Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14P-80-2021.pdf
PDF · 100.54 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-14P/80/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš sudcom Mgr. Andrejom Maukšom vo veci starostlivosti o maloletého N. N., R.. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš, dieťa rodičov: matky K. N., R.. XX. XX. XXXX, I. J. XX a otca N. N., R.. XX. XX. XXXX, S. XXX, K. D., Č. W., o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletého, takto
rozhodol:
I. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 2P/26/2012-44 zo dňa 30. 10. 2012 tak, že otec N. N., R.. XX. XX. XXXX j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého N. N., R.. XX. XX. XXXX výživným v sume 200 Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky K. N., R.. XX. XX. XXXX, počnúc dňom 01. 09. 2021.
II. Súd p o v o ľ u j e otcovi zročné výživné za obdobie od 01. 09. 2021 do 31. 12. 2021 v sume 200 Eur splácať v mesačných splátkach po 20 Eur vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky, počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom nadobudne právoplatnosť výrok I. tohto rozsudku o bežnom výživnom s tým, že v prípade nezaplatenia čo len jednej zo splátok sa stane splatným celý dlh na zročnom výživnom.
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 19. 08. 2021 domáhala zvýšenia výživného na maloletého, ktoré bolo naposledy určené rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 2P/26/2012-44 v sume 150 Eur na sumu 250 Eur mesačne, počnúc dňom 01. 09. 2021. Návrh odôvodnila tým, že od posledného určenia výživného sa zmenila bytová situácia, nakoľko v rámci konkurzu došlo k dražbe dvojizbového bytu na N. X, C.Ý. J., ktorý mala v osobnom vlastníctve, a preto sa s maloletým ubytovala na čas v dome svojich rodičov, kde má trvalé bydlisko, pričom od roku 2017 býva s maloletým v podnájme v trojizbovom byte na adrese R. XX, C. J.. Otec maloletého si od posledného určenia výživného zadovážil osobné vozidlo, ktoré je napísané na jeho manželku, pričom býva s manželkou a jej dvoma dcérami v podnájme v rodinnom dome a podľa maloletého si majú kupovať rodinný dom. Maloletý od 02. 09. 2020 navštevuje Strednú školu v Lučenci, kde denne dochádza, má zvýšené náklady na cestovné, stravné, výdavky v škole, vreckové, drogériu, oblečenie, telefón, životné poistenie, záľuby, čo všetko v priemere mesačne vychádza na sumu 485 Eur. Taktiež sa podľa matky zvýšil aj príjem otca, ktorý v zamestnaní postúpil na miesto vedúceho. Napriek určenému styku sa otec stretáva s maloletým len počas letných prázdnin podľa dohody rodičov a počas tohto pobytu neplatí výživné, čo sa opakuje už 2 roky. Taktiež neprispieva maloletému nad rámec výživného.
2. Otec v rámci písomného vyjadrenia nesúhlasil s návrhom matky a navrhoval výživné znížiť na sumu 125 Eur mesačne. Potvrdil, že si s rodinou zadovážil nové auto formou nájmu so splátkou 8.400 Kč
pre potreby výkonu práce a dopravy maloletého v čase pobytu u otca. Pokiaľ ide o kúpu domu, platia nájomné 14.000 Kč mesačne za byt 2+1. Otec rozporoval priemerné mesačné výdavky uvedené matkou na maloletého v sume 485 Eur mesačne, nakoľko s manželkou vychovávajú ďalšie dve deti. Pokiaľ ide o jeho príjem, priložil pracovnú zmluvu, podľa ktorej mu zamestnávateľ garantuje mesačnú mzdu 33.972 Kč v hrubom, pričom v súčasnej dobe pri pravidelných odstávkach výroby z dôvodu nedostatku dielov a pandémie je tento príjem vo výške 80 %. Stretávanie s maloletým nie je možné vzhľadom na vzdialenosť a trvania cesty 14 hodín, čo odmieta aj maloletý. Pokiaľ ide o krátenie výživného počas pobytu maloletého u otca, na základe vzájomnej dohody a vysokých nákladov na dopravu to navrhla matka v roku 2015 podľa počtu dní v sume 5 Eur na deň. Celkové náklady na prepravu maloletého v rámci jedných prázdnin predstavujú 497,60 Eur. Otec potvrdil, že dňa 11. 08. 2019 sa s matkou dohodli na zvýšení výživného na 200 Eur počnúc septembrom 2019, kvôli vyšším výdavkom na školu a otec touto sumou prispieval do augusta 2020. Následne začal otec platiť opätovne už len 150 Eur mesačne, z dôvodu, že v máji 2020 ho oslovila matka, aby si zobral maloletého k sebe, aby sa upokojil, nakoľko boli u neho problémy s nevhodnou partiou a porušovaním zákona, k čomu došlo po otvorení hraníc dňa 15. 06. a maloletý mal u otca ostať minimálne do konca júla. Následne však matka v polovici júla žiadala, aby sa maloletý okamžite vrátil domov, čo otec odmietol, matka to začala riešiť so synom cez internet s tým, že to bude riešiť cez políciu ako únos a z tohto dôvodu otec usúdil, že s matkou nie je možná dohoda.
3. Opatrovník maloletého uviedol, že od posledného rozhodnutia o výživnom došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého, a preto tu je priestor na zvýšenie výživného, pričom konkrétnu výšku ponechal na rozhodnutí súdu.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky a oboznámením sa s pracovnou zmluvou otca s dodatkami a prílohami, potvrdením o príjme matky, údajmi o priemernej mzde, kurzom Eur ku Kč, lustráciami v registri obyvateľov a v Sociálnej poisťovni a spisom tunajšieho súdu sp. zn. 2P/26/2012 (rozsudok a zápisnica z pojednávania), pričom zistil nasledovný skutkový stav:
5. Výživné na maloletého zo strany otca bolo naposledy určené rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 2P/26/2020-44 zo dňa 30. 10. 2012, ktorým súd schválil dohodu rodičov, podľa ktorej je otec povinný prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 150 Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky od 01. 10. 2012. Z odôvodnenia vyplynulo, že maloletý v septembri 2012 nastúpil do druhého ročníka základnej školy, výdavky na neho predstavovali: stravné v škole 22 Eur, poplatok za družinu 9 Eur, poplatok za návštevu ZUŠ 35 Eur na 4 mesiace, maloletý navštevoval psychologičku, kde sa platilo za homeopatiká 30 eur mesačne a taktiež boli zvýšené výdavky na zakupovanie ošatenia, obuvi a školských potrieb. Matka dosahovala priemerný čistý mesačný zárobok 638 Eur a otec bol zamestnaný v Českej republike v spol. I-SONE ČECH, s. r. o., avšak nepredložil potvrdenie o svojom zárobku.
6. Z výsluchu matky vyplynulo, že býva s maloletým v prenajatom byte, kde sa platí za nájom a energie spolu za 2 osoby 270 Eur mesačne a za televíziu a internet 24 Eur mesačne. Maloletý navštevuje druhý ročník strednej školy v Lučenci. Mesačné výdavky na maloletého predstavujú mobil 18 Eur, poistenie v Kooperative 15,35 Eur, strava v priemere 100 Eur, cestovné 80 Eur (jedna cesta tam aj späť stojí 2 Eurá, dochádza denne), vreckové 3 Eur denne, za čo si maloletý kupuje stravu v bufete, keďže domov sa vracia okolo 15.30 hod, školské pomôcky v priemere 10 Eur, ošatenie v priemere 20 Eur a drogéria 10 Eur. Na zdravotný stav maloletého nie sú pravidelné výdavky, býva bežne chorý 3-4 krát do roka, vtedy sa kupujú sirupy alebo paralen. Maloletý momentálne nemá výdavky na voľnočasové aktivity, predtým hrával basketbal tam sa neplatilo. Na otázku ohľadom výdavkov na cestovné matka doplnila, že nevie presne uviesť, koľko stojí jedna cesta, matka platila 4 Eur, avšak maloletý má zľavu. Na cestovné mu dobíja kredit v sume 10 Eur týždenne. Matka bola zamestnaná u zamestnávateľa Forschner Slovakia do 30. 11. 2021, kedy ukončila pracovný pomer, kde dosahovala príjem 720 Eur v čistom, s daňovým bonusom 730 Eur. Od 06. 12. 2021 nastúpila do spoločnosti Kaufland Slovakia, kde jej príjem v hrubom predstavuje 1.260 Eur mesačne. S otcom maloletého matka nekomunikuje, nevie sa vyjadriť k výške jeho príjmu. Od 01. 09. 2021 otec na maloletého neprispel nad rámec výživného. Od leta 2019, keď maloletý navštevoval deviaty ročník základnej školy, začal otec platiť výživné v sume 200 Eur, avšak následne sa pohádali, lebo otec si pri návšteve maloletého v lete 2020 začal krátiť výživné za dni, keď bol maloletý u neho. V roku 2015 sa rodičia síce dohodli, že keď bol maloletý u otca dlhší čas, nemusel matke platiť plné výživné, išlo však len o jednorazová dohodu. Následne si otec začal výživné krátiť bez dohody. Potom začal otec opätovne prispievať iba sumou 150 Eur, ako bolo určené v rozsudku. Maloletý otca navštevuje v lete na mesiac
až mesiac a pol. Pokiaľ otec vo vyjadrení uviedol, že vychováva ďalšie dve deti, nie sú to jeho deti, ale deti jeho manželky, z predošlého vzťahu, on nemá k nim vyživovaciu povinnosť.
7. Z pracovnej zmluvy predloženej otcom vyplynulo, že je zamestnaný v spoločnosti Škoda auto, a. s. so sídlom Mladá Boleslav, Česká republika od 02. 01. 2017, pričom dňa 21. 04. 2017 uzavrel so zamestnávateľom dohodu o zmene pracovnej zmluvy podľa článku VI. aj v časti mzdy, kedy bol zaradený do tarifnej skupiny G, ktorá podľa priloženej mzdovej tarify predstavovala od 01. 04. 2020 do 31. 03. 2021 sumu 33.972 Kč a od 01. 04. 2021 do 31. 03. 2022 sumu 35.972 Kč. Podľa potvrdenia spoločnosti Forschner Slovakia, s. r. o. so sídlom v Sklabinej je matka ich zamestnancom, pričom za obdobie od septembra 2020 do augusta 2021 predstavoval jej priemerný čistý mesačný zárobok sumu 772,63 Eur. Z lustrácie v registri obyvateľov vyplynulo, že ani jeden rodičov nemá okrem maloletého iné deti. Z internetovej stránky NBS vyplynulo, že ku dňu rozhodnutia súdu bol kurz Eura ku Kč 1 : 25,415. Z údajov z internetovej stránky Štatistického úradu Slovenskej republiky vyplynulo, že za prvý až tretí štvrťrok 2021 predstavovala priemerná mzda na Slovensku v hrubom 1.170 Eur mesačne.
8. Súd vec právne posúdil podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri zmene pomerov prihliada súd v súlade s ustanovením § 75 ods. 1 Zákona o rodine na odôvodnené potreby oprávneného (maloletého) a schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinných (rodičov). Súd má za to, že od posledného rozhodnutia o výživnom, ktoré bolo určené počnúc októbrom 2012, došlo k výraznej zmene pomerov najmä na strane maloletého, ktorý je o 9 rokov starší, s čím sú spojené zvýšené výdavky na jeho výživu prirodzene spojené s jeho rastom a nárastom jeho odôvodnených potrieb a taktiež s vývojom životných nákladov za uvedené obdobie. Podstatná zmena nastala u maloletého aj v tom, že v čase posledného rozhodnutia navštevoval druhý ročník základnej školy a v súčasnosti navštevuje strednú školu mimo miesta svojho bydliska, s čím sú spojené zvýšené výdavky na štúdium aj na dochádzanie. K zmene pomerov došlo aj na starne rodičov maloletého, nakoľko u matky došlo k zvýšeniu príjmu, ktorý podľa posledného rozhodnutia dosahoval v priemere 638 Eur mesačne, pričom podľa aktuálneho potvrdenia zamestnávateľa dosahoval v priemere 772,63 Eur mesačne a od 06. 12. 2021 sa matka zamestnala u nového zamestnávateľa, kde bude dosahovať ešte vyšší príjem 1.260 Eur mesačne v hrubom. Rovnako k zmene zamestnávateľa došlo aj u otca, ktorého súčasný príjem podľa priloženej pracovnej zmluvy a jej príloh dosahuje po prepočte na Eurá ešte viac ako príjem matky. Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné opätovne prehodnotiť výšku výživného na maloletého.
9. Súd pri určení konkrétnej sumy výživného v prvom rade vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého. Z výsluchu matky mal súd za preukázané, že na maloletého pravidelne mesačne vynaloží sumu 18 Eur na mobilný telefón, 15,35 Eur na poistku, 100 Eur na stravu, v priemere 10 Eur na školské pomôcky, 20 Eur na oblečenie a 10 Eur na drogériu. Uvedené výdavky predstavujú základné potreby maloletého a ich mesačnú výšku uvádzanú matkou považoval súd za primeranú na uspokojovanie jednotlivých potrieb takmer 17-ročného maloletého, v niektorých prípadoch dokonca až za podhodnotenú, zabezpečujúcu len minimálny štandard zakupovania stravy, oblečenia a hygienických potrieb. Pokiaľ ide o výdavky na cestovné, matka vo svojom výsluchu uviedla, že na cestu na maloletého vynaloží sumu 80 Eur mesačne do školy s tým, že jedna cesta tam aj späť stojí 2 Eurá. Následne súd dopytoval matku, aké sú teda výdavky na cestovné, keďže pri v priemere 20 pracovných dňoch v mesiaci, v ktorých maloletý denne dochádza do školy a pri cene 2 Eur na spiatočnú cestu na jeden deň, tieto výdavky predstavujú 40 Eur mesačne. Matka uviedla, že nevie uviesť presnú výšku cestovného, avšak dáva maloletému na kredit 10 Eur týždenne, čo zodpovedá práve sume 40 Eur mesačne a nie sume 80 Eur. Preto súd zohľadnil výdavok na cestovné na maloletého do školy v uvedenej sume. Matka ďalej uviedla, že dáva maloletému 3 Eurá denne, za ktoré si maloletý zakupuje najmä stravu v bufete v škole. Pokiaľ by súd zohľadnil túto sumu na každý deň v mesiaci (30 až 31) blížila by sa k 100 Eur mesačne, teda spolu so 100 Eur, ktoré súd zohľadnil na stravu maloletého v domácnosti by bolo potrebné na maloletého vynaložiť sumu až 200 Eur mesačne na stravu, čo súd považoval za prehnané. Preto súd sumu 3 Eur na stravovanie v bufete škole rozrátal len na pracovné dni, kedy je maloletý v škole (nakoľko z výsluchu matky nevyplynulo, že by mal stravovanie zabezpečené v rámci školy), ktorých je v priemere 20 mesačne, čo spolu predstavuje 60 Eur mesačne. Túto sumu súd považoval za primeranú, nakoľko so stravou v domácnosti v sume 100 Eur mesačne je takto potrebné na stravovanie maloletého vynaložiť sumu spolu 160 Eur mesačne (5,33 Eur denne), ktorá je pri súčasných cenách potravín primeraná na komplexné pokrytie stravovania takmer 17-ročného maloletého. Pokiaľ ide o výdavky na bývanie, matka uviedla, že býva s maloletým v prenajatom byte, za ktorý spolu s energiami platí 270 Eur mesačne a za
televíziu a internet 24 Eur mesačne. Medzi základné potreby maloletého patrí samozrejme aj bývanie a s tým súvisiace výdavky na energie, taktiež výdavky na televíziu a internet, ktorý je v súčasnosti nevyhnutnou potrebou školopovinného dieťaťa. Keďže matka žije v domácnosti sama s maloletým rozrátal súd aj uvedené výdavky na dve osoby, z čoho zo súčtu 294 Eur pripadá na maloletého suma 147 Eur mesačne. Súd si uvedomuje, že pokiaľ by maloletý s matkou nebýval, jej samotné výdavky za bývanie 270 Eur by neklesli na polovicu. Napriek tomu je dôvodné zohľadniť 50 % z týchto výdavkov na maloletého, nakoľko vyššie uvedené výdavky na oblečenie a hygienu považoval súd za podhodnotené. Súd v tomto smere uvádza, že dokazovaním nie je takmer nikdy možné stanoviť presnú výšku výdavkov na osobu oprávnenú z výživného, nakoľko tieto sa pohybujú v rôznych mesiacoch v rôznych výškach. Niektoré výdavky sú pravidelné, opakujúce sa, niektoré sú nepravidelné, a preto jednotlivé položky v jednotlivých mesiacoch môžu varírovať, niektoré uvádzané položky môžu byť podhodnotené niektoré nadhodnotené. Vo vyššie uvedených výdavkoch nie sú započítané nepravidelné výdavky na liečbu pri bežnom ochorení maloletého (matka uviedla, že býva chorý 3-4 krát do roka a kupuje mu sirupy a paralen) ani žiadne výdavky na voľnočasové aktivity, na ktorých pokrytie z výživného má maloletý taktiež nárok, čo by sumu zistených výdavkov ešte zvyšovalo. Súd má preto za to, že ustálené výdavky aj po započítaní výdavkov na bývanie, všetko spolu v sume 420 Eur mesačne, sú primerané na komplexnú výživu takmer 17-ročného dieťaťa.
10. Súd ďalej v súlade s ustanovením § 75 ods. 1 Zákona o rodine posudzoval schopnosti a možnosti rodičov ako povinných osôb prispievať na výživu maloletého za účelom pokrytia vyššie uvedených odôvodnených potrieb, teda ktorý z rodičov by sa mal na pokrytí vyššie uvedených výdavkov v akej miere podieľať. S poukazom na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovené v uznesení sp. zn. 3Cdo/88/2017 zo dňa 19. 03. 2018 súd zohľadnil, že odôvodnené potreby maloletého sú pokryté aj štátnou sociálnou dávkou v podobe prídavkov na dieťa, aktuálne vo výške 25,50 Eur mesačne, na ktorý má maloletý nárok podľa zákona 600/2003 Z. z., ktorý poberá rodič maloletého ako nezaopatreného dieťaťa podľa § 2 ods. 1 písm. a) v spojení s § 3 ods. 1 písm. a) uvedeného zákona. Po odpočítaní uvedenej sumy tak rodičom zostáva pokryť výživným zvyšok odôvodnených potrieb maloletého vo výške približne 395 Eur mesačne.
11. Pri posudzovaní schopností, možností a majetkových pomerov rodičov súd dospel k záveru, že tieto sú približne na rovnakej úrovni. Obaja rodičia sú v produktívnom veku a z vykonaného dokazovania nevyplynuli žiadne obmedzenia, ktoré by im bránili pracovať. Obaja majú len jednu vyživovaciu povinnosť, a to k maloletému, nakoľko deti, ktoré otec spomínal vo svojom vyjadrení nie sú jeho vlastnými deťmi, ako to uviedla matka vo svojom výsluchu a ako to vyplýva aj z lustrácie v registri obyvateľov, podľa ktorej otec nemá iné maloleté deti, a teda k nim nemá vyživovaciu povinnosť. Pokiaľ ide o ich príjmy, matka do konca novembra dosahovala príjem v priemere 772,63 Eur v čistom, pričom od 06. 12. je zamestnaná u nového zamestnávateľa s príjmom 1.260 Eur mesačne v hrubom, ako to vyplynulo z jej výsluchu. Príjem otca podľa prílohy k pracovnej zmluve v tarifnej skupine G dosahoval do 31. 03. 2021 sumu 33.972 Kč, po prepočte kurzom NBS 1.336,69 Eur a od 01. 04. 2021 sumu 35.972 Kč, po prepočte kurzom NBS 1.415,38 Eur. Obaja rodičia tak dosahujú v hrubom príjem, ktorý je vyšší ako priemerná mzda akruálne zistená Štatistickým úradom Slovenskej republiky v sume 1.170 Eur v hrubom a majú tak rovnaké možnosti všetky vyššie uvedené výdavky maloletého pokryť. Pokiaľ otec uviedol, že kvôli pandémii je jeho úväzok krátený na 80 %, súd uvádza, že na jednej strane ide len o prechodné obdobie súvisiace s pandémiou, pričom súvisiace opatrenia, ktoré môžu obmedzovať výrobu u zamestnávateľa otca, nikdy netrvajú dlhodobo, ale len prechodne a aj v prípade krátenia jeho mzdy na 80 % sa táto bude naďalej pohybovať okolo úrovni priemernej mzdy. Vzhľadom na vyššie uvedené by sa obaja rodičia mali na pokrytí výdavkov na maloletého podieľať približne v rovnakej miere. Jediný rozdiel súd urobil v súlade s ustanovením § 62 ods. 4 Zákona o rodine, keď prihliadol na to, ktorý z rodičov sa o maloletého v akej miere stará. Podľa výsluchu matky aj písomného vyjadrenia otca mal súd za to, že maloletý z celého roka strávi u otca 1 až 1,5 mesiaca, pričom zvyšok tohto obdobia je súvisle v starostlivosti matky. Z uvedeného teda vyplýva, že matka vykonáva o maloletého nepomerne väčšiu starostlivosť ako otec. Súd však poukazuje aj na vek maloletého, ktorý má takmer 17 rokov a v tomto veku už nevyžaduje takú výraznú mieru osobnej starostlivosti ako mladšie deti, a preto by sa tento nepomer vo vzájomnej starostlivosti rodičov mal pri určení výživného prejaviť len v minimálnej miere. Z odôvodnených potrieb maloletého v sume 395 Eur by mal preto otec pokryť o niečo viac ako polovicu, čo zodpovedá sume 200 Eur, tak ako sa na tom rodičia dohodli v roku 2019, čo súd považuje za rozumnú sumu výživného. Matka by mala pokryť zvyšok výdavkov v sume o niečo nižšej ako 200 Eur. Takto určené výživné sú obaja rodičia pri výške ich príjmov a absencii iných vyživovacích povinností plniť. Nebolo dôvodné zvýšiť
výživné zo strany otca až na sumu 250 Eur mesačne, ako sa toho domáhala matka, nakoľko toto by spôsobilo značný nepomer v miere, ktorou sa by sa jednotliví rodičia podieľali na výdavkoch maloletého. Taktiež sa v konaní nepreukázalo tvrdenie matky v návrhu, že výdavky maloletého dosahujú sumu až 485 Eur mesačne. Naopak, nebolo vôbec dôvodné uvažovať o možnom znížení výživného, ako sa toho domáhal otec, vzhľadom na zistenú zmenu pomerov, najmä zvýšenie výdavkov na maloletého. Preto súd zmenil posledný rozsudok o výživnom tak, že výživné na maloletého zo strany otca zvýšil na sumu 200 Eur mesačne.
12. Súd určil počiatok vyživovacej povinnosti ku dňu 01. 09. 2021, nakoľko podľa ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine, možno výživné priznať najskôr od začatia súdneho konania (od 19. 08. 2021) a keďže sa matka domáhala jeho priznania od uvedeného neskoršieho dátumu, vyhovel súd jej návrhu. Od uvedeného dátumu až do dňa rozhodnutia súdu vzniklo otcovi zročné výživné vo výške zvýšenia výživného 50 Eur mesačne (zo sumy 150 Eur na 200 Eur) za 4 mesiace (september až december 2021, za ktorý už je výživné splatné) spolu v sume 200 Eur. Z výsluchu matky vyplynulo, že za uvedené obdobie otec nad rámec pôvodne určeného výživného maloletému na jeho výživu neprispel, ani otec sám túto skutočnosť vo svojom vyjadrení netvrdil. Preto mu súd uložil povinnosť nahradiť celé zročné výživné vo vyššie uvedenej sume, a to v mesačných splátkach po 20 Eur pod hrozbou straty výhody splátok, čím splatí svoj dlh na zročnom výživnom za obdobie 10 mesiacov, čo súd považoval za primeranú dobu.
13. Záverom súd uvádza, že pokiaľ otec realizuje s maloletým styk, všetky výdavky s tým spojené musí znášať sám a nie je ich možné započítavať do výživného. Výživné sa v zmysle zákona určuje v pravidelných mesačných sumách a, ako už súd uviedol vyššie, počas niektorých mesiacov môžu byť niektoré výdavky vyššie, niektoré nižšie, avšak určená suma výživného predstavuje spriemerovanie všetkých týchto výdavkov vyjadrené jednou sumou na každý mesiac rovnako. Súd pri rozhodovaní o výške výživného tieto skutočnosti zohľadňuje, ako to urobil aj v predmetnom rozsudku a taktiež zohľadnil aj to, že maloletý u otca strávi 1 až 1,5 mesiaca každý rok, kedy túto dobu do výpočtu výživného zahrnul pri určení miery podielu na osobnej starostlivosti o maloletého a aj s ohľadom na túto skutočnosť určil výšku výživného. Preto by mal otec platiť výživné aj za obdobie kedy sa maloletý nachádza na styku u neho. Toto však nevylučuje vzájomnú dohodu rodičov, aby sa výživné v uvedený mesiac nehradilo, ako to rodičia urobili v roku 2015.
14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého v mimosporových konania nemá žiaden z účastníkov nárok na náhradu trov.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Veľký Krtíš písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.