Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23C-77-2024.pdf
PDF · 89.33 KB
Case nature
Subarea
23C/77/2024
Uznesenie
Okresný súd Prievidza v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX, proti žalovanému: E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I.
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
II.
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa návrhom o vydanie predbežného opatrenia zákaz priblíženia zo dňa 04.09.2024 doručenom tunajšiemu súdu dňa 10.09.2024 domáha, aby súd zakázal žalovanému priblížiť sa k jej osobe. V tomto návrhu uviedla, že žalovaný sa voči nej dopustil dňa 25.06.2024 prečinu porušovania domovej slobody v súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania. Trestné konanie bolo vedené na OR PZ Bánovce nad Bebravou pod ČVS.OPR-97/VYS-BN-2024, kde dňa 25.06.2024 podávala trestné oznámenie. Z osoby žalovaného má strach. K návrhu priložila listiny: Obžaloba OP Bánovce nad Bebravou PV177/24/3301-13 zo dňa 27.06.2024, Písomnosti PR PZ Bánovce nad Bebravou, a to Upovedomenie yo dňa 25.06.2024 o začatí trestného stíhania, Upovedomenie zo dňa 26.06.2024 o odstúpení spisového materiálu, Upovedomenie zo dňa 27.06.2024 o zmene právnej kvalifikácie a Upovedomenie zo dňa 27.06.2024 o záverečnom preštudovaní. 2. Podľa § 324 ods. 1 až 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.)., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 3. Podľa § 325 ods. 1 až 3 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita
môže byť jej konaním ohrozená. Za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami. 4. Podľa § 326 ods. 1 a 2 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 5. Podľa § 327 C.s.p., ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. 6. Podľa § 328 ods. 1 až 3 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať. 7. Podľa § 329 ods. 1 až 3 C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci. 8. Inštitút neodkladného opatrenia je procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť rýchlu ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam strán konania. Neodkladné opatrenie možno nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán konania alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Aby mohol súd vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musí jeho navrhovateľ osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj o potrebe neodkladnej úpravy pomerov, či obavy z ohrozenia exekúcie. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení ide o osvedčovanie tvrdených skutočností, čo na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je teda výlučne vecou strany konania, ktorá navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia, produkovať príslušné tvrdenia a tieto podložiť dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti a opodstatnenosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V štádiu, kedy súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nie je totiž časový priestor na vykonávanie rozsiahleho dokazovania (§ 328 ods. 2 C.s.p.) a súd pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené. 9. V zmysle § 328 ods. 1 C.s.p. môže súd nariadiť neodkladné opatrenie len v prípade, ak sú splnené základné podmienky podľa § 325 ods. 1 C.s.p. Navrhovateľ je povinný v návrhu na nariadenie odkladného opatrenia nielen opísať, ale aj osvedčiť rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. 10. Opis rozhodujúcich skutočností, ktorý je zo strany navrhovateľa neodkladného opatrenia v návrhu síce uvedený, avšak nie je dostatočný na to, aby súd neodkladné opatrenie nariadil, má nevyhnutne za následok zamietnutie návrhu. Pokračovaniu v konaní nebráni absencia označenia dôkazov alebo listín, ktoré má navrhovateľ pripojiť v zmysle § 326 ods. 2 C.s.p.. Všetky tieto vady návrhu sú dôvodom na jeho zamietnutie. Aplikuje sa pri tom striktná zodpovednosť navrhovateľa za vlastnú procesnú aktivitu a dôslednosť pri koncipovaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho príloh. Skúmanie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia nemá povahu dokazovania, ako
ho upravuje C.s.p. pri konaní vo veci samej. Z jeho charakteru vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia. Je však nutné, aby boli prostredníctvom označených dôkazov osvedčené základné skutočnosti pre opodstatnenosť a dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia. Výsledkom tzv. osvedčenia nároku je to, že osvedčované skutočnosti sa so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia súdu ako nanajvýš pravdepodobné. Osvedčenie je povinnosťou tej strany sporu, ktorá žiada nariadenie neodkladného opatrenia v konaní. 11. Z listín pripojených k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia: Obžaloba OP Bánovce nad Bebravou PV177/24/3301-13 zo dňa 27.06.2024, Písomnosti PR PZ Bánovce nad Bebravou, a to Upovedomenie yo dňa 25.06.2024 o začatí trestného stíhania, Upovedomenie zo dňa 26.06.2024 o odstúpení spisového materiálu, Upovedomenie zo dňa 27.06.2024 o zmene právnej kvalifikácie a Upovedomenie zo dňa 27.06.2024 o záverečnom preštudovaní spisu súd zistil, že žalobkyňa dňa podala trestné oznámenie, na základe ktorého bolo začaté trestné stíhanie ČVS:ORP-97/VZS-BN2024, a skutok ktorý je jeho predmetom bude kvalifikovaný ako porušovanie domovej slobody podľa § 194 ods.1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Z týchto listín vyplýva i okolnosť, že prokurátor Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou dňa 27.06.2024 vyhotovil obžalobu na žalovaného, pretože dňa 25.06.2024 v čase približne o 19.00 hod. bez oprávnenia a súhlasu žalobkyne vnikol na dvor rodinného domu č. XX takým spôsobom, že otvoril v tom čase uzatvorenú a neuzamknutú vstupnú bránku do dvora a následne na to vstúpil cez uzatvorené a neuzamknuté dvere do vnútra rodinného domu, kde v predsieni fyzicky napadol poškodenú (žalobkyňu) takým spôsobom, že ju chytil svojou rukou pod krk, počas toho jej dal facku na ľavé líce, následne na to jej chytil predlaktie pravej ruky, ktoré stlačil a potom jej túto ruku žmolil v zovretí, pričom poškodenej vulgárne nadával a o chvíľku na to poškodenú druhýkrát chytil rukou pod krk a následne odišiel preč z rodinného domu ako aj z dvora rodinného domu, čím vzbudil u poškodenej obavu o jej život a spôsobil povrchové poranenie pravého predlaktia a tak neoprávnene vnikol do obydlia iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania, násilím čím spáchal prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. d) Trestného zákona. 12. V danej veci sa žalobkyňa domáhala úpravy pomerov strán nariadením neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení povinnosti žalovanému nepribližovať sa k nej. Na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 1 písm. h) C.s.p. je potrebné osvedčiť, že konanie žalovaného môže ohroziť telesnú alebo duševnú integritu žalobkyne a je potrebný bezprostredný zásah súdu, ktorým sa upravia pomery strán. Žalobkyňa v návrhu len stručne uviedla, že navrhuje zákaz priblíženia k nej z dôvodu, že žalovaný sa voči nej dopustil dňa prečinu porušovania domovej slobody v súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania a že má z osoby žalovaného strach. V listín pripojených k návrhu síce vyplýva, že dňa 25.06.2024 žalovaný sa mal dopustiť skutku voči žalobkyni ako poškodenej, a ktorom sa od 25.06.2024 vedie trestné stíhanie, nepredložila žiaden dokaz že toto trestné stíhanie už skončilo a ako skončilo a či žalovaný v takomto správaní a konaní pokračuje. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení toho kto sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha. Tieto tvrdenia je nevyhnutné aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to minimálne do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti, nakoľko pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. 13. Súd po posúdení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru, že v danom prípade nejde o také nedostatky návrhu, ktoré by bránili pokračovaniu v konaní, avšak na druhej strane sú dôvodom, pre ktorý návrhu nie je možné vyhovieť, keďže súd nepovažuje za preukázané splnenie základných zákonných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobkyňa podaným návrhom dostatočne neosvedčila danosť jej nároku, teda neosvedčila, že konanie žalovaného toho času ohrozuje jej telesnú alebo duševnú integritu a je potrebný bezprostredný zásah súdu, ktorým sa upravia pomery strán, keď toto zostalo len v rovine jej tvrdení v rozsahu, že nejakého správania voči nej sa mal dopustiť dňa 25.06.2024. Žalobkyňa poskytla súdu v jej návrhu len veľmi stručné a nejasné skutkové tvrdenia. Svoje tvrdenia o strachu zo žalovaného neosvedčila žiadnym spôsobom, neuviedla také okolnosti na základe ktorých by súd dospel k názoru že bezprostredné a opakujúce sa správanie žalovaného voči žalobkyni zasahuje do jej telesnej alebo duševnej integrity alebo ju ohrozuje a je takej intenzity, že je potrebné a je na mieste nariadiť neodkladné opatrenia spočívajúce v zákaze priblíženia sa k žalobkyni. Aj keď žalobkyňa nepredložila dôkaz, rozhodnutie o uznaní viny žalovaného (v ktorom rozhodnutí by mu zákaz priblíženia v rámci ukladania trestov mohol byť uložený, ak by súd z výsledkov vyšetrovania trestného konania dospel k záveru o jeho potrebe a nevyhnutnosti)
zo spáchania skutku zo dňa 25.06.2024. Tu súd však tiež konštatuje, že ani samotné uznanie viny žalovaného (z jedného skutku v minulosti) bez ďalšieho nevyvolá potrebu aby súd žalobkyňou navrhované neodkladné opatrenia nariadil. V ďalšom už žalobkyňa netvrdí, že po 25.06.2024 sa konanie žalovaného sa voči nej zopakovalo, alebo že sa žalovaný voči nej nepretržite, opakovane správa tak že toto jeho správanie zasahuje do jej telesnej a duševnej integrity alebo že je oprávnene spôsobilé takýto zásah aj vyvolať. Žalobkyňa okrem skutočností, ktoré sa mali stať 25.06.2024 žiadne iné konkrétne konanie žalovaného neuvádza, nekonkretizuje žiadne úmyselné a cielené približovania sa žalovaného k žalobkyni spojené zo zásahom do jej telesnej a duševnej integrity alebo takýto zásah spôsobiť. Aj keď tvrdí že má zo žalovaného strach, nekonkretizuje z čoho, z akého aktuálneho konania a spávania tento strach vzhľadom na ojedinelý skutok dňa 25.06.2024 pramení a pretrváva aj s časovým odstupom po tomto skutku, teda aj v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre aplikáciu inštitútu neodkladného opatrenia sa vyžaduje naliehavosť neodkladnej úpravy pomerov, ktorá musí byť osvedčená, teda žalobkyňa musí osvedčiť, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo jej určité právo ohrozené. Úprava pomerov sa nemôže vzťahovať na minulosť. V konkrétnom prípade rozhodnutie súdu musí spočívať na takých závažných okolnostiach, nasvedčujúcich ohrozenie integrity žalobkyne a odôvodňujúce okamžitý zásah súdu vo forme nariadenia časovo neobmedzeného neodkladného opatrenia (keďže nariadenie neodkladného opatrenia bolo požadované pred začatím konania vo veci samej). Je potrebné jednoznačne určiť nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej škody/ ujmy zo strany žalovaného voči žalobkyni v podobe možného ohrozenia jej telesnej integrity alebo duševnej integrity jeho konaním (§ 325 ods. 2 písm. h) C.s.p). Treba mať totiž na pamäti, že nariadené neodkladné opatrenie zasahuje podstatným spôsobom aj do práv žalovaného, je preto nevyhnutné, aby súd s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu zvažoval nielen nevyhnutnosť a potrebu takéhoto zásahu do subjektívneho práva, ale aj jeho primeranosť (proporcionalitu) k osvedčenému právu druhej strany, ktorému by mala byť takýmto obmedzením poskytnutá ochrana, ktorej nevyhnutnosť však musí osvedčiť žalobkyňa ako navrhovateľka neodkladného opatrenia. 14. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona dospel súd k záveru, že v danom prípade žalobkyňa neosvedčila splnenie zákonných podmienok pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia, a preto súd návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol. 15. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 16. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyňa bola v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neúspešná (súd jej návrh zamietol), preto by mala nahradiť trovy konania úspešnému žalovanému, ale keďže žalovanému doposiaľ v tomto konaní žiadne trovy nevznikli (ani nemohli vzniknúť, nakoľko mu v danom štádiu konania návrh na nariadenie neodkladného opatrenie nebol doručený), súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je m o ž n é podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prievidza (§ 355 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 357 písm. d) C.s.p.).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
V Bánovciach nad Bebravou, dňa 19. septembra 2024
JUDr. Monika Sitáriková
sudkyňa