Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_18C-22-2015.pdf
PDF · 108.97 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/22/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Branislavom Krivošíkom, v sporovej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpeného: JUDr. Vratislav Šteffek, advokát, Nám. M. Benku 6, Bratislava, proti žalovanej: B. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, R., právne zastúpenej: JUDr. Dalibor Kuciaň, advokát, Nitrianska 5, Piešťany, o zaplatenie 543,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie sa v časti o zaplatenie 82,50 eur zastavuje.
II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 148,25 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 148,25 eur od 07.08.2013 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Vo zvyšku sa žaloba zamieta.
IV. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 52,60 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 24.11.2014 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej zaplatiť sumu vo výške 543 eur, zákonný úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 543 eur od 07.08.2013 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 82,50 eur, na tom skutkovom základe, že dňa 25.11.2012 uzavrel so žalovanou Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 220122918 na čiastku 500,- eur za odplatu vo výške 195,- eur. Žalovaná sa zaviazala celkovú čiastku vo výške 690,- eur uhradiť v 13-tich mesačných splátkach a to prvé tri mesačné splátky vo výške 2,50 eur a ďalej v pravidelných 10-tich mesačných splátkach vo výške 68,25 eur. Prvá splátka bola splatná 10-ty deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30-ty deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa nedohodnú zmluvné strany inak. Žalovaná celkovo uhradila na úver sumu 147 eur, pričom posledná uhradená splátka vo výške 70 eur bola uhradená dňa 30.06.2013. Vzhľadom na to, že žalovaná neplnila riadne a včas žalobca oznámil stratu výhody splátok v zmysle § 53 ods. Občianskeho zákonníka a v predžalobnej upomienke zo dňa 11.06.2013 upozornil žalovanú na uplatnenie práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 12.09.2013 žalobca oznámil, že celý dlh sa stal splatným ku dňu 06.08.2013. Dlžná suma činí 543 eur a predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom spolu s odplatou v celkovej sume 690,- eur a čiastkou vo výške 147 eur, ktorá bola uhradená žalovanou.
2. Na pojednávaní dňa 29.06.2015 žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 82,50 eur späť a žiadal v tejto časti žalobu zastaviť.
3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že túto považuje za nedôvodnú, nároky žalobcu neuznáva a považuje ich za neprijateľné. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je formulárovou zmluvou, ktorej obsah nemohla ovplyvniť. Žalobca využil jej tieseň a neznalosť. Žalobca súdu nepredložil všetky listiny ktoré súvislosti s touto zmluvou boli ďalej uzatvorené, a to konkrétne dohodu o zrážkach zo mzdy, rozhodcovskú zmluvu a nevyžiadanú zmluvu o poskytovaní domáceho servisu z 25.11.2012, na základe ktorej žalobca prijímal od žalovanej ďalšie platby ktorými umelo navyšoval úver a tým obchádzal zákonné ustanovenia. Na základe zmluvy o poskytovaní domáceho servisu mala zaplatiť ďalšiu sumu 204, 75 eur .Žalovaná uviedla že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere číslo 2 2012 0305 je bol poskytnutý úver vo výške 350 eur (prvá zmluva o úvere) a zároveň s touto zmluvou uzatvorila zmluvu o poskytovaní domáceho servisu a v tejto spotrebiteľskej zmluve celkovo zaplatila na tento úver 276, 33 eur. Celkovo žalovaná vrátila žalobcovi sumu 978,08 eur, z prvej zmluvy o úvere 143, 33eur, za domáci servis z prvej zmluvy sumu 143,33 eur, z druhej zmluvy o úvere sumu 147 eur a z druhej zmluvy za domáci servis sumu 204, 75 eur. Žalovaná tak celkovo zaplatila o 0,58 eur viac ako žalobcovi patrí, a preto navrhla žalobu zamietnuť.
4. Žalobca v replike uviedol, že žalovaná úver uhradila len čiastočne. K uzatvorenie ďalších zmlúv, na základe ktorých boli poskytnuté nadštandardné služby uviedol, že tieto nie sú predmetom súdneho konania. Zmluva o poskytovaní domáceho servisu bola uzatvorená na základe samostatnej žiadosti žalovanej o poskytnutie domáceho servisu, túto službu si žalovaná dobrovoľne objednala. Ide o službu z portfólia služieb žalobcu a žalovaná sa zaviazala uhrádzať odmenu za túto službu. Vzhľadom na to, že poskytovanie tejto služby je predmetom samostatnej objednávky a samostatnej zmluvy a nie je podmienkou na získanie spotrebiteľského úveru, žalobca je toho názoru, že daná zmluva nie je predmetom súdneho konania. Poukázal na niektoré právne názory, ktoré označili tento zmluvný vzťah za samostatný a nezávislý od zmluvy o poskytnutí úveru a ako prejavom zmluvnej voľnosti zmluvných strán. Táto služba mala byť poskytovaná počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere na základe samostatnej žiadosti obsiahnutej na samostatných listinách, ktoré nie sú žiadnym spôsobom pripojené k zmluve o spotrebiteľskom úver. Poskytnutie úveru nebolo podmienené uzatvorením zmluvy o poskytovaní domáceho servisu
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 220122918 č.l. 3, predžalobná upomienka z 11.06.2013 č.l. 4, poštový podací hárok z 11.06.2013 č.l. 5, oznámenie o zosplatnení záväzku z 12.09.2013 č.l. 6, poštový podací hárok zo 17.09.2013 č.l. 7, splátkový kalendár č.l. 19, zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 220120305 č.l. 20, 21, dohoda o zrážkach zo mzdy č.l. 22, rozhodcovská zmluva č.l. 23, zmluva o poskytovaní domáceho servisu č.l. 24, splátkový kalendár č.l. 25, obchodné podmienky č.l. 26, štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere č.l. 26 - rub - 27, dohoda o zrážkach zo mzdy č.l. 27 - rub, zmluva o poskytovaní domáceho servisu č.l. 28, rozhodcovská zmluva č.l. 29, žiadosť o poskytovanie domáceho servisu č.l. 35, rozhodnutie SOI č. P0390/01/2012 č.l. 36-37 a zistil nasledovný skutkový stav.
6. Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 220122918 uzavretej medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou dňa 25.11.2012, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli aj obchodné podmienky súd zistil, že na základe tejto zmluvy poskytol žalobca žalovanej úver vo výške 500,- eur za odplatu vo výške 190,- eur. Celkovo sa žalovaná zaviazala vrátiť 690,- eur v 13 splátkach, pričom prvé tri splátky sa zaviazala zaplatiť vo výške 2,50 eur a ďalších 10 splátok vo výške 68,25 eur. Prvá splátka bola splatná 10-ty deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30-ty deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. V zmluve bola uvedená priemerná RPMN 46,35 %, v prílohe bola uvedená RPMN vo výške 67,70 %.
7. Z oznámenia o zosplatnení záväzku zo dňa 12.09.2013 súd zistil, že dlh bol ku dňu 06.08.2013 zosplatnený z dôvodu omeškania so splácaním dlhu, pričom celkový dlh bol vo výške 676 eur. Oznámenie bolo odovzdané na poštovú prepravu dňa 17.09.2013. Žalobca upozornil žalovanú na možnosť predčasného zosplatnenia výzvou z 11.06.2013 a výzva bola odovzdaná na poštovú prepravu dňa 11.06.2013.
8. Zo splátkového kalendára a týkajúceho sa zmluvy číslo 220122918 vyplýva, že na splátky za domáci servis žalovaná uhradila dňa 24.11.2012 sumu vo výške 68,25eur, dňa 28.01.2013 sumu vo výške 30,93
eura a dňa 3.3.2013 sumu vo výške 68 eur. Na úver uhradila žalovaná dňa 24.11 .2012 sumu vo výške 8 eur, dňa 27.03.2013 sumu vo výške 69 eur a dňa 30.06.2013 sumu vo výške 70 eur.
9. Zo zmluvy o poskytovaní domáceho servisu uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou dňa 25.11.2012 vyplýva, že predmetom zmluvy je úprava práv a povinností zmluvných strán pri využívaní domáceho servisu, teda poskytovanie konzultačných a nadštandardných služieb, ktoré spočívajú v starostlivosti o klienta pri poskytovaní úveru na základe zmluvy o úvere číslo 220122918, ktorú uzatvoril žalobca a žalovaná. Ide najmä o službu spočívajúcu v preberaní a zaúčtovaní peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátok úveru, vedenie a kontrola splátkového kalendára, upozornenie na termín splátky a následky nesplácania. Žalobca ako poskytovateľ sa zaviazal poskytovať domáci servis v mieste trvalého bydliska klienta a klient sa zaviazal využívať domáci servis a uhradiť odmenu v celkovej výške 240,75 eur, ktorú sa zaviazal uhradiť v pravidelných troch mesačných splátkach vo výške 68,25 eur ktoré sú splatné pri preberaní splátok úveru. Zmluva o poskytovaní domáceho servisu bola uzatvorená 25.11.2012 zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzatvorená 25.11.2012, pričom za žalobcu konala v prípade oboch zmluvných vzťahov identická osoba.
10. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (ods. 1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné (ods. 2).
11. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. (ods. 1) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
12. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úver.
13. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
14. Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
15. Podľa § 499 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
16. Ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a v ostatných náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení v Občianskom zákonníku.
17. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že dňa 25.11.2012 uzavrel žalobca so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli aj obchodné podmienky, na základe
ktorej poskytol žalobca žalovanej úver vo výške 500,- eur za odmenu vo výške 190,- eur. Celkovo sa žalovaná zaviazala vrátiť 690,- eur.
18. V konaní mal súd preukázané ako nespornú skutočnosť, že žalovaná z poskytnutého úveru zaplatila sumu 147 eur.
19. Uzavretú zmluvu o spotrebiteľskom úvere súd považoval za zmluvu spotrebiteľskú, keďže žalobca ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úver žalovanej ako fyzickej osobe, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z formy a obsahu zmluvy, je zrejmé, že sa jedná o tzv .„formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára mal žalobca už pripravený a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa žalovanej, ktorej obsah zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohla ovplyvniť, ani neovplyvnila. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú neplatné.
20. Súd podrobil zmluvu o spotrebiteľskom úvere kontrole, či obsahuje všetky zákonné náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. a zistil, že neobsahuje zákonnú náležitosť podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f/ citovaného zákona a to termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Nie je postačujúce uviesť len celkový počet splátok úveru a spôsob výpočtu splatnosti prvej a ďalších splátok, pokiaľ zmluva o spotrebiteľskom úver neobsahuje konkrétny termín konečnej splatnosti. Pokiaľ aj vo formulári štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere je uvedené, že termín konečnej splatnosti je termín poslednej splátky úveru, súd dospel k záveru, že pre spotrebiteľa môže byť zmätočné určiť tento dátum, ak prvá splátka je splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia splátka 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Pri takejto zmluvnej úprave splátkového kalendára pripadne splatnosť každej jednej mesačnej splátky v príslušnom mesiaci na rozdielny deň. Takéto vymedzenie termínov splatnosti, na ktoré nadväzuje aj termín konečnej splatnosti úveru núti spotrebiteľa si vypočítať každý jednotlivý deň každej jednej splátky zvlášť podľa splatnosti predchádzajúcej splátky, čo sa javí ako zmätočné, neprehľadné a nezrozumiteľné, a teda v prípade ak splatnosť úveru je rozložená na 13 splátok, priemerný spotrebiteľ pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy sa nemôže bez rozpočítania splátok na celé obdobie splácania dozvedieť jednoznačnú a presnú informáciu o konečnom termíne splatnosti úveru. Súd tak dospel k záveru, že zmluva o úvere obligatórny údaj o termíne konečnej splatnosti úveru neobsahuje.
21. Vzhľadom na uvedené súd považoval poskytnutý úver v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) Zákona č. 129/2010 Z.z. za bezúročný a bez poplatkov.
22. Okrem splátok úveru, žalovaná uhrádzala aj úhrady spojené za poskytovanie domáceho servisu v celkovej výške 204,75 eur. Žalobca poskytol žalovanej bezúčelový úver vo výške 500,- eur. Zároveň toho istého dňa došlo aj k uzavretiu zmluvy o poskytovaní domáceho servisu, podľa ktorej mala žalovaná zaplatiť sumu 204,75,- eur za službu domáceho servisu, teda najmä osobného inkasovania splátok úveru v bydlisku žalovanej. Predmetná zmluva má taktiež formulárový charakter. Do vopred predtlačeného formulára sa vpísali iba meno a priezvisko žalobkyne, číslo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorej sa zmluva týka a výška odmeny za poskytnuté služby. Zmluva o spotrebiteľskom úvere, aj zmluva o poskytovaní domáceho servisu boli uzatvorené naraz, tým istým zástupcom žalobcu.
23. Z obsahu zmluvy o domácom servise je však zrejmé, že bola uzavretá výlučne v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na splnenie záväzkov, z ktorej bol viazaný aj zánik zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Jej predmet nemá charakter samostatného zmluvného dojednania, ale len definuje štandardné a bežné úkony súvisiace s evidovaním pohľadávky veriteľa a s úhradou splátok. Samostatné zaradenie týchto úkonov do zmluvy a dokonca aj ich spoplatňovanie vedie súd k záveru, že dodávateľovi (žalobcovi) išlo v skutočnosti o zvýšenie vlastného zisku z poskytnutia úveru, nie o dodanie osobitnej služby nad rámec základných zmluvných povinností vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Preberanie splátok či upozornenie na termín splátky nie sú úkonmi, ktoré by mohli mať charakter zvláštnej osobitnej spoplatňovanej služby.
24. Podľa § 9 ods. 7 z. č. 129/2010 Z. z. veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto konanie sa považuje aj to, že sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
zahrnú do zmlúv o úvere, ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona. O tom, že uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo podmienené uzatvorením zmluvy o domácom servise, svedčí aj výška mesačných splátok oboch vyššie uvedených zmlúv. Úver, sa mal prvé 3 mesiace splácať splátkami vo výške 2,50,- eur a nasledujúcich 10 splátok po 68,25,- eur. Odmena za službu domáceho servisu vo výške 204,75,- eur je splatná v 3 mesačných splátkach po 68,25,- eur, teda vo výške identickej so 4. až 13. splátkou podľa zmluvy o úvere. Ide o zreteľný úmysel žalobcu s tým, že sa prvé tri mesiace uspokojil so splátkami úveru vo výške 2,50,- eur iba preto, že splácanie plnej mesačnej splátky bolo kryté zmluvou o poskytovaní domáceho servisu. Predmetom zmluvy o domácom servise sú pritom bežné služby, ktoré poskytujú banky i nebankové subjekty, ktoré by mala pokrývať odplata za úver. Takéto konanie žalobcu je podľa názoru súdu v rozpore s ust. § 9 ods. 7 zák. č. 129/2010Z.z., keď vymedzením takejto služby bola zvýšená odplata spojená s poskytnutím úveru. Uvedenú zmluvu súd považoval za výslovne účelovú, so snahou obchádzať zákon, ktorú je potrebné považovať za rovnajúcu sa neprijateľnej podmienke a z tohto dôvodu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka aj za neplatnú. Súd vyvodil, že na základe takéhoto obsahového prepojenia medzi zmluvou o spotrebiteľskom úvere a zmluvou o poskytnutí domáceho servisu zo dňa 25.11.2012, uzavretých medzi žalobcom a žalovanou, došlo k obchádzaniu zák. č. 129/2010 Z. z., a to ustanovení podmienok uvedených v § 9 ods. 2 cit. zákona.
25. Zmluva o poskytovaní domáceho servisu síce formálne predstavuje samostatnú zmluvu, dokonca žalovaná aj požiadala o jej uzatvorenie na predtlačenom formulári žalobcu, ale ide o akcesorickú zmluvu nadväzujúcu na úverovú zmluvu. Spätosť predmetnej zmluvy je daná tým, že v prípade neuzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere by bolo bezpredmetné uzatvárať zmluvu o poskytovaní domáceho servisu, ktorá spočívala vo výbere a doručení finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere; osobného inkasa platieb splátok a vedenia a evidencie splátok tak, ako je to uvedené v čl. II. zmluvy. V zmysle článku II. bodu 2.1. zmluvy mali byť služby poskytované v mieste trvalého bydliska dlžníka, prípadne v mieste určenom dohodou zmluvných strán. Podľa ustanovenia § 567 ods. 1 OZ, dlh sa plní na mieste určenom dohodou účastníkov. Ak nie je miesto plnenia takto určené, je ním bydlisko alebo sídlo dlžníka. Zo zákona teda vyplýva, že dlh sa platí, ak sa nedohodnú inak, v mieste bydliska dlžníka (spotrebiteľa). Súdny dvor v bode 68 rozsudku C-415/11 uviedol: „Ako uviedla generálna advokátka v bode 71 svojich návrhov, pri otázke, či podmienka spôsobuje „značnú nerovnováhu“ v právach a povinnostiach strán vyplývajúcich zo zmluvy na škodu spotrebiteľa, treba predovšetkým zohľadniť právne predpisy uplatňované vo vnútroštátnom práve v prípade absencie dohody medzi zmluvnými stranami v tomto zmysle. Na základe takejto porovnávacej analýzy môže vnútroštátny súd posúdiť, či a prípadne do akej miery je právne postavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo zmluvy nevýhodnejšie než právne postavenie zakotvené v platnom vnútroštátnom práve. Okrem toho sa zdá, že na tieto účely je relevantné preskúmať právne postavenie uvedeného spotrebiteľa z hľadiska prostriedkov, ktoré má podľa vnútroštátnej právnej úpravy k dispozícii na zabránenie uplatňovaniu nekalých podmienok. Pokiaľ ide otázku, za akých okolností dôjde k takejto nerovnováhe „napriek požiadavke dôvery“, treba konštatovať vzhľadom na šestnáste odôvodnenie a ako v podstate uviedla aj generálna advokátka v bode 74 svojich návrhov, že, vnútroštátny súd má na tento účel preveriť, či predajca alebo dodávateľ, ktorí zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne, mohol rozumne očakávať, že by tento spotrebiteľ súhlasil s takouto podmienkou po individuálnom dojednaní.“ Žalovaná mala platiť odmenu za službu, ktorou žalobca vyberá splátky v mieste bydliska (alebo inom mieste podľa dohody), vo výške presahujúcej odplatu za spotrebiteľský úver, pričom z ustanovenia § 567 ods. 1 OZ jej takéto právo vyplýva bezplatne. Je teda nepochybné, že žalovaná by nesúhlasili s takouto podmienkou po individuálnom dojednaní, pokiaľ by mala vedomosť o tom, že táto služba by mala byť zadarmo a navyše za stavu, že túto zmluvu musela zjaven uzatvoriť k zmluve o spotrebiteľskom úvere, a teda takouto zmluvnou podmienkou dochádza k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa. Dojednanie odplaty zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
26. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že plnenia poskytnuté na základe zmluvy o poskytnutí domáceho servisu v celkovej výške 204,75 eur, sú plneniami súvisiacimi s splácaním úveru. Z uvedeného dôvodu plnenia z nej poskytnuté žalovanou žalobcovi tvorili súčasť splátok zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
27. Žaloba bola preto dôvodná len v časti istiny 148,25 eur, t.j. v časti nevrátenej istiny z poskytnutej sumy úveru 500,- eur, od ktorej súd odpočítal zaplatené splátky na úver vo výške 147 eur a zaplatené splátky za tzv. domáci servis vo výške 204,75 eur (výrok II).
28. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., v znení účinnom do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania a to dňom nasledujúcim po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. dňom 07.08.2013 vo výške 8,5 % ročne, keď výška úrokovej sadzby ECB bola k uvedenému dňu 0,5 %.
29. Vo zvyšnej časti uplatnenej istiny vo výške 394,75 eur spolu s príslušenstvom (úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 394,75 eur 07.08.2013 do zaplatenia) súd žalobu ako nedôvodnú zamietol (výrok III).
30. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods.2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Žalobca sa predmetnou žalobou pôvodne domáhal i zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 82,50 eur. Zástupca žalobcu zobral žalobu v tejto časti späť, preto súd konanie v tejto časti v súlade s citovaným ustanovením §145 ods. 2 Civilného sporového poriadku zastavil (výrok I).
31. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 262 ods. 1 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa§ 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
32. Žalovaná bol úspešná v časti o zastavení konania v sume 82,50 eur z dôvodu, že žalobca po podaní návrhu zobral v tejto časti žalobu späť a procesne tak zavinil zastavenie konania.
33. Žalovaná bola v konaní úspešnejšia aj v časti meritórneho rozhodnutia, celkovo bola žalovaná úspešná v rozsahu 477,25 eur (82,50 eur v ktorej časti bolo konanie zastavené a 394,75 eur ako zamietnutý nárok žalobcu) t. j. 76,30% (477,25/625,50) a žalobca bol úspešný v rozsahu 23,70% (148/25/625,50). Súd preto priznal žalovanej podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 256 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania v rozsahu 52,60 %, (76,30%-23,70%) (výrok IV.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).