Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Ek-1604-2021.pdf
PDF · 78.1 KB
Case nature
Subarea
23Ek/1604/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava-Ružinov, IČO: 31 335 004, proti povinnému: W. A., R.. XX.X.XXXX, T. D. P. XXXX/XX, XXX XX P., o vymoženie 36.497,12 EUR s príslušenstvom, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Miroslavou Polákovou, so sídlom exekútorského úradu Hurbanova 643, 907 01 Myjava pod sp. zn. XXXEX XXX/XX, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 7.5.2021, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 36.497,12 EUR s príslušenstvom na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. XUp/XXXX/XXXX zo dňa 13.8.2020, ktorý sa stal vykonateľným dňom 24.10.2020.
2. Poverením zo dňa 16.6.2021 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Miroslavu Polákovú, so sídlom exekútorského úradu Hurbanova 643, 907 01 Myjava, ktorý ju vedie pod spisovou značkou XXXEX XXX/XX.
3. Súd mal preukázané, že povinnému bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie dňa 28.6.2021. Dňa 12.7.2021 podal povinný na poštovú prepravu návrh na zastavenie exekúcie, to znamená, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonnej 15-dňovej lehote od dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému.
4. Povinný v podaní označenom ako „Námietky voči XXX E. XXX/XX - 2“ zo dňa 5.7 2021, ktoré súd vyhodnotil ako návrh na zastavenie exekúcie, uviedol, že podáva námietky voči predmetnej exekúcii a aj námietky proti trovám. Zároveň uviedol, že v uvedenej veci prebieha vyšetrovanie, nakoľko oprávnený zrušil záložné právo na tento úver, a všetka ťarcha sa preniesla na povinného. Z dôvodu, že toto vyšetrovanie nie je právoplatne ukončené, žiada povinný o zrušenie (zastavenie) tejto exekúcie. Na záver uviedol, že trovy sú vypočítané v rozpore s našim právom a sú doslova likvidačné.
5. V zmysle exekučného poriadku bol oprávnený vyzvaný súdnym exekútorom výzvou na vyjadrenie sa k podanému návrhu na zastavenie exekúcie a oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril, že so zastavením exekúcie nesúhlasí, pričom žiadal súd, aby návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol ako nedôvodný a trvá na pokračovaní exekúcie, nakoľko žiadne relevantné dôvody na zastavenie exekúcie povinný neuviedol. Ďalej uviedol, že súvisiaca trestná vec v súčasnosti prebieha, pričom proti povinnému bolo vznesené obvinenie, pričom oprávnený v prílohe zaslal dôkaz (zápisnicu o výsluchu svedka a poškodeného, ktorým je oprávnená).
6. Súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného a prílohami dňa 1.8.2021 súdu na rozhodnutie.
7. Podľa § 48 ods. 1zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekučné konanie sa začína na návrh.
8. Podľa § 61k ods. 1Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
11. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému. 12. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
13. Súd preskúmal včasnosť podania návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku a zistil, že návrh bol podaný v zákonnej lehote. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a priloženými prílohami mal za preukázané, že ku dňu začatia exekučného konania povinný svoju pohľadávku neplnil, v zmysle predmetného exekučného titulu, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňom 24.10.2020. Z uvedeného vyplýva, že exekučné konanie a následne aj exekúcia sa začali dôvodne. Poverenie na vykonanie exekúcie tak bolo vydané na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, v súlade s § 45 ods. 1 a § 48 Exekučného poriadku.
14. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
15. Povinný sa v návrhu na zastavenie exekúcie obmedzil len na tvrdenie, že z dôvodu údajného prebiehajúceho vyšetrovania, ktoré nie je právoplatne ukončené, žiada povinný o zrušenie (zastavenie) tejto exekúcie. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že exekučné konanie je momentálne vedené na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorý nebol zrušený ani zmenený, pričom povinný nepreukázal opak a ani neuviedol a nepredložil žiadne relevantné doklady preukazujúce dôvody, pre ktoré by súd musel exekúciu zastaviť. Z povahy exekučného konania je zrejmé, že v exekučnom konaní
sa uskutočňuje nútený výkon judikovaného nároku oprávneného. Exekučný súd je exekučným titulom viazaný. Súd zároveň konštatuje, že ani v prípade prebiehajúceho vyšetrovania, ktoré nie je právoplatne skončené, sa tu nezakladá ani jeden z dôvodov zastavenia exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku.
16. Podľa § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom.
17. Podľa § 197 ods. 1,2 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.
18. Podľa § 7 ods. 1, 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), odmena exekútora je 20 % zo základu na jej určenie; Ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, patrí exekútorovi odmena vo výške 10 % zo základu na jej určenie.
19. Podľa § 22 ods. 1, 2 vyhlášky, exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur; ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %.
20. Preskúmaním predbežnej výšky trov exekúcie súd dospel k záveru, že predbežné trovy exekúcie uplatňované súdnym exekútorom sú preukázateľne vyčíslené v správnej výške, v súlade so zákonom. Exekučným titulom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému istinu vo výške 36.497,12 Eur spolu s úrokmi z omeškania (ktoré boli ku dňu vydania upovedomenia o začatí exekúcie vyčíslené vo výške 6.760,29 Eur) a trovami súdneho konania vo výške 1.094,50 Eur. Podaním návrhu na vykonanie exekúcie vznikli oprávnenému tiež trovy exekúcie za zaplatený súdny poplatok vo výške 16,50 Eur. Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie v súlade s ustanovením § 7 ods. 2 a § 22 ods. 2 vyhlášky vo výške 5.360,40 Eur, z toho odmena predstavuje sumu vo výške 4.437 Eur, náhrada paušálnych výdavkov sumu vo výške 30,- Eur a DPH sumu vo výške 893,40 Eur. V prípade, že povinný nesplnil vymáhanú povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a neuhradil vyčíslené trovy, patria exekútorovi trovy podľa ustanovenia § 7 ods. 1 a § 22 ods. 1 vyhlášky. Súd na záver poukazuje na skutočnosť, že trovy exekútora sa môžu tiež navýšiť z titulu rastu vymáhaných úrokov z omeškania, a to až do ich zaplatenia. Súd preskúmaním upovedomenia o začatí exekúcie sp. zn. XXX E. XXX/XX zo dňa 16.6.2021, vydaného súdnym exekútorom JUDr. Miroslavou Polákovou dospel k záveru, že predmetné trovy exekútora boli vyčíslené v súlade so zákonom.
21. Návrh na zastavenie exekúcie podaný povinným sa neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali čo i len jeden z dôvodov zastavenia exekúcie. Povinný teda nepreukázal, nepredložil žiadne dôkazy že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré bránia jeho vymáhateľnosti a neboli zistené ani iné dôvody, pre ktoré by mala byť exekúcia zastavená. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh podal. Exekúcia je voči povinnému vedená dôvodne, povinný si povinnosť uloženú v exekučnom titule voči oprávnenému dobrovoľne nesplnil. 22. Z vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie v súlade s predloženými dôkazmi a ustanoveniami Exekučného poriadku súd konštatuje, že nie je možné návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovieť. Povinný nepreukázal existenciu žiadneho dôvodu, ktorý by v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku mohol byť podkladom pre zastavenie exekúcie, a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. 23. Povinný ani oprávnený si neuplatnili nárok na náhradu trov v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie, preto súd o ňom nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.