Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Ek-1658-2024.pdf
PDF · 74.85 KB
Case nature
Subarea
11Ek/1658/2024
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005, so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava-Staré Mesto, proti povinnému: A. B., nar: XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C., o vymoženie 2.676,54 Eur, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti vymoženia 320,31 Eur podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku zamieta.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 31.07.2024 domáhal od povinného vymoženia 2.676,54 Eur, na základe exekučných titulov – výkaz daňových nedoplatkov Daňového úradu Banská Bystrica, pobočka Brezno, č. 102186794/2019 zo dňa 18.09.2019, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 18.09.2019 (ďalej aj ako „Exekučný titul 1“), platobný výmer Daňového úradu Banská Bystrica, č. 652/230/56401/03/Vrá zo dňa 11.12.2003, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 19.01.2004 (ďalej aj ako „Exekučný titul 2“), rozhodnutie Daňového úradu Brezno o vyrubení sankčného úroku č. 652/230/32150/08/Kvie zo dňa 16.07.2008, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 27.08.2008 (ďalej aj ako „Exekučný titul 3“), rozhodnutie Daňového úradu Brezno o vyrubení úroku z omeškania č. 9610301/5/3567794/2012 zo dňa 30.11.2012, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 08.01.2013 (ďalej aj ako „Exekučný titul 4“) a výkaz daňových nedoplatkov Daňového úradu Banská Bystrica, pobočka Brezno, č. 102186799/2019 zo dňa 18.09.2019, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 18.09.2019 (ďalej aj ako „Exekučný titul 1“)
2. Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu.
3. Podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sú tu dôvody, pre ktoré by exekúcia musela byť zastavená, alebo do vydania poverenia na vykonanie exekúcie vzniknú dôvody na zastavenie exekučného konania okrem späťvzatia návrhu na vykonanie exekúcie.
4. Podľa § 69 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31.12.2003 ak je vykonaný úkon na vyberanie, zabezpečenie alebo vymáhanie daňového nedoplatku, premlčacia lehota začína plynúť znovu po skončení kalendárneho roku, v ktorom bol daňový dlžník o tomto úkone upovedomený; daňový nedoplatok je však možné vybrať a vymáhať najneskoršie do dvadsiatich rokov po skončení roka, v ktorom daňový nedoplatok vznikol.
5. . Podľa 85 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Daňový poriadok“) právo na vymáhanie daňového nedoplatku zaniká po 20 rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol.
6. Podľa 165 ods. 1 Daňového poriadku právne úkony a ich účinky pri správe daní, ktoré nastali do účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
7. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 (ďalej len ako „Zákon č. 67/2020 Z. z.“) opatrenia podľa tohto zákona sa uplatňujú počas obdobia od 12. marca 2020, keď vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) vyhlásila mimoriadnu situáciu podľa osobitného predpisu v súvislosti s ohrozením verejného zdravia II. stupňa z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným korona vírusom SARS-CoV-2 na území Slovenskej republiky do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom vláda mimoriadnu situáciu odvolá, ak odsek 3 neustanovuje inak (ďalej len „obdobie pandémie“) a až do uplynutia najneskoršej lehoty podľa tohto zákona.
8. Podľa § 2 ods. 3 Zákona č. 67/2020 Z. z. na účely opatrení podľa § 3 a 4, § 6, § 8 až 12, § 16 až 18a, § 20 až 24a, § 24c až 24h, § 24j, § 24n a 24o, § 33, 34 § 36 ods. 1 a 3, § 36a a § 36c ods. 1 a 2 sa obdobie pandémie považuje za skončené 30. septembra 2020 a na účely opatrení podľa § 7, 24i a 31 sa obdobie pandémie považuje za skončené 31. decembra 2020.
9. Podľa § 9 Zákona č. 67/2020 Z. z. počas obdobia pandémie sa prerušuje plynutie lehoty na zánik práva vyrubiť daň, plynutie lehoty, v ktorej sa premlčuje právo na vymáhanie daňového nedoplatku, a plynutie lehoty na zánik práva vymáhať daňový nedoplatok.
10. S uplynutím času ako objektívnej právnej skutočnosti, je exekučný súd povinný na preklúziu prihliadať z úradnej povinnosti. Preklúzia predstavuje zánik práva, ktoré nebolo uplatnené v zákonom stanovenej lehote. Na to, aby bolo možné prijať záver o tom, že došlo k zániku subjektívneho práva, musia nastať dve skutočnosti súčasne, a to jednak uplynutie prekluzívnej lehoty a opomenutie uplatnenia práva v tejto lehote. Prekludované právo zaniká ex lege, teda priamo zo zákona, pričom je irelevantné, z akého dôvodu veriteľ svoje právo v rámci prekluzívnej lehoty neuplatnil. Keďže právnym následkom márneho uplynutia prekluzívnej lehoty, počas ktorej nebolo právo uplatnené, je zánik tohto subjektívneho práva veriteľa a teda zaniká nárok veriteľa na jeho vymoženie, bolo úlohou exekučného súdu sa zaoberať, okrem iného, aj otázkou, či sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie nedomáha práva na vymoženie takých nárokov, ktoré zanikli z dôvodu preklúzie a teda, či nejde o právo prekludované.
11. Ustanovenie § 85 ods. 4 Daňového poriadku upravuje dĺžku prekluzívnej lehoty tak, že táto uplynie po dvadsiatich rokoch po skončení kalendárneho roka, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Daňový nedoplatok tak zanikne dňom nasledujúcim po dni zániku práva vymáhať daňový nedoplatok. Pre určenie dňa zániku daňového nedoplatku je rozhodujúce určenie dňa, v ktorom došlo k zániku práva vymáhať daňový nedoplatok. Právo na vymáhanie daňového nedoplatku zaniká po 20 rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Skutočnosťou určujúcou začiatok plynutia lehoty je skončenie kalendárneho roka, v ktorom daňový nedoplatok vznikol, t.j. pre exekučný titul 1 daňové priznanie zo dňa 02.04.2001 za zdaňovacie obdobie rok 2000 na dani DPFO (daňový nedoplatok vo výške 177,58 Eur, splatná dňa 02.04.2001), ktorý vznikol v roku 2001 je to 31.12.2001. Lehota skončí 20 rokov po tomto dátume a skončenie nastalo uplynutím 31.12.2021, teda dňa, ktorý sa svojím číselným označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. V súvislosti s plynutím prekluzívnej lehoty však nemožno opomenúť ustanovenie § 9 zákona č. 67/2020 Z. z., v dôsledku ktorého sa jej plynutie prerušilo počas obdobia pandémie. S poukazom na § 2 ods. 1 a 3 zákona č. 67/2020 Z. z. na účely opatrenia uvedeného v § 9 citovaného zákona, bolo obdobie pandémie vymedzené na obdobie od 12.03.2020 do 30.09.2020, t.j. 203 dní, teda o túto dobu sa predĺžilo plynutie prekluzívnej lehoty v zmysle § 69 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. Lehota v zmysle uvedeného ustanovenia, ktorá by v prípade neexistencie opatrení počas pandémie Covid-19 uplynula už dňa 31.12.2021, sa predĺžila o dobu jej neplynutia v zmysle vyššie uvedeného, teda o 203 dní, tak uplynula dňa 22.07.2022 a týmto dňom právo na vymáhanie sumy 177,58 Eur vyrubenej na základe vyššie uvedeného rozhodnutia zaniká. Pre daňový nedoplatok z daňového priznania zo dňa 31.03.2003 za zdaňovacie obdobie rok 2002 na dani DPFO (daňový nedoplatok vo výške 142,73 Eur, splatná dňa
31.03.2003), ktorý vznikol v roku 2003 je to 31.12.2003. Lehota skončí 20 rokov po tomto dátume a skončenie nastalo uplynutím 31.12.2023, teda dňa, ktorý sa svojím číselným označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Lehota v zmysle vyššie uvedeného, ktorá by v prípade neexistencie opatrení počas pandémie Covid-19 uplynula už dňa 31.12.2023, sa predĺžila o dobu jej neplynutia v zmysle vyššie uvedeného, teda o 203 dní, tak uplynula dňa 21.07.2024 a týmto dňom právo na vymáhanie sumy 142,73 Eur vyrubenej na základe vyššie uvedeného rozhodnutia zaniká. Na základe uvedených skutočností súd z úradnej povinnosti prihliadol na márne uplynutie prekluzívnej lehoty.
12. Súd pre úplnosť dodáva, že je potrebné pod „nariadením výkonu rozhodnutia“ v prípade núteného výkonu správneho rozhodnutia v exekúcii podľa Exekučného poriadku, rozumieť začatie exekučného konania (t. j. podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, doručenie návrhu na vykonanie exekúcie súdu). Preto pokiaľ by oprávnený v lehote do 22.07.2022 podal návrh na vykonanie exekúcie súdu, zachovalo by si toto rozhodnutie spôsobilosť byť exekučným titulom v plnom rozsahu. Súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre č. KSNR/25CoE/275/2015 zo dňa 18.05.2016 podľa ktorého takýto výklad zodpovedá aj právnej zásade „vigilantibus iura scripta sunt“ (práva patria bdelým). „Ak má oprávnený niesť zodpovednosť za neustráženie si svojho práva, potom musí byť ustráženie tohto práva závislé od jeho vôle po celú dobu danú mu zákonom k dispozícii. Iba oprávnený môže svojím konaním predísť účinkom uplynutia prekluzívnej lehoty, po ktorej exekučný titul stráca materiálnu vykonateľnosť rozhodnutia.“
13. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že sú tu dôvody, pre ktoré by exekúcia musela byť zastavená a to z dôvodu, že lehota na vymáhanie časti daňových nedoplatkov uplynula ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, preto v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku, súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti 320,31 Eur zamietol.
14. Oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie neuplatnil trovy exekučného konania a zároveň je oprávnený oslobodený od platenia súdneho poplatku v zmysle § 4 ods. 2 písm. a) v spojení s § 4 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Keďže do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania iba oprávnený a navyše oprávnenému preukázateľne žiadne trovy konania ani nevznikli, v danom prípade nebolo medzi kým rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu súd výrok o trovách exekučného konania považoval za nadbytočný (k tomu porovnaj napr. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28.02.2017, sp. zn. 17Co/38/2017) a preto o trovách konania nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.