Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/396/2021

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: M. Y., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka Y. Y., rodená U., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom W. námestie XXXX/XX, F., zastúpená: JUDr. Natália Kubáňová, so sídlom Zsigmonda Móricza 5707/8, 929 01 Dunajská Streda a otec: M. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale ulica pri N. XXX/XX, Q. F., zastúpený: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., IČO: 47 232 765, Kadnárova 83, Bratislava, v konaní na návrh matky o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 15.10.2021, č.k. -53, jednomyseľne takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie sa vo výroku I. v časti, v ktorej zamietol návrh na dočasné zverenie maloletého M. Y., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach, p o t v r d z u j e.

Vo zvyšnej časti sa výrok I. uznesenia súdu prvej inštancie m e n í tak, že otec je povinný na čas do vykonateľnosti rozhodnutia vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava V, pod sp. zn.61P/229/2021, predbežne prispievať na výživu maloletého M. Y., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 100 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky, počnúc dňom 15.10.2021.

Vo zvyšnej časti sa návrh matky na uloženie povinnosti otcovi platiť výživné z a m i e t a.

Otec je na čas do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava V, pod sp. zn. , oprávnený stretávať sa s maloletým M. Y., nar. XX.XX.XXXX, v každom párnom kalendárnom týždni v roku od piatka od 15,00 hod. do nedele do 17,00 hod. a v každom nepárnom kalendárnom týždni v utorok od 15,00 hod. do 19,00 hod. a štvrtok od 15,00 hod. do 19,00 hod. s tým, že otec si maloletého prevezme v predškolskom zariadení a po ukončení styku ho odovzdá matke v mieste bydliska matky.

Matka je povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať otcovi.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

V napadnutom uznesení súd prvej inštancie zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia doručený súdu 11.10.2021 a s použitím ( ďalej „C.m.p.“) deklaroval, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil , C.m.p., ,,, , , ,, , ,

(ďalej „“), konštatujúc, že matka navrhnutým neodkladným opatrením žiadala maloletého M. Y., nar. XX.XX.XXXX dočasne zveriť do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach, upraviť styk otca s maloletým na čas po rozvode na každý pondelok od 14:30 hod. do 19:00 hod. s tým, že si otec dieťa vyzdvihne zo škôlky a následne odovzdá na adrese trvalého pobytu matky a na každý párny víkend od soboty 10:00 hod. do nedele 17:00 hod. s tým, že matka dieťa prichystá a odovzdá otcovi v mieste bydliska matky a otec ho v stanovený čas vráti matke na jej adresu trvalého pobytu a uložiť otcovi povinnosť platiť výživné na maloletého v sume 300 eur mesačne, vždy k 15. dňu toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky od doručenia uznesenia súdu. Návrh matka odôvodnila tým, že rodičia maloletého sú manželmi od roku 2014, otec sa v roku 2019 zamestnal v T. platobnej agentúre s pracoviskom v W. a odvtedy nehnuteľnosti, ktoré rodičia kupovali, boli písané na otcových rodinných príslušníkov. Nakoľko otec pracoval v W., domov chodieval neskoro, všetka starostlivosť o maloletého, ako aj domácnosť ostali na matke. Zlom nastal v apríli 2020, keď vyšla najavo kauza DOBYTKÁR, v ktorej bol otec zapletený, odvtedy otec začal nadmerne užívať alkoholické nápoje a matku začal psychicky týrať, kontroloval, na čo matka míňa, pričom ona hradila všetky výdavky zo svojho platu, neustále ju osočoval. V roku 2021 sa otec zamestnal v Miestnej aukčnej skupine a začal chodievať na časté služobné cesty (aj mimo územia Slovenskej republiky). Dňa 30.09.2021 matka musela ísť na služobnú cestu trvajúcu do 02.10.2021, rodičia sa dohodli, že s maloletým zostane otec doma a tento následne matke tvrdil, že maloletý je v poriadku, dňa 02.10.2021 sa matka vrátila zo služobnej cesty, v pondelok zobrala dieťa k lekárke, po tejto návšteve otec matke syna pod psychickým nátlakom zobral a oznámil, že jej ho v stredu vráti a v nedeľu znova zoberie. Matka uviedla, že nemá vedomosť, kde a u koho sa maloletý v skutočnosti nachádza, otca sa bojí, tento sa jej vyhráža so slovami: „veď počkaj, keď ja raz vybuchnem“, nedôveruje mu a nemá záujem o obnovu manželstva. Maloletý má 5 rokov, býva s matkou v jednej spoločnej domácnosti, navštevuje Materskú školu na W. námestí X v F.. Mesačné výdavky maloletého matka vyčíslila na sumu 803,50 eur, je zamestnaná v spoločnosti R. M. spol. s. r. o. s mesačným príjmom vo výške 1 225 eur, po rozvode bude bývať u svojich rodičov a prispievať im na réžiu sumou 200 eur mesačne. Otec pracuje v spoločnosti Y. aukčná skupina, jeho mesačný príjem je minimálne 1 000 eur, nemá inú vyživovaciu povinnosť, vlastní nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve - rodinný dom s pozemkom. Otec maloletého zobral/presťahoval bez matkinho vedomia, odmieta uviesť, kde sa skutočne nachádzajú, psychickým nátlakom matke opätovne dňa 04.10.2021 zobral maloletého, keď boli u lekára, a svojvoľne si určil, že ho vráti v stredu 06.10.2021. Matka nemá vedomosť, kto sa o maloletého stará, s kým je, ani to, kde sa presne zdržiava, keď je s otcom. Maloletý má päť rokov a matka sa bojí o jeho bezpečnosť. Matka uviedla, že má dôvodnú obavu o bezpečnosť svojho syna, ako aj z možnosti, že maloletého už otec nevráti - zavlečie ho do cudziny. Matka otcovi nedôveruje, otec má v zahraničí nehnuteľnosti a na NAKA prebieha trestnoprávne konanie. Dňa 06.10.2021 otec matke vo večerných hodinách maloletého vrátil, avšak s tým, že v nedeľu si ho bez matkinho súhlasu zoberie znova k sebe.

3. Súd prvej inštancie lustráciou poručenských spisov zistil, že na Okresnom súde Bratislava V, je pod sp. zn. , vedené konanie vo veci rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, ktoré nebolo doposiaľ nebolo skončené. Iné konanie ohľadne maloletého dieťaťa nebolo a nie je vedené .

4. Po oboznámení sa s návrhom a matkou doloženými listinnými dôkazmi súd prvej inštancie dospel k záveru, že matka neosvedčila, či spolu s otcom žijú alebo nežijú v spoločnej domácnosti a ani, že by jej otec násilím zobral dieťa, a tohto sa domáhal do svojej výlučnej starostlivosti (otec ho vždy doniesol do domácnosti matky a následne si maloletého zobral s tým, že ho matke mieni vrátiť). Maloletý je vo veku päť a trištvrte roka, ktoré si plní povinnú predškolskú prípravu v Materskej škole W. námestie X v F., komunikácia medzi rodičmi je konfliktná, keď matka otcovi jasne verbalizovala svoje rozhodnutie ukončiť manželstvo rozvodom, obvinila otca z nevery. Súd prvej inštancie zdôraznil, že rodičia sú si rovní pri výkone svojich rodičovských práv a povinností, mal za to, že sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, nakoľko maloletý je v osobnej starostlivosti matky a tento faktický stav nie je potrebné upravovať neodkladným opatrením. Súd neobdržal žiadnu signalizáciu o prípadnej nestarostlivosti o dieťa zo strany jeho rodičov, ani žiadne závady v jeho výchove a terajšia situácia v rodine v zmysle matkou osvedčeného stavu nevyvoláva nevyhnutnosť a naliehavosť potreby zabezpečiť ochranu práv a právom chránených záujmov maloletého dieťaťa, stabilizáciu jeho výchovného prostredia, a teda aj potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania tým, že by dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky, ktoré v jej starostlivosti je (matka navyše súdu v návrhu uviedla, že otec jej maloletého donesie po

hádke, keď si ho zoberie, späť do jej domácnosti). Ani v časti návrhu matky v časti zastupovania a správy majetku maloletého dieťaťa matka neosvedčila, prečo je potrebné neodkladným opatrením o tejto časti návrhu rozhodnúť. Pokiaľ ide o určenie výživného, ani táto časť návrhu matky nespĺňa v čase rozhodovania súdu podmienky podľa § 366 C.m.p. - z obsahu návrhu nevyplýva, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spolu a otec na výživu maloletého dieťaťa neprispieva ( matka súdu len uviedla, že otec sa postaral o maloletého v čase jej neprítomnosti skrz jej služobnú cestu a po tom rodičia mali hádku o mieste pobytu otca s maloletým). Z návrhu matky nevyplýva, že otec v súčasnosti na výživu maloletého dieťaťa neprispieva finančne (ide o pomerne krátke obdobie od hádky rodičov 04.10.2021) a v čase rozhodovania súdu o matkinom návrhu nie je možné ustáliť, že otec dobrovoľne nebude prispievať na výživu maloletého v nevyhnutnej miere. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že matka nepreukázala také okolnosti a skutočnosti, ktoré by vyvodzovali záver o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov k maloletému dieťaťu určením výživného otcovi. Na tvrdenie matky o nedôvere k otcovi ( keď maloletého bez jej vedomia počas služobnej cesty matky zobral mimo spoločnej domácnosti ) neprihliadal, keďže tieto nie sú dôvodom na vyhovenie návrhu matky. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s dieťaťom uviedol, že neodkladným opatrením súd upraví styk rodiča, ktorému druhý rodič neumožňuje styk s dieťaťom v rozsahu, aby nedošlo k odcudzeniu dieťaťa a rodiča, v rozsahu primeranom dennému režimu dieťaťa a jeho rodičov. Takúto mieru kontaktu otec s maloletým má v zmysle tvrdenia matky zabezpečenú , matka mu nemieni brániť v styku s dieťaťom a podľa jej tvrdenia otca sama iniciatívne nabáda k styku a ku kontaktu s maloletým (otca požiadala o zabezpečenie starostlivosti počas jej služobnej cesty). Súd prvej inštancie uviedol, že v prípade nezhôd rodičov v otázke styku je otec ten, kto má právo podať na súd návrh na úpravu styku s maloletým dieťaťom. Matka otcovi v styku s maloletým v zmysle jej vyjadrenia nebráni, tento sa realizuje - aj keď nie v intenciách matkinho názoru - nie pod jej dohľadom a nie v domácnosti, ktorú na to ona určila. Rodičia sa v prvom rade musia naučiť spolu ohľadne potrieb spoločného maloletého dieťaťa riadne a konštruktívne komunikovať. Pokiaľ matka poukazuje na potenciálny úmysel otca zobrať maloletého M. do cudziny (keďže má v zahraničí nehnuteľnosti), táto skutočnosť je založená len na tvrdeniach matky, ktoré nie sú preukázané (keď navyše z matkou predloženej komunikácie je možné sa domnievať, že bydlisko maloletého dieťaťa je v cudzine - v dome na V. utca). Obavy matky ostávajú len v hypotetickej rovine, nebolo osvedčené, že otec podniká kroky k tomu, aby s maloletým vycestoval natrvalo. Matke dal na vedomosť, že ak by otec s maloletým odišiel do cudziny, takéto jeho konanie by zakladalo právne účinky v zmysle článku 3 Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí z 25. októbra 1980 a z článku 2 ods. 11 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinnosti, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000, ktorého cieľom je zabezpečiť okamžitý návrat detí, ktoré boli neoprávnene premiestnené do niektorého zmluvného štátu alebo sú v ňom zadržiavané. Na základe tohto dohovoru by mala matka, avšak až v prípade, že takýto stav nastane (nie preventívne), možnosť domáhať sa rozhodnutia a následne podniknúť ďalšie právne kroky s cieľom nariadenia návratu dieťaťa v zmysle vyššie citovaného medzinárodného dohovoru. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie uzavrel, že vyhovenie návrhu v matkou žiadanom neodkladnom opatrení, by vo svojich dôsledkoch zasiahlo do právneho postavenia dotknutých osôb vysoko nad rámec zabezpečovacieho charakteru neodkladného opatrenia.

5. Proti uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka navrhujúc, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vyhovel jej návrhu. V odvolaní vo vzťahu ku konštatácii o neosvedčení, že nežije s manželom v spoločnej domácnosti uviedla, že manžel jej predložil potvrdenie o jeho novom trvalom bydlisku, ktoré predkladá v prílohe. Súdu jasne uviedla, že maloletého syna otec zobral pred ordináciou na vyšetrenie bez súhlasu matky , každý jeden styk si vynucuje neustálym psychickým vydieraním matky a dňa 25.10.2021 jasne do SMS správy napísal, že jej chce dieťa zobrať, otec odmieta dohodu , komunikáciu vedie svojvoľne a sám rozhoduje, kedy si dieťa zoberie . Manžel s nimi nežije v spoločnej domácnosti, dieťaťu nič nekupuje a neprispieva na jeho výživu. Celá situácia má negatívny dopad na dieťa, pred ktorým (podľa vyjadrenia dieťaťa) otec plače a vraví mu, že je smutný, lebo spolu nebývajú. Otec chce brávať maloletého k svojej novej známosti na dom (okres L.), matke vypisuje v neskorých hodinách, šikanuje ju cez SMS správy , robí emocionálny nátlak a dokazuje, že je otec roka. V najlepšom záujme dieťaťa je zdržiavať sa v starostlivosti matky a v presne určený čas sa stretávať s otcom, keďže otec nepochopil, že nátlakom a terorom ohľadne styku, ktorý si vynucuje, robí zle dieťaťu, ktoré je z celej situácie emočne rozhádzané. U dieťaťa sleduje zmeny v správaní, je smutné, musela ho prihlásiť na VÚDPaP a čakajú na termín k psychologičke.

6. Otec vo vyjadrení sa k odvolaniu matky navrhol, aby nariadeným neodkladným opatrením bol maloletý zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorí ho budú spoločne zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach so striedaním sa rodičov v zabezpečovaní osobnej starostlivosti o dieťa v týždňových intervaloch, alternatívne tak, že otec je oprávnený sa stretávať s maloletým každý párny týždeň od utorka od 15,00 hod. do štvrtka do 7,30 hod. a každý nepárny týždeň od piatka 15,00 hod. do pondelka do 7,30 hod., pričom si maloletého vyzdvihne a odovzdá ho v predškolskom zariadení a s uložením povinnosti matke dieťa na stretnutia s otcom riadne pripraviť a dieťa mu odovzdať. Otec uviedol, že tvrdenia matky v odvolaní nie sú pravdivé, na dieťa sa stále matky pýta, táto s ním nekomunikuje, svojvoľne mu určuje čas a podmienky na styk. Matka býva aj s dieťaťom v jednej izbe u svojich rodičov v T., kam sa svojvoľne presťahovala z domu v Y., kde žili 5 rokov, z čoho bol maloletý zmätený. K lekárovi chodil rovnako otec ako aj matka, u otca má dieťa vytvorené podmienky, má svoju vlastnú izbu, kde má svoje hračky a osobný priestor, v jeho prítomnosti je maloletý šťastný, teší sa že je s ním, sám spí vo vlastnej posteli a nemá problém tam spať bez prebudenia až do rána, majú spoločné aktivity (box), otec sa zúčastňuje synových krúžkov plávania a tanečnej (a to za podmienok matky). Maloletý bude mať do školy rok odklad (má problémy s výslovnosťou, s hrubou motorikou) a otec v spoločnom čase sa snaží s ním tieto aktivity trénovať. Všetko potrebné pre maloletého vždy zaplatil a platí, napr. stravu v škôlke a tiež tanečnú . Cesta z Q. F. do T. trvá rovnaký čas ako cesta z Y. do škôlky v T., odkiaľ dieťa do 04.10.2021 denne cestovalo. Na maloletého a na matku nevyvíja žiaden nátlak, nechce sa hádať, ale iba sa slušne a korektne dohodnúť na podmienkach trávenia času s maloletým. Súd doposiaľ neupravil stretávanie otca a matky maloletého s dieťaťom, nakoľko toto doposiaľ fungovalo na základe dohody rodičov bez problémov. Vzhľadom na doterajší prístup matky je vydanie neodkladného opatrenia jedinou možnosťou ako zabezpečiť, že otcovi bude zachovaný riadny prístup k jeho dieťaťu.

7. Matka v ostatnom písomnom vyjadrení nesúhlasila s otcom navrhovanou striedavou starostlivosťou o rodičov z dôvodu, že dieťa potrebuje stabilitu prostredia, a to v jednej domácnosti s presným režimom, maloletý je po stretnutí s otcom smutný, agresívny, zmätený a nedá sa s ním komunikovať. Otec je ten, kto maloletého manipuluje, vyžaduje si neustále striedavú starostlivosť, nehľadiac na skutočné potreby a záujem maloletého dieťaťa. Maloletému aktuálny stav nerobí dobre, nikdy nevie kde je a ako a čo bude. Otec sa maloletého dieťaťa neustále dožaduje a tento stav pôsobí na dieťa negatívne, predstavuje pre neho priamu hrozbu vo vývoji a psychike, má zlý vplyv na jeho správanie a nie je v jeho prospech.

8. Odvolací súd preskúmal vec napadnutú odvolaním matky, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi oboch odvolaní podľa a C.m.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k nasledujúcim záverom.

9. Ako prvoradé zdôrazňuje, že cieľom neodkladných opatrení je provizórna (dočasná) úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie nie je rozhodnutím vo veci samej a môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Účelom tohto inštitútu je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. To však neznamená, že ho súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.

10. Pokiaľ ide o účel neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí, týmto je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v

záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné opatrenie však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov a súd môže pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia v závislosti od konkrétnych okolností, pričom musí starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie môže byť teda nariadené vtedy, ak má súd za osvedčené, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad. Takýmto rozhodnutím je možné urýchlene a pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. U maloletých pôjde v zásade o zásah do stavu, ktorým je bezprostredne ohrozená ich výživa, výchova, prípadne iné dôležité záujmy.

11. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o nesplnení podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, v ktorej matka navrhovala maloletého M. Y. zveriť do jej osobnej starostlivosti, keď odvolací súd ani v čase jeho rozhodovania nevzhliadol dôvod na vyhovenie návrhu matky v tejto časti. Podotýka, že z obsahu spisu aj v čase jeho rozhodovania vyplýva, že osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečovala a aj naďalej zabezpečuje matka, otec nevykonával a nevykonáva žiadne faktické kroky k zmene formy starostlivosti o maloletého a po dohode s matkou sa otec s maloletým stretáva. Uvedený stav potom znamená, že aktuálne nie je splnená podmienka existencie potreby okamžite rozhodovať o forme osobnej starostlivosti rodičov o maloletého, a to ani v nadväznosti na otcov návrh (obsiahnutý vo vyjadrení sa k odvolaniu matky) maloletého zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Obom rodičom dáva do pozornosti, že o forme osobnej starostlivosti rodičov o maloletého , vrátane posudzovania zákonných podmienok na zverenie maloletého do osobnej striedavej starostlivosti rodičov (ktorými sú jednoznačný záujem dieťaťa na zverení do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, lepšia možnosť zaistenia potrieb dieťaťa pri tomto spôsobe osobnej starostlivosti ako pri výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, spôsobilosť rodičov vychovávať dieťa, záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa a súhlas aspoň jedného z rodičov so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti), sa bude zaoberať a posudzovať ich súd prvej inštancie v konaní o veci samej.

12. Za správne považuje v danej veci odvolací súd aj posúdenie matkou navrhnutej otázky zastupovania maloletého dieťaťa a spravovania jeho majetku procesnou formou neodkladného opatrenia a zamietnutie návrhu v tejto časti. Konštatuje, že matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia netvrdila a ani neosvedčila žiadne okolnosti, ktorých dôsledkom by bola úvaha o osvedčení okamžitej potreby vydania rozhodnutia, zaoberajúceho sa otázkou zastupovania maloletého dieťaťa a spravovania jeho majetku matkou na čas do rozhodnutia vo veci samej procesnou formou neodkladného opatrenia a takáto potreba nevyplýva v čase rozhodovania odvolacieho súdu ani z listín tvoriacich obsah spisu.

13. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti, v ktorej zamietol návrh na dočasné zverenie maloletého M. Y., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky , ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach, podľa ako vecne a právne správny potvrdil.

14. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie , ktorým zamietol návrh matky na uloženie povinnosti otcovi platiť výživné na maloletého , odvolací súd k určeniu výživného neodkladným opatrením podľa § 366 C.m.p. uvádza, že takúto povinnosť je možné uložiť rodičovi, ktorý si svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne neplní v primeranom rozsahu, alebo ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená; povinnosť platiť výživné je možné nariadiť len v nevyhnutnej miere tak, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym spôsobom ohrozená. To znamená, že výživné určené neodkladným opatrením nevychádza z pomerov rodičov a maloletého dieťaťa zisťovaných v zmysle hmotnoprávneho predpisu (Zákon o rodine), čo je povinnosťou meritórneho konania, ale zo skutočností vyplývajúcich zo samotného návrhu, resp. jeho príloh. Celkové pomery, ktoré determinujú spôsobilosť primárneho rodiča poskytovať dieťaťu výživu, sú rovnako ako u druhého rodiča, predmetom dokazovania v konaní vo veci samej. Súčasťou toho, že výživné sa určuje len v nevyhnutnej miere je aj to, že počiatkom plnenia vyživovacej povinnosti je deň vydania rozhodnutia o neodkladnom opatrení.

15. Odvolací súd, vychádzajúc zo skutkového stavu vyplývajúceho z obsahu spisu v čase svojho rozhodovania o odvolaní matky , sa nezhoduje so záverom súdu prvej inštancie o neosvedčení potreby uložiť otcovi povinnosť podľa § 366 C.m.p.. Z obsahu spisu v danej veci vyplýva, že obaja rodičia sú zamestnaní a dosahujú pravidelný mesačný príjem, matka v návrhu a v podanom odvolaní uvádza, že otec jej na výživu maloletého neprispieva a otec v podanom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že za maloletého uhrádza stravu v škôlke a poplatky za tanečný krúžok v nešpecifikovanej výške (žiadne listinné doklady v tomto smere otec do spisu nepredložil). Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru o splnení predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti s tým, že charakteru výživného v nevyhnutnej miere (§ 366 C.m.p.), pri zohľadnení nákladov otca vynakladaných na realizáciu styku s maloletým a rozsahom v tomto rozhodnutí upraveného styku otca s maloletým, zodpovedá suma 100 eur mesačne, pokrývajúca len základné a najnevyhnutnejšie potreby dieťaťa, pri zohľadnení plnenia zo strany matky, ktorá ho čiastočne nahrádza osobnou starostlivosťou o maloletého. Na základe uvedeného odvolací súd výrok I. uznesenia súdu prvej inštancie v časti, v ktorej zamietol návrh matky na uloženie povinnosti otcovi platiť výživné na maloletého v sume 300 eur mesačne podľa zmenil, so súčasným zohľadnením časového momentu vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie a určením, že túto povinnosť má otec na čas do vykonateľnosti rozhodnutia vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava V, pod sp. zn. , keďže rozsudky o výživnom sú podľa C.m.p. vykonateľné doručením. Vo zvyšku návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti zamietol.

16. Pokiaľ ide o návrh matky na dočasnú úpravu styku otca s maloletým, súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z úvahy, že neodkladným opatrením súd upraví styk rodiča, ktorému druhý rodič neumožňuje styk s dieťaťom v rozsahu, aby nedošlo k odcudzeniu dieťaťa a rodiča, keď v posudzovanom prípade má otec takúto mieru kontaktu s maloletým zabezpečenú a matka otcovi (podľa vlastného tvrdenia) v styku s dieťaťom ani nemieni brániť. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní však nemohol nezohľadňovať skutkové zistenia vyplývajúce z obsahu spisu v čase jeho rozhodovania o tom, že styk otca s maloletým sa síce realizuje, tento však podľa tvrdenia otca výlučne záleží na vôli a ochote matky, ktorá rozhoduje o čase, ktorý s ním dieťa strávi a aj o tom, kedy a ako dlho bude dieťa u otca, pričom tieto tvrdenia otca sú v rozpore s námietkami matky (zároveň deklarujúcej ochotu zabezpečiť a umožniť kontakt syna s otcom), že otec si každý styk vynucuje jej neustálym psychickým vydieraním. Z oboma rodičmi doložených správ, (ktoré si zasielali rodičia) je možné aktuálne vyvodiť len to, že na styku otca so synom sa obaja rodičia vopred dohovárali, ich komunikácia je problematická, zo strany matky až vulgárna pri označovaní aktuálnej partnerky otca (v záujme objektívnosti je však treba uviesť i to, že doložená písomná komunikácia je nekompletná, miestami vzájomne nenadväzujúca), matka určovala otcovi, kedy a kam môže za synom prísť, kedy a v akom rozsahu si môže maloletého zobrať a napokon i to, že maloletý v domácnosti otca aj prespával (má u neho zariadenú vlastnú izbu). Za tejto situácie má odvolací súd za to, že v záujme maloletého je, aby rodičia mali určené jasné pravidlá styku otca s maloletým , a aby sa v tomto smere pomery maloletého do rozhodnutia vo veci samej zastabilizovali; na základe tejto úvahy podľa pristúpil k zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie aj v tejto časti. Pokiaľ ide o rozsah a formu určeného styku otca s maloletým, odvolací súd pri ich úprave zohľadňoval vek maloletého, (ktorý vo februári 2022 dosiahne vek šesť rokov), jeho v tomto veku ešte prirodzenú naviazanosť na matku, ale zároveň aj skutočnosť, že otec je počas styku sa schopný o maloletého riadne postarať a maloletý je na starostlivosť zo strany otca zvyknutý. Na základe uvedeného dospel k záveru, že styk otca s maloletým je možné upraviť na víkendové pobyty aj s prespatím ( každý párny týždeň od piatka do nedele), pričom pri určovaní časov preberania a odovzdávania maloletého sa snažil tieto prispôsobiť bežnému dennému režimu dieťaťa vo veku takmer 6 rokov. Má za to, že takto nastavený styk otca s maloletým je dieťa, (ktoré bolo v minulosti zvyknuté na prítomnosť otca a jeho starostlivosť ) schopné zvládnuť a dočasne upravený rozsah styku dáva až do rozhodnutia súdu vo veci samej priestor k tomu, aby si maloletý budoval a vyvíjal aj k druhému rodičovi prirodzený citový a emočný vzťah. Miesto preberania a odovzdávania maloletého na styk s otcom odvolací súd určoval s prihliadnutím k tomu, že v čase rozhodovania disponuje skutkovými podkladmi týkajúcimi sa návštevy materskej škôlky maloletým; rodičom dáva do pozornosti možnosť po vzájomnej dohode si spôsob odovzdávania a preberania maloletého, ako aj samotný rozsah styku, operatívne modifikovať a podriaďovať ho záujmu maloletého dieťaťa. Obom rodičom zdôrazňuje, že úlohou súdu prvej inštancie bude v konaní vo veci samej (o.i.) posudzovať aj mieru schopnosti každého rodiča vytvárať pozitívny vzťah dieťaťa k druhému rodičovi, pri ktorej je nutné prihliadať aj na to, či sa dočasný styk otca s maloletým podľa tohto rozhodnutia efektívne realizuje a ako rodičia pristupujú k realizácii styku otca s maloletým .

17. Na rodičov maloletého M. apeluje, aby sa v záujme zdravého duševného vývoja dieťaťa pokúsili v otázkach súvisiacich s jeho výchovou (i s prípadným využitím odbornej pomoci), nájsť aspoň základné obojstranne prijateľné východiská vzájomnej koexistencie a pokúsili sa na znesiteľnú mieru skultivovať svoj vzájomný vzťah. Zdôrazňuje im, že ich syn nedisponuje obrannými mechanizmami, ktoré mu umožňujú sa adaptovať vo vzťahoch a tento potrebuje v prvom rade vyrastať v prostredí vzájomného rešpektu, neupierania práva na oboch rodičov, a to aj v situácii, kedy sa partnerský vzťah jeho rodičov rozpadol a rodičia smerujú k rozvodu manželstva. Rodičia by si mali uvedomiť, že svojim vzájomným postojom a chovaním, ktoré si maloletý vzhľadom na svoj vek už všíma a vníma ich, mu budú sprostredkovávať hodnotové vzory a vzory chovania, ktoré by dieťaťu v budúcnosti mali uľahčiť sociálnu interakciu a nadväzovanie pozitívnych sociálnych vzťahov v priebehu jeho života (za správne hodnotové vzory nie je však možné považovať neschopnosť rodičov sa v základných otázkach starostlivosti o dieťa dohodnúť, postoj otca, ktorý pred dieťaťom údajne plače a hovorí mu, že je smutný, lebo spolu nebývajú, vzájomné správanie sa rodičov v prítomnosti dieťaťa). Obaja rodičia sú dospelí ľudia, od ktorých ich spoločné dieťa (nemajúce žiaden podiel na situácii, v ktorej sa ocitli rodičia) oprávnene očakáva správanie dospelých (ktorí by úplne prirodzene mali pred vlastnými pocitmi uprednostniť ochranu emočného, fyzického a psychického vývoja syna) a ktorí v prípade vzájomnej nespolupráce, neschopnosti komunikovať vo veciach týkajúcich sa dieťaťa, pôjdu v konečnom dôsledku len proti záujmu maloletého syna, ktorému tým budú odopierať právo na pokojné a vzájomnými konfliktami rodičov nezaťažované detstvo.

18. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa C.m.p. v spojení s .

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( C.m.p., ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).