Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Saz-2-2021.pdf
PDF · 145.27 KB
Case nature
Area
Subarea
6Saz/2/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Danou Bystrianskou, v právnej veci žalobcu: T. F., nar. XX.XX.XXXX v obci S. L. T. X., provincia X., T. W. (ďalej len T.), štátnej príslušnosti T., berberskej národnosti, islamského vierovyznania - sunnitskej vetvy, slobodný, bez dokladov totožnosti, adresa posledného trvalého pobytu v krajine v meste X., štvrť X., T.C., toho času Záchytný tábor Humenné, Slovenská republika (ďalej len „SR") zastúpeného Mgr. Viera Orichová, registračné číslo SAK: 7811, adresa pracoviska: Hollého 10, so sídlom Nitra (sídlo: Kláštorská 131, Nitra) proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, 812 72 Bratislava, o správnej žalobe vo veci azylu zo dňa 22.09.2021, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. ČAS: MU- PO-162-11/2021-Ž, ID osoby: 076317 zo dňa 16.08.2021 o zamietnutí žiadosti o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca správnou žalobou vo veci azylu žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného ČAS: MU- PO-162-11/2021-Ž ID osoby: 076317, zo dňa 16.08.2021, ktorým zamietol žiadosť žalobcu o azyl zo dňa 1. júla 2021, ako zjavne neopodstatnenú.
I. Administratívne konanie
2. Žalovaný napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-PO-162-11/2021-Ž ID osoby: 076317, zo dňa 16.08.2021, zamietol žiadosť žalobcu - cudzinca T. F. X. B., Islamského vierovyznania - sunnitskej vetvy, slobodný, bez dokladov totožnosti, adresa posledného trvalého pobytu v krajine pôvodu v meste X., Š. X. bez bližšieho označenia ulice a čísla domu provincia v X., T., toho času Pobytový tábor Opatovská Nová Ves, Slovenská republika, o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú. V dôvodoch preskúmavaného rozhodnutia žalovaný konštatoval, že v konaní postupoval podľa zákona o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle"), a podľa § 12 ods. 1 písm. a) a ods. 3 tohto zákona túto zamietol ako zjavne neopodstatnenú. Žalovaný konštatoval, že žalobca prvýkrát požiadal o azyl alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR 03.03.2021 a so žalobcom bol už dňa 25.03.2021 pre uvedenie dôvodov jeho žiadosti vykonaný pohovor, počas ktorého uviedol, že dôvodom jeho odchodu z Maroka bola jeho nepriaznivá ekonomická situácia. V krajine pôvodu nemal trvalé zamestnanie, z ktorého by mohol pokryť svoje potreby, preto sa rozhodol z T. odísť a vycestovať za prácou do Európy. Rozhodnutím migračného úradu ČAS: MU-PO-40-12/2021-Ž zo dňa 12.04.2021 bola jeho žiadosť podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle zamietnutá ako zjavne neopodstatnená.
3. Žalobca bol dňa 21.06.2021 na základe Dublinského dohovoru vrátený z Rakúskej republiky na územie SR. Žalovaný podľa § 4 ods. 6 zákona o azyle považoval žalobcu za žiadateľa o azyl, nakoľko ide o cudzinca, ktorý bol na územie SR vrátený z dôvodu, že na konanie o udelenie azylu je príslušná Slovenská republika. So žalobcom bol opäť vykonaný za účelom zdôvodnenia súčasnej žiadosti o azyl dňa 01.07.2021 v Záchytnom tábore Humenné pohovor, v ktorom uviedol, že sa pridržiava svojich dôvodov uvedených v prvej žiadosti, avšak doplnil, že okrem ekonomických dôvodov mal v krajine pôvodu aj osobné problémy. Žalobca uviedol, že o azyl požiadal aj z dôvodu obavy o svoj život z dôvodu, že sa zamiloval do sesternice a mali spolu vzťah od roku 2015 do 2018. Jeho bratranec sa to dozvedel v roku 2017 a nechcel, aby tento vzťah pretrvával. Bratranec je drogový dealer, vyhrážal sa mu, že ho zabije a poslal na neho dvoch chlapov, ktorí ho zastrašili a bodli ho nožom pred kaviarňou, v ktorej pracoval. Musel byť ošetrený lekárom a zostali mu 2 jazvy, ale incident na polícii nehlásil, pretože bratranec pozná vplyvných ľudí na polícii. Vzťah so sesternicou potom ochladol, ale sú v kontakte telefonicky, v budúcnosti si ju chce vziať za ženu. Návratu domov sa bojí, pretože ak by sa bratranec dozvedel, že je v kontakte so sesternicou, urobil by niečo nepredvídateľné. Nevraživosť medzi rodinami vyplýva z pozemkového sporu medzi otcom žiadateľa a otcom bratranca, ktorí spolu zdedili pozemok, avšak bratrancov otec pozemok zabral sám a odvtedy pretrváva nevraživosť medzi rodinami. Ďalej uviedol, že sa chcel stať policajtom, avšak na to, aby ho zobrali na policajnú akadémiu by musel niekoho podplatiť. Podľa žalovaného tak dôvodom žiadosti žalobcu o azyl bola nepriaznivá ekonomická situácia, ako aj obava o život pred konaním bratranca, prečo sa žalobca sa rozhodol krajinu pôvodu opustiť a vycestovať do Európy, iné dôvody svojej žiadosti neuviedol. Žalovaný konštatoval, že žalobca na základe vyššie uvedeného svoju novú žiadosť o udelenie azylu odôvodňoval inými skutočnosťami a dôvodmi ako tými, ktoré uvádzal pôvodne a aké sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo § 13b zákona o azyle. Preto jeho žiadosť zamietol podľa § 12 ods. 1 písm. a) a ods. 3 zákona o azyle č. 480/2002 Z. z. (ďalej len zákon o azyle), keď z výpovede žalobcu a dostupných informácii ktoré získal, právne uzavrel, že žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky zákona o azyle, pretože odôvodňuje svoju žiadosť inými dôvodmi a skutočnosťami ako dôvodmi uvedenými v § 8, 10, 13 a alebo § 13 b zákona o azyle.
4. Žalovaný po dôkladnom preskúmaní výpovede žalobcu dospel k záveru, že žalobca krajinu pôvodu neopustil preto, že by tam bol prenasledovaný z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov, alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, alebo za uplatňovanie politických práv a slobôd tak, ako je to uvedené v § 8 zákona o azyle. Nasvedčuje tomu aj skutočnosť, že v T. nemal žiadne problémy s políciou, armádou, či inými štátnymi alebo neštátnymi subjektmi. Žalovaný zhrnul, že mal za to, že dôvodom jeho odchodu z krajiny boli jednak finančné problémy, ale aj osobné problémy s bratrancom ktoré nespadajú pod definíciu pojmu prenasledovania. Žalobcom uvádzané dôvody tak nie je možné spájať s jeho rasou, národnosťou, náboženstvom, zastávaním politických názorov alebo s príslušnosťou k určitej sociálnej skupine. Taktiež tieto skutočnosti nie je možné spájať ani s uplatňovaním jeho politických práv alebo slobôd. 5. Žalovaný mal za to, že v prípade žalobcu neboli splnené podmienky na udelenie azylu podľa § 10 zákona o azyle, ktorý vymedzuje podmienky, za ktorých sa udeľuje azyl za účelom zlúčenia rodiny, a to z objektívnych dôvodov, keďže nemá na území SR žiadnych rodinných príslušníkov s udeleným azylom. Čo sa týka poskytnutia doplnkovej ochrany v zmysle § 13 b zákona o azyle, t. j. za účelom zlúčenia rodiny, táto podmienka taktiež nebola v prípade žalobcu splnená, a to z objektívnych dôvodov, nakoľko na území SR nemá žiadnych rodinných príslušníkov s poskytnutou doplnkovou ochranou. 6. Podľa žalovaného jeho dôvody, ktoré menovaný v konaní uviedol, nemožno subsumovať ani pod pojem vážneho bezprávia podľa § 2 písm. f) zákona o azyle, ktoré by odôvodňovalo poskytnutie doplnkovej ochrany. Ako sám uviedol, počas pobytu v T. nebol nikdy trestaný, nečelil žiadnemu krutému alebo neľudskému zaobchádzaniu, a preto ani nie je reálny predpoklad, že by takýmto praktikám mohol čeliť v prípade návratu. Keďže v T. v súčasnej dobe neprebieha žiaden vnútroštátny alebo medzinárodný ozbrojený konflikt, nehrozí žalobcovi v prípade návratu ani vážne a individuálne ohrozenie života, alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia, ako ďalšej formy vážneho bezprávia. 7. Žalovaný konštatoval, že za účelom posúdenia žiadosti menovaného boli využité informácie z materiálov „T. - Správa o krajine - polytemätická" vypracovanej migračným úradom pod č. MU- ODZS-2021/155-009 z 13.04.2021, „T. - Polytemätická správa o krajine" vypracovanej migračným úradom pod č. p.: MU-ODZS-2021/000155-015 z 03.05.2021, ako aj z iných verejne dostupných zdrojov. Z týchto informačných zdrojov je zrejmé, že T. je demokratická krajina, ktorá ústavne zaručuje svojim občanom všetky základné demokratické práva. Aj preto viaceré členské štáty EU zaradili T. na zoznam bezpečných krajín pôvodu.
8. Tiež uviedol, že Výročná správa Ministerstva zahraničných vecí USA k situácii týkajúcej sa dodržiavania ľudských práv v T., publikovaná dňa 30.03.2021, opisuje okrem iného aj T. bezpečnostný aparát. Ten tvoria tzv. Národné Policajné Sily, ktoré riadia vnútorné orgány činné v trestnom konaní v mestách a podávajú správy ministerstvu vnútra, tzv. pomocné Sily sa tiež podriaďujú ministerstvu vnútra a ich úlohou je podporovať vo svojej činnosti políciu. Kráľovská polícia, ktorá je podriadená Správe národnej obrany, je zasa zodpovedná za vymáhanie práva vo vidieckych oblastiach a v okolí národných diaľnic. Oddelenia justičnej polície (vyšetrovacie), Kráľovskej polície a Národnej polície sa podriaďujú kráľovskému prokurátorovi. 9. Podľa žalovaného žalobca nesplnil zákonom ustanovené podmienky a odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu dôvodmi, ktoré nie sú uvedené v § 8 zákona o azyle. Na žalobcu sa nevzťahuje § 10 zákona o azyle, ktorý vymedzuje podmienky, za ktorých sa udelí azyl na účel zlúčenia rodiny. Svoju žiadosť neodôvodňuje ani takými dôvodmi a skutočnosťami, ktoré sú uvedené v § 13a a § 13b, a ktoré vymedzujú za akých podmienok je žiadateľovi poskytnutá doplnková ochrana. 10. Žalovaný s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.: lSža/7/2011, uviedol, že podstatným znakom žiadosti žalobcu o azyl je zjavná neopodstatnenosť. Táto sa vzťahuje na žiadosti, ktoré sú založené na úplne iných dôvodoch ako tých, ktoré zákon o azyle predpokladá ako dôvody na udelenie azylu, alebo poskytnutie doplnkovej ochrany. Najčastejšími dôvodmi zjavne neopodstatnených žiadostí sú napr. ekonomické dôvody, hľadanie zamestnania, alebo lepších životných podmienok, tieto ale nezakladajú žiaden relevantný dôvod na udelenie azylu. 11. Obdobné stanovisko zaujíma Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn.: lSža 50/2010 pri posudzovaní problémov osobného charakteru. V zmysle uvedeného rozsudku, za prenasledovanie v zmysle § 8 zákona o azyle je nutné považovať len také ohrozenie života či slobody, ktoré je trpené, podporované či prevádzané štátnou mocou, pričom problémy so súkromnými osobami nemôžu byť dôvodom pre udelenie azylu, pokiaľ politický systém v krajine pôvodu dáva občanom možnosť domáhať sa ochrany svojich práv pred štátnymi orgánmi. Pokiaľ žiadateľ o azyl nepreukáže, že verejná moc v krajine pôvodu ako celok mu odoprela poskytnúť ochranu pred prípadnými vyhrážkami zo strany súkromnej osoby, nemôže sa úspešne domáhať ochrany v podobe udelenia azylu. V prípade žalobcu, nebolo v konaní žiadnym spôsobom nepreukázané, že mu štátne orgány v krajine pôvodu zabránili domáhať sa ochrany svojich práv. Ohrozenie svojej bezpečnosti zo strany svojho bratranca na polícii neohlásil, a tým nevyužil možnosť vnútroštátnej ochrany, ktorá je v T. účinná a dostatočne efektívna, o čom svedčia aj informácie, ktoré sú obsahom spisového materiálu. 12. Dňa 22.09.2021 bolo žalobcovi doručené rozhodnutie ČAS: MU-PO-162-11/2021-Ž, ID osoby 076317, zo dňa 16.08.2021 o zamietnutí žiadosti o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej. 13. Žalobca s napadnutým rozhodnutím nesúhlasil a považoval ho za nezákonné s poukazom na (§ 191 ods. l písm. c), e), SSP, t.j. že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Podľa žalobcu žalovaný nezákonne zamietol žiadosť žalobcu ako zjavne neopodstatnenú podľa § 12 ods. l písm. a) a ods. 3 zákona o azyle č. 480/2002 Z. z. (ďalej len zákon o azyle) a uviedol, že tak urobil, pretože z výpovede žalobcu a dostupných informácii bolo zrejmé, že žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky a odôvodnil svoju žiadosť dôvodmi, ktoré nie sú uvedené v zákona o azyle. Žalobca mal za to, že podľa § 32 ods. 1 zákona o správnom konaní č. 71/1967 Zb. (správny poriadok). „ Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. „Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočností známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať." 14. Žalobca v správnej žalobe opakovane uviedol, že o azyl požiadal z dôvodu obavy o svoj život, z dôvodu nepriaznivej ekonomickej situácie v T., ako aj z dôvodov osobných a prameniacich v rodinnom pozemkovom spore. Zopakoval, že sa zamiloval do sesternice a mali spolu vzťah od roku 2015 do 2018 a jeho bratranec, ktorý je drogový dealer sa tom dozvedel a nechcel, aby tento vzťah pretrvával a vyhrážal sa mu, že ho zabije. Poslal na neho dvoch chlapov, ktorí ho zastrašili a bodli ho nožom pred kaviarňou, v ktorej pracoval. Musel byť ošetrený lekárom a zostali mu 2 jazvy. V budúcnosti si sesternicu chce vziať za ženu. Návratu domov sa bojí, pretože aj by sa bratranec dozvedel, že je v kontakte so sesternicou, urobil
by niečo nepredvídateľné. Nevraživosť medzi rodinami vyplýva z pozemkového sporu medzi otcom žiadateľa a otcom bratranca, ktorí spolu zdedili pozemok, avšak bratrancov otec pozemok zabral sám a odvtedy pretrváva nevraživosť medzi rodinami. Incident na polícii nehlásil, pretože bratranec pozná vplyvných ľudí na polícii. Vzťah so sesternicou potom ochladil, ale sú v kontakte telefonicky a cez chat. Ďalej uviedol, že sa chcel stať policajtom, avšak na to, aby ho zobrali na policajnú akadémiu by musel niekoho podplatiť. 15. Preto, ak žalovaný postupoval podľa § 12 ods. l písm. a) zákona o azyle a žiadosť žalobcu zamietol ako zjavne neopodstatnenú žalobca má za to, že uvedené ustanovenie zákona nie je možné použiť v prípade žalobcu. Žalobca poukázal na to, že žalobca v žiadosti o medzinárodnú ochranu uvádzal najmä fyzické napadnutie - bodnutie nožom - z dôvodov rodinných pozemkových sporov a osobných vzťahov a nemožnosť domáhať sa policajnej ochrany z dôvodu osobnej známosti páchateľa, resp. objednávateľa útoku s orgánmi činnými v trestnom konaní. So žiadnym z týchto tvrdení sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal. V administratívnom spise chýbajú podklady rozhodnutia o možnom prenasledovaní účastníkov pozemkových sporov, a o možnom prenasledovaní mužských partnerov zo strany rodiny partnerky, v prípade, ak vzťah nie je akceptovaný rodinou dievčaťa. Žalovaný si nezadovážil dostatočné podklady rozhodnutia, na základe ktorých by si mohol overiť tvrdenia žalobcu a vyhodnotiť, či tieto skutočnosti sú relevantné, alebo nie vo vzťahu ku krajine pôvodu. Akékoľvek informácie v spise úplne absentujú. Do spisu ako podklad rozhodnutia žalovaný doložil iba informácie týkajúce sa bezpečnostnej a ekonomickej situácie v krajine pôvodu žiadateľa. Má za to, že žalovaný bol konaní povinný hlbšie skúmať, či existuje alebo neexistuje opodstatnená obava z prenasledovania, alebo reálne nebezpečenstvo vážneho bezprávia. V odôvodnení rozhodnutia taktiež chýba presvedčivé odôvodnenie. Z uvedených dôvodov považoval rozhodnutie za nezákonné. 16. Žalovaný k správnej žalobe vo svojom vyjadrení dňa 26. októbra 2021 žiadal správnu žalobu proti rozhodnutiu žalovaného ČAS:MU-P0-162-11/2021-Ž, ID osoby 076317, zo dňa 16.08.2021 zamietnuť a uviedol, že sa vysporiadal so všetkými skutočnosťami uvedenými žalobcom a vec správne posúdil. 17. K tomu, že žalobca napádal rozhodnutie správneho orgánu z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a písm. e/ SSP, žalovaný uviedol, že žalobca požiadal o azyl alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR prvýkrát dňa 03.03.2021 a svoju žiadosť odôvodnil nepriaznivou ekonomickou situáciou, kvôli čomu sa žalobca rozhodol odísť do Európy a zarobiť si peniaze. Žalobca odišiel do Rakúska, kde bol zadržaný políciou a na základe Dublinského dohovoru bol dňa 21.06.2021 vrátený na územie SR, bol s ním dňa 01.07.2021 vykonaný pohovor a doplnil, aj osobné problémy, ktoré označil ako vzťah k sesternici a pozemkové spory s rodinou bratanca. 18. Žalovaný považoval námietky žalobcu za neopodstatnené a uviedol, že námietka nesprávneho právneho posúdenia je apriori nedôvodná, za existencie nedostatočne zisteného skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Sžak/10/2017, ktorý uviedol, že: „vo vzťahu k uplatnenému dôvodu kasačnej sťažnosti, na základe nesprávneho právneho posúdenia veci musí kasačný súd s prihliadnutím na zásadu kontinuálneho výkonu štátnej moci (čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR) zdôrazniť, že doterajšia ustálená judikatúra Najvyššieho súdu SR chápe takto sformulovaný sťažnostný dôvod na prvom mieste ako nesprávnu aplikáciu právnej normy na riadne zistený faktický skutkový stav vyplývajúci z merita veci a na druhom mieste ako nesprávny výber ustanovenia a nesprávny výber právneho predpisu." 19. Aj pokiaľ žalobca namietal, že sa správny orgán nevysporiadal s tvrdením, že sa žalobcovi vyhráža bratranec z dôvodov rodinných pozemkových sporov a osobných vzťahov, ktorý podľa tvrdenia žalobcu zariadil, aby ho napadli s poukazom na jeho známosti s úradmi, ktoré mu tak neposkytnú ochranu, na základe všetkých dostupných informácií, je zrejmé, že žalobca odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu dôvodmi, ktoré nie sú uvedené v § 8 zákona o azyle. Podľa žalovaného v § 8 zákona o azyle je udelenie azylu objektívne viazané na prítomnosť prenasledovania, ako skutočnosti, uvedenej § 2 písm. d) zákona o azyle. Pod pojmom prenasledovanie sa rozumie závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné, alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, trestnom stíhaní, alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. Pôvodcom prenasledovania alebo vážneho bezprávia podľa § 2 písm. e) zákona o azyle je štát, politické strany alebo politické hnutia alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia, alebo neštátni pôvodcovia,
ak možno preukázať, že subjekty uvedené v prvom a druhom bode nie sú schopné, alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím.
20. Žalobca svoju žiadosť o azyl odôvodnil dôvodmi, ktoré nie sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo § 13b zákona o azyle. Preto žalovaný žiadosť podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle zamietol ako zjavne neopodstatnenú. 21. Podľa žalovaného je inštitút azylu aplikovateľný v obmedzenom rozsahu a to len pre prenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je objektívne viazané na prítomnosť prenasledovania, ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d) zákona o azyle alebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl, teda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu. Nevyhnutnou podmienkou, na udelenie azylu je tak ako vyplýva z vyššie uvedeného pre nasledovanie. Na splnenie tejto podmienky nestačí len ohrozenie, prípadne možnosť, že osoba bude v kratšej alebo vzdialenejšej budúcnosti ohrozená prenasledovaním. Ako vyplýva aj z rozsudku NS SR sp. zn. 8Sža/41/2009 zo dňa 04.08.2009, dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom, ako aj vo vnútroštátnom kontexte uznávané.
22. Pokiaľ žalobca namieta, že v rozhodnutí chýba presvedčivé odôvodnenie, lebo žalovaný zamietol žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú podľa § 12 ods. 1 písm. a), žalovaný má za to, že aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn.: 1Sža/7/2011, podstatným znakom neopodstatnenej žiadosti je jej zrejmá neopodstatnenosť. Táto sa vzťahuje na žiadosti, ktoré sú založené na úplne iných dôvodoch ako tých, ktoré zákon o azyle predpokladá ako dôvody na udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany. Najčastejšími dôvodmi zjavne neopodstatnených žiadostí sú napr. ekonomické dôvody, hľadanie zamestnania alebo lepších životných podmienok, tieto ale nezakladajú relevantný dôvod na udelenie azylu či poskytnutie doplnkovej ochrany.
23. Žalovaný pripomenul, že žalobca uviedol vo svojej prvej žiadosti o udelenie azylu, t.j. z ekonomických dôvodov, vďaka ktorým nemohol žil plnohodnotný život. Neskôr doplnil, že okrem uvedených dôvodov sa bojí o svoj život, lebo sa mu vyhráža bratranec, ktorý zariadil, aby žalobcu v domovskej krajine napadli a uviedol pozemkové spory s rodinou bratranca a nesúhlas so vzťahom medzi žalobcom a jeho sesternicou. Žalobca po vyššie spomenutom fyzickom napadnutí nevyhľadal lekársku pomoc a predmetný priestupok na polícií nenahlásil. Žalovaný v tomto zmysle dal do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža 50/2010, ktorý sa zameriava na posudzovanie problémov osobného charakteru.
24. Žalovaný tiež uviedol, že v zmysle § 8 zákona o azyle je nutné považovať za dôvodné len také ohrozenie života či slobody, ktoré je trpené, podporované či prevádzané štátnou mocou, a problémy so súkromnými osobami nemôžu byť dôvodom pre udelenie azylu, pokiaľ politický systém v krajine pôvodu dáva občanom možnosť domáhať sa ochrany svojich práv pred štátnymi orgánmi. Žalovaný zopakoval, že žalobca nevyužil možnosť vnútroštátnej ochrany aj napriek tomu, že je v krajine účinná a dostatočne efektívna. Preto predmetné okolnosti nie je možné subsumovať pod pojem prenasledovanie podľa § 2 písm. d) zákona o azyle. Navyše žalobca sám deklaroval, že neprišiel do styku s armádou, políciou ani inými zložkami štátu a ani nimi nebol prenasledovaný.
25. Žalovaný pripomenul Výročnú správu Ministerstva zahraničných vecí USA, týkajúcu sa dodržiavania ľudských práv v Maroku z 30.03.2021, okrem iného poukazuje na fakt, že jednotlivci majú pre spory týkajúce sa porušovania ľudských práv možnosť obrátiť sa na civilné súdy a podať žaloby a využiť tzv. Inštitúciu mediátora - národného ombudsmana.
26. Mal za evidentné, že žalobca nehľadal žiadnu formu ochrany, len sa snažil usídliť v krajine, ktorá by mu mohla poskytnúť najvýhodnejšie sociálno-ekonomické podmienky, čo však nemožno považovať za relevantné pre udelenie azylu, ani pre poskytnutie doplnkovej ochrany.
27. Žalovaný oznámil, že žalobca dňa 21.09.2021 svojvoľne opustil Pobytový tábor v Opatovskej Novej Vsi, na základe čoho bol dňa 28.09.2021 vyradený z evidencie. Žalobca sa do dnešného dňa nevrátil, a nemá záujem o udelenie azylu. Nebolo preukázané, že by v krajine pôvodu čelil nejakej
forme prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, resp. nepreukázalo sa, že v nej bol prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd tak, ako to vyplýva zo zákona o azyle, alebo že by mu takéto prenasledovanie v prípade návratu hrozil.
II. Dôvody rozhodnutia správneho súdu
28. Konanie o správnej žalobe vo veci azylu upravuje Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v ust. § 206 až § 220. Žalobca sa v správnej žalobe a žalovaný vo vyjadrení sa ospravedlnili z neúčasti na prípadne nariadenom pojednávaní. Správny súd uzavrel, že boli splnené podmienky pre vyhlásenie rozsudku bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 107 SSP. Preto v súlade s ust. § 137 ods. 4 SSP na Úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach vyvesil 05.11.2021 oznámenie, že dňa 06.12.2021 o 11.45 h v miestnosti č. 201 bude vo veci verejne vyhlásený rozsudok podľa § 137 ods. 4 SSP. Zo zápisnice o verejnom vyhlásení rozsudku zo dňa 06.12.2021 vyplýva, že správny súd o správnej žalobe po jej preskúmaní dospel k záveru, že nie je dôvodná, preto túto podľa §219 SSP rozsudkom zamietol.
29. Podľa § 206 ods. 3 SSP správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi. Podľa § 206 ods. 4 SSP pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia.
Podľa § 206 ods. 6 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
Podľa § 216 ods. 1 SSP správny súd rozhodne o správnej žalobe do 90 dní od jej doručenia, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 220 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby, rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, číslo a deň vydania zrušeného rozhodnutia alebo opatrenia, meno a priezvisko žalobcu a číslo jeho cestovného pasu alebo iného dokladu totožnosti.
Podľa § 12 ods. l písm. a) zákona o azyle je zjavne neopodstatnenou žiadosťou taká žiadosť, v ktorej žiadateľ o medzinárodnú ochranu uvádza dôvody, ktoré sú zrejme irelevantné a vôbec sa neprekrývajú s dôvodmi uvádzanými v zákone o azyle - teda ak je zo žiadosti zjavné, že v konaní nie je čo skúmať.
Podľa § 219 SSP ak správny súd zistí po preskúmaní, že správna žaloba je nedôvodná, rozsudkom ju zamietne.
Podľa § 8 zákona o azyle Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.
Podľa § 2 písm. d) zákona o azyle sa prenasledovaním rozumie závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.
Podľa § 2 písm. e) zákona o azyle sa považuje za pôvodcu prenasledovania alebo vážneho bezprávia: 1. štát, 2. politické strany alebo politické hnutia alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia, alebo 3. neštátni pôvodcovia, ak možno preukázať, že subjekty uvedené v prvom a druhom bode nie sú schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím.
Podľa § 19a ods. 6 zákona o azyle pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu sa neprihliada na to, či žiadateľ skutočne má rasové, náboženské, národnostné, sociálne alebo politické charakteristické črty, ktoré spôsobujú jeho prenasledovanie, ak sú mu prisudzované pôvodcom prenasledovania.
30. Vzhľadom na ustanovenie § 206 ods. 3 SSP, správny súd posúdil správnu žalobu neformálne, a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi. Úlohou správneho súdu, bolo posúdiť správne zistenie skutkového stavu a právneho posúdenia žalovaným na ktorom je založené napadnuté rozhodnutie žalovaného.
31. Žalovaný podľa súdu dôvodne mal za to, že žalobca splnenie zákonných podmienok pre udelenie azylu v Slovenskej republike nezdôvodnil zákonom o azyle predpokladanými dôvodmi a opodstatnenými obavami v zmysle týmto zákonom označeného prenasledovania. Žalobca sa rozhodol krajinu pôvodu opustiť a vycestovať do Európy pre ekonomické dôvody a pokiaľ žalobca uviedol v novej žiadosti o azyl iné dôvody svojej žiadosti, novú žiadosť o udelenie azylu odôvodňoval inými dôvodmi, ktoré ust. § 8, 10, 13a, alebo § 13b zákona o azyle nepoznajú. Podľa žalovaného dôvodom žiadosti žalobcu o azyl bola nepriaznivá ekonomická situácia, ako aj zlé rodinné vzťahy v obave pred konaním bratranca, pre vzťah žalobcu ku sesternici, preto žalovaný jeho žiadosť zamietol podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle č. 480/2002 Z. z. (ďalej len zákon o azyle), potom čo z výpovede žalobcu a dostupných informácii ktoré získal, právne uzavrel, že žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky zákona o azyle a odôvodňuje svoju žiadosť inými dôvodmi a skutočnosťami a dôvodmi uvedenými v § 8, 10, 13a alebo § 13b zákona o azyle. Správny súd na tomto mieste uvádza, že so žalobcom uvedeného jasne vyplýva, že žalobca bol napadnutý súkromnou osobou kvôli osobným vzťahom a majetkovým sporom, incident úradom nenahlásil a nevyužil možnosť vnútroštátnej ochrany aj napriek tomu, že správy o krajine uvádzajú existenciu účinnej a dostatočnej efektívnej právnej ochrany. Žalobcom uvádzané predmetné okolnosti nie je možné tak subsumovať pod pojem prenasledovanie podľa § 2 písm. d) zákona o azyle. Je potrebné si uvedomiť, že navyše žalobca sám deklaroval, že neprišiel do styku s armádou, políciou ani inými zložkami štátu a ani nimi nebol prenasledovaný. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/7/2011, podstatným znakom neopodstatnenej žiadosti je, že sú založené na úplne iných dôvodoch ako tých, ktoré zákon o azyle predpokladá ako dôvody na udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany. Najčastejšími dôvodmi zjavne neopodstatnených žiadostí sú napr. ekonomické dôvody, hľadanie zamestnania alebo lepších životných podmienok, avšak tieto nezakladajú relevantný dôvod na udelenie azylu či poskytnutie doplnkovej ochrany (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sža/10/2013 zo dňa 09.04.2013 - R 110/2013).
32. Správny súd poukazuje na znenie ust. § 8 zákona o azyle, a na fakt, že pôvodcom prenasledovania alebo vážneho bezprávia podľa § 2 písm. e) zákona o azyle sú okrem štátu a politickej strany alebo politického hnutia alebo organizácie, ktoré ovládajú štát, alebo podstatnú časť jeho územia aj neštátni pôvodcovia, ale len ak možno preukázať, že subjekty uvedené v prvom a druhom bode nie sú schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím. Žalovaný uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že zistil, že T. štát svojim občanom poskytuje právnu ochranu a pripomenul, že Výročná správa Ministerstva zahraničných vecí USA, týkajúcu sa dodržiavania ľudských práv v T. z 30.03.2021, okrem iného poukazujúcu na fakt, že jednotlivci majú pre spory týkajúce sa porušovania ľudských práv možnosť obrátiť sa na civilné súdy a podať žaloby. V prípade, že nejde o dostatočne závažné spory na zapojenie súdnictva, existuje možnosť využiť tzv. Inštitúciu mediátora - národného ombudsmana. Schopnosť a ochota poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím sa podľa správneho súdu v posudzovanom konaní posudzoval žalovaný aj vzhľadom na Výročnú správu Ministerstva zahraničných vecí USA, týkajúcu sa dodržiavania ľudských práv v T. z 30.3.2021. S poukazom na to sa nepreukázalo tvrdené, že žalobca má dôvod tvrdiť ohrozenie neštátnym pôvodcom a štát nie je schopný alebo ochotný poskytnúť ochranu pred prenasledovaním žalobcu alebo vážnym bezprávím.
33. Správny súd s odkazom na § 8 zákona o azyle uvádza, že v zmysle tohto ustanovenia je nutné považovať za dôvodné len také ohrozenie života či slobody, ktoré je trpené, podporované či prevádzané štátnou mocou, pričom problémy so súkromnými osobami nemôžu byť dôvodom pre udelenie azylu, pokiaľ politický systém v krajine pôvodu dáva občanom možnosť domáhať sa ochrany svojich práv pred štátnymi orgánmi. Žiadosť žalobcu je založená na úplne iných dôvodoch ako tých, ktoré zákon o azyle predpokladá ako dôvody na udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany. Správny súd dodáva, že v tomto konaní žalobca uviedol prvotne ekonomickú motiváciu pre svoju žiadosť, azylovú procedúru nevyčkal a odišiel z miesta svojho umiestnenia kde mal na jej ukončenie možnosť zotrvať, čím neprispel k dôveryhodnosti svojich tvrdení o ohrození v dôsledku prenasledovania.
34. Podľa § 8 zákona o azyle je udelenie azylu objektívne viazané na prítomnosť prenasledovania, ako skutočnosti, uvedenej § 2 písm. d) zákona o azyle. Pod pojmom prenasledovanie sa rozumie závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, cit. zákona.
35. Preto podľa názoru správneho súdu vzhľadom na vyššie uvedené, žalovaný dôvodne postupoval podľa § 12 ods. l písm. a) zákona o azyle a žiadosť žalobcu zamietol ako zjavne neopodstatnenú.
36. Správny súd zvýrazňuje, že inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu a to len pre prenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je objektívne viazané na prítomnosť prenasledovania, ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d) zákona o azyle, alebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl, teda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu.
37. Opakovane správny súd pripomína, že aj s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.: 1Sža/7/2011, pokiaľ podstatným znakom žiadosti o azyl je zjavná neopodstatnenosť ide o prípady, kedy sú žiadosti založené na úplne iných dôvodoch, ako tých, ktoré zákon o azyle predpokladá ako dôvody na udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany. Pôjde o dôvody osobného charakteru, ekonomické dôvody, hľadanie zamestnania alebo lepších životných podmienok, ktoré nezakladajú žiaden relevantný dôvod na udelenie azylu. Za prenasledovanie v zmysle § 8 zákona o azyle je nutné považovať len také ohrozenie života či slobody, ktoré je trpené, podporované či prevádzané štátnou mocou, pričom problémy so súkromnými osobami nemôžu byť dôvodom pre udelenie azylu, pokiaľ politický systém v krajine pôvodu dáva občanom možnosť domáhať sa ochrany svojich práv pred štátnymi orgánmi (Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. lSža 50/2010). 38. Žalovaný tak správne konštatoval že, ak jej dôvody sú založené na úplne iných dôvodov ako tých, ktoré zákon o azyle predpokladá ako dôvody na udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany, nie je relevantný dôvod na udelenie azylu či poskytnutie doplnkovej ochrany (pre ekonomické dôvody, hľadanie zamestnania alebo lepších životných podmienok).
39. Žalovaný dôvodil, v napadnutom rozhodnutí, že ak bol napadnutý súkromnou osobou kvôli osobným majetkovým sporom, a nevyužil možnosť vnútroštátnej ochrany, ktorá je v krajine účinná a dostatočne efektívna, podľa objektívnych zistení žalovaného a pokiaľ je známe, že verejná moc v krajine pôvodu žalobcu, ako celok mu neodoprela poskytnúť ochranu pred prípadnými vyhrážkami zo strany súkromnej osoby, nemôže sa úspešne domáhať ochrany v podobe udelenia azylu.
40. Súd opäť na tomto mieste odkazuje na Výročnú správu Ministerstva zahraničných vecí USA, týkajúcu sa dodržiavania ľudských práv v T. z 30.03.2021. Správa poukazuje na to, že jednotlivci v T. majú pre spory týkajúce sa porušovania ľudských práv možnosť obrátiť sa na civilné súdy a podať žaloby. V prípade, že nejde o dostatočne závažné spory na zapojenie súdnictva, existuje možnosť využiť tzv. Inštitúciu mediátora - národného ombudsmana. Bolo zistené od žalobu, že žalobca nehľadal žiadnu formu ochrany. Žalobca sám uviedol, že v krajine pôvodu nečelil nejakej forme prenasledovania
z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov, alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a netvrdil sám, že by bol prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd tak, ako to vyplýva zo zákona o azyle, alebo že by mu takéto prenasledovanie v prípade návratu hrozilo. Žalobca naopak deklaroval svojim správaním, že sa hodlá usídliť v krajine, ktorá by mu mohla poskytnúť výhodnejšie sociálno - ekonomické podmienky pre život. To však nemožno považovať za relevantné pre udelenie azylu, ani pre poskytnutie doplnkovej ochrany.
41. Prenasledovaním sa rozumie závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv, alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy, alebo činy uvedené v § 13 ods. 2 v konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. Toto žalobca ani netvrdil.
42. Pôvodcom prenasledovania alebo vážneho bezprávia podľa § 2 písm. e) zákona o azyle môže byť okrem štátu a politických strán aj politické hnutia alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia, aj neštátni pôvodcovia, ako v prípade žalobcu ale len v prípade, ak možno preukázať, že štát nie je schopný alebo ochotný poskytnúť ochranu prenasledovanému pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím skúma správny orgán prenasledovanie, jeho závažnosť alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv /žalobcu/. Pokiaľ bol žalobca, ako to sám tvrdil napadnutý súkromnou osobou kvôli osobným majetkovým a osobným sporom, incident nikde nenahlásil a nevyužil možnosť vnútroštátnej ochrany, hoci bol dostupný, zákonný a účinný, nie je možné popisovaný dej žalobcom subsumovať pod pojem prenasledovanie podľa § 2 písm. d) zákona o azyle.
43. Súd pripomína, že žalovaný zistil z verejne dostupných zdrojov, že T. je demokratická krajina, ktorá ústavne zaručuje svojim občanom všetky základné demokratické práva. Aj preto viaceré členské štáty EU zaradili T. na zoznam bezpečných krajín pôvodu. T. štát poskytuje právnu ochranu a pripomína sa aj už spomínaná Výročná správa Ministerstva zahraničných vecí USA, týkajúca sa dodržiavania ľudských práv v T. z 30.03.2021, podľa ktorej jednotlivci majú pre spory týkajúce sa porušovania ľudských práv možnosť obrátiť sa na civilné súdy a podať žaloby a využiť tzv. Inštitúciu mediátora - národného ombudsmana. Na tento prípad posúdenia žiadosti žalobcu boli využité informácie z materiálov „T. - Správa o krajine - polytemätická" vypracovanej migračným úradom pod č. MU-ODZS- 2021/155-009 z 13.04.2021, „T. - Polytemätická správa o krajine" vypracovanej migračným úradom pod č.: MU- ODZS-2021/000155-015 z 03.05.2021.
44. Podľa § 8 zákona o azyle, je azyl aplikovateľný len pre prenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je objektívne viazané na preukázanú prítomnosť prenasledovania, ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d) zákona o azyle, alebo na odôvodnené obavy z prenasledovania. V priebehu správneho konania boli podľa správneho súdu zistené objektívne skutočnosti k uvedeným tvrdeniam žalobcom (o.i bod 43 rozsudku). Dôvodne je i konštatovanie, že na žalobcu sa nevzťahuje § 10 zákona o azyle, ktorý vymedzuje podmienky, za ktorých sa udelí azyl na účel zlúčenia rodiny, ak ten svoju žiadosť neodôvodňuje dôvodmi uvedenými v § 13a a § 13b, ktoré vymedzujú, za akých podmienok by mohla byť poskytnutá doplnková ochrana a napokon v Slovenskej republike nemá príbuzných.
45. Preto správny súd konštatuje, že vzhľadom na zhora uvedené správnym súdom nedôvodné sú námietky žalobcu podľa § 191 ods. 1 písm. e/ a písm. c/ SSP, podľa ktorých si orgán verejnej správa - žalovaný nezadovážil dostatočné podklady rozhodnutia, na základe ktorých by si mohol overiť tvrdenia žalobcu a vyhodnotiť, či tieto skutočnosti sú právne relevantné, alebo nie vo vzťahu ku krajine pôvodu. Napokon žalovaný považoval tvrdenia žalobcu za zjavne irelevantné. Rovnako tak s týmto súvisiaca námietka, proti dôvodom rozhodnutia žalovaného, ktorému nechýba presvedčivé odôvodnenie toho, že tvrdenia žalobcu nie sú pravdivé ani nedôvodné v zmysle zákona o azyle. Aj správny súd vychádza z prvotných tvrdení žalobcu, ktorými boli, odchod z krajiny bol motivovaný najmä zlou ekonomickou
situáciou a tým, že žalobca hľadal výhodnejšie sociálno-ekonomické podmienky. Za dôvod žiadosti neoznačil ohrozenie života či slobody, podporované či prevádzané štátnou mocou, ale problémy v rodine aj v novej žiadosti o azyl. Z uvedeného jasne vyplýva, že žalobca bol napadnutý súkromnou osobou kvôli osobným a majetkovým sporom. Tieto nemôžu byť dôvodom pre udelenie azylu, pokiaľ politický systém v krajine pôvodu dáva občanom možnosť domáhať sa ochrany svojich práv pred štátnymi orgánmi. Napokon žalobca sám deklaroval, že neprišiel do styku s armádou, políciou ani inými zložkami štátu a ani nimi nebol prenasledovaný nečelil nejakej forme prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov, alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, a ani netvrdil, že vo svojej krajine bol prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd, ako to vyplýva zo zákona o azyle, alebo že by mu hrozí takéto prenasledovanie v prípade návratu.
46. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti konštatuje, že dôvody správnej žaloby nie sú spôsobilé privodiť záver o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, preto správny súd uzavrel, že žaloba nie je dôvodná zo žiadneho zo žalobných dôvodov a správny súd túto podľa § 219 SSP zamietol.
47. Vo veci náhrady trov správneho súdneho konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 a nasl. SSP. Neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Žalovanému nepriznal právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania, keďže ich neuplatnil (§168 SSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať na Krajský súd v Košiciach v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.