otec vo výške 23,50 eur, materskú poberám tiež on vo výške 280 eur, rodičovský príspevok tiež on. Nehnuteľný a hnuteľný majetok nevlastní žiaden. Do práce chodí prepravcom, čiže majiteľom firmy. On je živnostník, čiže si fakturuje za vykonané práce. Na záver otec uviedol, že jeho najvyššie dosiahnuté vzdelanie je základné. Robí stavebné práce a tiež ako roľník. Pracoval v zahraničí na strechách. Pracoval tam 8 týždňov minulý rok. Tam zarobil 3000 eur za mesiac. Neostal tam kvôli Covidu, ktorý dostali ostatní.
9. Matka na pojednávaní uviedla, že v súčasnosti má otec určené výživné 100 eur na Y. a 100 eur na V.. Otec podal návrh v máji 2021, od januára tohto roku do decembra otec prispieva na výživu tak, že vo februári za január, v marci za február, marec apríl neposlal, v máji som dala trestné oznámenie, opakovalo sa to dookola. Potom mi poslal začiatkom júna 250 eur. Otec sa o mal. deti vôbec nezaujíma, ja sa s ním ani nemôžem kontaktovať. Naposledy bol s deťmi začiatkom minulého roka v novembri ich pozrieť. Ja mu styk s nimi nezakazujem. Môj mesačný zárobok sú prídavky vo výške 51 eur na obe deti. Som evidovaná na úrade práce ako nezamestnaná. V máji som bola na týždeň si privyrobiť v kaštieli v kuchyni. V septembri som bola na ZŠ zastúpiť upratovačku a týždeň v novembri. Iný príjem nemám. Pomáha mi snúbenec H. Š.. Bývam na Baníckej štvrti 19 v 2- izbovom byte, byt patrí E. G., on je majiteľ bytu, u ktorého sme v prenájme Mesačný zárobok snúbenca je od 600 do 700 eur mes. Pracuje v zlievárni R. F..
10. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že nakoľko matkine výdavky sa oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu zvýšili, mal. V. nastúpil na ZŠ, odporúčame, aby sa návrh otca zamietol, pretože nie je v prospech maloletých detí.
11. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
12. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
13. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
14. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).
15. V čase vyhlásenia tohto rozsudku suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 29,87 eur mesačne na jedno dieťa.
16. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
17. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
18. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
19. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
20. Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení
výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
21. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
22. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
23. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
24. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
25. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
26. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
27. Podľa článku 4 Základných princípov zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.
28. Podľa § 111 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“) , v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje aj o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletého
29. Podľa 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
30. Nárok na úpravu výživného vzniká, ak sa odôvodnene zmenia pomery na strane rodičov maloletého dieťaťa alebo na strane maloletého dieťaťa. Vo väčšine prípadov ide o zmenu na strane majetkových pomerov, keď za odôvodnene zmení výška príjmu rodiča alebo opodstatnených výdavkov maloletého dieťaťa.
31. Súd podrobne skúmal okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu úpravy výživného. Vykonaným dokazovaním súd mal jednoznačne preukázané, že rozsah vyživovacej povinnosti zo strany otca na maloleté deti Y. C. V. bol naposledy určený rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves, č. k. 3P/146/2019-18 zo dňa 05.08.2019, ktorým bola schválená rodičovská dohoda o úprave výkonu rodičovský práv vrátane výživného.
32. Žiaden účinný zákon Slovenskej republiky nezakotvuje pre povinného rodiča právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je vyučený, ale Zákon o rodine zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine).
33. Predpokladom zmeny rozhodnutia o výživnom podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine je výrazná zmena pomerov na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí sa jednať o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie súdu o výživnom. Pri rozhodovaní o zmene výživného sa obdobne použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, v tomto prípade § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Kritériami určovania rozsahu vyživovacej povinnosti v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení sú odôvodnené potreby dieťaťa ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby dieťaťa, nie sú to len náklady vo vlastnom zmysle slova, teda zabezpečenie stravy, ale aj hmotné potreby, ako aj šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania, rozvojom jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku každého dieťaťa a najmä od jeho zdravotného stavu. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, čo je bohužiaľ prípad aj v tomto konaní.
34. Zo zásad vyplývajúcich z § 75 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že súd musí pri určení výživného prihliadnuť na to, či povinný neopustil pre neho vhodné zamestnanie poskytujúce mu väčší príjem, pretože je povinnosťou súdu zabrániť pokusom uniknúť vyživovacej povinnosti tým, že by si povinný našiel zamestnanie s nízkym platom, resp. so žiadnym v domnienke, že ho následne nemožno postihnúť. Pri určení výživného je rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný rodič berie na seba neprimerané riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť alebo v danom prípade pasivitu, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu a tým možnosť poskytovania určeného výživného.
35. Ako už bolo vyššie uvedené princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity, to znamená, že súd je povinný prihliadať aj k zjavne nevyužitým schopnostiam povinného rodiča. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti preto nie je smerodajné, aký príjem rodič v skutočnosti dosahuje alebo či vôbec pracuje, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a podobne. V ďalšom je potrebné zdôrazniť, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Všeobecne možno konštatovať, že pokiaľ rodič plánuje zmenu, či už v oblasti zamestnania, bývania, investícií či počtu vyživovacích povinností, musí mať na zreteli vždy už existujúce vyživovacie povinnosti tak, aby ich plnenie žiadnym spôsobom neohrozil, a to aj s predpokladom neustále sa zvyšujúcich potrieb dieťaťa, preto len samotná pasivita povinného rodiča pri hľadaní si adekvátneho zamestnania nemôže samo osebe znamenať, že dôjde k automatickému zníženiu doposiaľ určenej vyživovacej povinnosti k dieťaťu, navyše ak v tomto prípade si bol otec dobre vedomý odôvodnený vysokých nákladov na starostlivosť o mal. Pavla. Každý rodič si musí uvedomovať svoju rodičovskú zodpovednosť a primerane tomu prispôsobiť aj svoj osobný a pracovný život, čo znamená aj vynaložiť zvýšené úsilie na dosiahnutie adekvátneho príjmu na zabezpečenie odôvodnených potrieb najmä vyživovaných maloletých detí so zdravotným postihnutím. V opačnom prípade by zníženie výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, znamenalo posunúť zodpovednosť povinného rodiča za zdravie a život dieťaťa na druhého rodiča, ktorý sa osobne o dieťa stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť k dieťaťu na hranici svojich možností, vzhľadom na svoj príjem a to by bolo nepochybne v rozpore so Zákonom o rodine, morálkou a spravodlivosťou. Otec vzhľadom na svoj vek a doterajšie pracovné skúsenosti je schopný zabezpečiť si finančné prostriedky na uspokojovanie tak vlastných potrieb ako aj v rozsahu naposledy určenej výšky výživného na maloleté deti Y. C. V..
36. V prípade maloletej Z. Y., X.. XX.XX.XXXX voči ktorej ocovi narodením dieťaťa vznikla tiež vyživovacia povinnosť, súd uvádza, že ako to sám otec uviedol na pojednávaní, na dcéru poberá materskú vo výške 280 eur mesačne a rodinné prídavky. Je pritom ťažko súdu chápať návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti na maloleté deti na sumu 40 eur mesačne na jedno dieťa, o ktoré sa osobne nestará, pričom na maloletú Z. poberá spolu sumu viac ako 300,- eur, ktorú hradí štát na pomoc rodičom v materstve a pri výchove maloletého dieťaťa do určitého veku, nakoľko si štát uvedomuje a podporuje rodiny pri narodení dieťaťa. Pričom je každému zo zainteresovaných jasné, že náklady na maloleté deti pri ich raste a dospievaní iba zvyšujú.
37. Zníženie výživného na otcom požadovanú sumu 40,- eur mesačne na jedno dieťa, by tak znamenalo prenesenie neúmerného bremena zodpovednosti za finančnú starostlivosť na matku maloletých detí, pričom matka už v súčasnosti sama zabezpečuje aj každodennú osobnú, morálnu a psychickú starostlivosť o maloleté deti čo už samo o sebe predstavuje obrovskú záťaž kladenú na jedného rodiča. Z uvedeného má súd jednoznačne za to, že spolupodieľanie sa otca na odôvodnených a nevyhnutne potrebách maloletých detí v sume 100,- eur mesačne je v jeho možnostiach a schopnostiach. Uvedený záver súdu je aj podporený vykonaným dokazovaním nakoľko z neho vyplynuli jednoznačného závery o možnostiach otca sa zamestnať tak na území Slovenskej republiky ako aj v zahraničí. Je tak pre súd až nepochopiteľné, že otec vedomý si mesačných nákladov, ktoré je nevyhnutné vynaložiť na riadnu starostlivosť o maloleté deti neplánuje ísť opäť pracovať do zahraničia, prípadne si aktívne hľadať prácu, ktorou by dokázal riadne hradiť svoje životné náklady a najmä výživné na svoje maloleté deti. Pričom je v otcových možnostiach a schopnostiach si aktívne hľadať lepšiu prácu, a to nielen na pracovnom trhu v Slovenskej republike, ale na základe jeho predchádzajúcich pracovných skúseností aj v zahraničí. Otec navyše nemá žiadne zdravotné ťažkosti, ktoré by mu mohli prípadne brániť vo výkone pracovných činností. Takéto správanie sa otca, je nie len vysoko nezodpovedné, ale najmä a to je pre súd v tomto konaní najpodstatnejšie, nemá za následok odôvodnenú zmenu pomerov na strane otca vychádzajúc z princípu potenciality príjmu, čím nebola v konaní preukázaná odôvodnenosť zmeny výšky výživného naposledy určenej vyššie uvedeným rozsudkom Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi.
38. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
39. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
40. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
41. O náhrade trov účastníkov konania súd vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol podľa § 52 CMP v spojení s § 57 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach . ( § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok/ ďalej len ako „ CSP“/).
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( § 127 a § 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( § 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. ( § 62 ods. 1 CMP) .
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. . ( § 62 ods. 2 CMP)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. ( § 62 ods. 3 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.