Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Ek-1106-2020.pdf
PDF · 78.31 KB
Case nature
Subarea
12Ek/1106/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., Karadžičova 10/10, 814 53 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 36284831, právne zast.: Haščák & partners, advokátska kancelária s.r.o., Prokopova 345/42, 851 01 Bratislava, IČO:50575821 proti povinnému: Š. C., A.: XX.XX.XXXX, A. U. XX/XXX, XXX XX N. o vymoženie 651,18 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Alexander Šemperger, so sídlom exekútorského úradu Žižkova 6, 04001 Košice, IČO: 35546930 pod.zn. 245EX343/20 o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a .
II. Oprávnenému sa voči povinnému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu dňa 14.07.2020 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 651,18 EUR s prísl. na základe exekučného titulu - rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 6T/61/2019 zo dňa 27.11.2019, ktorý sa stal vykonateľný dňom 19.03.2020 ( ďalej len exekučný titul).
2. Poverením zo dňa 15.7.2020 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Alexandra Šempergera so sídlom exekútorského úradu Žižkova 6, 040 01 Košice, IČO: 35546930, ktorý ju vedie pod zn. 245EX343/20 ( ďalej len „súdny exekútor“).
3. Dňa 13.09.2020 bolo povinnému doručené Upovedomenie o začatí exekúcie. Povinný doručil dňa 13.07.2021 súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie exekúcie (ďalej len „návrh na zastavenie exekúcie“). Návrh na zastavenie exekúcie bol podaný po uplynutí zákonom stanovenej 15 -dňovej lehote. Súdny exekútor postúpil súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného a svojim vyjadrením.
4. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že dňa 26.04.2021 Okresný súd Košice I. vydal uznesenie, ktorým vyhlásil konkurz na majetok povinného. Kópiu uznesenia Okresného súdu Košice I sp.zn. 32Odk/69/2021 zo dňa 26.04.2021 priložil k návrhu na zastavenie exekúcie. Povinný na základe vyššie uvedeného navrhol súdnemu exekútorovi zastaviť exekúciu podľa § 61 n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.
5. Súdny exekútor v podaní zo dňa 04.08.2021 uviedol, že sa jedná o škodu spôsobenú ublížením na zdraví, ktorá je v zmysle ust. § 166 c) ods. 1 písm. d) zákona 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, tzv. „nedotknutou pohľadávkou“. Exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu, ktorý je právoplatný a vykonateľný a nedošlo k jeho zrušeniu. Návrh na zastavenie exekúcie podľa neho
neobsahuje žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 61k a nasl. Exekučného poriadku.
6. K podaniu povinného sa cestou právneho zástupcu vyjadril oprávnený v podaní zo dňa 18.11.2021 kde uvádza, že sa stotožňuje s názorom súdneho exekútora a podanie zo dňa 03.08.2021 berie späť a žiada pokračovať v exekučnom konaní, pretože sa jedná o škodu spôsobenú ublížením na zdraví, ktorá je v zmysle ust. § 166 c) ods. 1 písm. d) zákona 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, tzv. „nedotknutou pohľadávkou“. Na základe uvedeného tak oprávnený žiada v exekúcii pokračovať.
7. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
10. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú.
11. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
12. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
13. Podľa § 166 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“), každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom podľa tejto časti zákona a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 166a ods. 1 písm. a) ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“).
15. Podľa § 166a ods. 2 ZKR, pohľadávky podľa odseku 1 sa v konkurze uplatňujú prihláškou.
16. Podľa § 166c ZoKR, oddlžením sú nedotknuté tieto pohľadávky d) pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním vrátane príslušenstva takejto pohľadávky.
17. Súd uvádza, že preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení s prihliadnutím na ust. §61k ods. 3 Exekučného poriadku a taktiež sa oboznámil s vyjadrením oprávneného. Súd vo všeobecnosti konštatuje, že na účely oddlžovacieho konkurzu a splátkového kalendára je potrebné rozlišovať tri základné skupiny pohľadávok. Jednu skupinu tvoria pohľadávky podliehajúce oddlženiu podľa § 166a ZoKR. Tieto pohľadávky sa v konkurze prihlasujú a čiastočne sa uspokojujú (alebo sa neuspokojujú vôbec) v závislosti od rozsahu majetku dlžníka. Ďalšiu skupinu tvoria pohľadávky, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Ide o pohľadávky, ktoré zákon určuje druhovo a časovo v taxatívnom výpočte v § 166b ZoKR a tretiu skupinu tvoria tzv. nedotknuté („privilegované“) pohľadávky, ktoré zákon vymedzuje druhovo v taxatívnom výpočte v § 166c ZoKR, pričom tieto nie sú dotknuté oddlžením, pretože oddlženiu nepodliehajú. Veritelia týchto pohľadávok si ich môžu vymáhať v základnom súdnom konaní, v exekučnom konaní alebo inými dovolenými spôsobmi. Ide o pohľadávky, ktorých sa oddlženie netýka a sú zachované v celom rozsahu, pričom je právne irelevantné, či si veriteľ v konkurze pohľadávku prihlási. Vzhľadom na funkciu týchto pohľadávok zákon zachováva ich vymáhateľnosť v celom počas konkurzu a aj po zrušení konkurzu a rovnako aj počas konania o určenie splátkového kalendára ako aj po jeho skončení. Veriteľ nedotknutej pohľadávky má právo aj na jej príslušenstvo. Nárok oprávneného určený exekučným titulom predstavuje nedotknutú pohľadávku podľa zákonného ustanovenia § 166c ods. 1 písm. d) ZoKR z dôvodu, že sa jedná o pohľadávku zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví úmyselným konaním povinného (tak ako vyplýva aj z odôvodnenia exekučného titulu). Exekučným titulom bol povinný uznaný za vinného zo spáchania zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona a bola mu v zmysle § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložená povinnosť nahradiť poškodenému - spoločnosti Union zdravotná poisťovňa a.s. škodu vo výške 651,18 EUR. Vymáhateľnosť tejto pohľadávky sa zachováva v celom rozsahu tak počas oddlžovacieho konania ako aj po jeho skončení a oddlženie povinného nemá na jej vymáhateľnosť žiaden vplyv.
18. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol.
19. Súd na základe vyššie uvedeného dospel k právnemu záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko nárok oprávneného určený exekučným titulom predstavuje nedotknutú pohľadávku podľa zákonného ustanovenia § 166c ods. 1 písm. d) ZoKR. Na základe uvedeného súd konštatuje, že povinný nepreukázal dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku čo v spojení so skutočnosťou, že súd ex offo nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie súdom podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd v celom rozsahu návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol, tak ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia.
20. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.
21. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
22. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
23. S prihliadnutím na skutočnosť, že oprávnený bol v časti exekučného konania o návrhu na zastavenie exekúcie v celom rozsahu úspešný, ale trovy konania si neuplatnil, súd rozhodol o trovách oprávneného tak ako je uvedené vo výroku č. II daného uznesenia
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.