Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20C-48-2021.pdf
PDF · 99.56 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/48/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobcu G. U., O.. XX.XX.XXXX, V. Y. XXXX/XX, XXX XX X. Š., právne zastúpený JUDr. Martinom Kundrátom, advokátom so sídlom Vajanského 47, 080 01 Prešov, proti žalovanému Mesto Veľký Šariš, so sídlom Námestie sv. Jakuba č. 1, 082 21 Veľký Šariš, IČO: 00 327 972, o vylúčenie veci z exekúcie, takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva a žalobca nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 15.06.2021 domáhal určenia, že nehnuteľnosť - stavba so súpisným číslom 1222, postavená na parcele registra ..C“ č. XXXX, v katastrálnom území Veľký Šariš, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, je vylúčená z exekúcie vykonávanej exekútorom JUDr. Richardom Gibartim, Exekútorský úrad Prešov, č. EX 104/2005, na podklade poverenia na vykonanie exekúcie udeleného Okresným súdom Prešov v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 23Er/l169/2005. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 06.06.2005 vydal okresný súd Prešov poverenie na vykonanie exekúcie proti povinnému ISOA spoločnosť s ručením obmedzeným Prešov v dodatočnej likvidácii, IČO: 31652701, naposledy sídlom: Vajanského 43, 08001 Prešov (ďalej aj ako „povinný“). V súčasnosti exekúciu vykonáva súdny exekútor JUDr. Richard Gibarti, pod spisovou značkou exekučného spisu EX 104/2005. Súdny exekútor vykonáva exekúciu aj predajom nehnuteľnosti - stavby so súpisným číslom XXXX, postavená na parcele registra „C“ č. XXXX, v katastrálnom území Veľký Šariš, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX (ďalej aj „nehnuteľnosť“), ktorá je podľa listu vlastníctva vo vlastníctve povinného. Avšak ešte dňa 25.08.2004 žalobca uzatvoril ako kupujúci kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bola aj kúpa predmetnej nehnuteľnosti. Odo dňa uzatvorenia kúpnej zmluvy až doteraz žalobca túto nehnuteľnosť užíva ako svoju vlastnú. Aj napriek tomu, že vlastnícke právo nebolo nadobudnuté vkladom do katastra, žalobca má za to, že ako dobromyseľný držiteľ veci nadobudol túto nehnuteľnosť do vlastníctva titulom vydržania. Domnieva sa, že v predmetnom exekučnom konaní došlo k porušeniu základnej zásady, na ktorej spočíva exekučné konanie, a to že oprávnený môže byť uspokojený výlučne z majetku vo vlastníctve povinného. Vlastnícke právo k veci je právom, ktoré nepripúšťa exekúciu.
2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. Vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca v tomto prípade nepožíva status oprávneného držiteľa, ergo žalovaný vystupuje ako neoprávnený držiteľ. Z predloženej Kúpnej zmluvy, ktorú žalovaný podpísal, vyjadril s ňou súhlas a porozumel jej, vyplýva, že vlastnícke právo k stavbe prechádza na žalobcu dňom povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (čl. IV, bod 2 Kúpnej zmluvy), teda žalovaný bol oboznámený s tým, že samotným podpisom Kúpnej zmluvy nenadobudne vlastnícke právo k stavbe a tým pádom je nemysliteľný
záver, že žalovaný je dobromyseľný oprávnený nadobúdateľ vlastníckeho práva formou vydržania. U žalobcu absentovalo vynaloženie náležitej starostlivosti/opatrnosti, ktorá je objektívne očakávaná pri uzatváraní takých právnych úkonov, akými sú prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Žalobca sa o nadobudnutí, resp. nenadobudnutí vlastníckeho práva k stavbe mohol kedykoľvek presvedčiť lustráciou katastra nehnuteľností, ktorý je verejne prístupný. Žalobca mal časový priestor vyše 16 rokov na to, aby sa o tejto skutočnosti presvedčil a prípadne podal žalobu o určenie vlastníckeho práva na príslušný súd. V zmysle uvedeného sa žalobca nemôže označiť za dobromyseľného vydržateľa. Podľa ustálenej judikatúry, v prípade, že osoba užíva nehnuteľnosť v dobrej viere, že ju vlastní, vzťahujú sa na ňu práva a povinnosti vlastníka, t. j. okrem iného aj daňová povinnosť, konkrétne daň z nehnuteľnosti, pričom mesto ako správca dane neeviduje žalobcu ako platiteľa dane z nehnuteľnosti vo vzťahu ku stavbe. V zmysle vyššie uvedeného považuje nárok žalobcu za nedôvodný a má za to, že stavba je vo vlastníctve spol. ISOA spoločnosť s ručením obmedzeným Prešov v dodatočnej likvidácii.
3. Žalobca v replike nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že oboznámením sa so znením zmluvy v zmysle ktorej vlastnícke právo prechádza na kupujúceho až vkladom do katastra nehnuteľností z neho robí nedobromyseľného držiteľa predmetnej nehnuteľnosti. Žalobca uzatvoril s obchodnou spoločnosťou ISOA spoločnosť s ručením obmedzeným Prešov ako predávajúcim kúpnu zmluvu a pri uzatváraní tejto zmluvy ho konateľ predávajúceho ubezpečil, že vybaví všetky ďalšie formálne náležitosti. Na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy sa žalobca ujal držby predmetnej nehnuteľnosti a od vtedy túto nehnuteľnosť bez prerušenie užíva už takmer 17 rokov. Žalobca predmetnú nehnuteľnosť počas celej doby držby udržiaval a rekonštruoval na vlastné náklady s vedomím, že mu patrí. Až dávno po uplynutí vydržacej doby bol žalobca kontaktovaný súdnym exekútorom, že jeho nehnuteľnosť bude predmetom dražby v exekučnom konaní. Žalobca ďalej nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že sa počas plynutia vydržacej doby mohol presvedčiť o vlastníctve k danej nehnuteľnosti lustráciou v katastri nehnuteľností a táto skutočnosť by ho mala postaviť do pozície nedobromyseľného držiteľa. Žalobca uzatvoril kúpnu zmluvu ktorá je platným nadobúdacím titulom k danej nehnuteľnosti a počas plynutia vydržacej doby žalobcu nikto nevyzval k vydaniu držanej nehnuteľnosti a teda žalobca nemohol mať dôvod pochybovať o svojom vlastníckom práve k tejto nehnuteľnosti a ani potrebu lustrovať svoje vlastnícke právo v katastri nehnuteľností. Žalobca je bez akýchkoľvek pochybností dobromyseľným držiteľom predmetnej nehnuteľnosti.
4. Žalovaný v duplike uviedol, že žalobca mal a mohol vedieť, že nadobudnutie vlastníckeho práva kúpnou zmluvou je podmienené povolením vkladu do katastra nehnuteľností. Takéto konanie, resp. nekonanie žalobcu možno kvalifikovať ako neospravedlniteľný omyl. Základom oprávnenej držby je iba ospravedlniteľný omyl. Súdna prax je jednotná v tom, že posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Ďalej uviedol, že samotné vyjadrenie predávajúceho, že „vybaví všetky ďalšie formálne náležitosti,, nie je spôsobilé privodiť žalobcovi titul oprávneného držiteľa. Práve naopak, nakoľko bol žalobca uzrozumený o tom, že na nadobudnutie vlastníckeho práva je potrebný ešte „ďalší formálny úkon“ v zmysle vyjadrenia žalobcu a zároveň už spomínaná vedomosť žalobcu o tom, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudne až vkladom do katastra nehnuteľností, v zmysle ustanovenia vlastnoručne podpísanej zmluvy svedčia o tom, že žalovaný nepostupoval s bežnou (normálnou) mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať a ktorej absencia spôsobuje neoprávnenosť držby.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
6. Žalobca pri svojom výsluchu uviedol, že nehnuteľnosť kúpil v roku 2004. Od prvého dňa túto nehnuteľnosť užíva. Bola vo vyhoretom stave, pričom ju zveľadil a stále k nej pristupuje ako k vlastnej, t.j. 17. rokov. Všetky otázky, čo sa týka prevodu, mal vyriešiť predávajúci. Po takej doby by čakal od mesta nejakú pomoc. 60 rokov žije meste. Ďalej uviedol, že po desiatich rokoch ho vyzval pán zo spoločnosti ISOA spol. s r.o. v Prešove, že na základe čoho užíva túto nehnuteľnosť. Oznámil mu, že to je na základ kúpnej zmluvy. Neplatí daň z nehnuteľnosti, nakoľko všetky náležitosti ohľadne predaja mal vybaviť predávajúci.
7. Žalobca ako kupujúci uzatvoril so spoločnosťou ISOA spoločnosť s ručením obmedzeným Prešov ako predávajúcim, dňa 25.08.2004 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola stavba súpisné číslo XXXX, kravín, postavenej na parc. č. XXXX/XX a ošipárne, súpisné číslo XXXX bez pozemku, postavenej na
parc. č. XXXX/XX, v kat úz. Prešov. Podľa bodu IV. Prechod vlastníctva, vlastníctvo k nehnuteľnostiam prechádza na kupujúceho dňom povolenia vkladu Katastrálnym úradom. Správny poplatok za návrh na povolenie vkladu a náhradu dane z prevodu nehnuteľnosti zaplatí kupujúci.
8. Podľa indikatívnej informácie z Centrálneho registra exekúcii dňa 06.06.2005 vydal okresný súd Prešov poverenie na vykonanie exekúcie proti povinnému ISOA spoločnosť s ručením obmedzeným Prešov v dodatočnej likvidácii, IČO: 31652701, naposledy sídlom: Vajanského 43, 08001 Prešov. V súčasnosti exekúciu vykonáva súdny exekútor JUDr. Richard Gibarti, pod spisovou značkou exekučného spisu EX 104/2005.
9. Listom zo dňa 25.03.2013 bol žalobca vyzvaný k oznámeniu dôvodu, na základe ktorého došlo z k užívaniu nehnuteľnosti inak bezodkladne navrhne príslušnému súdu, aby uložil povinnosť vypratať túto nehnuteľnosť.
10. Zistený skutkový stav súd právne posúdil:
11. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ (ďalej aj ako „EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
12. Podľa § 55 ods. 1 EP, právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu, môže tretia osoba uplatniť voči oprávnenému na súde žalobou na vylúčenie veci z exekúcie podľa Civilného sporového poriadku.
13. Podľa § 129 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
14. Podľa § 130 ods. 1 občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
15. Podľa § 132 ods. 1 občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
16. Podľa § 134 ods. 1 občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
17. Vykonaným dokazovaním hodnotiac dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
18. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že nehnuteľnosť - stavba so súpisným číslom XXXX, postavená na parcele registra ..C“ č. XXXX, v katastrálnom území X. Š., zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, je vylúčená z exekúcie vykonávanej exekútorom JUDr. Richardom Gibartim, Exekútorský úrad Prešov, č. EX 104/2005, na podklade poverenia na vykonanie exekúcie udeleného Okresným súdom Prešov v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 23Er/l169/2005
19. Excindačná žaloba je žalobou určovacou, preto je potrebné skúmať naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení. Keďže naliehavý právny záujem žalobcu na podanej žalobe vyplýva z právneho predpisu, a síce Exekučného poriadku, žalobca v prejednávanej veci nebol povinný naliehavý právny záujem preukazovať. Pri excindačnej žalobe spočíva naliehavý právny záujem žalobcu v tom, že mu hrozí, že vec bude speňažená. Rozsudok o vylúčení veci z exekúcie je určením existencie práva žalobcu k veci, pričom toto určenie nie je identifikovateľné z výroku rozsudku, ale z jeho odôvodnenia.
20. Predpokladom úspešnosti žaloby na vylúčenie veci z exekúcie je preukázanie práva tretej osoby k tejto veci, ktoré nepripúšťa exekúciu. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena
v rozsahu, v ktorom spočíva na účastníkovi konania bez ohľadu na jeho procesné postavenie, predovšetkým na účastníkovi tvrdiacom, že stav zakladajúci jeho právo nastal, t.j. žalobcovi. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Ustanovenie § 55 Exekučného poriadku vyjadruje jednu zo základných zásad exekučného konania, a to zásadu, podľa ktorej oprávnený má byť uspokojovaný výlučne z majetku povinného (odsek 1). Nemožno totiž vylúčiť, že úkony exekútora postihnú aj veci, ktoré nepatria povinnému, ale svedčí im právo tretej osoby, voči ktorému je exekúcia neprípustná. Chránia sa len práva k veci, a to hnuteľnej alebo nehnuteľnej. Spravidla pôjde o vlastnícke a spoluvlastnícke právo tretej osoby.
21. Žalobca v konaní tvrdil, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudol vydržaním. K tomu, aby došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním je potrebné, aby boli splnené zákonné predpoklady: 1. nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, 2. nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom stanovenej doby, 3. spôsobilý predmet vydržania.
22. Účelom inštitútu vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav oprávnenej nepretržitej držby oprávneným držiteľom, ktorý je po stanovenú dobu objektívne presvedčený o svojom domnelom vlastníckom práve. Pri vydržaní ide o taký spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva fyzickou alebo právnickou osobou, pri ktorom sa oprávnený držiteľ po uplynutí zákonom predpísanej doby stáva vlastníkom veci, a tým aj jej skutočným držiteľom.
23. Pri posúdení otázky, či v danom prípade boli splnené podmienky oprávnenej držby vedúce k vydržaniu, nemožno vychádzať len zo skutočnosti, že stav vzniknutý v dôsledku uchopenia držby nebol v súlade s údajmi uvedenými v pozemkovej knihe, príp. v inej verejnej knihe, o ktorých sa držiteľ nepresvedčil. Je potrebné vziať do úvahy všetky okolnosti, za ktorých bola držba uchopená (uznesenie NS ČR z 21.09.2005 sp.zn. 22Cdo/1703/2005).
24. Základnou podmienkou vydržania je držba veci, pričom môže ísť len o oprávnenú držbu. Oprávnenosť držby sa posudzuje so zreteľom na ust. § 130 ods. 1 OZ, t.j. držiteľ musí byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí. Za oprávnenú držbu sa považuje nakladanie s vecou ako so svojou, ak držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí ako vlastníkovi. Držba nie je oprávnená, ak držiteľ nie je v tomto zmysle dobromyseľný. Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere alebo nie, je potrebné vždy ohodnotiť objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samotného účastníka (rozsudok NS ČR z 27.04.2006sp.zn. 22Cdo/984/2006).
25. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí, teda, že je jej vlastníkom, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobrá viera držiteľa musí byť v danej veci posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu od každého subjektu práva vyžadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti o existencii svojho práva. Aj keď je držiteľ subjektívne presvedčený o svojom práve, nebude so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, pokiaľ mu sú alebo musia byť známe skutočnosti, z ktorých by pri zachovaní obvyklej opatrnosti musel spoznať, že nie je subjektom práva, o ktorého vydržanie ide.
26. Pri hodnotení dobrej viery je vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať, počas celej vydržacej doby dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobrá viera zaniká v okamihu, kedy sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec podľa práva patrí (rozsudok NS ČR zo dňa 07.05.2002 sp.zn.22Cdo/1843/2000).
27. Dobromyseľnosť držiteľa musí trvať po celú zákonom predpísanú dobu potrebnú na vydržanie. V prípade, že v priebehu tejto doby držiteľ dobrú vieru stratí (napr. tým, že zistí, že mu podľa všetkého vec právom nepatrí), dôjde k prerušeniu vydržacej doby. Súkromné právo tu vychádza zo zásady, že ak sa držiteľ v priebehu vydržacej doby stane zlomyseľným držiteľom, stráca všetky výhody oprávnenej držby.
28. V danej právnej veci bolo preukázané, že žalobca ako kupujúci uzatvoril so spoločnosťou ISOA spoločnosť s ručením obmedzeným Prešov ako predávajúcim, dňa 25.08.2004 kúpnu zmluvu k spornej nehnuteľnosti. Podľa bodu IV. Prechod vlastníctva, vlastníctvo k nehnuteľnostiam prechádza na kupujúceho dňom povolenia vkladu Katastrálnym úradom. Správny poplatok za návrh na povolenie vkladu a náhradu dane z prevodu nehnuteľnosti zaplatí kupujúci. V konaní bolo nesporné, že žalobca nenadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, keďže nebol podaný návrh na vklad.
29. Súd má za to, že v danom prípade žalobca nenadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti vydržaním, keďže neboli splnené podmienky vydržania a to dobromyseľnosť žalobcu. V konaní nebolo sporné, že žalobca nehnuteľnosti užíva od uzavretia kúpnej zmluvy, avšak podľa názoru súdu, žalobca nebol dobromyseľný už samotným vstupom do držby. Ako bolo uvedené vyššie podľa bodu IV. kúpnej zmluvy
- Prechod vlastníctva, vlastníctvo k nehnuteľnostiam prechádza na kupujúceho dňom povolenia vkladu Katastrálnym úradom. Správny poplatok za návrh na povolenie vkladu zaplatí kupujúci. V konaní nebolo preukázané a nakoniec ani tvrdené, že žalobca zaplatil súdny poplatok za návrh na vklad. Z toho je teda zrejmé, že žalobca si musel byť vedomý, že návrh na vklad nebol podaný a teda nenadobudol vlastnícke právo. Rovnako v konaní vypovedal, že nezaplatil daň z nehnuteľnosti, čo podľa zmluvy mal vykonať najneskôr do 60 dní odo dňa uzavretia kúpnej zmluvy. Tvrdenie žalobcu, že všetky náležitosti mal vysporiadať predávajúci sa súdu javí ako účelové. Ak by to tak malo byť, do kúpnej zmluvy by nebol daný bod o tom, že žalobca zaplatí poplatok za návrh na vklad a následne aj daň z prevodu nehnuteľnosti. Ak žalobca nepredložil žiaden doklad o úhrade, už od uzavretia zmluvy nemohol byť v dobrej viere, že mu vlastnícke právo patrí. Musel si byť vedomý, že vlastnícke právo je viazané na vklad do katastra nehnuteľnosti. Takéto konanie, resp. nekonanie žalobcu možno kvalifikovať ako neospravedlniteľný omyl.
30. Ak by však aj bol žalobca dobromyseľný pri vstupe do držby (čo súd vzhľadom na vyššie uvedené vylučuje) tak vydržacia doba by sa prerušila momentom doručenia listu, ktorým bol žalobca dňa 25.03.2013 spoločnosťou ISOA spoločnosť s ručením obmedzeným Prešov vyzvaný k oznámeniu dôvodu, na základe ktorého došlo k užívaniu nehnuteľnosti Skutočnosť, že žalobca mu odpovedal, že nehnuteľnosti užíva na základe kúpnej zmluvy, ešte nezakladá jeho dobromyseľnosť, pretože dobromyseľnosť je potrebné vždy ohodnotiť objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska. Žalobca sa pri bežnej opatrnosti musieť domnievať, že nie je vlastníkom nehnuteľnosti. Za bežnú opatrnosť súd považuje zabezpečenie si listu vlastníctva, prípadne oboznámenie sa s kúpnom zmluvou, z ktorej vyplýva moment nadobudnutia vlastníckeho právo. Žalobca teda doručením tohto listu musel mať dôvodné pochybnosti o tom, že mu vlastnícke právo patrí a teda nemohla uplynúť 10 ročná vydržacia doba.
31. Súd vo veci vykonal všetky žalobcom navrhnuté dôkazy, pričom vykonaným dokazovaním nebola preukázaná dobromyseľnosť držby, ako jedna z podmienok na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Súd preto žalobu zamietol.
32. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, avšak nakoľko si náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú, súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal a žalobca ako neúspešná strana nemá právo na náhradu trov konania.
33. Súd zamietol návrh na výsluch svedka, likvidátora spoločnosti ISOA spoločnosť s ručením obmedzeným Prešov, navrhnutý žalovaným, z dôvodu toho, že takýto výsluchu sa súdu nezdá ako hospodárny, keďže z vykonaného dokazovania vyplynula nedobromyseľnosť žalobcu. Dôkazné bremeno na preukázanie dobromyseľnosti držby je na žalobcovi, ktorý výsluch svedka nenavrhol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).