Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8Co-123-2021.pdf
PDF · 104.9 KB
Case nature
Subarea
8Co/123/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej, v právnej veci žalobkyne: A. B., L. Z.: XX.XX.XXXX, B. B. XX, XXX XX B., zastúpenej: advokátska kancelária Bartošík Šváby s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: Penat, a.s., IČO: 46 986 782, so sídlom Fándlyho 8, 811 02 Bratislava, zastúpenému: advokátska kancelária Nosko & Partners s.r.o., so sídlom Podjavorinskej 2, 811 03 Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 06. septembra 2021, č. k. 18C/44/2021-78, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť strpieť užívanie rozostavaného dvojizbového bytu č. XX H. V. XX,XX F. na X. Z. X. Q. Q. B. H. V.F. X,XX F. T. X. Q. Č.. XX V. U. V. X. X. X. V. J. B. L. na R. B. C., X. na X. Č.. XXXX/XX V. A.. Ú.. Q. F., V.H. na E. V. Č.. XXXX, žalobcom a je povinný zdržať sa konania, ktoré by malo za následok vypratanie žalobcu a jeho majetku z uvedených nehnuteľností, a zároveň je povinný zdržať sa všetkého, čím by bránil žalobcovi v prístupe k uvedeným nehnuteľnostiam a v riadnom užívaní uvedených nehnuteľností, vrátane zdržať sa úkonov, ktoré by mali za následok prerušenie dodávky elektriny a vody, odvodu odpadových vôd, a dodávky ďalších služieb nevyhnutných pre riadne užívanie uvedených nehnuteľností, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Žalobcovi uložil povinnosť podať žalobu vo veci samej proti žalovanému, ktorej predmetom bude určenie, že zmluvný vzťah vyplývajúci zo Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 28.06.2018 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným trvá, a to v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia. Po oboznámení sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj po oboznámení sa s predloženými listinnými dôkazmi, s poukazom na relevantné ustanovenia C.s.p. dospel k záveru, že vyhovie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože je splnená podmienka neodkladnej potreby úpravy pomerov. Považoval za osvedčené, že žalobca so žalovaným uzavreli dňa 28.06.2018 zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, v zmysle ktorej majú zmluvné strany po kolaudácii bytového domu uzavrieť kúpnu zmluvu na nehnuteľnosti špecifikované v Zmluve. Vzhľadom na skutočnosť, že bytový dom nebol skolaudovaný v zmysle podmienok predpokladaných Zmluvou, tak žalovaný umožnil žalobcovi Predmet zmluvy užívať na základe dohody o vstupe do objektu zo dňa 27.07.2020. Žalobca za užívanie Predmetu prevodu uhrádzal žalovanému fakturované sumy za užívanie Predmetu prevodu. Oznámením zo dňa 28.07.2021 žalovaný žalobcovi oznámil, že nastal zánik zmluvného vzťahu medzi ním a žalobcom a zároveň žalobcu vyzval k vyprataniu a odovzdaniu Predmetu prevodu v lehote 10 dní odo dňa doručenia Oznámenia, t. j. do 09.08.2021. Zánik Zmluvy žalovaný odôvodnil tým, že nedodržanie termínu kolaudácie bytového domu významne mení predpoklady, z ktorých žalovaný a žalobca vychádzali pri uzavretí Zmluvy a poukázal na §50a ods. 3 Občianskeho zákonníka. Mal za to, že žalobca osvedčil opodstatnenosť svojho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca oprávnene užíva nehnuteľnosť, ktorá je predmetom budúcej kúpnej
zmluvy. Táto skutočnosť vyplýva z toho, že žalovaný žalobcovi dohodou o vstupe do objektu uzavretou dňa 27.07.2020 umožnil nehnuteľnosť užívať. Za užívanie nehnuteľnosti žalobca preukázateľne uhrádza žalovaným vyúčtované faktúry. Potrebu bezodkladnej úpravy pomerov u žalobcu vyvoláva konanie žalovaného spočívajúce v oznámení o zániku záväzku zo Zmluvy. Z tohto oznámenia je zrejmé, že žalovaný má v úmysle dosiahnuť zánik zmluvného vzťahu so žalobcom, ktorý následne logicky vyústi do vypratania žalobcom oprávnene užívanej nehnuteľnosti. Ďalším dôvodom, ktoré oprávnene vzbudzuje obavu žalobcu z vypratania nehnuteľnosti je zriadenie záložných práv k bytovému domu na osoby, ktoré sú členmi štatutárneho orgánu - predstavenstva žalovaného. V Oznámení zo dňa 28.07.2021 žalovaný poukázal na zánik záväzku v zmysle ustanovenia §50a ods. 3 Občianskeho zákonníka. K otázke splnenia hmotnoprávnych podmienok pre aplikáciu uviedol, že samotné nedodržanie termínu kolaudácie bytového domu nemôže byť bez ďalšieho považované za takú zmenu okolností, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela. Z uvedeného dôvodu bude teda nutné rozhodnúť, či nastal žalovaným deklarovaný zánik zmluvy, a to prostredníctvom určovacej žaloby. Pokiaľ však nedôjde k vydaniu rozhodnutia vo veci samej, je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov. Úpravou pomerov týmto neodkladným opatrením sa zabezpečí, aby žalovaný rešpektoval aktuálny pokojný stav, a to až do vydania rozhodnutia, ktorým sa určí, či Zmluva zanikla v zmysle §50a ods. 3. dodal, že nedodržanie termínu kolaudácie má v zmysle bodu 7.1 písm. a) a 7.3 Zmluvy za následok len vznik oprávnenia dotknutej strany odstúpiť od zmluvy. Za danej situácie je v zmysle uvedených ustanovení Zmluvy dotknutou stranou žalobca. Žalobca však naďalej trvá na platnosti Zmluvy a práve naopak sa pokúša vyhnúť jej zániku. Týmto neodkladným opatrením nebude neprimerane zasiahnuté do žalovaného vlastníckeho práva. Uvedené je tak z dôvodu, že sám žalovaný umožnil žalobcovi predmetnú nehnuteľnosť užívať po nedodržaní dohodnutého termínu kolaudácie bytového domu a zároveň žalobca žalovanému uhrádza platby spojené s užívaním nehnuteľnosti. Neodkladným opatrením sa len zachováva status quo, ktorý si medzi sebou zmluvné strany dojednali a zároveň sa predchádza potenciálnemu konaniu žalovaného smerujúcemu k vyprataniu nehnuteľnosti užívanej žalobcom. Vzhľadom na uvedené uložil žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, aby bol návrh zamietnutý z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že nariadenie neodkladného opatrenia je nedôvodné, keďže právo na užívanie rozostaveného bytu žalobcom, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, nesúvisí so zmluvou o budúcej zmluve a sám žalobca ho odvodzuje od dohody o vstupe - nie je potom rozhodujúce, či zmluva o budúcej zmluve existuje alebo zanikla, keďže zo zmluvy o budúcej zmluve žalobcovi žiadne užívacie právo nevyplýva. Je preto z tohto hľadiska irelevantné, že žalobcovi bolo doručené oznámenie o zániku záväzku zo zmluvy o budúcej zmluvy, keďže toto oznámenie sa týka len záväzku uzavrieť na základe zmluvy o budúcej zmluve kúpnu zmluvu. Namietal správnosť výroku o uložení povinnosti žalobcovi podať proti žalovanému žalobu o určenie, že právny vzťah na základe zmluvy o budúcej zmluve trvá. Ako je z obsahu zmluvy o budúcej zmluve zrejmé, potvrdenie skutočnosti, že právny vzťah na jej základe stále trvá, nebude mať žiaden vplyv na užívanie rozostavaného bytu žalobcom, pretože také právo predmetom zmluvy o budúcej zmluve jednoducho nie je. Ani následné konštatovanie súdu prvej inštancie, že do času rozhodnutia o existencii právneho vzťahu zo zmluvy o budúcej zmluve je potrebná ochrana pokojného stavu neobstojí, keďže právo, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana (užívacie právo), sa odvodzuje od iného titulu - dohody o vstupe, ktorá môže medzičasom zaniknúť, a teda by ochrana tohto práva po prípadnom zániku dohody o vstupe bola absolútne nedôvodná, keďže také právo by zaniklo. Navyše, ak by aj žalobca bol úspešný v konaní o určenie, že právny vzťah na základe zmluvy o budúcej zmluve trvá, po právoplatnosti rozhodnutia o tejto otázke by neodkladné opatrenie zaniklo, a zanikla by aj ochrana užívacieho práva žalobcu na základe neodkladného opatrenia bez toho, aby končené rozhodnutie vo veci, hoc žalobcovi vyhovujúce, túto ochranu na čas po zániku neodkladného opatrenia poskytovalo - inými slovami, neodkladné opatrenie má poskytovať predbežnú ochranu toho, čomu má konečné rozhodnutie vo veci v prípade úspechu žalobcu poskytnúť ochranu definitívnu. V predmetnom prípade však konečné rozhodnutie vo veci, aj keď bude v prospech žalobcu, žalobcovi ochranu užívacieho práva k rozostavanému bytu neposkytne, a teda neodkladné opatrenie úplne nedôvodne poskytuje predbežnú ochranu právu, o ktorom sa vo veci samej ani nebude jednať. Ak by mal podať žalobu, ktorá sa bude týkať práva užívať rozostavaný byt, musel by žalobca podať žalobu o určenie, či je tu právo užívať rozostavaný byt z dohody
o vstupe. Keďže však sám žalobca uvádza, že dohoda o vstupe nebola nijakým spôsobom napadnutá, nebol by tu naliehavý právny záujem na takom určení. V prípade, ak by žalobca mal podať žalobu o určenie, že trvá právny vzťah na základe zmluvy o budúcej zmluve, rovnako by za súčasnej situácie nemal na tomto určení ani naliehavý právny záujem, keďže v dôsledku tvrdenia žalovaného o zániku záväzku zo zmluvy o budúcej zmluve sa právne postavenie žalobcu nijako nezmenilo. Naliehavý právny záujem žalobcu by bol daný vtedy, ak by sa v dôsledku tvrdenia žalovaného o zániku záväzku zo zmluvy o budúcej zmluve v postavení žalobcu niečo konkrétne zmenilo, samotné tvrdenie však naliehavý právny záujem nezakladá, pretože nemá žiadne konkrétne dôsledky. Žalovaný dodáva, že ak by v dôsledku tvrdenia žalovaného malo žalobcovi vzniknúť nejaké právo, žalobca by si toto právo musel uplatniť žalobou na plnenie, pričom v rámci konania o nej by súd posúdil existenciu resp. neexistenciu záväzku zo zmluvy o budúcej zmluve ako predbežnú otázku. Okrem skutočnosti, že žalovaný oznámením o zániku záväzku zo zmluvy o budúcej zmluve nemohol ohroziť žalobcom tvrdené právo užívať rozostavaný byt (keďže také právo zo zmluvy o budúcej zmluve nevyplýva), nekonal ani spôsobom, ktorý by mal vyvolať potrebu neodkladnej úpravy pomerov - žalovaný nepristúpil k žiadnemu úkonu, ktorý by viedol k vyprataniu nehnuteľnosti, dokonca žalobcovi ani neoznamoval, že by k takému kroku mienil pristúpiť. Preto je zrejmé, že ani potreba neodkladnej úpravy pomerov nie je daná. Pokiaľ žalobca poukazuje na výzvu žalovaného, aby žalobca vypratal rozostavaný byt do 09.08.2021 (obsiahnutú v oznámení o zániku záväzku), ani jej zaslanie nie je konaním, ktoré by vzbudzovalo obavu, že protiprávne zasiahne do postavenia žalobcu - neuvádza, že v prípade nerešpektovania výzvy pristúpi k vyprataniu rozostavaného bytu, či k inému úkonu. Pri tejto výzve vychádzal z predpokladu, že pokiaľ žalobca bude uzrozumený so zánikom záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o budúcej zmluve (uzavrieť kúpnu zmluvu), stane sa pre žalobcu aj akýkoľvek vstup do bytového domu, resp. rozostaveného bytu nadbytočným; v prípade, ak žalobca so zánikom záväzku zo zmluvy o budúcej zmluve nesúhlasí, rešpektuje, že doposiaľ trvá dohoda o vstupe a pokiaľ táto dohoda o vstupe bude trvať, k vyprataniu rozostavaného bytu nepristúpi (hoci dohoda o vstupe neurčuje právo žalobcu užívať rozostavaný byt a už vôbec nie právo užívať rozostavaný byt na účely bývania). Poznamenal, že dohoda o vstupe sa v skutočnosti týka len vstupu do bytového domu a nie do rozostaveného bytu. Nesprávne súd prvej inštancie uvádza aj to, že na základe dohody o vstupe žalobca uhrádza náklady spojené s užívaním nehnuteľností - z dohody o vstupe však vyplýva len povinnosť podieľať sa na nákladoch, ktoré musí vynaložiť v súvislosti s takýmto vstupom (žalobcu resp. iných osôb) do bytového domu ešte pred jeho kolaudáciou. Rozostavaný byt nemôže žalobca užívať riadne a neobmedzene na bývanie - sám žalobca konštatuje, že mu je známe skutočnosť, že rozostavaný byt nie je skolaudovaný, a teda je mu nepochybne zrejmé aj to, že ho nemôže v žiadnom prípade riadne a v plnom rozsahu užívať. Predovšetkým však žalobca nemôže považovať rozostavaný byt za svoj, keďže ešte nielenže ani nenadobudol vlastnícke právo, ale ani neuzavrel kúpnu zmluvu. Obsah nariadeného neodkladného opatrenia považoval za neprípustný - stavba bytového domu nie je skolaudovaná a z uvedeného dôvodu nie je možné ju riadne a bez obmedzení užívať - samotný proces kolaudácie stavby zahŕňa aj úkony ako miestne zisťovanie a pod., ktoré sa môžu týkať aj rozostaveného bytu, pričom tieto by nebolo možné v dôsledku neodkladného opatrenia riadne realizovať; navyše nie je vylúčené, že bude potrebné vykonať stavebné úpravy bytového domu ako aj rozostaveného bytu, za účelom prípadného odstránenia vád, resp. zosúladenia s projektovou dokumentáciou. Je teda úplne zrejmé, že obsah neodkladného opatrenia nie je súladný so súčasným skutkovým aj právnym vzťahom týkajúcim sa bytového domu a rozostaveného bytu. Je neprípustné, aby bola žalobcovi priznaná ochrana užívacieho práva k rozostavenému bytu, ktorého užívanie ešte nie je stavebným úradom povolené. K žalobe o určenie vlastníckeho práva k bytovému domu, uviedol, že je účelová zo strany dodávateľa stavby bytového domu - spoločnosti TINAMA, s.r.o., ktorá tvrdí, že jej nebola uhradená celá odplata za dielo - účelovosť tejto žaloby je zrejmá z toho, že spoločnosť TINAMA, s.r.o. vzala späť svoju žalobu na plnenie, ktorou sa domáhala zaplatenia svojho tvrdeného nároku na doplatenie ceny za dielo a ktorú podala ešte pred podaním žaloby o určenie vlastníckeho práva. Nemá možnosť ovplyvniť podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva zo strany akéhokoľvek subjektu, a teda táto okolnosť mu nemôže byť ťarchu, ani k prospech žalobcu. K vzniku záložných práv k rozostavenému bytu uviedol, že nejde z jeho strany o obštrukčný krok, pričom vysvetlenie vzniku záložných práv je úplne logické a jednoduché - vzhľadom na skutočnosť, že aj pre nečinnosť stavebných úradov nedošlo ku kolaudácii bytového domu v plánovanom termíne, viedol rokovania s bankou, ktorá poskytla developerský úver (K. B. T..Q..), pričom v záujme toho, aby sa vyhol možným negatívnym dôsledkom omeškania kolaudácie vo vzťahu k banke, pristúpil k splateniu developerského úveru - za týmto účelom si zabezpečil finančné prostriedky od F. K., ktorých vrátenie je zabezpečené záložným právom rovnako, ako bola zabezpečená pohľadávka banky. Záložné právo v prospech L. K. zabezpečuje pohľadávku na
vrátenie pôžičky, poskytnutej mu na nákup pozemkov, na ktorých je bytový dom vybudovaný. Možno teda konštatovať, že síce vznikli záložné práva v prospech L. K. T. F. K., ale zároveň došlo k zániku záložného práva v prospech K. B., T..Q.. Žalovaný pritom zdôrazňuje, že z finančných prostriedkov získaných od kupujúcich jednotlivých bytov vo forme kúpnej ceny budú vyplácané pohľadávky F. K. T. L. K. tak, aby kupujúci mohli nadobudnúť byty bez zaťaženia ich záložnými právami. Súčasný stav mu nevyhovuje, keďže bez kolaudácie nie je možné bytový dom riadne a v plnom rozsahu užívať. Údajný jeho záujem na oddialení kolaudácie je len účelovou konštrukciou žalobcu, ktorá nie je ničím podložená.
3. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach uplatnených dôvodov podaného odvolania, ktorými je viazaný (§ 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
4. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie.
5. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
6. V preskúmavanej veci sa žalobkyňa, ako budúca kupujúca zo Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 28.06.2018, domáha navrhovaným neodkladným opatrením umožnenie jej nerušeného užívania bytu v rozostavanom bytovom dome na ulici B. C. V. B. žalovaným ako budúcim predávajúcim. Na základe Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve svedčí v prospech žalobkyne právo na uzatvorenie kúpnej zmluvy po vydaní kolaudačného rozhodnutia, ktoré sa žalovaný zaviazal predložiť do 30.11.2019. Je nepochybné, že žalovaný je so splnením tohto záväzku v omeškaní, a teda že kolaudačné rozhodnutie doposiaľ nebolo vydané. Na základe Dohody o vstupe zo dňa 27.07.2020 umožnil žalovaný ako budúci predávajúci žalobkyni ako budúcej vlastníčke bytu vstup a zdržiavanie sa v objekte bytového domu za odplatu 60 eur mesačne. Na základe tejto Dohody žalobkyňa užíva v rozostavanom obytnom dome na ulici B. C. X-D. B. Č.. XX H. V. XXmX na X. Z. X. T. X. Q. Č.. XX V. U.. Oznámením o zániku záväzku zo dňa 28.07.2021 žalovaný oznámil žalobkyni zánik záväzku uzavrieť budúcu kúpnu zmluvu vzhľadom na to, že od skončenia lehoty na kolaudáciu bytového domu už uplynulo viac ako 19 mesiacov a zároveň požiadal žalobkyňu o vypratanie a odovzdanie bytu č. XX T. X. Q. V. Z. X. Č.. XX.
7. Vychádzajúc z obsahu spisu v preskúmavanej veci dospel odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že žalobkyňa na základe tvrdených rozhodujúcich skutočností a pripojených listinných dokladov hodnoverne osvedčila dôvodnosť nároku, zabezpečenia ochrany ktorého sa navrhovaným neodkladným opatrením domáha. Súd prvej inštancie po dôkladnom zvážení posúdil splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s relevantnými ustanoveniami zákona a svoje rozhodnutie založil na konkrétnych skutočnostiach majúcich podklad v obsahu spisu. Žalovaný neuviedol ani nepreukázal žiadne podstatné skutočnosti ani vo svojom odvolaní, ktoré by odôvodňovali odlišné právne posúdenie tejto otázky. Možno preto prisvedčiť záveru súdu prvej inštancie, že listinné doklady založené v spise umožnili vysloviť záver o dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie sa v rámci predmetného konania dôsledne vysporiadal so všetkými skutočnosťami a po dôkladnej úvahe vydal svoje rozhodnutie v súlade s platnou právnou úpravou, a preto mu nemožno vytknúť žiadne pochybenie. V danom prípade žalobkyňa osvedčila také svoje právo, ktorého ohrozenie je nevyhnutne potrebné chrániť neodkladným opatrením ako aj naliehavosť situácie vyžadujúcej si okamžitú úpravu pomerov spôsobom ňou navrhovaným pre eliminovanie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy na jej právach.
8. Súd prvej inštancie svoje závery, pre ktoré návrhu vyhovel, aj riadne odôvodnil, keď svoj myšlienkový postup dôkladne vysvetlil s poukazom na rozhodujúce skutočnosti zistené z predložených listinných dôkazov ako aj s poukazom na ním prijaté právne závery, uviedol presvedčivé a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje so správnymi závermi súdu prvej inštancie uvedenými v odôvodnení jeho rozhodnutia; spĺňajúcom všetky požiadavky vyplývajúce z § 220 ods. 2 C.s.p.; ktoré si v celom rozsahu aj osvojuje a na ktoré bližšie poukazuje. So zreteľom na uvedené napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie; ktorým návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel; ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. 9. Žalobkyňa v danom štádiu postupu konania osvedčila svoj hmotnoprávny nárok, nakoľko ňou uvádzané tvrdenia a listinné doklady boli dostatočne relevantné pre osvedčenie dôvodnosti jej nároku zo Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a s ňou súvisiacej Dohody o vstupe a osvedčila také konkrétne správanie žalovaného, ktoré vzbudzuje obavu, že do užívacieho práva žalobkyne bude zasiahnuté. Žalovaný umožnil žalobkyni; ako budúcej kupujúcej zo Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve; užívať byt v rozostavanom dome pred jeho kolaudáciou na základe Dohody o vstupe. Samotný žalovaný odvodzoval vypratanie bytu žalobkyňou od zániku Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, a preto nedôvodne namieta v podanom odvolaní, že právo na užívanie bytu žalobkyňou nesúvisí so Zmluvou o budúcej kúpnej zmluve. Žalobkyňa má zo Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve ako budúca kupujúca právo na užívanie bytu na základe Dohody o vstupe a pokiaľ žalovaný tvrdí, že došlo k zániku Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, tak potom v dôsledku zániku postavenia žalobkyne ako budúcej kupujúcej, by zanikla aj súvisiaca Dohoda o vstupe. Správne súd prvej inštancie uložil žalobkyni podať žalobu o určenie trvania zmluvného vzťahu vyplývajúceho zo Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, pretože výsledok tohto konania bude mať vplyv na posúdenie, či trvá právo žalobkyne na užívanie bytu vyplývajúce jej ako budúcej kupujúcej z Dohody o vstupe. Určovacia žaloba, ktorá definitívne usporiada nároky žalobkyne, môže konečným spôsobom eliminovať stav ohrozenia práva či neistoty v právnom postavení žalobkyne so žalovaným. Pokiaľ by (samostatne) zaniklo právo žalobkyne z Dohody o vstupe za trvania Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, odpadol by jeden z dôvodov, na základe ktorého bolo neodkladné opatrenie nariadené. Vyhovením žaloby vo veci samej síce neodkladné opatrenie zanikne, ale ochrana žalobkyne bude zabezpečená tým, že bude rozhodnuté o trvaní jej záväzkovoprávneho vzťahu so žalovaným zo Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, od zániku ktorého žalovaný odvodzoval vypratanie žalobkyne z bytu. Ochrana žalobkyne bude tak zabezpečená rozhodnutím vo veci samej, z ktorého bude zrejmé, že nezanikla ani Dohoda o vstupe z dôvodu zániku postavenia žalobkyne ako budúcej kupujúcej zo Zmluvy. Dohoda o vstupe nebola žalovaným inak, ako zánikom Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, spochybňovaná. Odvolací súd rovnako považuje za potrebné zabezpečiť žalobkyni neodkladným opatrením nerušené užívanie bytu až do rozhodnutia o tom, či žalobkyni ako budúcej kupujúcej vznikne nárok na uzavretie kúpnej zmluvy.
10. Oznámenie o zániku záväzku zo Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, výzva žalovaného na vypratanie bytu, značné omeškanie žalovaného s kolaudáciou nehnuteľnosti ako predpokladu uzatvorenia budúcej kúpnej zmluvy, zriadenie dvoch záložných práv k nehnuteľnosti v prospech spriaznených osôb, a napokon i samotná spornosť vlastníctva žalovaného k nehnuteľnosti, predstavujú skutočnosti, ktoré vyvolávajú obavy u žalobkyne z nerušeného užívania bytu do jeho nadobudnutia do vlastníctva na základe budúcej kúpnej zmluvy a odôvodňujú tak potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Je na žalovanom znášať prípadné následky (verejnoprávne sankcie) umožnenia užívania bytu, ktorý nebol skolaudovaný a táto skutočnosť je tak na jeho ťarchu. Odvolací súd posúdil ako hypotetické tvrdenia žalovaného o neprípustnosti neodkladného opatrenia z dôvodu potreby miestneho zisťovania či budúceho odstraňovania závad v kolaudačnom procese, za stavu, keď kolaudácia neprebieha.
11. Neodkladné opatrenie nepredstavuje neprimeraný zásah do práv žalovaného, zodpovedá miere nevyhnutne potrebnej pre dosiahnutie účelnosti a efektívnosti úpravy pomerov. V právnych vzťahoch medzi stranami sa nevytvorí trvalý a nenávratný stav a neprimeraným spôsobom sa nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami.
12. Pretože pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 C.s.p.), nemohol odvolací súd prihliadnuť na oznámenie žalovaného zo dňa 21.10.2021 o tom, že právny vzťah na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluve považuje za trvajúci, pretože bolo vyhotovené po vydaní uznesenia súdu prvej inštancie.
13. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).