Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Csp-40-2021.pdf
PDF · 105.65 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-10Csp/40/2021
Uznesenie
Okresný súd Ružomberok v spore navrhovateľa: Y. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, XXX XX T., právne zastúpený: JUDr. Peter Vachan, advokát s.r.o., so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina, IČO: 47 445 092 proti odporcovi: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Odporca j e p o v i n n ý zdržať sa použitia zmluvného ustanovenia o dohode o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uvedeného v článku IV. zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky č. 5006626 zo dňa 21.11.2010 a vykonať oznámenie zamestnávateľovi navrhovateľa SLOVAKIA REAL - IN, a.s., Mzdové oddelenie, Alej Slobody 1879, 026 01 Dolný Kubín, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy.
II. Súd p o u č u j e odporcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, že môže podať proti navrhovateľovi: Y. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, XXX XX T. žalobu o zaplatenie dlžných splátok pôžičky zo zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky č. 5006626 zo dňa 21.11.2010. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel.
III. Súd navrhovateľovi voči odporcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.11.2021 žiadal navrhovateľ prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží odporcovi povinnosť zdržať sa použitia zmluvného ustanovenia o dohode o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uvedeného v článku IV. zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky č. 5006626 zo dňa 21.11.2010 a vykonať oznámenie zamestnávateľovi navrhovateľa SLOVAKIA REAL - IN, a.s., Mzdové oddelenie, Alej Slobody 1879, 026 01 Dolný Kubín, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy. Zároveň navrhol, aby súd poučil odporcu, že na Okresný súd Ružomberok môže podať proti navrhovateľovi žalobu o zaplatenie dlžných splátok pôžičky zo zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky č. 5006626 zo dňa 21.11.2010.
2. Podaný návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi odporcom a v súčasnej dobe zaniknutou obchodnou spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. sa odporca stal vlastníkom pohľadávky, ktorá vznikla porušením platobnej disciplíny navrhovateľa na základe zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky č. 5006626 zo dňa 21.11.2010. Na základe uvedenej zmluvy bola navrhovateľovi poskytnutá účelová pôžička vo výške 3.226,04 Eur. Súčasťou zmluvy o pôžičke je v článku IV. aj zmluvné ustanovenie o dohode o zrážkach zo mzdy napísané miniatúrnym písmom v znení: „Svojím podpisom prejavujem súhlas s tým, že v prípade ak si nesplním svoj záväzok splácať pôžičku v stanovených termínoch Splátok, resp. v stanovenej lehote splatnosti Pôžičky podľa tejto Zmluvy, aby Spoločnosť bola oprávnená požadovať od môjho zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov až do doby úplného splatenia Zabezpečovanej pohľadávky Spoločnosti
voči mne. Výška zrážok zo mzdy a z iných príjmov bude zodpovedať výške Splátok podľa tejto Zmluvy. Pre účely uplatnenia výkonu zrážok zo mzdy a z iných príjmov je táto Zmluva súčasne aj Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov podľa § 551 Občianskeho zákonníka.“ ktoré je však ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatné. V danom prípade ide o spotrebiteľský právny vzťah pre ktoré je typické, že návrh zmlúv býva veľmi často predtlačený na formulároch s tým, že fyzická osoba - spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať a môže tento návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť. Poukázal na ust. § 53 ods. 1 a § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom ustanovenie zmluvy o úvere v článku IV., ktorým navrhovateľ v prípade nesplnenia svojho záväzku svojim podpisom mal prejaviť súhlas s tým, aby spoločnosť bola oprávnená požadovať od zamestnávateľa navrhovateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov až do doby úplného splatenia pohľadávky odporcu, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože nebolo individuálne dojednané a spôsobuje hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán. Ďalej poukázal, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C-106/77 Simmenthal). Tiež poukázal na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“ a na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich zriadenej pri Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, zo dňa 21.1.2011 pod č. 8636/2010-110.98,113,179, ktorými v bode 9 Komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ust. § 53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. V danom prípade ide o formulárový typ dohody, ktorý navrhovateľ nemal možnosť ovplyvniť, takáto dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná a predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Pri uzatváraní tejto dohody spotrebiteľ musí mať vedomosť, pohľadávku akého druhu a v akej výške dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje. V opačnom prípade sa vystavuje tomu, že veriteľ vymôže celú pohľadávku, prostredníctvom zrážok z dlžníkovej mzdy, ktorú by spotrebiteľ nebol povinný zaplatiť pri obligatórnom prieskume neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Ide o neprimerané zvýhodnenie veriteľa v neprospech spotrebiteľa, umožňujúce vymôcť pohľadávku vo výške, ktorá mu neprináleží. Tiež poukázal na ust. § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a keďže dohoda o zrážkach zo mzdy nie je v súlade s citovaným zákonným ustanovením, dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatným právnym úkonom. Navrhovateľ považuje zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky za absolútne neplatný právny úkon pre neurčitosť slovných označených „schválená výška pôžičky“ a „celková suma pôžičky“. V zmysle § 9 ods. 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch: „Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať aj celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie“. Z označenia schválená výška pôžičky a celková suma pôžičky jednoznačne nevyplýva, ktorý údaj predstavuje celkovú výšku úveru, teda sumu, istinu, ktorá bola poskytnutá navrhovateľovi. Okresný súd Prievidza v obdobnom prípade posúdil takto uzavretú zmluvu s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre nedostatok určitosti a zrozumiteľnosti, ako absolútne neplatný právny úkon. Uvedené potvrdzuje rozsudok Krajského súdu Trenčín zo dňa 26. 01. 2017 sp. zn. 19Co/242/2016: „Z uvedeného vyplýva, že slovné spojenie „celková suma pôžičky“ nemožno chápať inak než tak, že označuje celkovú sumu (celkové plnenie), ktoré veriteľ požičiava dlžníkovi. Ani význam slovného spojenia „pôžička (finančné plnenie)“ nie je taký jednoznačný, ako to prezentoval žalobca v odvolaní, keďže z neho nie je zrejmé, čie finančné plnenie označuje (či plnenie veriteľa alebo plnenie dlžníka). Aj keby však slovné spojenie
„pôžička (finančné plnenie)“ jednoznačne označovalo plnenie veriteľa, teda celkovú požičanú sumu, aj tak zmluva obsahuje dve vyjadrenia s tým istým významom („celková suma pôžičky“ a „pôžička (finančné plnenie)“ a pri každom z týchto slovných spojení je uvedená iná suma, čo zmluvu robí nezrozumiteľnou. Výška požičanej sumy je pritom esenciálnou a neoddeliteľnou náležitosťou zmluvy o pôžičke, a ak táto chýba, alebo je vyjadrená nezrozumiteľným alebo neurčitým spôsobom, nemôže dôjsť k platnému uzavretiu zmluvy o pôžičke. Správne preto súd prvej inštancie posúdil zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 21.06.2008 ako absolútne neplatný právny úkon podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre nedostatok určitosti a zrozumiteľnosti. Vzhľadom k tomu, že podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. sa pre spotrebiteľský úver (ktorý podľa § 2 písm. a) môže mať aj formu pôžičky) vyžaduje pod sankciou neplatnosti písomná forma, nemožno vadu písomného prejavu vôle napraviť konkludentne, teda tým, že veriteľ poskytol plnenie, ktoré dlžník prijal a splácal splátky. Nezrozumiteľnosť údaja o výške poskytnutého plnenia je tak zásadná vada tohto právneho úkonu, že nemožno aplikovať ani zásadu preferencie výkladu v prospech platnosti právneho úkonu, ktorej sa dovolával žalobca v odvolaní, pretože žiaden prijateľný výklad v prospech platnosti právneho úkonu neexistuje (žalobca žiaden takýto výklad neponúkol).“ Nakoľko zmluva je podľa názoru navrhovateľa neplatná, zmluvné strany boli povinné vysporiadať sa v zmysle zásad o vydaní bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka a z uvedeného dôvodu je pohľadávka premlčaná v celom rozsahu, pretože subjektívna dvojročná premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia uplynula dňa 21.11.2013 a objektívna trojročná premlčacia doba uplynula dňa 21.11.2014, splatnosť poslednej mesačnej splátky nastala dňa 20.04.2014, odporca si teda zrážkami zo mzdy zabezpečuje plnenie z premlčanej pohľadávky. Odporca pristúpil k vykonávaniu zrážok zo mzdy listom zo dňa 25.08.2021, ktorým vyzval zamestnávateľa navrhovateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy na základe priloženej zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky, súčasťou ktorej bolo ustanovenie o dohode o zrážkach zo mzdy. V súčasnej dobe sú navrhovateľovi vykonávané zrážky zo mzdy na dôkaz čoho predkladá výplatnú pásku. Vyššie uvedený skutkový a právny stav umožňuje odporcovi siahnuť na majetok navrhovateľa prostredníctvom jeho zamestnávateľa na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, resp. neplatného právneho úkonu. Podľa názoru navrhovateľa, z predložených listinných dôkazov vyplýva nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ako jeden z predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia. Právnu ochranu navrhovateľa, zamedzením vykonávania zrážok zo mzdy na základe neoprávneného titulu, tak možno zabezpečiť výlučne prostredníctvom súdom nariadeného neodkladného opatrenia v zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p., ktorým možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. Nariadením neodkladného opatrenia, ktorým súd odporcovi uloží povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy navrhovateľa, sa podľa názoru navrhovateľa dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami vo vzťahu k výkonu zrážok na základe špecifikovanej dohody. Súd preto podľa názoru navrhovateľa nemusí uložiť povinnosť podať žalobu vo veci samej (§ 336 ods. 1 CSP). Dočasným nevykonávaním zrážok zo mzdy sa ale nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav vo vzťahu k stranám sporu a odporcovi ako oprávnenej osobe z danej zmluvy nevznikne nenapraviteľná ujma, keďže táto spoločnosť má možnosť uplatňovať svoje nároky súdnou cestou. V tejto súvislosti poukázal na právny názor Krajského súdu Trnava vo svojom rozhodnutí 25Co/165/2017 zo dňa 20. 09. 2017.
3. K podanému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ na podporu svojich tvrdení predložil zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky č. 5006626 zo dňa 21.11.2010, žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 25.08.2021, výplatné pásky za mesiac 08/2021 a 09/2021.
4. Podľa § 324 ods. 1 až 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa § 326 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> uvedie opísanie
rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
Podľa § 328 ods. 1 ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 329 ods. 1 až 3 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
Podľa § 337 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20210801> neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20210801> platí primerane.
Podľa § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
5. Účelom neodkladného opatrenia je rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu, t.j. potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, resp. v prípade, že je daná obava ohrozenia prípadnej exekúcie. Vychádzajúc zo zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia je toto prípustné a opodstatnené vtedy, ak a) sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami, b) tieto právne vzťahy vyžadujú úpravu, c) táto úprava je potrebná, d) neprimeraným spôsobom nezasahujú do právnych vzťahov medzi stranami (účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci), e) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Nariadením neodkladného opatrenia nesmie dôjsť k nevyváženému zásahu do vzťahov strán. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti. Z toho dôvodu nie je potrebné zisťovať všetky tie skutočnosti, ktoré treba zistiť pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť a neodkladnosť návrhu. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia.
6. Z obsahu spisu, osobitne z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj priložených dokladov mal súd dostatočne osvedčené, že medzi stranami sú vzťahy, ktoré si vyžadujú neodkladnú úpravu pomerov a súd mal tiež osvedčené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, spočívajúce v zásahu do majetku navrhovateľa. Navrhovateľovi bola základe zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky zo dňa 21.11.2010 č. 5006626 právnym predchodcom odporcu schválená výška pôžičky v sume 3.226,04
eur, pričom celková výška pôžičky bola 4.596,92 eur, výška mesačnej splátky bola 112,12 eur, počet splátok bol 41 a konečná splatnosť pôžičky bola apríl 2014. V bode IV. Uvedenej zmluvy navrhovateľ svojim podpisom prejavil súhlas s tým, že v prípade, ak si nesplní svoj záväzok splácať pôžičku v stanovených termínoch splátok, resp. v stanovenej lehote splatnosti pôžičky podľa tejto zmluvy, bola spoločnosť oprávnená požadovať od zamestnávateľa navrhovateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov, až do doby úplného splatenia, pričom výška zrážok zo mzdy a z iných príjmov bude zodpovedať výške splátok podľa tejto zmluvy. Odporca, ako veriteľ na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 10.6.2014, ktorou mu spoločnosť Všeobecná úverová banka a.s. postúpila pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy 5006626, žiadosťou zo dňa 25.8.2021 požiadal zamestnávateľa navrhovateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy a ku dňu podania žiadosti bola odporcom vyčíslená celková výška pohľadávky na sumu 6.496,82 eur. Z výplatných pások predložených navrhovateľom za mesiace 08/2021 a 09/2021 mal súd dostatočne osvedčené, že zamestnávateľ na základe žiadosti odporcu, evidovanej zamestnávateľom pod zn. 844A, realizuje zo mzdy navrhovateľa zrážky, keď v mesiaci august 2021 bola z čistého príjmu navrhovateľa vo výške 1.033,63 eur zrazená suma 488,48 eur a v mesiaci september 2021 bola z čistého príjmu navrhovateľa vo výške 1.078,41 eur zrazená suma 533,27 eur.
7. V predmetnej veci je dohoda o zrážkach zo mzdy súčasťou typovej formulárovej zmluvy - zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou, pričom predmetná dohoda slúži na zabezpečenie záväzkov navrhovateľa z uzatvorenej zmluvy. Inštitút predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy tak umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia resp. preverenia súdom, t. j. bez preverenia, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje a zo mzdy dlžníka sa vykonávajú zrážky, ktoré navrhovateľ
- dlžník nemá možnosť bez súdneho rozhodnutia zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa. Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá bola súčasťou uzatvorenej zmluvy, je svojím charakterom spotrebiteľskou - typovou zmluvou na predtlačenom formulári obsahujúcom podmienky, ktorých obsah navrhovateľ ako spotrebiteľ nemohol pri jej uzatváraní ovplyvniť. Súd zhodne s tvrdením navrhovateľa konštatuje, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Nárok navrhovateľa vo veci samej vychádza z tvrdení, že pri uzavretí zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky došlo k uzavretiu dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a je v rozpore so zákonnými ustanoveniami zabezpečujúcimi ochranu spotrebiteľa, pričom bez rozhodnutia súdu o neodkladnom opatrení budú navrhovateľovi zrážky zo mzdy aj naďalej vykonávané, a to bez súdneho prieskumu predmetnej zmluvy.
8. Navrhovateľ podľa názoru súdu dostatočne osvedčil, že medzi stranami sporu sú vzťahy, ktoré si vyžadujú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, tiež osvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, spočívajúce v zásahu do jeho majetku. Navrhovateľ sa na súd obrátil s návrhom na priznanie ochrany formou nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia, ktoré považoval za jediný efektívny prostriedok dočasnej ochrany z dôvodu, aby odvrátil zrážky zo mzdy, vykonávané jeho zamestnávateľom. Skutočnosť, že zamestnávať už pristúpil k realizácii zrážok, preukazuje aktuálnosť bezprostrednej hrozby finančnej ujmy a vzniku ťažko nezvrátiteľnej situácie, pokiaľ by uvedené zrážky zo mzdy vo vzťahu k navrhovateľovi boli ďalej realizované. Dochádza tak k zásahu do majetku navrhovateľa bez súdneho prieskumu zmluvy, teda v rozpore s ochranou spotrebiteľa. Je nepochybné, že dohoda o zrážkach zo mzdy slúži ako zabezpečovací prostriedok v rámci spotrebiteľskej zmluvy, ktorej podmienky však v danom prípade neboli predmetom posúdenia súdom a dokazovania vo veci samej a práve táto skutočnosť vyvoláva potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán.
9. Na základe vyššie uvedeného, súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je v celom rozsahu dôvodný a je potrebné dočasne upraviť vzťahy medzi stranami sporu, preto nariadil neodkladné opatrenie v znení uvedenom vo výrokovej časti tohto uznesenia. Nariadením neodkladného opatrenia, ktorým súd odporcovi uložil povinnosť zdržať sa použitia zmluvného ustanovenia o dohode o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov sa podľa názoru súdu dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami (nevykonávanie zrážok zo mzdy navrhovateľa), preto v súlade s § 336 ods. 1 CSP vo výroku uznesenia neurčoval povinnosť navrhovateľovi podať žalobu vo veci samej, ale s poukazom na § 337 ods. 1 a 2 CSP poučil odporcu o možnosti podať žalobu, ktorou sa bude domáhať zaplatenia dlžných splátok pôžičky zo zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky č. 5006626 zo dňa 21.11.2010 s tým, že v predmetnom konaní bude uvedená zmluva podrobená súdnej kontrole, a to aj vo vzťahu
k tvrdeniam navrhovateľa o premlčaní danej pohľadávky, keďže sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu. V prípade úspechu odporcu v spore o zaplatenie dlžnej sumy, súd v zmysle § 337 ods. 3 CSP aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovie. Narsiadenie predmetného neodkladného opatrenia podľa názoru súdu nespôsobí taký negatívny zásah do práv odporcu, aký by tu nastal vo vzťahu k navrhovateľovi ako spotrebiteľovi v prípade ďalšieho pokračovania v zrážkach zo mzdy, nakoľko odporca je oprávnený domáhať sa svojich nárokov na zaplatenie dlžných splátok pôžičky zo zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky č. 5006626 zo dňa 21.11.2010, žalobou podanou proti navrhovateľovi.
10. Keďže navrhovateľ mal v konaní plný úspech, súd mu v súlade s § 255 ods. 1 CSP priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. Po právoplatnosti rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania, súd v súlade s § 262 ods. 2 CSP rozhodne o výške náhrady trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie písomne v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Ružomberok v troch vyhotoveniach. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 339 CSP o zrušení neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť bez pojednávania. V prípadoch neodkladného opatrenia podľa § 334 a 338 majú dotknuté subjekty právo vyjadriť sa k návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia. Podľa § 332 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.