Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_69Ek-814-2021.pdf
PDF · 90.67 KB
Case nature
Subarea
69Ek/814/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Ondrej O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. Z. XXX/XX, XXX XX U., právne zast. Advokátska kancelária Machová s.r.o., so sídlom Sasinkova 886/16, 909 01 Skalica, IČO: 36 864 544, konajúci prostredníctvom JUDr. Svetlana Machová, advokát a konateľ, proti povinnému: K. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. XXX/XX, XXX XX B., právne zast. JUDr. Peter Schmidl, advokát, s miestom podnikania Záhorácka 11/A, 901 01 Malacky, IČO: 40 227 618, o vymoženie 15 000,00 Eur s prísl., vedenej u súdneho exekútora Mgr. Dušan Čerešňa, so sídlom exekútorského úradu Andeja Hlinku 3858/34A, 917 01 Trnava, pod sp. zn. 343EX 203/21, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 69Ek/814/2021 zo dňa 16. augusta 2021, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 69Ek/814/2020 zo dňa 16. augusta 2021 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, doručeného súdu dňa 09.03.2021 sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky oprávneného, priznanej na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým je Platobného rozkazu Okresného súdu Skalica, č. k. 3C/9/2017 zo dňa 07.12.2017, právoplatný a vykonateľný dňa 24.04.2018 a Rozsudok Okresného súdu Skalica, č. k. 6T/156/2017 zo dňa 31.10.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.11.2018, a to vo výroku o vine a treste (ďalej len „exekučný titul“).
2. Vykonaním exekúcie poveril súd Poverením sp. zn. 69Ek/817/2021 dňa 25.03.2021 súdneho exekútora Mgr. Dušana Čerešňu, so sídlom exekútorského úradu Andreja Hlinku 3858/34A, 917 01 Trnava, ktorý ju vedie pod sp. zn. 343EX 203/21 (ďalej len „súdny exekútor“). Doručením poverenia súdnemu exekútorovi dňa 25.03.2021 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinného.
3. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 69Ek/814/2021 zo dňa 16.08.2021, vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
4. Vyšší súdny úradník v predmetnom uznesení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uvádza, že: „Súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k nasledovnému. Z čestného prehlásenia matky povinného vyplýva, že matka povinného okrem iného prehlásila, že nehnuteľnosť zapísanú na liste vlastníctva č. 3307 pre k.ú. Gbely, formou Darovacej zmluvy darovali oprávnenému ako náhradu za celý dlh, ktorý má povinný voči oprávnenému, čím matka povinného má za to, že dlh, ktorý má jej syn - povinný voči oprávnenému sa prevodom nehnuteľnosti (garáže) na oprávneného vyrovnal. Súd uvádza, že povinný bol exekučným titulom zaviazaný zaplatiť vymáhanú pohľadávku vo výške 15 000,00 Eur s prísl. v prospech oprávneného. Darovacia zmluva však bola uzavretá medzi oprávneným, ako obdarovaným a osobou odlišnou od povinného, ako darcom. Keďže povinný súdu nepredložil žiaden dôkaz, ktorým
by preukázal zmenu právneho postavenia povinného v tomto exekučnom konaní, ako ani nepredložil súdu iný dôkaz o zániku záväzku povinného voči oprávnenému, súd má za to, že bezodplatný prevod nehnuteľnosti v zmysle Darovacej zmluvy zo dňa 11.07.2019, uzavretej s osobou odlišnou od povinného na strane darcu, nemožno považovať za zánik záväzku povinného voči oprávnenému. Súd nad rámec uvedeného uvádza, že pri darovacej zmluve darca bezplatne prenecháva alebo sľubuje prenechať obdarovanému predmet darovania a ten dar alebo sľub prijíma. Základným zákonným znakom darovania je jeho bezodplatnosť, teda prevod vlastníctva nemôže byť podmienený žiadnym finančným alebo iným plnením. Princíp darovacej zmluvy teda spočíva v tom, že takouto zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijme. Podstatou darovacej zmluvy je teda bezplatný prevod vlastníctva. Bezplatnosť znamená, že poskytnutím daru darca nedostane žiadnu protihodnotu. O darovaciu zmluvu nejde vtedy, ak darca požaduje za poskytnutie daru nejakú protislužbu, ktorá spočíva vo výkonoch alebo činnostiach.“ Poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel vyšší súdny úradník k právnemu záveru, že nakoľko pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie nezistil žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie, a teda exekúcia sa má vykonať na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, je návrh povinného na zastavenie exekúcie potrebné zamietnuť.
5. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podal povinný v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, v ktorej uviedol, že napadnuté uznesenie je nezákonné a nezohľadňuje skutkovú a právnu situáciu povinného, pričom na osvedčenie pravdivosti tvrdení povinného predložil povinný súdu spolu so sťažnosťou Notársku zápisnicu N 264/2021, Nz21731/2021, NCRIs 22353/2021 zo dňa 26.07.2021, podpísanú na Notárskom úrade JUDr. Márie Gajdošovej v Bratislave, Kopčianska 8-10. spísanú JUDr. Máriou Gajdošovou, notárkou so sídlom v Bratislave V (ďalej len „Notárska zápisnica“).
6. Súd výzvou zaslanou oprávnenému vyzval oprávneného na vyjadrenie sa k sťažnosti povinného, pričom oprávnený sa k sťažnosti povinného vyjadril nasledovne: „Zo strany povinného ide o totožnú a zhodnú argumentáciu, ktorú uvádzal už vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie stým, že na týchto tvrdeniach v podstate zotrváva a neuvádza žiadne iné skutočnosti a dôvody, pre ktoré by bolo možné zákonným spôsobom odôvodniť zastavenie exekúcie. V podstate pôvodné tvrdenie povinného uvádzané v návrhu na zastavenie exekúcie, podporené čestným prehlásením matky povinného, nahrádza povinný v sťažnosti Notárskou zápisnicou zo dňa 26.7.2021, ktorá zhodne konštatuje opísaný skutkový stav matkou povinného vo vyššie uvedenom čestnom prehlásení s tým, že tak, ako som uviedol už vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, nie je možné z takýchto povinným predložených listín odvodiť akýkoľvek kvalifikovaný dôvod vyplývajúci z ustanovení exekučného poriadku, na základe ktorého by mohlo k zastaveniu exekúcie prísť stým, že podrobne som sa k týmto zhodným skutočnostiam vyjadril už vo svojom písomnom Vyjadrení zo dňa 19.5.2021. Je potrebné sa v celom rozsahu v danej veci stotožniť s odôvodnením napádaného uznesenia v bode 19 a nasl., v ktorých súd podrobne, zákonne a racionálne odôvodňuje a vysvetľuje dôvody, pre ktoré nie je možné argumenty a námietky povinného, smerujúce k zastaveniu exekúcie akceptovať. Súd správne uzatvára, že povinný nepredložil žiadny dôkaz, ktorým by preukázal zmenu svojho právneho postavenia v predmetnom exekučnom konaní, ako ani nepredložil žiadny iný dôkaz o zániku svojho záväzku voči mojej osobe s tým, že bezodplatný prevod nehnuteľnosti v zmysle Darovacej zmluvy zo dňa 11.7.2019, na ktorú povinný odkazuje a ktorá bola uzatvorená s osobou odlišnou od povinného na strane darcu, nie je možné považovať za zánik záväzku povinného voči mojej osobe a takýto dôkaz nie je možné nahradiť ani akýmkoľvek čestným prehlásením osoby odlišnej od povinného, ani obsahovo zhodným vyhlásením tejto osoby pred notárom.“ Poukazom na uvedené oprávnený považuje sťažnosť povinného za nedôvodnú a žiada ju v celom rozsahu zamietnuť.
7. V zmysle § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
8. V zmysle § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
9. V zmysle § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť,
je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
10. V zmysle § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
11. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
12. Po preskúmaní veci sa súd stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, ktoré vyšší súdny úradník dostatočne, jasne a zrozumiteľne odôvodnil.
13. Zo sťažnosti povinného sa však súd okrem toho, že povinný napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka považuje za nezákonné a nezohľadňujúce skutkovú a právnu situáciu povinného, reálne nedozvedá žiadne sťažnostné dôvody resp. argumenty, pre ktoré vlastne povinný napáda sťažnosťou predmetné uznesenie. Povinný ako listinný dôkaz súdu predkladá spoločne s podanou sťažnosťou aj Notársku zápisnicu, ktorá osvedčuje, že Margita Horinková, rod. Molková, nar. 28.05.1944, trvale bytom Záhumenice 1397, Gbely, pred notárom uskutočnila vyhlásenie nasledovného obsahu: „Margita Horinková uviedla, že v roku 2019 (dvetisícdevätnásť) spolu s (toho času už zosnulým) manželom Františkom Horinkom uzavreli dohodu a to spolu so synom Tiborom a vnukom Ondejom, v zmysle ktorej darovali garáž v Gbeloch, ktorá bola v ich vlastníctve do vlastníctva Ondreja Horinku s tým, že táto garáž bude slúžiť ako náhrada za dlh jej syna Tibora voči vnukovi Ondrejovi, s čím Ondrej aj súhlasil. Týmto všetci mali zato, že dlh v sume 15.000,00 eur (pätnásť tisíc eur) bol vyrovnaný, s čím taktiež Ondrej Horinka súhlasil. Podľa jej vyhlásenia, po smrti jej manžela Františka Horinku, jej vnuk Ondrej Horinka túto dohodu nedodržal, nechce uznať to, čo sľúbil, čím chce dosiahnuť, aby bol jej syn Tibor Horinka odsúdený, čím by mu vnikol znovu nárok na celých 15.000,00 eur (pätnásť tisíc eur). Uviedla, že pri osobnom rozhovore jej vnuk Ondrej aj povedal, že nechce nič, len aby Tibora odsúdili a zavreli, že urobí preto všetko. Vyhlásila, že môže potvrdiť, že Ondrej Horinka ichovorí pravdu keď tvrdí, že mu jej syn Tibor Horinka nesplatil dlh. Všetci boli v tom, že dlh ie splatený, čo mal aj Ondej Horinka uviesť na pojednávaní Okresného súdu v Skalici, o čom u aj telefonicky pred pojednávaním ubezpečil. Na pojednávaní však Ondej Horinka všetko Doprel a preto aj jej syna odsúdil súd za podvod, ktorý ale jej syn Tibor ničím nespáchal. Margita Horinková vyhlásila, že je presvedčená, že všetky tvrdenia Ondreja Horinku účelové, urobené len preto, aby získal viac peňazí. Inak si jeho konanie vysvetliť nevie. Vnuk Ondrej by chcel, aby mu ostalo všetko, aj garáž, aj peniaze, aj veci po dedovi.“ Po oboznámení sa s obsahom Notárskej zápisnice súd uvádza, že táto čo do obsahu korešponduje s tvrdeniami Margity Horinkovej, ktoré ako matka povinného uviedla aj v čestnom prehlásení priloženom ako listinný dôkaz k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Inými slovami povedané, povinný naďalej aj v podanej sťažnosti zotrváva na jeho argumentoch spočívajúcich v tom, že podľa jeho názoru je exekúcia na vymoženie peňažnej pohľadávky oprávneného voči nemu nedôvodná, tvrdiac, že pohľadávku oprávneného uhradil formou predmetnej Darovacej zmluvy uzavretej medzi oprávneným ako obdarovaným a pôvodnými vlastníkmi predmetnej garáže ako predmetu darovania ako darcami.
14. V rámci preskúmania samotného obsahu napadnutého uznesenia a jeho odôvodnenia súd uvádza, že vyšší súdny úradník sa náležitým spôsobom vysporiadal s dôvodnosťou argumentov, ktoré povinný uviedol v návrhu na zastavenie exekúcie, a ako už bolo vyššie uvedené, súd má za to, že vyšší súdny úradník dospel pri vyporiadaní sa so vznesenou námietkou povinného ohľadne údajného zániku vymáhanej pohľadávky oprávneného jej úhradou vo forme prevodu nehnuteľnosti darovaním, k správnym právnym záverom, na ktoré súd len ďalej odkazuje.
15. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 11. odôvodnenia, súd ešte nad rámec uvedeného k argumentácii povinného v podanej sťažnosti uvádza, že uzatvorenie Darovacej zmluvy medzi oprávneným ako obdarovaným a tretími osobami (t.j. Margitou Horinkovou - matkou povinného a jej manželom Františkom Horimkom - otcom povinného) t.j. odlišnými od osoby povinného ako darcami, nie je možné považovať za uspokojenie pohľadávky oprávneného voči povinnému, a teda za jej zánik splnením ako to mylne a právne nesprávne uvádza povinný. Súd totiž nevylučuje, aby bola uvedená pohľadávka uspokojovaná aj prostredníctvom tretích osôb, a teda nie priamo povinným, ale plnením tretích osôb za povinného. Avšak v takomto prípade zákon pozná konkrétne právne inštitúty, a to inštitút prevzatia dlhu v zmysle ustanovenia § 531 Občianskeho zákonníka, kde sa na prevzatie dlhu
dlžníka a nastúpenie tretej osoby na miesto dlžníka vyžaduje súhlas veriteľa alebo inštitút pristúpenia k záväzku v zmysle ustanovenia § 533 Občianskeho zákonníka, kde bez súhlasu dlžníka sa môže tretia osoba dohodnúť písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, s následkom, že sa stáva dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja sú zaviazaní voči veriteľovi spoločne a nerozdielne. V prípade obrany povinného odvolávajúcej sa na predmetnú Darovaciu zmluvu a dotknutú Notársku zápisnicu opisujúcu darkyňou - matkou povinného uvádzané okolnosti uzatvárania Darovacej zmluvy, však podľa názoru súdu nie je možné túto obranu subsumovať a právne klasifikovať ako prevzatie dlhu, nakoľko nebol povinným preukázaný súhlas oprávneného na prebratie dlhu povinného tretími osobami - rodičmi povinného, a rovnako tak nie je možné obranu povinného subsumovať a právne klasifikovať ani ako pristúpenie k záväzku, nakoľko povinným nebola preukázaná písomná dohoda medzi oprávneným a tretími osobami o tom, že tieto tretie osoby splnia peňažný záväzok za povinného oprávnenému. Súd preto nemohol priznať právnu ochranu obrane povinného, ktorú súd posúdil ako neúčinnú, t.j. nepreukazujúcu žiadny zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie. Súd ešte záverom dodáva, že predmetnú Darovaciu zmluvu, ktorá formálne spĺňa všetky zákonné náležitosti nemohol súd posudzovať ani len ako tzv. právny úkon zastierajúci iný právny úkon v zmysle ustanovenia § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Platí totiž, že pokiaľ právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Z uvedeného potom vyplýva, že ak má byť určitým právnym úkonom urobeným len „naoko" (tzv. simulovaným právnym úkonom) zastieraný iný právny úkon (tzv. disimulovaný právny úkon), je simulovaný právny úkon neplatný z dôvodu nedostatku skutočnej vôle konajúcich subjektov urobiť tento úkon. V takých prípadoch platí zastieraný právny úkon, podmienkou však je, že zastieraný právny úkon zodpovedá vôli subjektov a že spĺňa náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť. Uvedené však v konaní preukázané nebolo, nakoľko oprávnený sa jasne vyjadril, že predmetnú Darovaciu zmluvu ako obdarovaný neuzatváral s tým, že by ňou dochádzalo k zániku záväzku povinného voči oprávnenému, ale naopak, oprávnený stále eviduje voči povinnému svoju neuspokojenú pohľadávku, ktorého núteného uspokojenia sa voči povinnému domáha práve cestou tohto exekučného konania.
16. Možno preto konštatovať, že v posudzovanom prípade sa exekúcia vedie na podklade spôsobilého exekučného titulu, ktorý je vykonateľný aj po materiálnej aj po formálnej stránke a z ktorého je zrejmé, kto má plniť, komu má plniť, akú povinnosť a v akej lehote má plniť. Na základe uvedených skutočností, súd konštatuje, že nezistil, žiadny rozpor medzi podaným návrhom na vykonanie exekúcie a Exekučným poriadkom, ktorý by odôvodňoval povinným tvrdený dôvod na zastavenie exekúcie, t.j. skutočnosť, ktorá by bránila vymáhateľnosti exekučného titulu v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a tento dôvod na zastavenie exekúcie súd preto považoval za nepreukázaný.
17. Súd v tomto smere dodáva, že za skutkového stavu, keď oprávnený disponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, exekučný súd nemôže oprávnenému odoprieť právo domáhať sa súdnej ochrany pri výkone priznaného práva. Oprávnený si v exekučnom konaní iba uplatňuje právo priznané mu vykonateľným exekučným titulom, ktoré nebolo povinným splnené dobrovoľne, t.j. realizuje svoje právo. Nekoná v rozpore s právom.
18. Vychádzajúc teda zo skutočnosti, že povinný neuviedol a nepreukázal v podanom návrhu na zastavenie exekúcie žiadne skutočnosti odôvodňujúce, v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu a vznesenú námietku premlčania a námietku oneskoreného podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie súd vyhodnotil ako nedôvodnú, súd podanú sťažnosť považoval za nedôvodnú a zamietol ju, pretože nezistil žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie.
19. Keďže povinný inicioval návrhom na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávneným, súd rozhodoval v súlade s § 199d a nasl. Exekučného poriadku aj o náhrade trov exekučného konania s tým súvisiacich.
20. Podľa ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
21. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
22. Podľa § 199e vety prvej a druhej po bodkočiarku Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby.
23. Oprávnený si náhradu trov, ktoré by mu vznikli v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie riadne a včas neuplatnil. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekučného konania, je súd toho názoru, že nakoľko exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii oprávneného, aký nárok si voči povinnému v ňom uplatní a aký nie. Súd tak nie je oprávnený a zároveň povinný (ex offo) rozhodovať o takom nároku oprávneného, ktorý nebol zo strany samotného oprávneného v exekučnom konaní ani len uplatnený. Keďže oprávnený nenavrhol, v rámci konania o návrhu povinného, aby súd rozhodoval (v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, v rámci dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie) o ďalších trovách exekúcie, súd o nároku oprávneného na náhradu trov konania súvisiacich s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a so sťažnosťou povinného nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).