Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Pc/24/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v právnej veci navrhovateľa: A. zast. JUDr. Michalom Maškulíkom, advokátom, so sídlom Mierová 33/2, 072 22 Strážske, proti odporcom: X/Nikola Andreanská, nar. XX.X.XXXX, bytom Vansovej X, XXX XX Prešov, prechodne bytom Zupkova XX, XXX XX Košice, . zast. JUDr. Vladimírom Volčkom, PhD., advokátom, so sídlom Mlynská 27, 040 01 Košice, 2/ A. o zapretie otcovstva

rozhodol:

I. Súd návrh na zapretie otcovstva k maloletému dieťaťu zamieta.

II. Matka maloletej E. má voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania, a to v rozsahu 100%.

III. Štát má voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ sa návrhom, doručeným konajúcemu súdu dňa 19.3.2020 domáha zapretia otcovstva k maloletému dieťaťu. Návrh odôvodnil nasledovne: Maloletá sa narodila dňa 20.3.2017 odporkyni v 1. rade. Otcom maloletej je v rodnom liste zapísaný navrhovateľ na základe druhej domnienky otcovstva (súhlasné vyhlásenie rodičov), ktoré bolo učinené navrhovateľom z dôvodu, že odporkyni v 2. rade veril. Po udalostiach a tvrdeniach matky v konaní vedenom pred Okresným súdom Prešov pod sp.zn. , ktoré sa týkali údajného 2. tehotenstva s navrhovateľom, stratil dôveru vo svoje otcovstvo. Odporkyňa v 1. rade v zmienenom konaní, ktoré začalo na návrh navrhovateľa, tvrdila druhé tehotenstvo a následne spontánny potrat, pričom ani o jednej skutočnosti nepredložila dôkaz. Navrhovateľ považuje pasivitu odporkyne v 1. rade pri určení rodičovských práv a povinností k maloletej za účelovú, so snahou dosiahnutia uplynutia 3 ročnej zákonnej lehoty na podanie zapretia otcovstva, čo možno považovať za nepriamy dôkaz o úmyselnom konaní odporkyne v 1. rade o tom, že navrhovateľ nie je otcom maloletej. Záverom uviedol, že týmto konaním chce jednoznačne vyvrátiť alebo potvrdiť otcovstvo k maloletej a je odkázaný na využitie súdnej cesty, nakoľko odporkyňa v 1. rade odmieta dobrovoľne podstúpiť test DNA u maloletej 2. Odporkyňa v 1. rade prostredníctvom právneho zástupcu sa k podaniu navrhovateľa vyjadrila v podaní, doručenom konajúcemu súdu dňa 2.6.2020, kde uviedla, že sa v plnej miere nestotožňuje s právnou ako aj skutkovou argumentáciou navrhovateľa. Navrhovateľ a odporkyňa boli spolu v partnerskom vzťahu, z ktorého pochádza maloletá dcéra Nina Andreanská, nar. 20.03.2017 (ďalej aj ako „maloletá“), ktorú spoločne s navrhovateľom plánovali. Z toho dôvodu navrhovateľ spolu s odporkyňou urobili súhlasné vyhlásenie rodičov v súlade s ust. zákona o rodine, v ktorom navrhovateľ dobrovoľne potvrdil, že maloletá je jeho dcérou, a ako otec je zapísaný aj na rodnom liste maloletej. Odporkyňa poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ vo svojom Návrhu žiadnym relevantným spôsobom nepodložil svoje tvrdenia o tom, že maloletá nie je jeho biologickou dcérou. Podľa názoru odporkyne tvrdenia navrhovateľa ohľadom dôvodov jeho pochybností o otcovstve sú nelogické a vágne. Návrh navrhovateľa sa zakladá iba na jeho dohadoch a subjektívnych pocitoch, ktoré sa

nezakladajú na pravde. Odporkyňa popiera, že by okrem navrhovateľa počas ich partnerského vzťahu mala intímny, resp. partnerský vzťah s iným mužom. Odporkyňa taktiež uvádza, že v tom čase si spolu s navrhovateľom plánovali spoločnú budúcnosť vrátane spoločného dieťaťa. Navrhovateľ vo svojom návrhu ani žiadnym spôsobom nepreukázal a nepredložil žiadne dôkazy napríklad ohľadom existencie iného partnera, resp. otca maloletej, prípadne existencie inej skutočnosti, ktorá by mu zabraňovala byť biologickým otcom maloletej. Na záver odporkyňa opakovane podotkla, že popiera, že by v čase rozhodnom pre počatie dieťaťa mala intímny pomer s iným mužom ako s navrhovateľom. Navrhovateľ sám potvrdil, že s odporkyňou spoločné dieťa plánovali. Na preukázanie tohto argumentu, ako aj iných skutočností súvisiacich s ich vzťahom, odporkyňa predkladá Zápisnicu o pojednávaní zo dňa 21.01.2019 vo veci pôvodne vedenej pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. (v súčasnosti je vec vedená pred Okresným súdom Košice I. pod sp. zn. ). 3. Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 15.5.2020, sp.zn. -14 rozhodol o ustanovení opatrovníka - Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, pre maloleté dieťa E.4. V podaní, doručenom konajúcemu súdu dňa 15.6.2020 zaslal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach správu, kde okrem iného uviedol, že na základe zistených skutočností odporúča súdu, aby vo veci nariadil znalecké dokazovanie z odboru genetika na určenie otcovstva. Svoje odporúčanie odôvodnil tým, že je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa mať určeného otca a zároveň poznať svoju právnu a biologickú identitu. 5. Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 18.6.2021, sp.zn. - 63 nariadil znalecké dokazovanie z odboru genetika a ustanovi znalkyňu RNDr. angeliku Vasiľovú za účelom vypracovania znaleckého posudku. Vypracovaný znalecký posudok bol súdu v zmysle pokynov v predmetnom uznesení predložený dňa 23.9.2021. V závere tohto znaleckého posudku sa uvádza: „ Na základe zisteného nálezu DNA analýzou- otcovstvo označeného muža A. voči maloletej E. je prakticky dokázané, keďže hodnota pravdepodobnosti otcovstva je 99,99 %. “ Navrhovateľ sa k výsledkom znaleckého dokazovania do vyhlásenia rozsudku nevyjadril, jeho výsledky nijako nerozporoval. 6. Na pojednávaní, konanom dňa 6.12.2020 sa nezúčastnil navrhovateľ ani jeho právny zástupca, za odporkyňu sa zúčastnil právny zástupca. Právny zástupca odporkyne v 1. rade uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na svojom vyjadrení, teda jeho klientka ako matka nemala a ani nemá žiadne pochybnosti o tom, že navrhovateľ je otcom maloletej. 7. Vec súd právne posúdil podľa nasledovných ustanovení Zákona o rodine () v znení neskorších predpisov. 8. Podľa ust. v plat. znení /ďalej len „ZR“/ otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva, ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu. 9. Podľa ust. ZR ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky. 10. Podľa ust. ZR aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel. Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa použijú primerane. 11. Podľa ZR ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením rodičov. 12. Podľa ZR za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov. 13. Podľa , ZR muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa. Aj matka dieťaťa môže v rovnakej lehote zaprieť, že otcom dieťaťa je muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov. 14. Podľa , ZR ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom. Ak súd rozhodne tak, že návrhu podanému podľa odseku 1 vyhovie, a určí, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, môže dieťa po právoplatnosti tohto rozhodnutia podať návrh na zapretie otcovstva. 15. Podľa v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí vo veci mali úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

16. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh na zapretie otcovstva, tak ako je uvedený vyššie, je nedôvodný, a to predovšetkým s poukazom na výsledky znaleckého dokazovania z odboru genetika. 17. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na citované zákonné ustanovenia rozhodol súd tak, ako je uvedené v I. výroku tohto rozsudku. 18. O náhrade trov konania v predmetnej veci rozhodol súd v zmysle tak, že matke priznal nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľovi v rozsahu 100%, pretože dospel k záveru že od navrhovateľa možno spravodlivo požadovať, aby matke, ktorá bola v celom rozsahu úspešná, nahradil trovy konania o zapretie otcovstva. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetné konanie inicioval iba navrhovateľ aj napriek tomu, že odporkyňa dôrazne vylúčila možnosť, že by nebol otcom maloletej, tak je súd toho názoru, že od navrhovateľa v tomto prípade možno spravodlivo požadovať náhradu trov konania v plnom rozsahu. 19. Pokiaľ ide o vzniknuté trovy štátu titulom znaleckého dokazovania, súd poukazuje na skutočnosť, že v súčasnosti v účinnom absentuje zákonné ustanovenie, ktoré by upravovalo náhradu trov ktoré platil štát. Súd preto pri rozhodovaní o trovách štátu vychádzal z Čl. 4 ods. 1 , podľa ktorého, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Predmetnú otázku najbližšie čo do obsahu a účelu upravuje ust. 255 ods. 1 ., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Štát v priebehu konania preddavkovo poukáže z rozpočtových prostriedkov súdu časť trov znaleckého dokazovania, na náhradu ktorých má právo voči strane sporu. neobsahuje také ustanovenie, ktoré by upravovalo inú právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu náhrade trov konania štátu a ktoré by tak mohlo byť analogicky aplikované pri rozhodovaní o náhrade trov konania štátu. Z uvedeného dôvodu, keď nie je možná ani analogická aplikácia niektorého existujúceho ustanovenia na otázku náhrady trov konania štátu, je preto potrebné, aby konajúci súd prejednal a rozhodol otázku náhrady trov konania štátu podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva . Takýmto požiadavkám najlepšie vyhovuje norma, ktorá by stanovovala, že štát má podľa výsledkov konania proti strane sporu právo na náhradu trov konania, ktoré platil a ak sú u niektorej zo strán sporu predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tejto strane sporu zníži o rozsah, v ktorom by jej súd oslobodenie priznal. Ak mala strana sporu plný úspech vo veci, má štát nárok na náhradu svojich trov voči neúspešnej strane sporu. Ak by mala strana sporu iba čiastočný úspech, mal by štát voči každej z nich nárok na náhradu trov konania v pomere, ktorý zodpovedá ich úspechu vo veci. 20. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na citované zákonné ustanovenia rozhodol súd tak, ako je uvedené v III. výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach ( , z. č. , ďalej iba ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( , z. č., ďalej iba ).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní ( ).