Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Csp/65/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v spore žalobcov 1. M.. N. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXX/XX, XXX XX H. a 2. E.. D. U., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Z. XXX/XX, XXX XX H., obaja žalobcovia právne zastúpení JUDr. Zuzanou Bejdovou, LL.M., advokátkou, so sídlom Advokátskej kancelárie Skuteckého 30, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanej Komunálna poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 31 595 545, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, v konaní zastúpená Advokátskou kanceláriou Miroslav Maďar, s.r.o., IČO: 36868299, so sídlom Advokátskej kancelárie Horná 26, 974 01 Banská Bystrica, konajúca prostredníctvom advokáta a konateľa Mgr. Miroslava Maďara, o zaplatenie 51.320,-- Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I/ Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 51.320,-- Eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 11.05.2018 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II/ Žalobcovia majú nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%, ktoré je žalovaná p o v i n n á uhradiť žalobcom, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o výške trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.8.2019 žiadali žalobcovia zaviazať žalovanú k povinnosti zaplatiť sumu 51.320,-- Eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 11.5.2018 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

1.1. Podanou žalobou sa domáhali zaplatenia sumy titulom doplatenia poistného plnenia z poistnej udalosti v dôsledku krátenia poistného plnenia a nepriznaných použiteľných zvyškov, ktoré boli pripočítané v neprospech žalobcov. Žalobcovia sú manželia a mali uzatvorenú poistnú zmluvu č. 1204020209, s účinnosťou od 06.02.2009. Uvedenou poistnou zmluvou mali dojednané združené poistenie budov, domov, rozostavaných stavieb a zariadení domácnosti. Predmetom poistenia bola rozostavaná rekreačná chata v oblasti J. Y., kat. územie Z.. Koniec poistenia bol viazaný na právoplatné kolaudačné rozhodnutie. K poistným rizikám, za ktoré bolo platené poistné riadne a včas patrilo aj poistenie pre prípad živelnej udalosti - požiaru. Žalobcovia si svoje povinnosti z poistnej zmluvy riadne plnili.

1.2. Dňa 16.12.2017 došlo k poistnej udalosti na predmete poistenia, ktorú žalobcovia riadne a včas nahlásili. Pri likvidácii poistnej udalosti spolupracovali so žalovanou, poskytli súčinnosť nevyhnutnú na zistenie príčiny a rozsahu škody. Dňa 26.4.2018 žalovaná oznámila, že dňom 25.4.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti a oznámila výšku poistného plnenia v sume 15.277,43 €. Z uvedeného oznámenia vyplýva, že predmet poistenia v čase vzniku poistnej udalosti bol ohodnotený na sumu 65.313,50 €. Žalovaná určila výšku použiteľných zvyškov predmetu poistenia a šrotu 24% čo predstavovalo pri vyčíslení sumu 15.675,24 €. Poistné plnenie krátila o 70%, t.j. o sumu 35.647,33 €

za porušenie povinnosti uvedenej v čl. 7 ods. 1 všeobecných poistných podmienok a to „nevykonanie všetkých opatrení na to, aby poistná udalosť nenastala (neodborná montáž vykurovacích telies s príslušnými rozvodmi, plné užívanie nehnuteľnosti bez príslušných zákonom stanovených revízií vykurovacieho a komínového telesa)“. Žalobcovia s uvedeným postupom likvidácie poistnej udalosti nesúhlasili a dňa 15.05.2018 adresovali žalovanej písomné odvolanie voči oznámeniu o poistnom plnení k predmetnej poistnej udalosti na čo žalovaná reagovala v podaní zo dňa 12.10.2018 a zotrvala na pôvodnom stanovisku o rozsahu krátenia vo výše 70% a odpočtu použiteľných zvyškov v hodnote 15.675,24 €. Žalobcovia opakovane žiadali prehodnotiť postup žalovanej pri likvidácii poistnej udalosti listom zo dňa 15.10.2018. Následne dňa 12.12.2018 žalovaná zotrvala na doterajších stanoviskách k všetkým namietaným skutočnostiam.

1.3. Žalobcovia v rámci konania poukázali na to, že pri výstavbe poisteného objektu postupovali v súlade s právnymi predpismi s tým, že oprávnenú osobu AGROING - LICHÝ spol. s. r.o., Banská Bystrica poverili vyhotovením rozpočtu a dokumentácie potrebnej k výstavbe poistenej nehnuteľnosti. Stavebné práce v rozsahu zemných prác, základov, zvislých a kompletných konštrukcií, izolácií, zdravotno - technickej inštalácie realizovala spoločnosť COMBIN Banská Štiavnica spol. s r.o., so sídlom v Banskej Bystrici. Ďalšie stavebné práce v rozsahu klampiarskej činnosti vykonávala spoločnosť ROB STAV Zvolen. Výstavbu krbového telesa vykonával živnostník p. J. Y., osoba oprávnená vykonávať stavebnú činnosť, tak ako to vyplýva zo živnostenského listu vydaného Okresným úradom Zvolen. Pri osobe vykonávajúcej výstavbu krbového telesa sa jednalo o osobu kompetentnú, zdatnú, ktorá bola na základe dobrých referencií odporučená žalobcom. Táto osoba vykonávala v predmete podnikania aj činnosť v oblasti stavebníctva a bola oprávnená na výkon tejto činnosti. Žalobcovia vykonali všetky opatrenia, aby poistná udalosť nenastala. Krbové teleso, ktoré bolo identifikované ako príčina vzniku požiaru bolo postavené osobou licencovanou na výkon takejto činnosti. Na výstavbu boli použité materiály, ktoré navrhol a následne na náklady poistených zabezpečil stavebník M.. J. Y., ktorému žalobcovia plne dôverovali a za prácu a zakúpený materiál riadne zaplatili. Akceptovali závery vyslovené v správe o výsledku zisťovania príčin vzniku požiaru vydané Ministerstvom vnútra SR, Okresným riaditeľstvom hasičského a záchranného zboru v V. nad L., ktorý stanovil ako bezprostrednú príčinu vzniku požiaru neodbornú inštaláciu telesa, resp. nedodržanie bezpečnej odstupovej vzdialenosti komínového telesa od horľavého materiálu. Žalobcovia rovnako nepopierali ani tú skutočnosť, že im bola uložená bloková pokuta ako vlastníkovi nehnuteľnosti. Táto bloková pokuta im bola uložená na preukázanom vlastníctve nehnuteľností v objekte, v ktorom vznikol požiar a bol realizovaný zásah.

1.4. Žalobcovia vykonali všetky opatrenia, aby poistná udalosť - požiar nenastal. Krbové teleso, ktoré bolo identifikované ako príčina vzniku požiaru bolo postavené osobou licencovanou na výkon stavebnej činnosti. Pokiaľ žalovaná argumentovala, že žalobcovia užívajú nehnuteľnosť, ktorá neprešla kolaudačným konaním a vedome dlhodobo ignorujú povinnosť danú zákonom, žalobcovia tieto tvrdenia popierali. Stanovisko a záver žalovanej považovali za nejasný, nezrozumiteľný a nepreskúmateľný z hľadiska vzniku a rozsahu poistnej udalosti a príčinnej súvislosti medzi uvedenými prvkami. Poistenú stavbu neužívali v takom rozsahu, aby tým porušili akýkoľvek právny predpis. Pokiaľ sa v uvedenej nehnuteľnosti nachádzali osobné veci bolo to z dôvodu postupného zariaďovania. V nehnuteľnosti sa vykurovalo, avšak jednalo sa o zimné obdobie, kde žalobcovia z dôvodu zabránenia poškodenia vodovodných zariadení a vnútorných rozvodov uvedenú nehnuteľnosť temperovali. V čase vzniku poistnej udalosti vykonávali dokončovacie práce na stavbe a z tohto hľadiska bolo nevyhnutné udržiavať teplotný štandard v poistenej nehnuteľnosti. Žalobcovia mali zabezpečené vlastné bývanie na adrese ich trvalého bydliska a v čase poistnej udalosti ani neudelili súhlas žiadnej tretej osobe na užívanie chaty. Žalobcovia nepopierali, že sa jednalo o neskolaudovanú nehnuteľnosť, ktorá v čase vzniku požiaru bola nedokončenou stavbou. Potvrdili aj to, že v čase požiaru sa v nehnuteľnosti nachádzali osoby, ktoré tam nebývali, neboli tam za účelom trvalého, ani prechodného bývania.

1.5. Žalobcovia si po poistnej udalosti vyžiadali statický posudok poškodeného poisteného objektu, ktorý vypracoval M.. J. U. a M.. G. U., č. 1/2018, z ktorého vyplynulo, že vrchná stavba ako celok nespĺňala požiadavky statickej bezpečnosti a preto ju bolo potrebné demontovať odbornou firmou. Z uvedených záverov bolo jednoznačne deklarované, že poistený objekt bol poistnou udalosťou poškodený tak, že z hľadiska statickej bezpečnosti bola nevyhnutná úplná sanácia uvedenej nehnuteľnosti. Žalovaná aj napriek tomu, že disponovala uvedeným posudkom postupovala v rozpore so záverom znalcov a stanovila bez akéhokoľvek objasnenia a vyvrátenia záveru znalcov hodnotu použiteľných zvyškov poisteného objektu po poistnej udalosti v rozsahu 24%. Žalobcovia tento postup namietali s tým,

že žiadne zvyšky a šrot, ktorý po poistnej udalosti zostal nebolo možné označiť ako upotrebiteľný. Žalobcovia spolu s istinou uplatňovali aj príslušenstvo predstavujúce zákonný úrok z omeškania. Žalovaná oznámila žalobcom ukončenie šetrenia poistnej udalosti dňa 25.4.2018. Splatnosť poistného plnenia nastala uplynutím 15-dňovej zákonnej lehoty, dňom 10.5.2018. Dňom nasledujúcim, t.j. od 11.5.2018 požadovali aj zákonný úrok z omeškania kedy sa dostala žalovaná do omeškania s plnením peňažného dlhu.

2. Žalovaná považovala celú žalobu za nedôvodnú a žiadala, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalovaná mala za to, že žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali kto realizoval výstavbu krbového telesa, aké konkrétne opatrenia, ktoré im ako stavebníkom prináležali vykonali, v čom vidia svoj zodpovedný a obozretný postup, keď zisťovali kto je odborne znalý a spôsobilý na takúto činnosť, aké požiadavky zadali na výstavbu krbového telesa a na konkrétnu osobu. Navyše žalovaná poukazovala na to, že nehnuteľnosť bola plne užívaná bez kontroly komínového telesa, krb bol používaný. V čase poistnej udalosti sa v uvedenej nehnuteľnosti nachádzali tretie osoby, syn žalobcov a jeho priateľka s tým, že stavba predmetu poistenia mala byť dokončená najneskôr do 30.6.2007 čo vyplýva zo stavebného povolenia s tým, že žalobcovia porušili povinnosť uloženú im stavebným úradom. Žalovaná poukazovala aj na stupeň zariadenosti a vybavenia predmetu poistenia čo svedčí o tom, že uvedená nehnuteľnosť bola užívaná mimo kolaudačného konania. 70% zníženie poistného plnenia bolo adekvátne vedomému porušeniu povinnosti zo strany žalobcov. Rovnako aj v prípade krátenia použiteľných zvyškov žalovaná poukazovala na to, že žalobcovia nijakým spôsobom nepreukázali aká by mala byť hodnota použiteľných zvyškov predmetu poistenia, pričom dôkazné bremeno ohľadom preukázania tejto skutočnosti zaťažuje predovšetkým ich. Rovnako žalovaná poukazovala aj na výpoveď svedka M.. E., ktorý likvidoval uvedenú poistnú udalosť a vysvetlil aj spôsob krátenia s tým, že práve tento svedok poukázal na to, že k poistnej udalosti došlo najmä v dôsledku ľudských činností a to osôb, ktorým žalobcovia zverili uvedenú nehnuteľnosť. Požiar vznikol z ohňa v krbe napriek tomu, že stavba nebola daná riadne do užívania a nebolo vydané žiadne kolaudačné rozhodnutie. Žalovaná zotrvávala na tom, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno pokiaľ išlo o preukázanie, že im patrí plnenie vo vyššej výške než im bolo zo strany žalovanej poskytnuté.

3. Žalobcovia pripojili k žalobe poistnú zmluvu účinnú od 06.02.2009, číslo 1204020209 ako poistnú zmluvu združené poistenie budov, domov, rozostavaných stavieb a zariadení domácností. Podľa poistnej zmluvy bolo dohodnuté, že poistenie zaniká dňom kolaudácie a adresa rizika J. Y. - Z.. Poistná doba bola dohodnutá so začiatkom poistenia 06.02.2009, koniec poistenia do kolaudácie. Poistné splatné ku dňu účinnosti poistnej zmluvy 61,08 Eur. Poistenie bolo dohodnuté v ročných splátkach vždy 6- teho dňa druhého mesiaca každého roku. Dátum uzavretia poistnej zmluvy 5.2.2009. Poistná zmluva bola riadne podpísaná. Tejto poistnej zmluve predchádzala poistná zmluva uzavretá dňa 14.3.2006, číslo 4000001107 s poistením nehnuteľnosti so začiatkom poistenia 15.03.2006 s dohodnutým ročným poistným v splátke a vždy do 15-teho dňa tretie mesiaca každého roku, platné do kolaudácie. Jednalo sa o združenie poistenia budov, domov, rozostavaných stavieb a zariadení domácností, z ktorého poistenia bolo vyňaté poistenie na vodovodné udalosti v čase neprítomnosti. Táto poistná zmluva bola rovnako stranami sporu riadne podpísaná. Súčasťou oboch poistných zmlúv boli všeobecné poistné podmienky účinné od 15.3.2005 pre združené poistenie budov, domov, rozostavaných stavieb a zariadení domácností (VPP 400). V článku 7, bod 1 povinnosti poisteného bolo uvedené: Vykonať všetky opatrenia, aby poistná udalosť nenastala, najmä dodržiavať všetky právne a iné predpisy, ktoré ustanovujú povinnosti na zamedzenie škôd.

4. Ďalšou listinou doloženou do spisu bolo oznámenie o poistnom plnení zo dňa 26.4.2018, ktorým žalovaná oznámila žalobcom, že dňa 25.4.2018 ukončili šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorej predložili výpočet plnenia. Z vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie vyplynulo „Poistné plnenie za požiarom poškodenú stavbu rekreačnej chaty na adrese J. Y. - Z. (parc. č. XXXX/XX, XX), ku ktorému došlo dňa 16.12.2017 pri požiari nehnuteľnosti - kúrení pevným palivom v krbe z ohniska požiaru: teplovzdušného rozvodu a následného rozšírenia požiaru na celú nadzemnú časť konštrukcie chaty poskytnuté na základe stanovenia výšky škody poistnou sumou: 65.313,50 Eur, odpočet použiteľných zvyškov nehnuteľnosti a zvyškov/šrot (spolu 24%): - 15.675,24 Eur, priznané primerané náklady na opravu zatečením poškodených konštrukcií 1 PP chaty rozpočtovým programom ODIS: 1.286,50 Eur z poskytnutého poistného plnenia odpočet: 70% za porušenie povinnosti poisteného (článok 7/1 VPP PZ č. 6806446789) a to nevykonanie všetkých opatrení na to, aby poistná udalosť nenastala (neodborná montáž vykurovacích telies s príslušnými rozvodmi plne užívanie nehnuteľnosti bez príslušných

zákonom stanovených revízií vykurovacieho a komínového telesa): - 35.647,33 Eur“. Na základe uvedeného oznámenia o poistnom plnení žalovaná vypočítala výšku plnenia poistnej udalosti v sume 15.277,43 Eur, keď z celkovej hodnoty chaty v čase vzniku škody 65.313,50 Eur odpočítala použiteľné zvyšky a šrot mínus 15.675,24 Eur pripočítala primerané náklady na opravu zatečenia suterénu 1.286,50 Eur a odpočítala sumu 35.647,33 Eur za porušenie povinnosti poisteného článok 7, ods. 1 VPP.

4.1. Žalobcovia zaslali žalovanej odvolanie voči oznámeniu o poistnom plnení - poistná udalosť 8013467327 dňa 15.5.2018, kde poukazovali na prehodnotenie krátenia poistného plnenia s tým, že poukazovali na všeobecné poistné podmienky článok 7, ods. 7. Následne na to žalovaná doručila žalobcom vyjadrenie k odvolaniu voči výške poskytnutého plnenia dňa 12.10.2017, kde zotrvávala na pôvodnom stanovisku ohľadom krátenia poistného plnenia. V uvedenom vyjadrení poukázali na to, že nehnuteľnosť bola plne užívaná bez toho, že by prešla kolaudačným konaním, ktoré by preukázalo vyhovujúci stav nehnuteľností na jej užívanie a aj nedostatky v konštrukčnom vyhotovení, čím dlhodobo žalobcovia ignorovali povinnosti v zmysle stavebného zákona a stavbu užívali bez kolaudačného rozhodnutia. Rovnako poukázali aj na správu Hasičského a záchranného zboru V. nad L., ktorý nespochybniteľne preukázal ako príčinou vzniku požiaru, nedodržanie bezpečnej odstupovej vzdialenosti komínového telesa od horľavého materiálu, resp. nedostatočnú izoláciu teplovzdušného rozvodu. Výpočet hodnoty použiteľných zvyškov bol spracovaný aj s akceptovaním statického posudku predloženého žalobcami. Na základe uvedeného žalovaná mala za to, že likvidácia škody a stanovenie výšky škody poskytnutého poistného plnenia bolo stanovené s vysokou mierou objektivity pri posudzovaní miery zavinenia poisteným a stanovením výšky krátenia poistného plnenia. Na uvedenú odpoveď žalovanej opätovne reagovali žalobcovia prostredníctvom právnej zástupkyne dňa 15.10.2018 na list, ktorý im bola doručená odpoveď vyjadrenie dňa 12.12.2018 so zotrvaním na nimi prezentovaných skutočnostiach.

5. Žalobcovia v priebehu celého konania priebežne dokladali do spisu listiny preukazujúce výdavky spojené s opravou poškodenej chaty tak, aby ju bolo možné prinavrátiť do stavu pred vznikom poistnej udalosti. V priebehu celého konania dokladovali a prezentovali výšku vynaložených nákladov dokladmi, účtenkami, prepočtom a vyčíslením nákladov na opravu chaty v súvislosti so zakúpením stavebného materiálu a samotnými prácami. Celkovo žalobcovia v priebehu konania preukázali investície na zrekonštruovanie poškodeného predmetu poistenia sumu 60.181,46 Eur a následne uviedli ešte ďalšie predpokladané náklady. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že zo strany žalovanej tieto doklady a výška týchto výdavkov nebola spochybňovaná. Jednotlivé listiny tak ako boli žalobcami doručované tvoria súčasť spisu a sú založené v spise.

6. Súčasťou listín doložených do spisu bol aj statický posudok vyhotovený M.. J. U. a M.. G. U., ktorý je aj súčasťou likvidačného spisu žalovanej, ktorý bol pripojený v rámci konania od žalovanej. Statický posudok bol vyhotovený na základe objednávky žalobcov na rekreačnú chatu parcela č. XXXX/16, XX J. Y.. Podkladom pre spracovanie posudku bola ohliadka stavby, jej skutkové vyhotovenie a projektová dokumentácia pre stavebné povolenie. V časti 5 posudku je konštatované poškodenie nosných konštrukcií. Z posudku vyplýva, že požiar sa šíril od komínového telesa, resp. kozubu, ktorý bol umiestnený v priečelí dennej časti chaty. Horením požiar poškodil najviac dennú, t.j. otvorenú časť chaty, kde došlo k obhoreniu a zuhoľnateniu nosných konštrukcií krovu, klieštin, stenových nosných prvkov, t.j. stĺpiky, rozpery a vodorovné prvky horného a dolného pásku stenového panelu. Vplyvom hasičského zásahu do šlo k odtrhnutiu horiacich strešných a stenových stužujúcich plášťov, tepelnoizolačných výplňových hmôt poistenej hydroizolácii v strešnej konštrukcii a vetrových prepážok v stenových paneloch. Zo statického hľadiska požiar porušil únosnosť väčšieho množstva vyššie vymenovaných nosných prvkov, ktoré boli montované v jednotlivých panelových segmentov drevostavby ako i výplňových nenosných izolácii. Požiarom bola porušená priestorová tuhosť objektu a to poškodením a zhorením oplášťovacích materiálov, ktoré boli riešené iba z interiérovej strany stavby. Vrchná stavba ako celok nespĺňa požiadavky statickej bezpečnosti, t.j. únosnosti jednotlivých nosných prvkov a stability konštrukcie a preto je ju potrebné demontovať. K asanácii poškodenej stavby je potrebné práce vykonať odbornou firmou alebo odborne spôsobilou osobou. Posudok bol vyhotovený v januári 2018.

7. Súčasťou spisu je aj likvidačný spis žalovanej k poistnej udalosti spracovaný 17.4.2018. V spise sa nachádzajú zápisnice z rokovania komisie pre posudzovanie poistných udalostí s plnením nad 10.000,-- Eur, dátum vzniku poistnej udalosti 16.12.2017, hlásený 16.12.2017, poistná suma 76.346,-- Eur, poistná hodnota v čase vzniku škody 65.313,50 Eur, odpočet zvyškov 24% použiteľné základy,

suterén, šrot 15.675,24 Eur, náklady na opravu suterénu po zatečení 1.286,50 Eur, odpočet pre porušenie poistného 70% 35.647,33 Eur. Stanovisko komisie po prerokovaní poistnej udalosti odporúča uhradiť poistenému sumu 15.277,43 Eur. Členmi komisie bol riaditeľ úseku likvidácie, vedúci oddelenia likvidácie majetkových škôd, vedúci skupiny likvidácie majetkových škôd a zástupca riaditeľa úseku likvidácie poistnej udalosti. K uvedenému zápisu je pripojený mail M.. E. - likvidátora adresovaný vedúcej skupine likvidácie majetkových škôd zo dňa 13.4.2018 s poznámkou krátenie 70% dôvody, plné využívanie nehnuteľnosti vrátane výhrevného telesa na pevné palivo (krbu), komínového telesa a teplovzdušných rozvodov napriek tomu, že nehnuteľnosť neprešla kolaudačným konaním; zavádzajúce deklarovanie neukončenej výstavby nehnuteľnosti poisteným ako dôvodu chýbajúcej kolaudácie napriek tomu, že chata bola plne zariadená nábytkom, kuchynskou linkou, sporákom, mikrovlnkou, chladničkou, televízorom, prívodom vody, elektrickej energie a teda v čase vzniku škody plne slúžila potrebám poisteného; svojpomocná výstavba a úprava vykurovacích prvkov krb, rozvody, komínové teleso nepreukázaná dokladmi certifikovaných osôb o montáži (komínové teleso nebolo omietnuté a bolo nevhodne obložené dreveným debnením, nedodržanie odstupových vzdialeností drevenej konštrukcie od komína: porušenie vyhlášky 401/2007 a o ochrane pred požiarmi - správa HaZZ); nepreukázanie vykonania zákonom stanovených revízií komínového telesa pred uvedením do prevádzky a počas používania periodickými prehliadkami a čistením. Súčasťou spisu likvidátora sú listiny dokladané žalobcami aj v priebehu konania, vyčíslenie a vyúčtovanie nákladov spojených s odstraňovaním dôsledkov poistnej udalosti. V spise sa nachádza správa o výsledku zisťovania príčiny požiaru vystavená 19.1.2018 Okresným riaditeľstvom hasičského a záchranného zboru v V. nad L.. Zo správy bolo zistené, že výjazd bol nariadený technike Iveco Trakker CAS 30 o sile 1+1 a AHZS 1B MB Atego o sile 1+1 z Hasičskej stanice Y. J.. Požiar zasiahol celý objekt chaty č. XXX - stavebnú konštrukciu, ako aj vnútorné vybavenie. Ohliadka požiariska bola vykonaná 16.12.2017 o 3.00 hod. ráno. Zisťovateľom príčiny vzniku požiaru kpt. M.. J. D. - OR HaZZ zo V.. Na základe statickej a dynamickej ohliadky požiariska vykonaného zisťovateľom príčin vzniku požiarov ako aj vyjadrení osôb, ktoré stavbu užívali bolo určené miesto vzniku požiaru na drevenej konštrukcii - klieštine, na ktorej bol položený teplovzdušný rozvod z krbu. Z tohto miesta sa požiar šíril drevenými stropnými konštrukciami do ďalších priestorov. V uvedenom mieste boli prvotne spozorované plamene a došlo k najväčšiemu termickému poškodeniu. Na základe získaných poznatkov z ohliadky priestoru požiariska, vyjadrenia veliteľa zásahu, svedkov a vyššie uvedených zistení bola príčina požiaru stanovená ako nedodržaná bezpečná odstupová vzdialenosť komínového telesa od horľavého materiálu, resp. nedostatočná izolácia teplovzdušného rozvodu. V spise je ďalej založený zápis z ohliadky škodovej udalosti vykonaný pracovníkom žalovanej dňa 2.12.2017, ako aj zápis z doohliadky škodovej udalosti z 10.4.2018. Ohliadku a doohliadku vykonal M.. J. E.. V likvidačnom spise sa nachádza aj záverečná správa z prešetrenia k poistnej udalosti 8013467327, kde zo záverov vyplýva, že pri šetrení poistnej udalosti boli získané informácie, že komínové teleso nebolo omietnuté a bolo nevhodne obložené dreveným debnením, ktoré vplyvom dlhodobého účinku tepla začalo horieť. Neboli dodržané odstupové vzdialenosti drevenej konštrukcie od komína zo strany majiteľa chaty M.. N. U., došlo k porušeniu vyhlášky 401/2007 a o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov. Z uvedených dôvodov navrhli prehodnotiť výšku poistného plnenia. Šetrením neboli zistené informácie, že by mali byť poistným plnením vykrývané iné potreby poisteného, neboli zistené úmyselné rozšírenie následkov požiaru ani odďaľovanie nahlásenia vzniku požiaru. Šetrením nebolo zistené, že by bolo v danom prípade požiarom zakrývané iné konanie s nepriamym motívom získania poistného plnenia. V závere je schválenie D.. E. H. - konateľ. Súčasťou likvidačného spisu je aj fotodokumentácia z miesta ohliadky.

8. Vzhľadom k tomu, že z oznámenia o poistnom plnení a ani z likvidačného spisu sa súd nedozvedel dôvody, metodiku výpočtu, ktoré viedli žalovanú k stanoveniu výšky krátenia poistného plnenia, ako aj k stanoveniu hodnoty zvyškov použiteľných vo výške 24%, súd na návrh strán sporu predvolal a vypočul likvidátora M.. J. E., ktorý pripravoval podklady pre škodovú komisiu v prípade likvidácie tejto poistnej udalosti. Svedok J. E. bol vypočutý na pojednávaní dňa 5.10.2021, kde v rámci výpovede uviedol, že u žalovanej pôsobí ako samostatný likvidátor škodových udalostí. Jednotlivé poistné udalosti sú prideľované náhodným spôsobom a tak mu bola pridelená aj škodová udalosť žalobcov. Pri pridelení škodovej udalosti je zaužívaný postup kontaktovať poškodenú stranu a dohodnúť si ohliadku. Rovnako postupoval aj v prípade žalobcov s tým, že po zisťovaní kontaktu a oznámení škodovej udalosti bola ním vykonaná ohliadka poškodenej nehnuteľnosti dňa 20.12.2017. Následne v rámci zdokumentovania škody bola vykonaná ešte doohliadka 10.4.2018. Rovnako aj v prípade doohliadky ide o bežný postup na zadokumentovanie rozsiahlych škôd s tým, že sa zameriava na zistenie stavu konštrukcii suterénu po ich presušení pri tak rozsiahlom poškodení. Svedok potvrdil, že vykonal ohliadku, ktorú zadokumentoval

písomne popisom a fotodokumentáciou. Následne toto zaznamenanie bolo nahrávané do systému škôd. Ohliadka aj doohliadka sa vykonávala za prítomnosti žalobcu. Svedok poprel, že by žalobca akýmkoľvek spôsobom vyvíjal na neho tlak v súvislosti s uvedenou škodou. Po zadokumentovaní škodovej udalosti nasledovala ďalšia fáza, ktorá spočívala v zabezpečení všetkých podkladov, technických potvrdení, poistných zmlúv, čím sa zisťovalo v akom rozsahu je majetok krytý a či uvedená škoda bola dojednaným rizikom. Svedok uviedol, že jeho prácou je likvidácia škôd po technickej a aj po právnej stránke. Pokiaľ však ide o rozsiahlu škodu nad 10.000,-- Eur, čo v danom prípade bolo, je takáto škoda kontrolovaná a monitorovaná aj odborným likvidátorom. Svedok potvrdil, že ním bola ocenená škoda v sume 65.313,50 Eur, kde pri každom požiari sa stanovuje východisková hodnota, pretože sa nedá hovoriť o tom, že sa zničí celá uvedená nehnuteľnosť a, že by sa niektoré komponenty z uvedenej nehnuteľnosti nedali dobudúcna použiť. Následne sa svedok vyjadroval kto a akým spôsobom rozhodol o krátení plnenia v rozsahu 70%. Svedok k tomu uviedol, že z poistnej udalosti sa odpočítavala výška krátenia s tým, že sa vychádzalo z rizík, ktoré mohli poškodiť majetok. V prípade uvedenej škody príčinou vzniku škody bolo porušenie predpisov, nebola tam žiadna „VIS major“ udalosť. Pri krátení sa zohľadnilo všetko čo mohlo mať vplyv na vznik škody. V prípade žalobcov to bolo predovšetkým zanedbanie predpisov. Konštatoval, že stavba bola spôsobilá na kolaudáciu a pri kolaudácii by bolo možné prísť na chyby, ktoré boli dôsledkom vzniku požiaru. Stavba bola krytá do dňa kolaudácie, ktorú od roku 2009 do roku 2017 pokrývalo poistenie pre riziká na rozostavanú stavbu. Štandardne však stavba mala byť dokončená, skolaudovaná, nakoľko mali indície, že bola užívaná. Aj napriek tomu, že uvedená nehnuteľnosť bola vedená ako rozostavaná stavba, bola žalobcami užívaná. Ďalším kritériom pri krátení bolo to, že komín a kúrenie bolo vybudované už v roku 2006 a absentovalo odborné stanovisko a vyjadrenie, ktoré by v prípade kolaudácie mali žalobcovia vydané. Všetky tieto skutočnosti zosumarizovali a rozhodlo sa o krátení poistného plnenia v rozsahu 70%. Svedok potvrdil, že takýto návrh robí on ako likvidátor a podlieha to schvaľovaniu komisie. Pri žalobcoch zohralo rolu aj to, že tepelné zariadenie malo zlú technickú vybavenosť a škoda vznikla fyzickou činnosťou používania uvedenej nehnuteľnosti.

9. Ďalším svedkom vypočúvaným v konaní vzhľadom na obranu a námietky žalovanej bol M.. J. Y., ktorý bol stavebníkom a uvedený krb žalobcom vyhotovoval. V priebehu konania strany sporu doložili do spisu výpis zo živnostenského registra Okresného úradu Zvolen, z ktorého bolo zistené, že M.. J. Y. mal živnostenský list zo dňa 5.11.1992. Momentálne je stav neaktívny s tým, že predmetom podnikania, ktoré boli zrušené a zaniknuté bolo aj vykonávanie bytových občianskych stavieb; vykonávanie inžinierskych stavieb. V rámci výsluchu dňa 13.5.2021 svedok uviedol, že žalobcov pozná z videnia z Mesta H.. Bližší vzťah k nim nemal. Bol oslovený žalobcami na výstavbu krbu, komína na nehnuteľnosti v J. Y.. V čase vykonávania tejto výstavby mal oprávnenie na takúto stavebnú činnosť. Potvrdil, že krb staval sčasti, nerobil však povrchové úpravy. Komín a celá stena už na tejto nehnuteľnosti u žalobcov stála. On vkladal len krbovú vložku, osadil ju na komín a obmuroval. Nepamätal si úplne presne vzhľadom na dlhý časový odstup (cca 10 rokov), ale na krbe robil aj teplovzdušné rozvody s tým, že neboli na poschodí hotové ešte priečky. Predpokladal, že krb bol aj vyskúšaný po osadení krbovej vložky. Materiál a podklady žalobcom nedával. On mal v tom čase oprávnenie na vykonávanie bytových a občianskych stavieb v čom boli zahrnuté kompletné stavby. Mal stavebnú firmu a mal štyridsať zamestnancov. Ďalej sa svedok vyjadril k samotnému postupu pri výstavbe krbu s tým, že osadil vložku do komína, ku komínu a na podlahu štandardne napojil na komín buď antikorovými alebo oceľovými rúrami, avšak vzhľadom na odstup času si presne nespomínal. Väčšinou však používal certifikované antikorové rúry a predpokladal, že takéto boli použité aj v prípade žalobcov. Hore na krbe nechal otvory, na ktoré sa dal napojiť rozvod pre teplovzdušné prieduchy. Dolnú časť obmuroval na požadovaný tvar a veľkosť krbu. Krbová vložka bola štandardná 70 cm šírky. Žiadnu izoláciu nepoužil, pretože to bol kamenný komín čo sú nehorľavé materiály. Poprel, že by použil nejaké neštandardné materiály pri stavbe krbu. Komín bol vyložený andezitovým kameňom a bol súčasťou celej andezitovej steny.

10. V konaní boli vypočutí svedkovia syn žalobcov N. U. a jeho manželka O. U.. Obaja potvrdili, že pri škodovej udalosti dňa 16.12.2017 boli na chate. V ten deň sa vracali zo V. a cestovali do Z. v tom čase ešte k budúcim svokrovcom. Na chate sa zastavili vo večerných hodinách okolo 19.00 hod. s tým, že chata bola vykúrená, bolo v nej príjemne. Doobeda tam bol žalobca temperovať, pretože vedeli, že sa tam zastavia. Predtým než išli s manželkou spať priložili do krbu jedno - dve polienka na noc. Spať išli okolo polnoci. Ráno, po jednej hodine, zobudila svedkyňa manžela s tým, že ju zobudil praskot, pukot a v chate niečo smrdelo. Svedok sa išiel pozrieť do krbu s tým, že polienka už mali byť zhorené a pátral po tom čo praská. Z balkónika na poschodí zistil, že horí strop s tým, že sa to snažil uhasiť hasiacim prístrojom. Manželka za ten čas volala hasičov. Požiar sa snažili uhasiť, ale všetko už bolo

veľmi zadymené. Požiar po príchode hasičského záchranného zboru hasili do ranných hodín 6-7 hodiny. Svedok uviedol, že z vonku požiar nebolo vidieť, len v interiéry a horelo to pod plafónom. Od prvého telefonátu na príslušný hasičský a záchranný zbor uplynulo asi 25-30 minút než sa tam dostala technika. Svedok poprel, že by komín a krb budoval s otcom svojpomocne. Uviedol, že mali na to odborného pracovníka, ktorý im komín vybudoval. Pred tým než si išli ľahnúť vypil asi deci šampanského, nakoľko na druhý deň pokračoval na návštevu k svokrovcom. Ďalej sa svedok vyjadroval aj k tomu v akom stave bola nehnuteľnosť po požiari a zásahu hasičského a záchranného zboru s tým, že bol otcovi pomáhať pri likvidácii obhoreného a zničeného zostatku z chaty.

11. V rámci konania bol vypočutý aj samotný žalobca, ktorý sa k žalobe vyjadril na pojednávaní dňa 14.7.2020 a 11.11.2021. V rámci svojich výpovedí uviedol, že celú chatu stavali prostredníctvom rôznych spoločností a ľudí, ktorí mali na to odborné vedomosti. Betonárske práce im robila spoločnosť COMBIN, vrch, konštrukcie, drevo robila firma Robstav zo Zvolena. Rovnako mal firmu na zatepľovanie, vodu, elektrinu a kúrenie im robil pán Y. na základe doporučenia. Krb bol v podstate monolit, ktorý bol jeden kus, bola to krbová vložka, ktorá bola zo všetkých štyroch strán obetónovaná. Z bokov boli prieduchy ako teplovzdušné vedenie, ktoré bolo tiež zaizolované. Na chate nerobil nič svojpomocne. Každá vec, ktorá sa robila vrátane kúrenia a krbu boli následne otestované či dobre ťahá a kúri. Nakoľko stavba nebola skolaudovaná potvrdenie o skúške kúrenia nemal, avšak krb a komín vyskúšali. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o chatu v lesoch tak uviedol, že cez zimné mesiace chatu prekuroval. Žalobca sa vyjadril aj k tomu, že v rámci likvidácie odpadu z chaty zo zvyškov, ktoré ostali sa nedalo použiť absolútne nič. Následne v priebehu konania na otázky zo strany súdu vzhľadom na správu hasičského a záchranného zboru uviedol, že teplovzdušné rozvody boli nad krbom. Tie boli obalené v tubuse 5 cm vrstva a potom bol nobasil a hliníková fólia. Tieto rozvody boli zabezpečené na tri spôsoby. Išli ponad plafón s tým, že tu bola ešte 10 cm izolácia a až potom boli izolované teplovzdušné rozvody. V strešnej časti boli klieštiny, ktoré boli napojené na pomúrnicu, nad nimi bola priepustná fólia, 10 cm nobasilu a až potom boli dve rúry, ktoré mali hliníkový rozvod. Okolo nich bol tvrdený nobasil asi o šírke 5 cm a celé to bolo obalené v hliníkovej fólii. Pokiaľ by neboli takýmto spôsobom tie rozvody zabezpečené, zaizolované, vykuroval by sa strešný priestor a nie chata. Najbližšie drevené časti ku krbu boli drevené časti vo forme rámov okien, ktoré po požiari neboli vôbec obhorené. Dym a požiar vznikol z hornej strešnej časti pod štítom.

12. Podľa ustanovenia (ďalej aj ako „OZ“) poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

13. Podľa ustanovenia súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

14. Podľa ustanovenia právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

15. Podľa ustanovenia ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.

16. Podľa ustanovenia poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené.

17. Podľa ustanovenia kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.

18. Podľa ustanovenia ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Poistiteľ nie je oprávnený počas trvania poistnej zmluvy plnenie z poistnej zmluvy znížiť z dôvodu, že poistné nebolo riadne a včas zaplatené.

19. Podľa ustanovenia z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.

20. Podľa ustanovenia plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok. 21. Podľa ustanovenia , veta prvá a dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

22. Podľa ustanovenia Nariadenia vlády SR č. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

23. Podanou žalobou žalobcovia žiadali zaplatenie poistného plnenia v plnej výške z poistenia majetku na základe poistnej zmluvy a poistných podmienok tam dojednaných. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 16.12.2017 došlo k poistnej udalosti na predmete poistenia, ktorú žalobcovia riadne a včas nahlásili. Rovnako nebolo sporné, že uvedený objekt, na ktorom došlo k poistnej udalosti bol riadne poistený poistnou zmluvou č. 400001107, účinnou od 15.3.2006 ako združené poistenie budov, domov a rozostavaných stavieb a zariadení domácnosti, predmetom ktorej bolo poistenie rozostavanej rekreačnej chaty. Ročné poistné predstavovalo sumu v tom čase 1.234,-- Sk. V roku 2009 poistná zmluva bola prepracovaná, v plnom rozsahu ju nahradila poistná zmluva č. 1204020209 s ročným poistným 61,08 Eur. Preto pokiaľ žalovaná namietala, že stavba nebola skolaudovaná do 30.06.2007 (ako je uvedené v stavebnom povolení), táto námietka neobstojí vzhľadom na prepracovanú poistnú zmluvu z roku 2009 na rozostavanú stavbu. Rovnako nebolo sporné, že žalobcovia od začiatku poistenia plnili voči žalovanej svoje povinnosti platiť predpísané poistné riadne a včas. Takto uzavretá poistná zmluva bola uzavretá na vopred pripravenom formulárovom tlačive, kde súčasťou poistnej zmluvy boli aj poistné podmienky, ktoré boli vopred vytvorené žalovanou a ich znenie žalobcovia ako spotrebitelia nemohli nijakým spôsobom ovplyvniť. Uzavretie poistnej zmluvy je podmienené aj prijatím vopred naformulovaných poistných podmienok zo strany žalovanej. Rovnako to bolo aj v prípade poistných zmlúv, ktorých súčasťou boli aj všeobecné poistné podmienky, na ktoré žalovaná pri likvidácii poistnej udalosti odkazovala. Medzi stranami nebolo ďalej sporné to, že dňa 16.12.2017 došlo k poistnej udalosti - požiaru, pri ktorej bola zničená väčšia časť predmetu poistenia. Podľa správy likvidátora výška škody bola stanovená na čiastku 65.313,50 Eur. Ďalej nebolo sporné ani to, že žalobcom bolo doručené oznámenie o poistnom plnení, kde žalovaná vyčíslila celkovú výšku plnenia po odpočítaní použiteľných zvyškov nehnuteľnosti a zvyškov šrot spolu v rozsahu 24% v sume 15.675,24 Eur a krátila 70% za porušenie povinnosti v zmysle článku 7, ods. 1 všeobecných poistných podmienok, ktoré malo spočívať v nevykonaní všetkých opatrení na to, aby poistná udalosť nenastala (neodborná montáž vykurovacích telies s príslušnými rozvodmi, plné užívanie nehnuteľnosti bez príslušných zákonných ustanovených revízií vykurovacieho a komínového telesa v celkovej výške 35.647,-- Eur). Žalobcovia s takýmto postupom žalovanej nesúhlasili a podanou žalobou žiadali doplatiť krátenú čiastku 70% z poistného plnenia a 24% z použiteľných zvyškov nehnuteľností a zvyškov šrotu, ktoré neboli vôbec použiteľné vzhľadom na rozsah škody a následný zásah hasičského a záchranného zboru.

23.1. Žalovaná naopak s podanou žalobou nesúhlasila. Popierala ich nárok na poskytnutie plnenia v plnej výške. Pokiaľ išlo o krátenú časť 70% z poistného plnenia vychádzala zo správy Hasičského a záchranného zboru v V. nad L. zo dňa 19.1.2018, kde príslušný pracovník HaZZ označil za príčinu vzniku požiaru nedodržanie bezpečnej odstupovej vzdialenosti komínového telesa od horľavého materiálu, resp. nedostatočná izolácia teplovzdušného rozvodu. Žalovaná poukazovala na to, že komínové teleso nebolo omietnuté a bolo nevhodne obložené dreveným debnením, ktoré vplyvom dlhodobého účinku tepla začalo horieť. Takéto tvrdenia žalovanej sa v konaní nepreukázali. Zo žiadnej listiny ani výpovede nevyplynulo, že komínové teleso nebolo omietnuté a že by malo byť nevhodne obložené dreveným debnením. Pokiaľ išlo o tvrdenie o nedodržaní odstupových vzdialeností drevenej konštrukcie od komína, táto skutočnosť bola uvedená v správe HaZZ, avšak bez bližšej konkretizácie s poznámkou „resp.

nedostatočná izolácia teplovzdušného rozvodu“. V prípade takéhoto označenia príčiny požiaru sa jedná o dve rozličné skutočnosti a obe bez bližšej konkretizácie. Ani zo správy HaZZ jednoznačne nebolo možné ustáliť presnú príčinu požiaru. Podľa žalovanej tým malo dôjsť k porušeniu vyhlášky o technických podmienkach a požiadavkách na protipožiarnu bezpečnosť pri inštalácii a prevádzkovaní palivového spotrebiča ,elektrotepelného spotrebiča a zariadenia ústredného vykurovania a pri výstavbe a používaní komína a dymovodu a lehotách ich čistenia a vykonávania kontrol a zároveň došlo k porušeniu zákona o ochrane pred požiarmi, za porušenie ktorých bola vlastníkovi nehnuteľnosti uložená bloková pokuta. To znamená, že zo strany žalobcov malo dôjsť k nedodržaniu právnych predpisov, ktoré ustanovujú povinnosť na zamedzenie škôd s poukazom na ustanovenie v spojení s článkom 7, bod 1 všeobecných poistných podmienok, na ktoré žalovaná poukazovala aj pri vyčíslení a krátení poistného plnenia. Súd mal za to, že žalovaná vychádzala zo všeobecných ustanovení, ktoré vo všeobecnosti upravujú práva a povinnosti, ale žalovaná neuviedla konkrétne, ktoré preventívne opatrenia mali byť žalobcami zanedbané, resp. porušené. Ďalej žalovaná namietala aj samotný fakt, že tepelné krbové teleso bolo vystavané človekom, ktorý nemal oprávnenie na výkon takejto činnosti. Poverená osoba nemala živnostenské oprávnenie na remeselnú živnosť kachliarstvo a vzhľadom k tomu je nemožné akceptovať aj tvrdenia žalobcov, že realizácia výstavby komínového telesa bola vykonávaná osobou licencovanou na výkon takejto stavebnej činnosti. Ani táto námietka žalovanej neobstojí vzhľadom na rozsah živnostenského oprávnenia svedka Y. a aj s poukazom na jeho výpoveď. Ani tu nie je možné konštatovať, že žalobcovia porušili svoje povinnosti a mali konať bez náležitej ostražitosti. Rovnako žalovaná poukazovala aj na to, že predmet poistenia bol užívaný bez kolaudačného rozhodnutia a to aj napriek tomu, že sa jednalo o dokončenú stavbu, ktorej časti boli samostatne užívania schopné. Aj tu dochádzalo k porušeniu prevenčnej povinnosti, nakoľko ak by žalobcovia v rámci kolaudačného konania museli vykonať revízne vykurovacie tlakové skúšky bolo by sa zistilo, že nespĺňa krbové teleso požadované parametre. Rovnako ani táto námietka žalovanej nebola v konaní preukázaná. Z toho, že sa v nehnuteľnosti nachádzali elektrospotrebiče a kuchynské náradie, prípadne drogéria, nie je možné bez ďalšieho vyvodiť záver, že nehnuteľnosť bola riadne užívaná. Žalovaná mala za to, že došlo k vedomému porušeniu povinností zo strany žalobcov. Žalovaná s poukazom na ustanovenie mala za to, že tu bolo na ich strane právo ponížiť poistné plnenie práve z dôvodu vád predmetu poistenia spočívajúcich v užívaní nehnuteľnosti bez príslušných rozhodnutí a používanie krbového zariadenia bez revízií a skúšok. Navyše žalovaná poukazovala na to, že pri ohliadke danej nehnuteľnosti neboli zistené také statické vady, ktoré by odôvodňovali úplnú sanáciu nehnuteľnosti a skutočnosť, že nie je možné danú nehnuteľnosť opraviť. Rovnako aj zvyšky a šrot, ktoré boli ponížené v rámci plnenia boli použiteľné a dali sa využiť. Spôsob ich využitia však neuviedla.

23.2. Z uvedeného je zrejmé, že predmetom sporu bolo hlavne oprávnenie žalovanej dospieť ku kráteniu poistného plnenia a rozsah tohto krátenia. Vzhľadom na rozsah krátenia poistného plnenia vo výške až 70% súd vypočul likvidátora, ktorý celú poistnú udalosť likvidoval a ktorý pripravil podklady pre komisiu pri úplnom uzavretí poistného plnenia. Právny základom na postup žalovanej spočívajúci v 70% krátení poistného plnenia bolo konštatovanie žalovanej spočívajúce v porušení povinnosti žalobcov v dôsledku neodbornej montáže vykurovacích telies s príslušnými rozvodmi, následné plné užívanie nehnuteľnosti bez príslušných zákonom vykonaných revízií. Svedok M.. J. E. v rámci svojej výpovede uviedol, že po ohliadke a doohliadke predmetu poistenia konštatoval, že stavba bola spôsobilá na kolaudáciu a napriek tomu žalobcovia túto stavbu neskolaudovali a plne ju užívali. Počas celého konania poukazovala žalovaná, na to, že pri kolaudácii by museli žalobcovia doložiť odborné stanoviská a správy, z ktorých by boli zistené vady a nedostatky na vykurovacom telese a tým by sa zamedzilo k vzniku požiaru. Bližšie, o ktoré stanoviská, správy, revízie sa malo jednať svedok a ani žalovaná nešpecifikovali. Z tohto pohľadu sa vyjadrenia žalovanej javia hypotetické s tým, že nie je možné uzavrieť takéto tvrdenie ako dôvod pre oprávnenie žalovanej znížiť poistné plnenie. V rámci oznámenia o krátení a následného vysvetlenia k oznámeniu o krátení v priebehu konania žalovaná poukazovala na to, že správa z Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v V. nad L. zo dňa 18.1.2018 poukazovala ako jedinú príčinu vzniku požiaru nedbalosť a neopatrnosť zhotoviteľa pri zhotovení komínového telesa alebo strešnej konštrukcie. Zo žiadneho iného záveru tohto oprávneného subjektu nevyplýva, že by k požiaru došlo z dôvodu absencie odborných revízií, stanovísk alebo iných správ štátnych inštitúcií. Za účelom objasnenia spôsobu výstavby tepelného zariadenia a odbornej spôsobilosti vykonávať takéto stavby súd vypočul svedka M.. Y., ktorý vykonával osadenie krbovej vložky a ktorý popísal postup pri vyhotovení komínu. Súd nezdieľal názor žalovanej, že sa jednalo o osobu nie odborne spôsobilú vzhľadom na v tom čase platné živnostenské oprávnenie. Rovnako neobstojí tvrdenie žalovanej, že v prípade M..

Y. malo ísť o osobu, ktorá nemala dostatočné zručnosti a vedomosti a už vôbec nie o svojpomocné vybudovanie tepelného zariadenia. Naopak z listín a výsluchov tak žalobcu v 1. rade, ako aj svedka súd dospel k záveru, že vykurovacie zariadenie a stavebné práce vykonávala osoba, ktorá mala odbornú spôsobilosť a odborné znalosti. Rovnako si tieto skutočnosti preverovali aj žalobcovia a až následne na základe doporučenia zverili túto prácu osobe odborne spôsobilej. Ani v tomto postupe súd nevidel pochybenia zo strany žalobcov tak ako na ne poukazovala žalovaná. Stavebné práce, konštrukcie, hrubú stavebnú výrobu chaty vykonávali žalobcovia prostredníctvom stavebných firiem, ktoré mali k takejto činnosti odbornú spôsobilosť. Naopak súd konštatuje, že ani po výsluchu M.. E. a z likvidačného spisu nebolo zrejmé z akého dôvodu pristúpila žalovaná k poníženiu poistného plnenia až v rozsahu 70%, na základe čoho bola ustálená táto výška a čo konkrétne viedlo žalovanú k ustáleniu takejto výšky. Neustále v priebehu konania bolo konštatované, že ku kráteniu v rozsahu 70% došlo z dôvodu porušenia povinností podľa článku 7, ods. 1 všeobecných poistných podmienok a to nevykonaním všetkých opatrení, aby poistná udalosť nenastala, kde je bližšie zdôvodnená ako neodborná montáž vykurovacích telies s príslušnými rozvodmi, plné užívanie nehnuteľnosti bez príslušných zákonom stanovených revízií vykurovacieho a komínového telesa. Nikde bližšie nevyplýva, ani v priebehu konania nebolo preukázané a zistené, aké revízie vykurovacieho a komínového telesa boli potrebné v čase existencie poistnej zmluvy na zabezpečenie rozostavanej stavby a rovnako podľa názoru súdu nebola preukázaná neodborná montáž vykurovacích telies s príslušnými rozvodmi a vôbec nie plné užívanie nehnuteľnosti bez príslušných zákonom stanovených revízií. To, že sa v nehnuteľnosti nachádzali hnuteľné veci slúžiace k bežnej potrebe, na ktoré v rámci vyjadrení žalovaná poukazovala ešte samé o sebe neznamená plné využívanie a užívanie danej nehnuteľnosti. Tvrdenia žalobcov o temperovaní uvedenej nehnuteľnosti vzhľadom na lokalitu a celkové vybavenie danej nehnuteľnosti a tiež výluku, ktorá bola podchytená v poistnej zmluve svedčia v prospech žalobcov s tým, že v dôsledku tuhých zím a možnosti narušenia vodovodných potrubí sa vyžadovalo, aby uvedená nehnuteľnosť bola zo strany žalobcov temperovaná. Rovnako súd výsluchom svedkov syna a nevesty žalobcov, ktorí sa v uvedený deň v nehnuteľnosti nachádzali, nezistil, že táto nehnuteľnosť bola obývaná. Ani zo všeobecného vyjadrenia žalovanej nie je možné zistiť prečo došlo ku kráteniu v rozsahu 70%, na základe akých ukazovateľov a kritérií práve v takomto rozsahu. To, že žalovaná má právo uplatniť a postupovať v zmysle ustanovenia a môže pristúpiť k zníženiu poistného plnenia súd nespochybňuje, ale môže tak konať iba za predpokladu, keď preukáže, že na strane poisteného došlo k vedomému porušeniu povinnosti a toto vedomé porušenie povinností malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na rozsah škody. To v prípade žalobcov podľa názoru súdu preukázané nebolo.

23.3. Rovnako súd mal za to, že dokazovaním nebolo preukázané ani oprávnenie pristúpiť ku kráteniu poistného plnenia v rozsahu 24% o použiteľné zvyšky nehnuteľností a zvyškov/šrot. Výsluchom svedkov, ale aj samotného žalobcu a tiež z listín doložených do spisu vyplynulo, že uvedená nehnuteľnosť bola jednak požiarom a jednak zásahom hasičského a záchranného zboru značne zničená. Nezostali v rámci likvidácie poistnej udalosti žiadne upotrebiteľné zvyšky a pokiaľ by tam nejaké zvyšky titulom šrotu, na ktorý žalovaná poukazuje ostali a mal by z nich byť nejaký úžitok, prípadne výťažok, nie je preukázané o aké zvyšky sa malo jednať. Naopak žalobcovia doložili doklady - faktúry, ktoré museli uhradiť pri likvidácii odpadu jej odvozom po požiari a zásahu hasičského a záchranného zboru. Rovnako tak žalobcovia v rámci konania deklarovali a preukázali výdavky v súvislosti nielen s odstraňovaním dôsledkov poistnej udalosti, ale aj následne náklady vynaložené na vybudovanie chaty po požiari. Žalovaná všeobecne uviedla krátenie poistného plnenia v rozsahu upotrebiteľných zvyškov, avšak konkrétne o aké zvyšky sa malo jednať a opätovne ako dospela k stanoveniu výšky 24% neuviedla. Zo správy hasičského a záchranného zboru bolo konštatované použitie ťažkej mechaniky spolu s množstvom vody, ktoré boli použité na uhasenie požiaru. Aj z fotodokumentácie je zrejmé, že po zásahu hasičského a záchranného zboru zostala nehnuteľnosť poškodená a žalobcovia boli nútení odstrániť nielen podkrovie, ale aj nadzemné podlažie o čom svedčí statický posudok vyhotovený na základe objednávky žalobcov a doložený žalovanej v rámci likvidácie do spisu. Preto pokiaľ žalovaná krátila poistné plnenie aj o použiteľné zvyšky nehnuteľnosti a zvyšky/šrot bolo potrebné konkretizovať, o ktoré použiteľné zvyšky nehnuteľnosti sa malo jednať a rovnako o aký šrot a v akej výške sa jednalo. V tejto súvislosti súd poukazuje, že žalovaná krátila poistné plnenie s odkazom na všeobecné poistné podmienky článok 7, bod 1, ktoré je všeobecné prevenčné ustanovenie, kde sa ukladá poistenému vykonať všetky opatrenia, aby poistná udalosť nenastala, najmä dodržiavať všetky právne a iné predpisy, ktoré ustanovujú povinnosti na zamedzenie škôd. Pokiaľ teda malo na strane žalobcov dôjsť k porušeniu prevenčnej povinnosti, nebolo zrejmé, ktorej prevenčnej povinnosti sa to týkalo. Ako žalovaná odmietla plniť v plnom rozsahu, bolo potrebné presne špecifikovať v čom spočívalo porušenie povinnosti zo strany

žalobcov a akým spôsobom žalovaná dospela k stanoveniu percentuálnej výšky krátenia poistného plnenia. To, že žalobcovia nemali skolaudovanú nehnuteľnosť medzi stranami nebolo sporné, avšak poistenie sa týkalo rozostavanej stavby a nebolo v rámci konania preukázané, že by uvedený krb bol vyhotovený neodbornou montážou, osobou nie spôsobilou na takúto činnosť. Žalovaná podľa vyjadrení znížila plnenie z dvoch dôvodov, jednak neodborne urobenú montáž vykurovacieho telesa, čo v konaní preukázané nebolo a užívanie bez kolaudácie. Čo v tomto prípade rovnako nebolo právne relevantné vzhľadom k tomu, že poistenie, z ktorého žalobcovia vychádzali a na základe ktorého sa domáhali plnenia bolo poistenie zabezpečujúce škody na rozostavanej stavbe čo nehnuteľnosť žalobcov spĺňala. Z týchto dôvodov podľa názoru súdu bolo povinnosťou žalovanej poskytnúť žalobcom poistné plnenie v rozsahu vzniknutej škody. Pokiaľ tak neurobili dostali sa do omeškania uplynutím 15-tich dní od ukončenia šetrenia poistnej udalosti. Dňa 25.4.2018 skončila žalovaná šetrenie poistnej udalosti, čo žalobcom oznámila s tým, že splatnosť poistného plnenia nastala uplynutím 15-dňovej zákonnej lehoty dňom 10.5.2018, odo dňa nasledujúceho tak prináleží žalobcom aj nárok na priznanie úroku z omeškania v zákonom prípustnej maximálnej výške s poukazom na ustanovenie § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 vo výške 5% ročne z dlžnej sumy.

24. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie v spojení s ustanovením . Žalobcovia ako úspešná strana sporu majú nárok na náhradu trov konania voči žalovanej, o výške ktorých bude rozhodnuté s poukazom na ustanovenie súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (, ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).