Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9C-316-2003.pdf
PDF · 70.8 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/316/2003
Uznesenie
Okresný súd Bratislava IV v spore žalobcu: R.. T. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. W. 4, Z., proti žalovanej: W.. F. N.ová, nar. XX.X.XXXX, bytom N. 5, Z., zastúpená: JUDr. Norou Víglaskou, advokátkou, Laurinská 18, Z., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov takto
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e .
II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd vyporiadal jeho bezpodielové spoluvlastníctvo so žalovanou, ktoré zaniklo právoplatnosťou rozsudku o rozvode ich manželstva, pretože medzi nimi nedošlo k dohode o vyporiadaní ich spoločného majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“).
2. Žalobca podaním doručeným tunajšiemu súdu 07.06.2021 oznámil, že medzi ním a žalovanou došlo k dohode o vyporiadaní BSM. Obidvaja majú za to, že ich bezpodielové spoluvlastníctvo je vyporiadané.
3. Výzvou zo dňa 28.10.2021 súd vyzval právnu zástupkyňu žalovanej na vyjadrenie sa k späťvzatiu žaloby s tým, že v prípade jej nevyjadrenia sa v lehote 7 dní bude mať súd za to, že žalovaná so späťvzatím žaloby súhlasí. Výzva bola právnej zástupkyni žalovanej doručená 03.11.2021.
4. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení zákona č. 87/2017 Z.z. (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
5. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
6. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
7. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
8. Ustanovenie § 146 ods. 2 CSP sa vzťahuje na spory, kde určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z hmotného práva, kedy podľa povahy veci, môže ktorýkoľvek z účastníkov právneho vzťahu iniciovať usporiadanie ich právneho vzťahu súdnym rozhodnutím. Ten z účastníkov právneho vzťahu, ktorý uplatní svoje právo na usporiadanie ich vzťahu súdnou cestou skôr než iný účastník tohto vzťahu, sa stáva žalobcom. Jeho procesné postavenie, ako aj s ním spojená aktívna vecná legitimácia, však nie sú podmienené hmotným právom, keďže za rovnakých podmienok by sa mohol
totožného nároku úspešne domáhať aj iný účastník toho istého právneho vzťahu (tzv. iudicium duplex). Nakoľko postavenie žalobcu, a k nemu patriace dispozičné oprávnenie na späťvzatie žaloby, prináleží konkrétnej osobe iba z titulu časového predstihu (pozn. v podaní žaloby), súd môže takéto konanie zastaviť len so súhlasom žalovaného, pričom súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby musí byť výslovne a zrozumiteľne vyjadrený v podaní určenom súdu (§ 123 ods. 1 CSP). Absencia výslovného nesúhlasu so späťvzatím žaloby na zastavenie konania tohto druhu nepostačuje, a teda nemožno ho prezumovať podľa § 157 ods. 2 CSP, kedy procesným účinkom by bol iba predpoklad, že žalovaná strana nemá námietky. Medzi konania s obligatórnym súhlasom žalovaného so späťvzatím žaloby patria napríklad konanie o vyporiadanie BSM [§ 149 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“ v príslušnom tvare), o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva (§ 142 OZ), o hospodárení so spoločnou vecou (§ 139 ods. 2 OZ), o zrušenie práva spoločného nájmu bytu a o súvisiacom nároku na bytovú náhradu (§ 705, § 712a OZ)].
9. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorým vzal predmetnú žalobu v celom rozsahu späť a na súhlas žalovanej so späťvzatím žaloby, ktorý bol v danom prípade nevyhnutný (§ 146 ods. 2CSP), keďže spôsob vysporiadania BSM medzi stranami vyplýva z Občianskeho zákonníka, súd podľa § 145 ods. 1 CSP konanie zastavil.
10. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
11. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
12. Jedinou situáciou, kedy zastavenie konania pre späťvzatie žaloby z procesného hľadiska zaviní žalovaný, je také správanie žalovaného počas sporového konania, kedy sa žalovaný zachoval v intenciách žalobného návrhu (petitu). Inak povedané, keď bola požiadavka žalobcu splnená neskorším správaním (konaním) žalovaného bez toho, aby o veci (meritórne) rozhodol súd. Pritom medzi správaním žalovaného a žalobným návrhom musí byť vecná spojitosť. Vtedy má žalobca, podľa § 256 ods. 1 CSP, právo na náhradu trov konania voči žalovanému.
13. O nároku strán na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Keďže žalobca vzal žalobu späť z dôvodu uzavretia mimosúdnej dohody o vyporiadaní BSM so žalovanou, a vyporiadanie BSM bolo v záujme oboch strán, v danom prípade súd dospel k záveru, že obe strany zavinili zastavenie konania z procesného hľadiska, preto súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava IV do 15 dní od doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).