Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Pc-32-2021.pdf
PDF · 76.86 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-5Pc/32/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudkyňou JUDr. Zuzanou Salajovou v právnej veci navrhovateľky - manželky W., trvale bytom mesto W., proti odporcovi - manželovi Y., trvale bytom mesto W., toho času ÚVTOS Košice-Šaca, o určenie výživného pre manželku, takto
rozhodol:
I. Súd návrh navrhovateľky zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka podala dňa 25. 08. 2021 na tunajší súd návrh, ktorým sa domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal jej manžela povinnosťou prispievať na výživu manželky v bližšie neuvedenej výške. Podaný návrh navrhovateľka odôvodnila potrebou doloženia potvrdenia k žiadosti o priznanie pomoci v hmotnej núdzi. Spolu s návrhom predložila súdu kópiu výzvy ÚPSVAR Kežmarok na zdokladovanie potvrdenia o tom, že žiadateľ podal návrh na určenie manželského výživného.
2. Manžel navrhovateľky ako osoba povinná z vyživovacej povinnosti sa na výzvu súdu podaním doručeným dňa 08. 10. 2021 k návrhu vyjadril tak, že s návrhom manželky nesúhlasí, nakoľko s manželkou už 8 rokov nežijú v spoločnej domácnosti. Zároveň uviedol, že aktuálne sa nachádza vo výkone trestu v ÚVTOS Košice-Šaca, kde si odpykáva uložený trest, je pracovne zariadený, no nedosahuje príjem, z ktorého by bol schopný manželke prispievať na výživ. Poukázal tiež, že má vyživovaciu povinnosť k svojim trom maloletým deťom. Požiadal súd, aby o návrhu navrhovateľky rozhodol v jeho neprítomnosti a návrh v celom rozsahu zamietol.
3. Súd na nariadenom pojednávaní dňa 06. 12. 2021 vykonal dokazovanie oboznámením s návrhom navrhovateľky vrátane jeho príloh, lustráciami účastníkov konania v REGOB, systéme sociálnej poisťovne, registri ZVJS, písomným vyjadrením osoby povinnej z vyživovacej povinnosti, potvrdením ZVJS o vykonávaní trestu odňatia slobody z 06. 10. 2021 a zistil nasledovný skutkový stav: Navrhovateľka požiadala ÚPSVaR Kežmarok o dávku v hmotnej núdzi, kde pre posúdenie nároku na dávku v hmotnej núdzi je potrebné predložiť potvrdenie o podaní návrhu na určenie manželského výživného do rozvodu. Z tohto dôvodu podala súdu návrh. Manželstvo účastníkov konania nie je rozvedené, stále trvá, avšak manželia nezdieľajú spoločnú domácnosť, nežijú spolu približne osem rokov. Navrhovateľka nemá evidovanú adresu trvalého pobytu, je evidovaná na obci, rovnako tak nemá evidovaný trvalý pobyt ani manžel, toho času sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody v Košiciach
- Šaci. Príjem manžela ako osoby povinnej z výživného predstavuje len pracovnú odmenu, ktorú dostáva za výkon práce odsúdeného.
4. Podľa lustrácie v systéme Sociálnej poisťovne súd zistil, že navrhovateľka nepoberá žiadne dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou.
5. Podľa lustrácie v systéme ZVJS je osoba povinná z výživného od 16. 09. 2019 vykonáva trest odňatia slobody v ústave na výkon trestu odňatia slobody Košice - Šaca.
6. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej Zákon o rodine), manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
7. V zmysle § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
8. V zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo, na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
9. Vyživovacia povinnosť vzniká uzavretím manželstva, je viazaná na právnu existenciu manželstva a zaniká spolu s jeho zánikom zo zákonných dôvodov. Z ustanovenia § 71 Zákona o rodine vyplýva zákonná vzájomná vyživovacia povinnosť medzi manželmi vychádzajúca z požiadavky, že manželia majú mať rovnakú životnú úroveň, čo je odôvodnené rovným postavením v právach a povinnostiach oboch manželov v manželstve. Vzájomná vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva, je viazaná na jeho existenciu a zaniká spolu s jeho zánikom zo zákonných dôvodov. Ak si niektorý z manželov túto vyživovaciu povinnosť dobrovoľne neplní, môže sa druhý z nich obrátiť návrhom na určenie výživného na súd. Aktívne vecne legitimovaným na podanie návrhu je ten manžel, ktorého životná úroveň je nižšia ako životná úroveň druhého manžela. Pasívne vecne legitimovaným je potom druhý manžel. Rozsah vyživovacej povinnosti medzi manželmi by mal byť určený tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká, pričom nejde len o rovnosť zárobku jednotlivých manželov, ale je potrebné zobrať do úvahy tiež osobné a majetkové pomery manželov ako aj ostatné skutočnosti, ktoré majú vplyv na životnú úroveň manželov. Pri určení výšky manželského výživného sa pritom prihliada na starostlivosť o domácnosť ako aj na odôvodnené potreby oprávneného a na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
10. V danej veci mal súd na základe zisteného skutkového stavu za to, že uloženie povinnosti manželovi prispievať na výživu manželke nie je dôvodné. Hoci bol v konaní preukázaný trvajúci manželský zväzok medzi účastníkmi konania opodstatňujúci platenie výživného, v konaní nebol zistený nepomer medzi životnou úrovňou manžela a manželky, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti. Navrhovateľka je nezamestnaná, manžel je vo výkone trestu odňatia slobody, kde je síce pracovne zaradený, no s nízkym príjmom, pričom má vyživovaciu povinnosť voči 3 deťom, ktorá je prednostnou pohľadávkou. Vzhľadom na zistený skutkový stav nemožno povedať, že by situácia jedného z manželov bola bývala po materiálnej stránke lepšia ako situácia toho druhého. Súd po vykonanom dokazovaní teda dospel k záveru, že životná úroveň účastníkov konania je v zásade rovnaká a momentálne nie je dôvod určovať rozsah vyživovacej povinnosti manžela voči manželke. Nakoľko osobné a majetkové pomery oboch manželov sú rovnaké, súd návrh manžela na určenie manželského výživného zamietol.
11. Podľa § 57 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej CMP) o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Manžel si v návrhu na začatie konania uplatnil nárok na náhradu trov konania.
12. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
13. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 53 až § 55 CMP). Aplikácia § 54 CMP prichádza do úvahy len v prípade, ak účastník, zástupca účastníka alebo ten, kto mal v konaní nejakú povinnosť, zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli. Súd o trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania.
14. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
15. S poukazom na vyššie uvedené dôvody súd návrh navrhovateľky na určenie manželského výživného manželke v celom rozsahu zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.