Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9T-14-2021.pdf
PDF · 73.98 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-9T/14/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06.12.2021 v Kežmarku, takto
rozhodol:
Obžalovaná
Ľ. E., rod. W., nar. XX.XX.XXXX v Partizánskom, trvale bytom N., Š. XXX/X,
u z n á v a s a z a v i n n ú, ž e
dňa 1.7.2019 asi o 9.50 hod. v Kežmarku, v obchodnom centre Kaufland na ul. G. Č.. XXXX/XX, počas nákupu si z predajnej plochy vzala 1 ks visiaci zámok v hodnote 3,99,-€, 1 ks údenú papriku v hodnote 0,69,-€ a obe veci si vložila do svojho ruksaku a tak prešla pokladničnou zónou bez zaplatenia a smerovala k východu z obchodného centra, kde bola zastavená pracovníkom bezpečnostnej služby a vyzvaná na vydanie tovaru, čo aj urobila, čím takto spôsobila pre spol. Kaufland Slovenská republika v.o.s, so sídlom ul. Trnavská cesta č. 41/A, Bratislava škodu krádežou v sume 4,68,-€, a skutku sa dopustila aj napriek tomu, že bola dňa 10.7.2018 bola postihnutá za spáchanie priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, za spáchanie ktorého jej bola uložená Obvodným oddelením PZ SR v Kežmarku bloková pokuta v sume 10,- €, číslo pokutového bloku I0138569,
t e d a
prisvojila si cudziu veci tým, že sa jej zmocnila a bola za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutá,
č í m s p á c h a l a
prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno f/ Trestného zákona účinného do 31.7.2019.
Podľa § 40 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd u p ú š ť a od potrestania obžalovanej.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok podal na Okresný súd Kežmarok dňa 18.02.2021 obžalobu pod sp. zn. Pv 380/19/7703-25 na obžalovanú Ľ. E. pre skutok, ktorého sa mala dopustiť tak, ako je tento skutok uvedený v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku a ktorý prokurátor v podanej
obžalobe právne kvalifikoval ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona účinného do 31.12.2019.
Po prednese obžaloby prokurátorkou na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06.12.2021 bola obžalovaná Ľ. E. na tomto hlavnom pojednávaní poučená o tom, že ku skutku, ktorý sa jej kladie za vinu, môže urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku. Po tomto poučení urobila obžalovaná vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, a to, že je vinná zo spáchania skutku, ktorý sa jej v obžalobe prokurátora kladie za vinu. Na to súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku a obžalovaná na všetky položené otázky odpovedala ,,áno“. V zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku súd zistil stanovisko prokurátorky, ktorá zhodne navrhla vyhlásenie obžalovanej o vine prijať. Následne súd vyhlásenie obžalovanej Ľ. E. o vine zo spáchania stíhaného skutku, bez narušenia jeho skutkovej totožnosti, keď ho právne posúdil zhodne tak, ako bol posúdený v podanej obžalobe, podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal, nakoľko na podklade dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní a v kontexte priznania obžalovanej v prípravnom konaní súd nemal pochybnosti o vine obžalovanej. Následne v zmysle § 257 ods. 8 Trestného poriadku súd rozhodol, že sa na hlavnom pojednávaní vykonajú len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a následne na hlavnom pojednávaní súd oboznámil obsah listinných dôkazov.
Preto súd po prijatí vyhlásenia obžalovanej o vine, bez ďalšieho dokazovania ohľadom jej viny, uznal obžalovanú za vinnú zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, pričom obžalovaná v skutkovej vete opísaným konaním si prisvojila cudziu vec - tovar v obchode tým, že sa jej zmocnila a bola za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch priestupkovo postihnutá tak, ako je to uvedené v skutkovej vete, čím obžalovaná naplnila všetky znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona účinného do 31.12.2019. Z hľadiska subjektívnej stránky súd konanie obžalovanej posúdil ako konanie v priamom úmysle, pretože obžalovaná chcela spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený Trestným zákonom, ktorým je ochrana majetku a majetkových práv / § 15 písm. a) Trestného zákona/.
Z odpisu registra trestov SR týkajúceho sa obžalovanej, generovaného elektronicky ku dňu 03.12.2021 vyplýva, že obžalovaná nebola doposiaľ súdne trestaná. Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplýva, že obžalovaná bola jedenkrát priestupkovo postihnutá, a to za priestupok proti majetku spáchaný dňa 10.07.2018, ktorý je uvedený v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku. Zo správy o povesti obžalovanej vypracovanej Mestským úradom Kežmarok vyplývajú všeobecné údaje evidenčného charakteru bez poznatkov o negatívnych prejavoch v správaní sa obžalovanej.
Aby trest mohol zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, musí v sebe zahŕňať jednak prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného zákona. Zároveň trest musí vyjadrovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Súd zvážil všetky okolnosti rozhodné pre druh a výmeru trestu, podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovanej, jej pomery a možnosť jej nápravy.
Súd predovšetkým zohľadnil osobu obžalovanej, ktorá vo svojom veku 78 rokov nebola nikdy súdne trestaná a iba jeden krát priestupkovo postihnutá. Jej konaním nebola spôsobená škoda, nakoľko tovar v drobnej hodnote bol nepoškodený vrátený poškodenému do predaja. Obžalovaná skutok úprimne oľutovala s tým, že sa to už nikdy nestane a považuje to za skrat vo svojom správaní. Za tejto situácie by bolo uloženie akéhokoľvek trestu neprimerané účelu ukladania trestov, podstate a významu trestnej represie tak, ako ju definuje Trestný zákon. Súd má za to, že už samotné prejednanie tejto veci pred súdom bude mať na obžalovanú dostatočný vplyv na to, aby sa toto jej konanie v budúcnosti neopakovalo. Preto súd za splnenia podmienok uvedených v § 40 ods. 1 písm. a) Trestného zákona upustil od potrestania obžalovanej.
Pretože poškodený si náhradu škody v prípravnom konaní neuplatnil, súd o škode nerozhodoval.
prisvojila si cudziu veci tým, že sa jej zmocnila a bola za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutá,
Poučenie:
Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Kežmarok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.